Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/32/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu IK Steel, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 20, 080 05 Prešov, IČO: 31 729 762, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: F., vl. XXXX/P, zastúpeného konateľmi Ing. P. C. a Ing. U. M., právne zastúpeného Mgr. Petrom Farkašom, Advokátska kancelária spol. s r.o., Jahodová 8, 080 01 Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. marca 2011 č. CAA/2011/13830/6704/ OPČSSZ na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 11. januára 2011 č.k. : A/2011/28211-1, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dôvodom podania samotnej žaloby je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, rovnako vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu neexistuje v rozhodnutí relevantný a rozumný argument, ktorý by odôvodňoval postup prvostupňového správneho orgánu vo veci neuznania tzv. náhradné ho plnenia postupom podľa až 65 o službách zamestnanosti v znení neskorších zmien.

Žalobca poukázal na to, čo nie je vo veci sporné:

- spoločnosť predávajúceho - TREND-KOŠICE, s.r.o. Košice má zriadenú chránenú dielňu, teda má právne posúdenie subjektu, s ktorým je postupom podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona dosiahnuť účel zákona aj tzv. náhradným plnením.

- nepochybné a nesporné je, že vzťah TREND-KOŠICE, s.r.o. Košice - žalobca na základe prepojených faktúr a dodacích listov o nakúpených tovaroch existuje,

- ďalším nesporným bodom je, že žalobca považuje z pohľadu zákona za službu - kúpu tovaru na účely jeho predaja atď,

- argument žalovaného, že vzťah medzi spoločnosť TREND-KOŠICE, s.r.o. a žalobcom nie je službou, je podľa žalobcu nelogický a neudržaný dôvodu, kontrolný orgán posúdil predmet náhradného plnenia ako odovzdanie tovarov a čo má úrad na mysli pod pojmom odobratie tovarov nie je podľa žalobcu z rozhodnutia zrejmé, nakoľko ďalej tento svoj nezrozumiteľný záver správny orgán nerozvádza.

Podľa žalobcu je pojem „ odobratie tovarov“ len čiastkovou fázou komplexného obchodno-právneho vzťahu podľa vyššie uvedenej špecifikácie, kde okrem iných zdôvodnení úradu absentuje poukaz na prezentný prvok o splatnosti, keď okrem iných typickým znakom služby je práve jej odplatnosť.

Žalobca ďalej zdôraznil, že klasifikácia služieb na makroúrovni je členená podľa charakteru činnosti: veľkoobchod a maloobchod a iné a podľa neho pod službu možno jednoznačne zahrnúť aj vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou TREND-KOŠICE, s.r.o.. Podľa názoru žalobcu sú služby výsledkom určitej ekonomickej činnosti ( práce ) a ich cieľom je uspokojovať ľudské potreby.

Napokon podľa žalobcu pojem „služba“ podľa o ochrane spotrebiteľa v je charakterizovaná akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činnosti upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v zákona.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 21. novembra 2011 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal v celom rozsahu na dôvody napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd vychádzal z administratívneho spisu predloženého žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov dňa 11. januára 2011 pod č. A/2011/28211-1 vydal ako príslušný orgán na konanie podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov v zmysle znenia Zákona o službách zamestnanosti uložil zamestnávateľovi IK Steel, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 20, 080 05 Prešov a prideleným IČO: 31 729 762 povinnosť zaplatiť odvod za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa Zákona o službách zamestnanosti za rok 2009, ktorý mu chýbal na celkovom počte zamestnancov podľa znenia Zákona o službách zamestnanosti vo výške 849 €.

Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že doručil dňa 03. marca 2010 Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2009, v ktorom uviedol, že v roku 2009 zamestnával v priemernom evidenčnom počte vo fyzických osobách 32 zamestnancov. Na základe poverenia č. 225/2010 zo dňa 20. augusta 2010 vykonali zamestnanci oddelenia kontroly ÚPSVaR Prešov kontrolu dodržiavania ustanovení §§ 63 až 65 Zákona o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím. Kontrolou prepočítaný priemerný evidenčný počet zamestnancov za rok 2009 je 32,3 zamestnancov. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d), ako aj ustanovenie § 64 ods. 1,2,3, ako aj § 64a ods. 2 Zákona o službách. Ako vyplýva z kontroly ako náhradné plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím predložil zamestnávateľ potvrdenie pre zamestnávateľa, objednávky, faktúry, dodacie listy a doklady o úhrade faktúr od spoločnosti TREND - KOŠICE s.r.o., Furčianska 50, 040 14 Košice, prevádzka chránenej dielne na ul. SNP 20, 979 01 Rimavská Sobota. Celková hodnota faktúr je 398,09 Eur bez DPH, nakoľko je zamestnávateľ platcom DPH.

Zamestnávateľ podľa predložených objednávok zadal u dodávateľa zákazku, avšak predmetom fakturácie boli tovary. Spoločnosť TREND - KOŠICE s.r.o. nie je výrobcom fakturovaných pracovných pomôcok, zaoberá sa len ich nákupom a následným predajom, čo preukazujú i dodacie listy, z ktorých vyplynulo, že priamym dodávateľom tovarov je tretia strana - spoločnosť CANIS SLOVAKIA s.r.o. so sídlom v Košiciach. Spoločnosť TREND -KOŠICE s.r.o. vystupuje v tomto prípade ako sprostredkovateľ. V tomto prípade zamestnávateľ zakúpil od spoločnosti TREND - KOŠICE s.r.o., tovar, ktorý nie je možné pre účely náhradného plnenia v zmysle § 64a Zákona o službách zamestnanosti akceptovať, napriek tomu, že spoločnosť TREND - KOŠICE s.r.o. má zriadenú chránenú dielňu. Podľa doloženého priznania postavenia chránenej dielne spoločnosti TREND - KOŠICE s.r.o., pracuje v chránenej dielni 1 zamestnanec - občan so zdravotným postihnutím v profesii -„Marketing - sprostredkovanie služieb a obchodu." Námietku zamestnávateľa, že v tomto prípade ide o službu sprostredkovania, nie je

možné akceptovať z dôvodu, že predmetom fakturácie boli konkrétne tovary. Na základe uvedeného si zamestnávateľ nemôže započítať 1 občana so zdravotným postihnutím pre účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je zamestnávateľ povinný odviesť v zmysle § 65 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti odvod vo výške 0,9- násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza, t.j. odvod vo výške 849 Eur.

Voči výsledkom kontroly uvedených v Protokole o výsledku kontroly zo dňa 28. októbra 2010 podal zamestnávateľ námietky, v ktorých vyjadril nesúhlas so závermi kontroly a uviedol, že účel zákona dosiahol formou služby. Za službu považuje realizáciu predaja a kúpy tovaru, ktorý si objednal. Kontrolný orgán posúdil predmet náhradného plnenia ako odobratie tovarov. Argument, že ide o službu, kontrolný orgán neakceptoval z dôvodu, že zo žiadneho predloženého dokladu (objednávka, faktúra) nevyplynulo, že si zamestnávateľ objednal nejakú činnosť alebo výkon, ktorý by bol posúdený ako služba. Neopodstatnenosť námietok bola zamestnávateľovi oznámená listom zo dňa 19.11.2010 a kontrola bola ukončená podpísaním Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dňa 29. novembra 2010. V písomnej správe o prijatých opatreniach zamestnávateľ uviedol, že naďalej trvá na svojich argumentoch.

Dňa 21. decembra 2010 ÚPSVaR Prešov oznámil listom zamestnávateľovi začatie správneho konania vo veci jeho povinnosti zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2009. Zamestnávateľ nepodal v stanovenej lehote žiadne námietky ani návrhy k podkladom pre vydanie rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvedené v podanej žalobe, žalovaný ako odvolací orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 22. marca 2011 pod č. CAA/2011/13830/6704/ OPČSSZ tak, že rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove č.k. -1 zo dňa 11. januára 2011 potvrdil.

Žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania odvolateľa.

