Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/210/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táni Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., H. C. č. XXX, 2/ D. V., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., H. C. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom žalobcom 1/, proti žalovaným: 1/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, 2/ Ing. G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Machajom, advokátom so sídlom I. U., ul. Z. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -1171 zo dňa 25. januára 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom č. k. č. -1171 zo dňa 25. 01. 2012 Okresný súd Dolný Kubín určil, že žalobcovia 1/, 2/ sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. 1154/6 - záhrady o výmere 654 m2, KN-C č. 1154/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, KN-C č. 1154/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. KN-C č. 1154/1 - záhrady o výmere 772 m2. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na dobu právoplatnosti veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že „...Žalobou doručenou súdu dňa 17.05.1999, po pripustení jej zmeny uznesením č. k. -104 z 14.01.2005, sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. 1154/1 - záhrady o výmere 772 m2, na LV č. XX ako parc. č. 1154/4 - záhrady o výmere 378 m2, parc. č. 1154/8 - záhrady o výmere 204 m2 a parc. č. 1154/9 - záhrady o výmere 239 m2 a na LV č. XXX ako parc. č. 1154/6 - záhrady o výmere 800 m2 k. ú. E., ako aj náhrady trov tohto konania. Po skutkovej stránke uviedli, že kúpnou zmluvou, uzavretou 07.10.1960 medzi G. J., bytom E. XXX a G. U., bytom E. XX ako predávajúcimi a žalobcom v 1/ v tom čase bytom E. XXX a G. U. a jeho manželkou Y., rod. L. ako kupujúcimi, nadobudli nehnuteľnosti, a to žalobca v 1/ časť nehnuteľnosti zapísanej v PK zápisnici k.ú. E. č. XXX r. č. XX ako parc. č. 8514, ktorá je vymedzená v geometrickom pláne Okresného meračského strediska v Dolnom Kubíne z 25.08.1960 ako parc. č. 8514/1 tvoriaca v prírode stavebný pozemok o výmere 2.793 m2. Ešte v ten istý rok si žalobcovia uvedenú parcelu ohradili a nasadili na nej ovocné stromy, ktoré tam existujú až do súčasnosti. Bývalý ONV v Dolnom Kubíne, finančný odbor rozhodnutím č. 345/69 M/H z 24.06.1969 deklaroval nehnuteľnosti D. U., rod. J. - manželky G. U. a sestry G. J., v tom čase už 10 rokov nebohej a G. J. za majetok opustený, ktorý podľa vtedajšieho (ďalej len „ ") pripadá štátu. Jednalo sa pritom o nehnuteľnosti, ktoré podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy patrili žalobcom a

ktorých vlastníci boli známi. V zmysle uvedeného rozhodnutia bývalý ONV v Dolnom Kubíne, finančný odbor s uvedenou nehnuteľnosťou naložil tak, že ju následne rozparceloval a svojim rozhodnutím č. Fin. 15-83/69 pozemky parc. č. 1154/4 a 1154/5 o celkovej výmere 1221 m2 pridelil do osobného užívania E. D. a jeho manželke D. D., rod. L. (žalovaným 3/ a 4/). Ďalej svojim rozhodnutím č. Fin. 15-87/69 pozemok parc. č. 1154/6 o výmere 796 m2 pridelil do osobného užívania Z. L. a Y. L. rod. L. (žalovaným 5/ a 6/). Pozemok parc. č. 1154/1 o výmere 776 m2 prešiel do vlastníctva Obce Párnica (žalovaného 2/), ktorý ho má ako svoje vlastníctvo zapísané na LV č. XXX. Pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, žalobcovia od roku 1960 nepretržite v dobrej viere užívajú.

