Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15C-104-2012.pdf
PDF · 77.77 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/104/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Martin, so sídlom Kollárova 2, 036 59 Martin, IČO: 00 365 327, proti žalovanému: C. I. A., F.. XX.X.XXXX, T. T.-R.-J.-I. XX, XXXXX A., F., v konaní o zaplatenie 202,40 eur spolu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 202,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 202,40 eur od 2.9.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.5.2011 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 202,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 202,40 eur od 2.9.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že dňa 10.8.2011 vykonal výjazd rýchlej lekárskej pomoci spolu s ošetrením žalovaného. Za vykonané služby vystavil žalovanému rozpis nákladov k faktúre a faktúru č. 3199110 na sumu 202,400 eur, splatnú dňa 1.9.2011. Suma pozostávala z ceny za výjazd 198,- eur a z ceny za 5km dopravy za cenu podľa predpisu vo výške 4,40 eur. Uvedenú sumu bol žalovaný na základe skutočnosti, že nebol v Slovenskej republike zdravotne poistený povinný uhradiť. Zároveň žalovaný podpísal uznávacie vyhlásenie, podľa ktorého sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť do 14 dní od vystavenia faktúry. Faktúra bola vystavená 18.8.2011. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a na výzvu žalobcu nereagoval.
Súd vo veci nariadil na deň 17.12.2012 ústne pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorý predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o právach a povinnostiach, na pojednávanie sa nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Žalobca sa zúčastnil pojednávania, na ktorom uviedol, že nemá žiadne nové návrhy a pridržiava sa tvrdení uvedených v žalobe.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to: fotokópiou dokladu totožnosti žalovaného, rozpisom nákladov k faktúre, záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby, záznamom o prevádzke sanitného motorového vozidla, uznávacím vyhlásením, predpisom úhrady za platené služby, faktúrou č. 31991100, pokusom o zmier, plnomocenstvom a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca vykonal ošetrenie žalovaného spolu s výjazdom rýchlej lekárskej pomoci. Za vykonané služby vystavil žalovanému rozpis nákladov k faktúre, ktorý bol žalovaný na základe skutočnosti, že nebol
zdravotne poistený povinný uhradiť. Zároveň žalovaný podpísal uznávacie vyhlásenie, podľa ktorého sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť do 14 dní od vystavenia faktúry. Faktúra bola vystavená 18.8.2011. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a na výzvu žalobcu nereagoval..
Podľa čl. 5 ods. 1 písm. b/ Nariadenia rady ( EHS) č. 44/2001 o právomoci a výkone rozhodnutí v civilných a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť.
Na základe týchto citovaných ustanovení nariadenia rady č. 44/2001 súd mal za to, že je daná právomoc slovenského súdu na konanie o žalobe žalobcu. Súd aplikoval ust. nariadenia z dôvodu, že žaloba bola podaná na súd dňa 31.5.2012 a toto nariadenie nadobudlo účinnosť vo vzťahu k Slovenskej republike dňa 1.5.2004, má prednosť pred vnútroštátnymi normami, ako aj pred zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom v spojení s právomocou súdu.
Ďalej súd považoval za príslušnú kolíznu normu, podľa ktorej sa určí rozhodujúce právo pre záväzkové vzťahy účastníkov tohto konania Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „ Rímsky dohovor“) zo dňa 17.6.2008.
Podľa odd. 2 čl. 4 bod 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Z obsahu podanej žaloby, jej listinných dôkazov bolo zrejmé, že medzi účastníkmi tohto sporu k voľbe práva nedošlo.
Podľa odd. 2 čl. 4 bod 1 písm. b/ Rímskeho dohovoru, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje pri zmluve o poskytovaní služieb právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
Poskytovateľ služieb je Univerzitná nemocnica Martin, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, preto rozhodným právom bude slovenské právo. Podľa § 38 ods. 1 zák. 577/2007 Z.z. o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 4) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 38 ods. 2 zák. 577/2007 Z.z. o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti Služby podľa odseku 1 sa plne alebo čiastočne uhrádzajú z verejného zdravotného poistenia, len ak súvisia so zdravotnou starostlivosťou plne alebo čiastočne uhrádzanou na základe verejného zdravotného poistenia. Podľa § 38 ods. 3 zák. 577/2007 Z.z. o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, ak sa poistencovi poskytuje zdravotná starostlivosť plne uhrádzaná alebo čiastočne uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia, poistenec uhrádza, ak nie je oslobodený od úhrady podľa odseku 8, a) stravovanie a pobyt na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti za každý deň 1. ústavnej starostlivosti, najviac však za 21 dní tej istej ústavnej starostlivosti u jedného poskytovateľa, 2. ústavnej starostlivosti v liečebni22) a v prírodných liečebných kúpeľoch16) bez ohľadu na dĺžku ústavnej starostlivosti, b) spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v elektronickej forme pri každej návšteve, c) spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby, d) štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu súvisiace s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise, e) štatistické spracúvanie lekárskeho poukazu súvisiace s vydaním zdravotníckych pomôcok predpísaných na jednom lekárskom poukaze, f) pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti, g) dopravu. Podľa § 38 ods. 5 zák. 577/2007 Z.z. o rozsahu uhrádzanej zdravotnej starostlivosti, služby podľa odseku 3 sa uhrádzajú poskytovateľovi po ich poskytnutí v hotovosti.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie, citované zákonné ustanovenia, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca vykonal ošetrenie žalovaného spolu s výjazdom rýchlej lekárskej pomoci. Za vykonané služby vystavil žalobca žalovanému rozpis nákladov k faktúre, ktorý bol žalovaný na základe skutočnosti, že nebol zdravotne poistený povinný uhradiť. Zároveň žalovaný podpísal uznávacie vyhlásenie, podľa ktorého sa zaviazal za poskytnuté služby zaplatiť do 14 dní od vystavenia faktúry. Faktúra bola vystavená 18.8.2011 a splatná dňa 1.9.2011. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a na výzvu žalobcu nereagoval. Nárok na úrok z omeškania súd posudzoval podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Uplatnený úrok z omeškania neodporoval citovaným ustanoveniam, a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v celej uplatnenej výške.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, mal priznať trovy konania. Žalobca si však žiadne trovy neuplatnil, preto súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.