Argumentoval vykonanou kontrolou, ktorá bola zameraná na dodržiavanie ustanovení § 63-65 Zákona o službách zamestnanosti, z ktorej výsledkov vyplynulo, že zamestnávateľ si v roku 2009 nemôže započítať na základe uvedeného náhradného plnenia ani jedného občana so zdravotným postihnutím. Voči výsledkom kontroly zamestnávateľ namietal a nesúhlasil, nakoľko podľa neho účel zákona naplnil formou služby. Za službu považuje zamestnávateľ aj realizáciu predaja a kúpy tovaru, ktorý si objednal. Kontrolný orgán posúdil predmet náhradného plnenia ako odobratie tovarov. Kontrola bola ukončená podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dňa 29. novembra 2010. V písomnej správe o prijatých opatreniach zamestnávateľ uviedol, že naďalej trvá na svojich argumentoch. Zamestnávateľ dňa 28. februára 2011 uhradil na účet úradu odvod za rok 2009 vo výške 849 Eur.

Odvolací orgán pri posudzovaní predmetnej veci vychádzal z Ročného výkazu o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2009, podľa ktorého v uvedenom roku zamestnávateľ zamestnával priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách 32. Na základe zamestnávania takéhoto priemerného evidenčného počtu zamestnancov bol preto zamestnávateľ povinný zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím. Ako vyplýva z predloženého ročného výkazu zamestnávateľ si tohto občana započítal v rámci náhradného plnenia formou zadania zákazky v chránenej dielni TREND KOŠICE, s. r. o. Košice, prevádzka Rimavská Sobota, ktorá pre zamestnávateľa vystavila „Potvrdenie pre zamestnávateľa" zo dňa 15. februára 2010 za kalendárny rok 2009. Z obsahu potvrdenia vyplýva, že počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorí zákazku realizovali, podieľali sa na odoberaní výrokov alebo služieb = 1, pričom celková cena zadanej zákazky predstavuje výšku 398,09 Eur bez DPH. K preukázaniu náhradného plnenia zadaním zákazky zamestnávateľ predložil ako listinný dôkaz objednávku číslo 124/10/09 s dňom vystavenia 29. októbra 2009 v sume 366,89 Eur bez DPH. Objednávka bola predložená bez súpisu tovarov a služieb, z čoho nie

je možné usúdiť, čo bolo jej predmetom a objednávka bez uvedeného čísla zo dňa 16. júna 2009 v sume 31,20 Eur bez DPH. Z obsahu objednávok vyplýva len skutočnosť, že tieto objednávky sú zadaním zákazky pre účely náhradného plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v zmysle § 64 Zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ zároveň predložil faktúru č. 9400309, ktorej obsahom je citovaný text: „ Fakturujeme Vám za realizáciu zákazky v zmysle objednávky zo dňa 29. októbra 2009 pre účely náhradného plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v zmysle o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Napriek predloženým dokladom zamestnávateľom ako listinných dôkazov nedošlo k preukázaniu plnenia si povinnosti zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím tzv. náhradným plnením spočívajúcim v zadaní zákazky podľa zákona.V predloženej objednávke nie je uvedené, akú zákazku si zamestnávateľ objednal u dodávateľa, t. j. v objednávke chránenej dielni TREND KOŠICE, s. r. o., Košice, prevádzka Rimavská Sobota je uvedený len už vyššie citovaný text, faktúra neobsahuje konkrétne plnenie dodávky (druh, množstvo, cena a pod.). Vyplýva z nej len už vyššie citovaný text pre účely náhradného plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v zmysle o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Žalovaný ďalej argumentoval tým, že k náležitostiam objednávky s poukazom na a je potrebné splnenie určitých náležitostí. Citoval ustanovenie , a , Zákona o účtovníctve. Zadanie zákazky v zmysle ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti musí byť podľa žalovaného v súlade splatnými právnymi predpismi, t.j. aj s ustanoveniami , a Zákona o účtovníctve a preto musí byť predmet plnenia objednávky a dodávky určený priamo v účtovnom doklade alebo na sprievodných dokladoch k účtovným dokladom. Z predložených objednávok zamestnávateľom nevyplýva, že sa jedná o zadanie zákazky podľa ustanovenia zákona o službách zamestnanosti a ani vystavené faktúry neobsahujú rozsah a druh dodanej služby v súlade s ustanovením o dani z pridanej hodnoty a nebol doložený výpis z účtu o platbe.