Podľa žalovaných žalobcovia nepreukázali, že sporné nehnuteľnosti nadobudli ešte v r. 1952 zámennou zmluvou (v žalobe zo 17.05.1999 ako dôvod určenia vlastníckeho práva uvádzali kúpnu zmluvu zo 07.10.1960). Tejto zámennej zmluvy niet a nie je zrejmé, či ju uzatvárali osoby na to oprávnené. Keďže nemožno uvedenú zmluvu preskúmať, je jediná možnosť vychádzať pri jej preskúmaní z tvrdení žalobcov a vypomôcť si aj spismi tunajšieho súdu a . V uvedených konaniach bol vypočutý G. J. nar. XX.XX.XXXX, syn pôvodného spoluvlastníka a zamieňaná parcela nebola vo vlastníctve žalobcu 1/ a ani vo vlastníctve jeho manželky, ale bola vo vlastníctve zrejme jeho svokra, pretože to v konaní potvrdila aj žalobkyňa 2/. V čase, keď súd schvaľoval súdny zmier 28.02.1970, štát už nebol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pretože už v tom čase boli v osobnom vlastníctve konkrétnych ľudí a žalované nehnuteľnosti už neexistovali Rozhodovalo sa tam o parc. č. 1154 o výmere 2671 m2 a účastníkmi konania neboli vlastníci nehnuteľností, ktorí mali uvedené nehnuteľnosti v osobnom užívaní od r. 1969. Schválenie zmieru treba považovať za paakt, o ktorom sa až do roku 1999 nevedelo. Poukázali aj na zmeny dôvodov na určenie vlastníckeho práva zo strany žalobcov. Držiteľom komasačnej parcely č. 1154 bol G. J. u L. v podiele 6/11 a jeho manželka D. D. V. v podiele 5/11, obaja E. XXX, čiže šlo o G. J. st. Zámennú zmluvu mal uzatvárať aj podľa žalobcov G. J. ml. V celom konaní teda žalobcovia tvrdia, že sporné nehnuteľnosti nadobudli od nevlastníka, teda nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi a z dôvodu, že bola uzatváraná medzi nevlastníkmi ňou zamieňaných nehnuteľností, označil ju tiež za paakt, a preto podľa jeho názoru ani nedošlo k jej zápisu do evidencie nehnuteľností a táto nebola nikde vyznačená. Poukázali aj na kúpnu zmluvu zo 07.10.1960 a na vlastníkov v PK zápisnici 177, kde G. J. ml. nebol výlučným vlastníkom v nej uvedených nehnuteľností, ale bol len spoluvlastníkom. Preto bola robená dodatočne kúpna zmluva podľa vtedy platného právneho stavu vlastníckych zápisov v PK, ktorej predmetom bola aj PK parc. č. 8514. Žalobcovia vedeli od r. 1952, že nie sú dobromyseľnými držiteľmi uvedenej nehnuteľnosti. G. J. ml. nemohol uzatvoriť v r. 1952 zámennú zmluvu na nehnuteľnosť parc. č. 1154, zapísanú v komasačnom hárku 098. V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti nadobudli žalovaní podľa práva, a preto nie je dôvod na vyhovenie žalobe. Žalobca od r. 1970 do podania žaloby sa nesnažil, aby bol zapísaný za vlastníka uvedenej nehnuteľnosti.

Predmet konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bol naposledy „modifikovaný" na návrh žalobcov pripustenou zmenou žaloby na pojednávaní 28.09.2011, podľa ktorého sa žalobcovia domáhali určenia, že sú v BSM spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. území E. parc. KN-C č. 1154/1 - záhrada o výmere 772 m2 (LV XXXX - vlastník žalovaný 2/), parc. KN-C č. 1154/4 - záhrada o výmere 378 m2, parc. KN-C č. 1154/8 - záhrada o výmere 204 m2, parc. KN-C č. 1154/9 - záhrada o výmere 239 m2 (všetky zapísané na LV XX na žalovaného 1/), parc. KN-C č. 1154/6 - záhrada o výmere 654 m2, parc. KN-C č. 1154/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2 a parc. KN-C č. 1154/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 (všetky zapísané na LV č. XXX na žalovaného 2/).

Pokiaľ ide o predmet sporu, všetky sporné nehnuteľnosti predstavujú časti komasačnej (a zároveň aj katastrálnej) parcele 1154 - roľa o výmere 5061 m2. Komasačnej parcele 1154, zapísanej v komasačnom hárku 098 k. ú. E. a vykomasovanej na G. J. u L., E. XXX v podiele 6/11-in a na D. U. rod. J. (D. V.), E. XXX v podiele 5/11-in (t.j. na G. J. st. a jeho manželku) zodpovedala (v tzv. „ideálnej identifikácii") PK parc. č. 8514, zapísaná v PK vložke č. 177 k. ú. E. (šlo o ideálnu identifikáciu, nakoľko komasačný stav podľa záznamov geodetov na jednotlivých geometrických plánoch, ktoré vyhotovovali, nesúhlasil s PK stavom). Parc. č. 8514 bola v PK vložke č. 177 zapísaná na AI pod r.č. 44 ako roľa 410 štv. siah a ako jej vlastníci boli uvedení pod B 21 D. U. rod. J. v 1/5-ine (6/30-ín) s vyznačením titulu nadobudnutia darovacia zmluva č. 358/1943 a pod B25 G. J. (žen. V. I.) v 4/5-inách (24/30-ín) s vyznačeným titulom nadobudnutia kúpnopredajná zmluva č. 47/1958 (č.l. 1083), ktorou menovaný kupoval o.i. aj spornú nehnuteľnosť od svojich rodičov G. O. J. s manželkou D., rodenou D. V.. V pozemkovej knihe bol teda ako posledný spoluvlastník PK parc. č. 8514 zapísaný pod B25 už G. J. ml. (č.l. 1097).

