Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2P-264-2012.pdf
PDF · 73.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/264/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky F. R., rod. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L., L. XX, proti odporcovi H. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., L. XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky F. R., rod. L., nar. XX.X.XXXX a odporcu H. R., uzavreté dňa XX.X.XXXX v Beňuši a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Beňuš, vo zväzku 2, roč.1981, na strane 110, pod radovým číslom 5, r o z v á d z a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.10.2012 žiadala, aby súd svojim rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol. Svoj návrh odôvodnila tým, že počas tridsaťjeden rokov spolužitia sa im s odporcom narodili tri deti, ktoré už dospelé a sebestačné. V manželstve boli aj pekné chvíle, ona bola v manželstve tá, čo lásku dávala a odporca ju prijímal. Už v roku 2009 podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu manželovej nevery, návrh zobrala späť. Napriek tomu sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po prerušení manželského spolužitia v októbri 2011 a prerušenia komunikácie niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstve nesúhlasí. Lásku v manželstve dával aj on; vzťahy medzi nimi sú rozvrátené, komunikácia viazne, ale nie je to len z jeho strany. Myslí si, že po spoločnej dohode s navrhovateľku môže byť manželstvo funkčné.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 4.12.2012, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na to, že už v minulosti návrh na rozvod manželstva zobrala späť, po zastavení konania bola šťastná, že budú spolu znovu žiť. Odporca to tak ale nebral, on naďalej žil stále po svojom, S navrhovateľkou nekomunikoval, zdôveroval sa svojim kamarátom a svojej matke. Situácia je neudržateľná od októbra 2011, kedy sa navrhovateľka so spoločnej spálne odsťahovala. Odvtedy s odporcom nekomunikujú, spolu ako manželia nežijú, rozdelili si náklady spojené s domácnosťou. Jediné či ich podľa navrhovateľky spája je spoločné vlastníctvo rodinného domu. Ona stále čakala, že si odporca k nej nájde cestu, avšak každý z nich si v súčasnosti žije svoj život. Spúšťačom súčasného stavu bola nevera zo strany odporcu. Voči odporcovi má naďalej pozitívne city, aby obnovili spolužitie muselo by sa niečo stať, musel by sa odporca zmeniť. Navrhovateľka robila všetko pre obnovenie manželstva, odporcovi neveru odpustila, stará sa o domácnosť a o rodinu, nemá
však dojem, že by odporca spravil čokoľvek, čo by malo slúžiť k udržaniu manželstva. Navrhovateľka absolvovanie poradenského procesu odmietla, zdôraznila, že je rozhodnutie pre rozvod manželstva je pevné a nemenné.
Odporca na pojednávaní s rozvodom manželstva naďalej nesúhlasil. Problém v manželstve vyvstal, keď ho navrhovateľka vyhodila z oslavy vlastnej päťdesiatky, on si svoju päťdesiatku nemohol dovoliť osláviť. Pokiaľ ide o navrhovateľkou tvrdenú neveru uviedol, že k tejto nedošlo, ak by však navrhovateľka prišla neskôr, zrejme by sa to udialo. V podstate je pravda, že s navrhovateľkou nekomunikuje, niekoľko krát sa snažili nadviazať rozhovor ale vždy sa to skončilo hádkou. Je pravda, že s navrhovateľkou ako manželia nežijú. Starostlivosť o dom majú pol na pol, každý si perie sám, každý si varí sám, spoločné nákupy nerobia. Majú oddelené hospodárenie; navrhovateľka mala 30 rokov jeho výplatu, teraz jej z výplaty nič nedáva. On si myslel, že z pojednávania odídu spolu, že to ešte skúsia. Nevedel, že to manželka tak berie, až na pojednávaní si uvedomil ako to je, že navrhovateľka sa chce rozviesť. Navrhovateľku má rád, on si nikoho nenájde, chcel by sa navrhovateľke ospravedlniť za veci, ktoré možno spravil a ktoré neboli najlepšie. Chcel by podniknúť nejaké kroky k záchrane manželstva.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14.3.1981 v Beňuši, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Beňuš, vo zväzku 2, ročník 1981, na strane 110, pod radovým číslom 5. Z listinných dôkazov a tvrdení účastníkov konania vyplýva, že títo sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé, z ktorého pochádzajú dcéry R., nar. XX.X.XXXX a H., nar. XX.X.XXXX a syn E., nar. XX.X.XXXX. Navrhovateľka je zamestnancom obce Beňuš, odporca je zamestnaný v obchodnej spoločnosti Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je L., L. XX.
Podľa § 22 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods.1-3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že došlo k trvalému rozvratu manželstva, v kontexte vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že sa chce rozviesť, obnovenie manželského spolužitia nepripúšťa. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že aj keď manželia spolu žijú v jednom rodinnom dome, spolu ako manželia nežijú, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú náklady na spoločnú domácnosť a spoločne tiež nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Podieľajú sa síce na nákladoch spoločnej domácnosti, toto podieľanie sa na jej nákladoch je však potrebné považovať za oddelené, kedy po vzájomnej dohode každý z manželov uhrádza polovicu nákladov. Manželia spolu nevykonávajú ani bežné činnosti ako sú nákup do domácnosti, každý nakupuje sám pre seba. Vzájomná pomoc absentuje pri varení a stravovaní a bežných prácach v domácnosti a predovšetkým absentuje akákoľvek vzájomná komunikácia medzi manželmi. Spolužitie manželov je v súčasnosti už len formálne; obaja manželia si vytvorili svoj vlastný paralelný život, ktorý ich napĺňa bez reálnej prítomnosti druhého z manželov. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Názory na život a manželské spolužitie a trávenie voľného času sú u oboch manželov rozdielne, nesporne majú odlišné záľuby, ktoré sa nijako neprekrývajú.
Dôvodom rozvratu manželských vzťahov je už v minulosti konštatovaná nevera zo strany odporcu, ktorá s ďalšími nedorozumeniami vyvolala rozpad manželských vzťahov a vzájomné odcudzenie. Manželské spolužitie sa potom stalo len formálnym a majúcim za následok rozvrat manželských vzťahov bez nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Aj keď navrhovateľka uviedla, že k odporcovi naďalej prechováva pozitívne city, v manželstve zotrvať nemieni. Odporca, ktorý žiadal návrh na rozvod manželstva, od momentu vedomosti o prebiehajúcom súdnom konaní nevykonal nič, čo by umožňovalo manželstvo
účastníkov konania zachrániť. Preto jeho nesúhlas s rozvodom manželstva sa súdu javil len ako formálny.
Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol, deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté.
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd pritom nezistil okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by prípadné rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania alebo ich časti odôvodňovali. V konečnom dôsledku nárok na náhradu trov konania neuplatnil žiaden z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.