Žalovaný ako odvolací orgán sa nestotožnil s tvrdením zamestnávateľa podľa ktorého obchodno-právny vzťah medzi spoločnosťou TREND KOŠICE nie je službou, je nelogický a neudržateľný dôvodu, keď absentuje logické zdôvodnenie tohto záveru, nakoľko Zákon o službách zamestnanosti v ustanovení § 64a zákona jednoznačne stanovuje, čo možno považovať za výrobok, pretože ustanovenie § 64a Zákona o službách zamestnanosti vychádza z pojmu výrobok (nie tovar), možno uviesť, že sa bude v tomto smere jednať o výrobky (resp. služby), ktoré sú priamo vyrobené chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, prípadne občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť alebo zamestnávateľom, ktorého zamestnanci, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa podieľali priamo na danej výrobe výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb. Sprostredkovanie, t.j. kúpa predmetných „výrobkov“ s cieľom ich následného predaja na účely odoberania výrobkov alebo služieb, ako formy náhradného plnenia, by teda nemalo prísť do úvahy, nakoľko pri ich kúpe už by sme museli hovoriť o tovaroch a nie o výrobkoch.

Zároveň žalovaný citoval ustanovenie § 64a ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o službách zamestnanosti, ku ktorým zároveň uviedol aj výklad citovaných ustanovení. Rozhodujúce bude, že prišlo k odoberaniu výrobkov alebo služieb od chránenej dielne resp. pracoviska, ktorej je tento status priznaný a ktorá výrobok vyrobila alebo službu poskytla. Odlišnosť môže nastať v prípade chráneného pracoviska, ktorým podľa § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti môže byť aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré je právnickou alebo fyzickou osobou vytvorené alebo prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. V takomto prípade je logické, že bude potrebné, aby sa takýto občan so zdravotným postihnutím sám na výrobe odoberaných výrobkov alebo služieb podieľal. Musí sa teda jednať o občana, ktorý je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalidného a zároveň musí byť splnená podmienka, že tento občan so zdravotným postihnutím vykonáva samostatne zárobkovú činnosť podľa § 5 Zákona o službách zamestnanosti. Rozhodujúcim faktorom bude v danom ustanovení to, že dôjde k odoberaniu výrobkov alebo služieb v rámci samostatne zárobkovej činnosti od osoby, ktorá je posudzovaná ako občan so zdravotným postihnutím. V zmysle predmetného ustanovenia treba poukázať na viacero skutočností. Prvou z nich je, že sa hovorí o osobe zamestnávateľa, pričom nie je rozhodujúce, či je zamestnávateľom osoba so zdravotným postihnutím, alebo nie. Kto sa považuje na účely zákona o službách zamestnanosti za zamestnávateľa je definované v § 3 tohto zákona.

Druhou skutočnosťou je, že zamestnávateľ má zamestnávať aj zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a v konečnom dôsledku je rozhodujúcou skutočnosťou, že títo zamestnanci ako občania so zdravotným postihnutím sa musia podieľať na výrobe odobratých výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb. Všetky uvedené skutočnosti majú byť v jednom rozhodnom okamihu splnené súčasne.

Odvolací orgán po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu má za to, že námietky zamestnávateľa vyplývajúce z odvolania nie sú právne relevantné.

Predmetom preskúmania sú rozhodnutia správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti .

Krajský súd napadnuté rozhodnutia preskúmal podľa v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ,, ).

Pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( , ).

Podľa § 249 ods. 2 citovaného zákona, žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi vyplýva žalobcovi z ustanovenia uviesť, okrem všeobecných náležitostí žaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.

Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba,

ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

V súlade s § 4 ods. 1 citovaného zákona, zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, samostatne zárobkovo činná osoba na účely tohto zákona je

a) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

b) fyzická osoba, ktorá prevádzkuje alebo vykonáva živnosť podľa osobitného predpisu,

c) fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným podľa osobitného predpisu,

e) fyzická osoba, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25,

f) fyzická osoba, ktorá vykonáva dočasné zamestnávanie podľa § 29,

g) fyzická osoba, ktorá vykonáva podporované zamestnávanie podľa § 58.