Postupne sa z komasačnej parcele 1154 odčleňovali na podklade viacerých geometrických plánov („GP") samostatné parcele.

1/ GP č. 4/60, 46/60-203-920 z 03.08.1960 (napr. č.l. 1005) došlo k rozčleneniu parcele č. 1154 na parc. 1154/1 (8514/1) - roľa o výmere 2793 m2 - ako jej vlastník boli v GP uvedení žalobcovia (V. A. ž. D. r. E. E. XXX), parc. 1154/2 (8514/2) - dom č.p. XXX dv. zast. pl. o výmere 870 m2 (ako vlastníci boli uvedení U. G. X a manž.) a parc. č. 1154/3 (8514/3) - záhrada o výmere 1398 m2 (Y. r. L. X E. č.p. XXX).

Pritom práve tá časť komasačnej parcely 1154, ktorá podľa uvedeného GP zodpovedala ním vytvorenej parcele 1154/1, bola predmetom zámennej zmluvy z r. 1952, ktorou túto nehnuteľnosť mali získať od G. J. (podľa posledného tvrdenia žalobcu 1/ od oboch J. st. aj ml., ktorí ju mali spoločne so žalobcom 1/ uzavrieť) žalobcovia.

2/ Z parc. 1154/1 (o výmere 2793 m2) boli ďalším GP č. 762-0378-69 z 12.06.1969 18.6.1969 (č.l. 1092) odčlenené EN parc. č. 1154/5 - záhrada o výmere 794 m2 a EN parc. č. 1154/4 - záhrada o výmere 427 m2 s tým, že zvyšok parcele 1154/1 predstavoval 1572 m2. V uvedenom GP bol ako vlastník "rozčleňovanej" parc. č. 1154/1 uvedený G. J. a U. D. r. J. a ako užívatelia podľa EN žalobcovia s tým, že v „novom" stave zostal zachovaný vlastník (užívateľ) u zbytku parc. 1154/1 „doterajší" a ako vlastníci parciel č. 1154/5 a 1154/4 bol uvedený Čsl. štát - MNV Párnica s vyznačením OSU D. E. a manž. D. rod. L. E. XXX. „Titulom" pre zápis Čsl. štátu ako vlastníka EN parc. č. 1154/4 a 1154/5 bolo Rozhodnutie ONV odboru finančného z 24.06.1969 č. Fin. 35/69 m/práv., podľa ktorého uvedený orgán ustálil, že nehnuteľnosti D. U. rod. J. a G. J., obyvateľov na neznámom mieste, zapísané v PK 177 k. ú. E. na menovaných pod B21 a B25, pripadajú do vlastníctva Čsl. štátu v správe MNV v Párnici v súlade s ako opustený majetok. Dané rozhodnutie bolo doručované „adresátom" D. U. rod. J. a G. J. (len) vyvesením na úradnej tabuli (dňa 24.06.1969, z ktorej malo byť zvesené 10.07.1969).

3/ Následne z EN parc. č. 1154/1 o výmere 1572 m2 boli GP 762-0458-69 z 15.9.1969 (č.l. 1100) odčlenené na EN parc. č. 1154/6 - záhrada 796 m2 a zvyšok EN parc. č. 1154/1 predstavoval 776 m2 (kultúra záhrada). Tak, ako v predchádzajúcom prípade u novovytvorenej EN parc. č. 1154/6 bol ako vlastník uvedený Čsl. štát - MNV Párnica, ale s vyznačením OSU L. Z. a manželka Y. r. L. E. XXX. Aj ohľadne EN parc. č. 1154 - záhrada o výmere 776 m2 bol už ako vlastník uvedený Čsl. štát - MNV Párnica. V pôvodnom stave ako užívateľ dotknutých nehnuteľností boli ešte uvádzaní žalobcovia. „Titulom" pre zápis Čsl. štátu ako vlastníka celej EN parc. č. 1154/1 o výmere 1572 m2 bolo Rozhodnutie ONV odboru finančného z 24.06.1969 č. Fin. 345/69 M/H., podľa ktorého uvedený orgán ustálil, že uvedená nehnuteľnosť, zapísaná na D. U. rod. J. a G. J., obyvateľov na neznámom mieste, zapísaných v PK 177 k. ú. E. pod B21 a B25, pripadá do vlastníctva čl. štátu v správe MNV v E. na základe ako opustený majetok. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade bolo rozhodnutie doručované D. U. a G. J. len vyvesením rozhodnutia na úradnej tabuli.

