Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/119/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného N.. J. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b), písmeno c) , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 17.12.2012 takto

rozhodol:

Obžalovaný

N.. J. X. , narodený XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Q., J. č. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec plnoletej J. X., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. - J., R. X a maloletého dieťaťa J. X., narodeného XX.XX.XXXX, ktorí boli obaja zverení rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. zo dňa 19.04.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.06.2006, do osobnej starostlivosti J.. X. J., rodenej X., trvale bytom Q., M. XX, neplní voči týmto svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej výška bola vyššie uvedeným rozsudkom určená na sumu 66,39 eura mesačne na dcéru J. a 39,83 eura mesačne na syna J., ktoré je povinné platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám J.. X. J., pričom z dôvodu neplnenia si tejto povinnosti požiadala J.. X. J. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra o priznanie náhradného výživného, ktoré jej je na základe rozhodnutia č. NR/2008/35743 zo dňa 31.01.2008 vyplácané od 01.08.2007, čím takto na výživnom za obdobie od 15.04.2009 do 17.12.2012 nezaplatil výživné a celkovo na výživnom dlhuje sumu 4.673,68 eura,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á ch a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b), písmeno c) s poukazom na písmeno b), písmeno j) .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l) a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa písmeno a) sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N.. J. X. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkýň J.. X. J. a J. X. ako i prečítaním listinných dôkazov a tiež oboznámením pripojeného spisového materiálu. Obžalovaný N.. J. X. sa po riadne a včas doručenom predvolaní na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že má povinnosť platiť výživné na dcéru J. a syna J., ale prišiel o zamestnanie a po smrti manželky sa to celé zosypalo a zostal úplne bez príjmu. Ďalej sa vyjadril, že vôbec nevie nič o tom, že by bol už v minulosti vyšetrovaný a odsúdený za neplatenie výživného. Snaží sa hľadať si zamestnanie, ale bezvýsledne, na úrade práce sa nemôže zaregistrovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože nemá zrušenú firmu a tú firmu nevie zrušiť. Žije z príspevkov od svokrovcov alebo iných ľudí, prespáva, kde sa dá. Svoje konanie oľutoval a vyslovil sľub, že ihneď ako to bude v jeho silách a finančných možnostiach, dlh na výživnom uhradí.

Svedkyňa J.. X. J. (dcéra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že odo dňa podania trestného oznámenia sa vo veci nič nezmenilo, otec aj naďalej neplatí výživné ani sestre a ani na J., ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti. Prácu si nehľadal, a teda ani nenašiel. Na brata J. poberá náhradné výživné, ktoré sa mu snaží odkladať bokom, o dieťa je riadne postarané. Na doplňujúce otázky uviedla, že otec si prácu nehľadá, v podstate sa nevie spamätať zo smrti mamy. Dodala tiež, že jej je to veľmi ľúto, ale musí povedať, že všetky peniaze, ktoré keby mal, a ktoré mu úrad vyplatí ako vdovecké, prepije. Vyjadrila sa, že jej je zrejmé, že v tejto situácii peniaze, ktoré otec dlží na výživnom, nikdy neuvidia, ale jej ide najmä o to, aby nejako pochopil, že to, čo robí, nie je správne. Keďže otec nemá žiadne peniaze, na výživu a výchovu detí neprispieva ani iným spôsobom. Malého J. iba deptá. Výška výživného je v obžalobe správne vyrátaná, ku dňu konania hlavného pojednávania otec nezaplatil nič z dlhu na výživnom a z predchádzajúceho odsúdenia, kde mal súdom uloženú povinnosť zaplatiť dlh na výživnom 3.006,04 eura, nezaplatil tiež nič.

Svedkyňa J. X. (dcéra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní uviedla, že zostala bývať na R. X v J., otec jej výživné neplatí, stretáva sa s ním len náhodne, nejaví o ňu žiadny záujem. Naďalej chodí do školy, poberá náhradné výživné z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa jej názoru otec nemá žiadnu prácu.

Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. , rodných listov detí, správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dcéry J. (21-ročnej) a syna J. (11-ročného), ktorí boli obaja zverení do osobnej starostlivosti ich sestry, svedkyne J.. X. J., pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného voči týmto deťom stále trvá (obe deti stále chodia do školy) a bola mu súdom určená na sumu 2.000,- Sk (66,39 eura) na dcéru a 1.200,- Sk (39,83 eura) na syna, a to mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred. Obžalovaný v kritickom období nebol zamestnaný, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani zriadený žiaden účet majiteľa cenných papierov, nemá iné majetkové práva. Je majiteľom motorového vozidla značky Mazda 626.z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený ešte v roku 1993 z dôvodu začatia vykonávania živnostenskej činnosti.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, vedeného pod sp. zn. vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 14.04.2009, ktorý mu bol doručený dňa 07.05.2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2009, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno a), písmeno b) (neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére J. a synovi J.) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom jeho výkonu, bola mu určená skúšobná doba na 2 roky, v rámci plynutia ktorej mal uloženú povinnosť zaplatiť dlh na náhradnom výživnom voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj zameškané výživné. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný v ňom má dva záznamy, avšak v jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. V druhom prípade ide o vyššie uvedeného odsúdenie z roku 2009 Okresným súdom Nitra. Podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný priestupkovo riešený v roku 2012 pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d) o priestupkoch v znení neskorších predpisov, konanie však bolo zastavené.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno b), písmeno c) , pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od 15.04.2009 do 17.12.2012) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený (dňa 07.05.2009) a na viacerých osobách, nakoľko si vyživovaciu povinnosť neplní súčasne voči dvom deťom. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.

Hoci obžalovaný spáchanie skutku priznal, keď uviedol, že si je svojej vyživovacej povinnosti voči obom deťom vedomý a zároveň chcel dlh na výživnom zaplatiť hneď po zmene nepriaznivej finančnej situácie, z výpovede svedkyne J.. X. J., ktorú táto učinila na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný v kritickom období (ihneď po predchádzajúcom odsúdení v rovnakej veci až do konania hlavného pojednávania v prejednávanej veci) nielenže neuhradil z dlhu na výživnom žiadnu sumu, ale reálne ani nič neurobil preto, aby mohol výživné riadne a včas platiť, prípadne iným spôsobom aktívne neriešil otázku platenia výživného na svoje deti. Túto skutočnosť potvrdila svedeckou výpoveďou aj J. X..

Výpovede týchto svedkýň však neboli jedinými, samostatnými usvedčujúcimi dôkazmi, pretože súd ich výpovede vyhodnocoval aj v kontexte vlastného priznania obžalovaného a aj ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená na dve deti a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak nerobil. Okrem toho, o tejto skutočnosti nemohol mať obžalovaný žiadnu pochybnosť aj z toho dôvodu, že v rámci predchádzajúceho trestného stíhania bol potrestaný konkrétne za neplnenie vyživovacej povinnosti riadne a včas a následne mu bolo jednoznačne uložené vo forme povinnosti napraviť tento nežiaduci stav, keď bol zaviazaný zaplatiť dlh na výživnom počas plynutia skúšobnej doby. Avšak, z listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný nielenže oprávnenej osobe ďalej pravidelne neplatil výživné na dcéru J. a syna J., ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho detí iným spôsobom. Okrem toho, vo veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa obžalovaný snažil nájsť si prácu alebo ľubovoľný iný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by aspoň čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť, ďalej nevyvíjal žiadnu činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu riešiť situáciu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti, napríklad nepožiadal súd o zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že mu aktuálna finančná situácia neumožňuje platiť výživné v súdom určenej

výške. Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie začínajúce prvým dňom nasledujúcim po období, ktoré bolo uzavreté v predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí súdu v trestnej veci pre prečin zanedbania povinnej výživy, teda od 15.04.2009 až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do 17.12.2012. Obžalovaný bol naviac písomne súdom upozornený na ustanovenie o účinnej ľútosti, kedy by v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. Avšak, pokiaľ obžalovaný neprejaví žiadny záujem o podanie vysvetlenia (uvedenie konkrétnych skutočností na svoju obranu), či objasnenie, z akého dôvodu bezprostredne po predchádzajúcom odsúdení plynule pokračuje v neplnení si vyživovacej povinnosti, teda sa ani nedostaví bez ospravedlnenia na súd, niet žiadneho dôvodu usudzovať, že by v danom prípade boli vznikli nejaké pochybnosti ohľadne samotného skutku.

Súd však s poukazom na vyššie uvedené považoval za nevyhnutné a správne zmeniť právnu kvalifikáciu jeho konania, a toto posúdil z hľadiska jeho zavinenia ako konanie úmyselné (na rozdiel od obžaloby) a vyslovil tiež, že závažnejší spôsob konania obžalovaného spočíval nielen v tom, že protiprávne konal po dlhší čas, ale aj v tom, že tak konal voči dvom deťom (teda sa dopustil skutku na viacerých osobách).