Podľa citovaného zákona, občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu ( ).

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3, 2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Podľa § 64 ods. 1 citovaného zákona, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Podľa § 64 ods. 2 citovaného zákona, na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je potrebné zadať zákazku vo výške 0, 8-násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky plní. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na euro nadol.

Podľa § 64 ods. 3 citovaného zákona, zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky na účely podľa odseku 2 aj daň z pridanej hodnoty. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky na účely podľa odseku 2 daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa osobitného predpisu.46b

Podľa § 64 ods. 4 citovaného zákona, plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) zadaním zákazky podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa § 64a ods. 1 citovaného zákona, povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj odoberaním výrobkov alebo služieb od

a) chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

b) občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

c) zamestnávateľa, ktorého zamestnanci, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa podieľali na výrobe odobratých výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb.

Podľa § 64a ods. 3 citovaného zákona, plnenie povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. d) odoberaním výrobkov alebo služieb podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný preukázať úradu najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona, chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podľa názoru súdu ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj z rozhodnutí oboch správnych orgánov tieto sa vysporiadali s jednotlivými námietkami žalobcu a postupovali v súlade s jednotlivými ustanoveniami Zákona o službách zamestnanosti, ako aj súvisiacich právnych predpisov v tomto konaní správne a zákonne.

S poukazom na obsah citovaného ustanovenia , zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím; ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3, 2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, čo v tomto konkrétnom prípade predstavovalo povinnosť zamestnávateľa, t.j. žalobcu zamestnávať jednu osobu ťažko zdravotne postihnutú.

Ako vyplynulo z predloženého Ročného výkazu o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za rok 2009, ktorý predložil žalobca, že žalobca nezamestnával ani jedného občana so zdravotným postihnutím ( pritom na počet zamestnancov 32 bol povinný zamestnávať 1 občana so zdravotným postihnutím ). V takomto prípade aj podľa názoru súdu bol povinný v rámci náhradného plnenia formou zadania zákazky nahradiť tohto jedného občana so zdravotným postihnutím postupom v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že túto povinnosť si splnil zadaním zákazky v chránenej dielni spoločnosti TREND Košice, s.r.o. prevádzka Rimavská Sobota, aj súd, rovnako ako správne orgány sa s touto jeho argumentáciou vôbec nestotožnil.

Predložené doklady žalobcom - objednávka č. 124/10/09 z 29. októbra 2009 v sume 363,89 Eur bez DPH je bez predloženého súpisu tovarov a služieb, ako aj objednávka bez čísla evidencie zo 16. júna 2009 zo sumou 31,20 Eur bez DPH, správne orgány nepresvedčili o správnosti postupu žalobcu podľa citovaného ustanovenia zákona. Ani súd neakceptoval tieto doklady ako preukazujúce naplnenie obsahu uvedeného ustanovenia zákona, pretože nespĺňali náležitosti, ktoré týmto vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o účtovníctve, ako aj Zákona o DPH, konkrétne ustanovenie o náležitostiach faktúry ( ). Aj podľa názoru súdu nedošlo žalobcom k preukázaniu plnenia si povinnosti zamestnávať jedného občana so zdravotným postihnutím tzv. náhradným plnením spočívajúcim zadaním zákazky podľa ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na obsah ustanovenia § 64a ods. 1 citovaného zákona a pokiaľ ide o podstatnú otázku v danom konaní, či išlo o tovar alebo výrobok, ktorý bol predmetom náhradného plnenia, je súd toho názoru, že pokiaľ by išlo o výrobky, ktoré by vyrábala chránená dielňa, za ktorú možno považovať spoločnosť TREND Košice, s.r.o., teda išlo by o výrobky priamo vyrábané touto chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom a táto dielňa, resp. pracovisko by sa podieľala priamo na danej výrobe výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb, čo by mohli správne orgány považovať za formu náhradného plnenia. Avšak sprostredkovanie t.j. kúpa predmetných výrobkov s cieľom ich následného predaja na účely odoberania výrobkov alebo služieb, ako formu náhradného plnenia nemožno považovať nakoľko pri ich kúpe už hovoríme o tovaroch nie o výrobkoch. K takémuto sprostredkovaniu kúpy predmetných výrobkov došlo realizovaním tzv. objednávky a faktúry, ktorá bola vystavená spoločnosťou TREND Košice, s.r.o. žalobcovi. Aj následné realizované sprostredkovanie nemôže súd akceptovať ako formu náhradného plnenia, pretože išlo fakticky o sprostredkovanie kúpy už vyrobených výrobkov s cieľom ich ďalšieho predaja na účely odoberania výrobkov alebo služieb zamestnávateľom, t.j. žalobcom od spoločnosti TREND Košice, s.r.o. V žiadnom prípade nemožno akceptovať namietané skutočnosti zo strany žalobcu, že išlo o tzv. náhradné plnenie v súlade s ustanovením ako to žalobca jednak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ale aj v žalobe charakterizuje.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu tovar - pracovné pomôcky rukavice, ochranné okuliare a digitálne merače alkoholu CA 2000 dodal chránenej dielni TREND-Košice, s.r.o. priamy dodávateľ tovarov spoločnosť CANIS SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom v Košiciach. Spoločnosť TREND-Košice, s.r.o. je teda sprostredkovateľom v danom prípade, nie výrobcom uvedeného tovaru.