Podľa identifikácie parciel z 12.08.1969 (č.l. 1098) ako užívateľ (časti) PK parc. č. 8514 (vložka 177) k. ú. E., zodpovedajúcej v EN parc. č. 1154/1 - záhrada o výmere 1572 m2, je uvedený A. V. č.p. XXX.

Dohodou o zriadení práva osobného užívania k stavebnému pozemku z 20.10.1969, registrovanou Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne 01.12.1969 pod RII 154/69 (č.l. 1104) Čsl. štát zastúpený MNV v Párnici zriadil k EN parc. č. 1154/6 o výmere 796 m2 Z. L. a jeho manželke Y. rod. L., E. č XXX právo osobného užívania.

Dohodou o zriadení práva osobného užívania k stavebnému pozemku z 18.08.1669, registrovanou Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne 01.12.1969 pod RII 147/69 (č.l. 1106) Čsl. štát, zastúpený MNV v Párnici, zriadil k EN parc. č. 1154/4 a 1154/5, spolu o výmere 1221 m2, E. D. a jeho manželke D. rod. L., E. č XXX právo osobného užívania.

Po meraniach geodeta Ing. E. v r. 1998, v rámci ktorých zistil nezrovnalosť vo výmerách parciel 1154/1, 1154/6 vychádzajúc z existujúceho stavu užívania a po súhlase evidovaných vlastníkov uvedených nehnuteľností, podľa ním vyhotovenej identifikácie z 03.02.1999 skutočná výmera parc. KN-C č. 1154/1 predstavovala 772 m2 a výmera parc. KN-C č. 1154/6 predstavovala 800 m2. Súčet výmer parciel, ktoré sú teraz vo vlastníctve žalovaného 1/ (parc. KN-C č. 1154/4, 1154/5, 1154/8 a 1154/9) po určitých zmenách výmer v rámci uvedenej skupiny parciel zostal zachovaný (1221 m2), teda zodpovedal spoločnej výmere EN parciel č. 1154/4 a 1154/5, uvedenej v dohode z 18.08.1969 o zriadení práva

osobného užívania pozemku v prospech E. D. a jeho manželky D., pričom podľa uvedenej identifikácie predstavovala výmera parc. KN-C č. 1154/4 (záhrada) 378m2, parc. KN-C č. 1154/5 (záhrada) 400 m2, parc. KN-C č. 1154/8 (záhrada) 204 m2 a parc. KN-C č. 1154/9 (záhrada) výmeru 239 m2 (spolu 1221 m2).