Z vyššie uvedeného je teda celkom zrejmé, že obžalovaný je rodičom len de iure, pretože deti evidentne splodil a je zapísaný v rodnom liste ako ich biologický otec. De facto však ide o osobu, ktorá si ani v dôsledku predchádzajúceho potrestania neuvedomila a naďalej neuvedomuje, že dieťa má svoje základné životné potreby, ktoré je nevyhnutné zabezpečovať a uspokojovať, a to každým z rodičov (ak žijú), nielen tým osobám, ktorým bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Obžalovaný nielenže neplatí riadne a načas výživné, teda neprispieva finančnými prostriedkami, ale ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na výžive a výchove svojich detí. Tento ignorantský postoj podstatným spôsobom zvyšuje závažnosť jeho konania, nakoľko nielen porušuje záujem chránený , ale nezáujmom o svoje vlastné deti vyvoláva absolútne nežiaduci stav, ktorý na samotnú výživu, ale tiež výchovu dieťaťa môže mať podstatne horší vplyv a teda môže vyvolať podstatne horšie následky, než aké vyplývajú len zo samotného neposkytnutia peňazí - výživného. Okrem toho, takouto apatiou nielen ohrozuje svoje deti, ale bezočivo dáva najavo, že mu nezáleží na tom, akým spôsobom sú deti vyživované a vychovávané.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane jeho správnej právnej kvalifikácie.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4 , pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Z priťažujúcich okolností uvedených v súd u obžalovaného žiadnu nezistil a z poľahčujúcich okolností uvedených v mu uznal a prihliadol na to, že sa k spáchaniu skutku priznal a zároveň jeho spáchanie aj oľutoval (písmeno l/). Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa písmeno b) , teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený , a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade nebolo možné usudzovať na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného podľa , pretože konanie obžalovaného sa vyznačovalo minimálne nepriamym úmyslom, kedy obžalovaný bezpečne musel vedieť (a to aj na základe už jeho predošlého nepochybného poznania, pochádzajúceho z obdobného, jeho vlastného prípadu), aký následok spôsobí jeho nečinnosť ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti, a keďže neurobil vôbec nič pre to, aby taký následok nenastal, respektíve zostal úplne pasívny, bol celkom nepochybne uzrozumený so situáciou, o ktorej vedel, že v dôsledku jeho konania (respektíve nekonania) nastane.

Berúc do úvahy okolnosti uvedené v až odsek 4 ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere

dva roky a šesť mesiacov, teda v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vzhľadom na to, že nebolo možné použiť ustanovenie , pretože obžalovaný sa preukázateľne dopustil úmyselného trestného činu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia ( ), nebolo možné opakovane mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti vzal súd do úvahy aj ďalšiu skutočnosť. Hoci obžalovaný má právo a rovnako je nepopierateľné, že sa za istých zákonných podmienok ani nemusí zúčastniť konania pred súdom, predsa len to umožňuje súdu aj z týchto okolností vyvodiť záver o celkovom postoji obžalovaného k prejednávanej trestnej činnosti, a teda v rámci hodnotenia jeho osoby mať za to, že nesvedčí v jeho prospech. Keďže v predchádzajúcich desiatich rokoch obžalovaný nebol vo výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia ( písmeno a/ ).

V súvislosti s ustálením výšky zanedbaného výživného rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti vznikol obžalovanému dlh na výživnom k rukám oprávnenej osoby (jeho dcéry X.) nasledovne: za obdobie od 15.04.2009 do 17.12.2012 (66,39 eura + 39,83 eura/mesačne): 4.673,68 eura za celkovo 44 po sebe neprerušene idúcich kalendárnych mesiacov až do vyhlásenia rozsudku, a to vrátane, respektíve počnúc mesiacom máj 2009 (keďže v predchádzajúcom odsudzujúcom rozhodnutí tento mesiac ešte zarátaný nebol vzhľadom na to, že povinnosť platiť výživné sa viaže na najneskôr pätnásty deň príslušného mesiaca) až po december 2012 vrátane, respektíve končiac týmto mesiacom, pretože už najneskôr 15. decembra 2012 mal vopred uhradiť výživné za tento mesiac k rukám dcéry X..

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.