Súd pritom argumentuje poukazom na ustanovenie § 64a ods. 1 zákona , podľa ktorého povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ splniť aj odoberaním výrobkov alebo služieb od

a) chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

b) občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,

c) zamestnávateľa, ktorého zamestnanci, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, sa podieľali na výrobe odobratých výrobkov alebo na poskytovaní odobratých služieb, pričom ani jednu z týchto podmienok ani podľa súdu žalobca nesplnil.

Aj podľa súdu žalobca v tomto konaní nepreukázal, že tovar alebo služby, ktoré jednoznačne neboli vyrobené ako výrobky chránenou dielňou spoločnosťou TREND Košice, s.r.o., resp. neboli splnené ani náležitosti ustanovenia § 64a ods. 2 písm. b), teda že by išlo o občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť a vôbec nedošlo ani k naplneniu ustanoveniu § 64a ods. 1 písm. c) v tom zmysle, že zamestnanci, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí sa podieľali na výrobe tovaru alebo poskytnutí služby.

Podľa § 64a ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti, na započítanie počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona, ktorých si zamestnávateľ ( teda žalobca ) môže započítať, je potrebné odoberať výrobky a služby vo výške podielu celkovej sumy platieb za odobraté výrobky a služby v kalendárnom roku, za ktorý týmto spôsobom zamestnávateľ plní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona po započítaní alebo nezapočítaní DPH do ceny odobratých výrobkov a služieb podľa § 64 ods. 3 a 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku , v ktorom zamestnávateľ výrobky alebo služby plnil. Výsledná suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety sa zaokrúhľuje na celé čísla od 0,5 vrátane smerom nahor.

S poukazom na celkovú cenu práce podľa § 49 ods. 4 zákona bol vypočítaný odvod v zmysle § 65 ods. 1 zákona vo výške 849 Eur, ktoré bol povinný žalobca uhradiť z dôvodu, že nepreukázal, že formu tzv. náhradného plnenia v skutočnosti realizoval nakoľko predmetom objednávok a faktúr od spoločnosti TREND Košice, s.r.o. boli tovary, ktoré jednoznačne neboli vyrobené ako výrobky chránenou dielňou TREND-Košice, s.r.o. Košice.

Na základe uvedeného podľa názoru súdu si preto žalobca nemohol započítať 1 občana so zdravotným postihnutím pre účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a za nesplnenie povinného podielu bol preto povinný nahradiť uvedenú čiastku 849 Eur tak ako o tom rozhodol prvostupňový správny orgán vo výroku tohto rozhodnutia a napokon, ktoré rozhodnutie žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol vzhľadom k tom, že žalobca nemal úspech podľa tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal pretože žalovaná aj pri úspechu v konaní nárok na náhradu trov konania zo zákona nemá.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.