Parc. KN-C č. 1154/6 už o výmere 800 m2 kúpnou zmluvou zo 16.04.2002, ku ktorej bol vklad povolený Správou katastra Dolný Kubín 09.06.2002 pod č. V 7041/02-2 (č.l. 1126) danú nehnuteľnosť "odpredali" Z. L. s manželkou Y. rod. L. (pôvodní žalovaní 5/ a 6/) terajšiemu žalovanému 2/. Stalo sa tak teda už v priebehu tohto konania. Nesporne predávajúci „predávanú" nehnuteľnosť neužívali, keďže táto zostala až do jej predaja žalovanému 2/ nezastavaná napriek zriadeniu práva osobného užívania. Pritom medzi predávajúcimi a MNV v Párnici ako správcom došlo 20.10.1969 k uzavretiu dohody o zrušení práva osobného užívania zriadeného dohodou registrovanou Štátnym notárstvom v D. Kubíne pod R II 154/1969, ale z dôvodu, že v danej dohode bolo uvedené nesprávne parcelné číslo (namiesto EN parc. 1165/6 bolo uvedené 1154/1) s uvedením inak správnej výmery dotknutej nehnuteľnosti, túto dohodu štátne notárstvo rozhodnutím z 25.05.1970 R II 72/70 odmietlo registrovať. Dôvodom uzavretia dohody o zrušení práva osobného užívania bola skutočnosť že Z. L. s manželkou Y. rod. L. už nemienili na uvedenom pozemku stavať rodinný dom a mali mať v čase podania žiadosti o registráciu dohody o zrušení práva osobného užívania, už pridelený nový stavebný pozemok (doklady založené v pripojenom spise ŠN v D.K. R II 72/70). Z ustanovenia vo vtedy účinnom znení, na rovnaký účel mohol byť v osobnom užívaní občana len jeden pozemok. Ak teda Z. L. s manželkou mali mať pre ten istý účel (výstavbu rodinného domu) pridelené do osobného užívania dva rôzne pozemky, šlo o protiprávny stav a nie je zrejmé, prečo po odmietnutí registrácie dohody len pre chybu v číselnom označení parcele, boli štátne orgány (a aj osoby, pre ktoré bolo právo zriadené) v ďalšom období nečinné, ak mali mať vôľu prezentovanú v už zmienenej dohode - zrušiť uzavretú dohodu o zriadení práva osobného užívania. Naviac MNV v Párnici s poukazom na mohol, vzhľadom na vzniknutú situáciu, postupovať aj tak, že mohol podať na súd návrh na zrušenie práva osobného užívania z dôvodu, že Z. L. s manželkou neužívali EN parc. č. 1154/6 vôbec (dôvodom podľa uvedeného ustanovenia pre podanie návrhu na zrušenie daného práva bolo buď neužívanie pozemku vôbec alebo jeho užívanie na iný ako dohodnutý účel), nehovoriac o protizákonnosti stavu, ak mali mať menovaní pridelený na ten istý účel (na výstavbu rodinného domu) dva stavebné pozemky. Nečinnosť štátnych orgánov v ďalšom období vyznieva nepochopiteľne aj s ohľadom na to, že následne, po uzavretí dohôd o zriadení práva osobného užívania, štát v uzavretom zmieri fakticky uznal vlastnícke právo žalobcu 1/ k nehnuteľnosti dotknutej uvedenými dohodami.

Následne GP č. 43/2005 vyhotoveným (už v období po začatí tohto konania) spoločnosťou ARLANDA s.r.o. 21.11.2005 (č.l. 1130) došlo k rozdeleniu parc. KN-C č. 1154/6 na parc. KN-C č. 1154/10 - zast. pl. o výmere 126 m2, 1154/11 - zast. pl. o výmere 20 m2 a parc. KN-C č. 1154/6 - záhrada o výmere 654 m2, ktoré po poslednej zmene žaloby sa v takomto stave stali predmetom tohto konania a sú zapísané na LV č. XXX k. ú. E..

Parc. KN-C č. 1154/1 o výmere 772 m2, ku ktorej ako jedinej nebolo zriaďované právo osobného užívania, Obec Párnica (tiež už po začatí tohto konania) kúpnou zmluvou zo 07.10.2002, ku ktorej bol vklad povolený 07.10.2002 pod V 1298/02 odpredala G. U. a Y. U. rod. L. (č.l. 1138) a túto následne kupujúci darovacou zmluvou z 25.11.2008, ku ktorej bol vklad povolený 28.11.2008 pod V2267/08 (č.l. 1141) previedli na žalovaného 2/, zapísaného ako jej výlučný vlastník na LV č. XXXX k. ú. E..

Žalovaný 1/ je zapísaný ako výlučný vlastník parc. KN-C č. 1154/4 - záhrada 378 m2, parc. KN-C č. 1154/8 - záhrada 204 m2 a parc. KN-C č. 1154/9 - záhrada výmeru 239 m2 na LV č. XX k. ú. E., ktoré sú predmetom tohto konania a okrem nich aj parc. KN-C č. 1154/5 - záhrada výmeru 400 m2 vrátane rodinného domu súp. č. XXX (pôvodne 64) na parc. KN-C č. 1154/5, postaveného v r. 1972 E. D. a jeho manželkou na základe Rozhodnutia o prípustnosti stavby č.j. Výst:251/1969 OÚ NV Párnica z 12.12.1969 (č.l. 1108), a to na základe dedenia po svojej matke D. D. rod. L. sp. zn. (č.l. 1109), keď na podklade vyporiadania BSM poručiteľky a pozostalého manžela E. D. boli uvedené nehnuteľnosti v celosti radené do dedičstva po uvedenej poručiteľke a takto vcelosti ich zdedil žalovaný 1/.

Odvolací súd vo svojom poslednom rozhodnutí uzavrel, že žalobcovia splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním k celej vtedajšej EN parc. č. 1154/1 - roľa o výmere 2793 m2,

predstavujúcej časť komasačnej parcele 1154. Závery odvolacieho súdu ohľadne vlastníctva žalobcov k uvedenej nehnuteľnosti v čase, dokiaľ vtedajší ONV v Dolnom Kubíne nevydal rozhodnutia o pripadnutí jej jednotlivých častí do vlastníctva štátu ako opusteného majetku, vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z dovtedy vykonaných dôkazov, následne vykonané dokazovanie nijako nemodifikovalo tak, že by umožňovalo tunajšiemu súdu vyvodzovať iné právne závery. Ďalšie dôkazy skôr naopak, aj pokiaľ ide o zmieňované GP a identifikáciu parciel z 12.08.1969, potvrdzovali, že ako užívateľ danej nehnuteľnosti bol ešte v r. 1969 v evidencii nehnuteľnosti vedený práve žalobca 1/. Dokonca aj ako väčšinový vlastník PK parc. č. 8514 bol v PK vložke č. 177 zapísaný práve G. J. ml. na podklade kúpnej zmluvy z r. 1957, teda uzavretej s nie veľkým časovým odstupom od vydania rozhodnutí vtedajším ONV v Dolnom Kubíne o pripadnutí jednotlivých častí EN parc. č. 1154/1 do vlastníctva štátu ako opusteného majetku. Za uvedenej situácie možno jednoznačne konštatovať, že postup štátneho orgánu pri vydaní uvedených rozhodnutí, ktorý zrejme cielene nekonal s osobami, ktoré boli v podkladoch vtedajšej evidencie nehnuteľností, vrátane operátu pozemkovej knihy, evidovaní ako vlastníci, prípadne užívatelia dotknutej nehnuteľnosti a týmto ani riadnym spôsobom nedoručil uvedené rozhodnutia, nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky. Podľa ust. , veci opustené alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný. Je pre súd nepochopiteľné, ako pri takom množstve údajov o vlastníkoch a užívateľovi EN parc. č. 1154/1, keď zmena posledného PK vlastníka bola vykonaná na podklade titulu starého sotva 12 rokov, mohol tento orgán dospieť k záveru, že ide o opustený majetok (majetok neznámych vlastníkov). Vychádzajúc aj z písomného vyjadrenia zástupcu žalovaných zo 14.10.2011 (č.l. 1011) G. J. st. (nar. 04.01.1996, ktorý zomrel 01.07.1964 a jeho manželka bola D. rod. D. V. zomrelá 09.08.1957) a aj G. J. ml. (nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 12.02.1987, ktorého manželka bola V. rod. I.), títo obaja až do svojej smrti bývali v E. č. XXX, kde v čase vydania zmienených rozhodnutí stále žil G. J. ml., posledný zapísaný PK spoluvlastník dotknutej nehnuteľnosti, v žiadnom prípade nemohlo ísť ohľadne všetkých evidovaných vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti o osoby na neznámom mieste. Dokonca ohľadne parc. EN č. 1154/1 boli v evidencii nehnuteľnosti evidovaní práve žalobcovia ako jej užívatelia, čo len podčiarkuje záver, že v žiadnom prípade sa nemohlo jednať o opustenú vec.

Následne bol dokonca G. J. ml. vypočutý ako svedok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom sa žalobca 1/ voči Čsl. štátu v zastúpení Fin. odboru rady ONV Dolný Kubín domáhal uznania vlastníckeho práva k EN parc. č. 1154 o výmere 2671 m2. G. J. (nar. XXXX) vtedy vypovedal (pojednávanie z 29.10.1969), že uzavrel v r. 1952 zámennú zmluvu, na základe ktorej žalobcovi 1/ odovzdal časť parcele 1154 a ako náhradu za túto parcelu mu žalobca dal svoju parcelu 314 k. ú. E. v hone zv. Roveň. Potvrdil, že po zámene žalobca 1/ vstúpil do úžitku parcele získanej zámenou a túto užíval nerušene, že ju ohradil a na ňu nasadil ovocné stromy. Uvedené skutočnosti potvrdil v celom rozsahu v uvedenom konaní ako svedok aj G. D. - J. (ročník 1914, E. XXX - tento podľa žalobcu 1/ bol susedom parcele U.) a žalobkyňa 2/. Výpovede uvedených osôb vyvracajú tvrdenie žalovaného 2/ (na pojednávaní 09.11.2011), že tie oplotenia, o ktorých hovoril žalobca 1/, že ich mal robiť asi v r. 1957, v skutočnosti žalobca 1/ nerobil, ale ich mal robiť jeho ujček G. J. ml. Týmto svojim tvrdením teda žalovaný 2/ fakticky popieral pravdivosť tvrdenia G. J. ml. v uvedených konaniach, ktorý za stavebníka oplotenia sporných nehnuteľností označil nie seba, ale tak, ako to tvrdil žalobca 1/, práve žalobcu 1/, ktorý na danej parcele nasadil ovocné stromy. Dané konanie končilo uzavretím zmieru, schváleného uznesením z 27.02.1970 sp. zn. , ktorým sa žalovaný zaviazal vypustiť do užívania a vlastníctva žalobcovi 1/ parcelu 1154 o výmere 26,71 ára v prírode predstavujúcej záhradu, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a že žalovaný uznáva vlastnícke právo terajšieho žalobcu 1/ k tejto parcele. V danom čase prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. aj konanie iniciované G. J., E. XXX ako žalobcom, proti Čsl. štátu v zastúpení fin. odboru rady ONV Dolný Kubín., v ktorom sa G. J. domáhal určenia neplatnosti ním uzavretej darovacej zmluvy so žalovaným zo 17.02.1967. V ňom G. J. taktiež poukazoval na zámennú zmluvu, ktorú v r. 1952 uzavrel so žalobcom 1/ ohľadne parc. č. 1154 (šlo o fakticky časť tejto parcele neskôr zameranú ako parc. 1154/1).

Zmier, uzavretý v konaní tunajšieho súdu sp. zn. , napriek svojim „nedostatkom" spočívajúcim v označení nehnuteľnosti (hoci z obsahu spisu je zrejmé, že šlo o pozemok, ktorý už bol zameraný ako parc. EN č. 1154/1 o výmere 2793 m2 k. ú. E.), v prípade, ak by aj žalobcovia z nejakého dôvodu nemali byť vlastníkmi EN parc. č. 1154/1 o výmere 2793 m2 ako uzavrel ich vlastníctvo titulom vydržania odvolací súd ešte pred účinnosťou terajšieho (ešte pred 01.04.1964), sám o sebe bol takou okolnosťou, ktorá by bola spôsobilá vyvolať u žalobcov presvedčenie, že im daná nehnuteľnosť,

ku ktorej štát (napriek svojim rozhodnutiam o pripadnutí jej jednotlivých častí do vlastníctva štátu) následne uznal vlastnícke právo žalobcu 1/ k nej, vlastnícky patrí žalobcovi 1/, resp. patrí to obom žalobcom ako manželom. Súd zdôraznil, že užívanie celej parcele, neskôr zameranej ako parc. EN č. 1154/1 o výmere 2793 m2 potvrdil v súdnom konaní sp. zn. G. J. ml. v tom čase zapísaný ako väčšinový podielový spoluvlastník PK parc. č. 8514, zodpovedajúcej v tzv. ideálnej identifikácii komasačnej parc. č. 1154 o výmere 5061 m2, z ktorej bola EN parc. č. 1154/1 vytvorená. Užívanie parc. č. 1154/1 žalobcami, resp. žalobcom 1/, potvrdzovali aj evidované užívacie pomery k danej nehnuteľnosti vo vtedajšej evidencii nehnuteľností, o čom svedčí zmieňovaná identifikácia parciel a aj všetky GP vyhotovované v rozmedzí rokov 1960 až 1969, pričom posledné GP č. 762-0378-69 z 12.06.1969 a č. 762-0457-69 zo 17.09.1969, rozčleňujúce EN parc. č. 1154/1 na parc. EN č. 11541, 1154/4, 1154/5 a 1154/6, určite neboli vyhotovované na objednávku žalobcov. Pokiaľ zástupca žalovaných považoval uzavretý zmier za "paakt" tvrdiac v tejto súvislosti aj to, že štát v čase schvaľovania zmieru už nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, pretože v tom čase už boli v osobnom vlastníctve konkrétnych ľudí, je potrebné uviesť, že pasívna legitimácia žalovaného v uvedenom konaní bola daná tým, že štát bol v tom čase zapísaný v evidencii ako vlastník parc. EN 1154/1, 1154/4, 1154/5 a 1154/6 a na jeho vlastníctve nič nemenilo, že k nim (okrem EN parc. č. 1154/1 vtedy o výmere 776 m2) bolo zriadené právo osobného užívania. Zriadením tohto práva štát vlastníctvo nestrácal (naďalej šlo o pozemky v socialistickom spoločenskom vlastníctve) a v dôsledku tohto práva ani nevznikalo osobám, v prospech ktorých bolo zriadené, osobné vlastníctvo k dotknutým pozemkom. V čase, keď vo veci vypovedal G. J. ml., už tento bol nesporne vlastníkom všetkých nehnuteľností po svojom otcovi, od ktorého ich „kúpil" zmluvou z 20.04.1957 (Č.d. 47/58), keď už pred jej uzavretím všetky nehnuteľnosti svojho otca obhospodaroval a tak tomu bolo aj v čase uzavretia zámennej zmluvy so žalobcom 1/.

Po roku 1969 sa však "rozsah" užívania EN parc. č. 1154/1 zúžil v tom smere, že žalobcovia (čo opakovane potvrdzoval aj žalobca 1/) už ďalej neužívali jej časti, zodpovedajúce vtedajším EN parc. č. 1165/4 o výmere 427 m2 a 1154/5 o výmere 794 m2 spolu o celkovej výmere 1221 m2 a zodpovedajúce výmere terajších parciel 1154/4, 1154/8, 1154/9 a 1154/5, z ktorých prvé tri sú predmetom tohto konania. Šlo o nehnuteľnosti, ku ktorým štát zriadil právo osobného užívania E. D. s manž. D., ktorí následne na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby č.j. Výst: 251/1969 OÚ NV Párnica z 12.12.1969 postavili na parc. 1154/5 rodinný dom pôvodné súp. číslo XX a terajšie súp. číslo XXX. Uvedený dom bol dokončený najneskôr v r. 1972, keďže 11.11.1972 pod č. Výst:4120/1972-254/3 bolo dané povolenie užívať danú stavbu. Uvedené nehnuteľnosti si D. oplotili. Aj samotný žalobca 1/ potvrdil, že po tom, ako p. D. staval dom, on už neužíval nehnuteľnosti, ktoré boli D. pridelené. Naďalej žalobcovia užívali ostatné sporné nehnuteľnosti, a to ako záhradu s ovocnými stromami. Užívanie tých zo sporných nehnuteľností, ohľadne ktorých súd žalobe vyhovel, zo strany žalobcov nepriamo potvrdil aj svedok X. E., potvrdzujúci, že ešte za života G. J. ml. bol oberať z parcele J. raz alebo dva razy jablká a oberal ich spolu so synom žalobcov J. V., ktorý ho zavolal, aby mu šiel pomôcť s ich oberaním a obraté jablká si zobral domov J. V.. Časť sporných nehnuteľností, ohľadne ktorých súd žalobe vyhovel, bola teda aj po roku 1969 užívaná žalobcami, aj keď zrejme nie veľmi intenzívne, ako ovocná záhrada (v menšej časti tam mali byť nasadené aj zemiaky a zelenina). Výpoveď svedka G. E. súd hodnotí nielen s ohľadom na jeho narušený vzťah so žalobcom 1/ ako nevieryhodnú, ale aj preto, že uvedený svedok tvrdiaci užívanie sporných nehnuteľností G. J. ml. a jeho manželkou až do ich smrti, uvádzal v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, že ich mali užívať ako ornú pôdu a že sa tam nenachádzali žiadne stromy, hoci ešte aj zo záberov z ohliadky sporných nehnuteľností súdom zo 04.12.2006 (č.l. 336 - 340) a čo nepopierali ani žalovaní je zrejmé, že na parcelách boli ovocné stromy, vysadené cca v polovici 50-ich rokov a dokonca sa ani nevedel vyjadriť k fotodokumentácii predloženej mu žalobcom 1/, zachytávajúcej sporné nehnuteľnosti a rodinný dom žalovaného 2/ na parc. KN-C č. 1154/10 a lokalizovať kde sa nachádzajú nafotené nehnuteľnosti, tvrdiac že nič mu to, čo vidí, nehovorí.

Tvrdenie žalobcu 1/, že by D. mali užívať väčšiu výmeru, než bola výmera parciel, ku ktorým bolo zriadené právo osobného užívania, preukázané nebolo. Súčet výmer parciel zapísaných na LV č. XX na žalovaného 1/ (1154/4 - 378 m2, 1154/5 - 400 m2, 1154/8 - 204 m2 a 1154/9 - 239 m2) predstavuje presne 1221 m2, ktorú výmeru dosahovali do osobného užívania pridelené EN parc. č. 1154/5 - 794 m2 a 1154/4 - 427 m2).

Ak po roku 1969 žalobcovia časti býv. EN parc. č. 1154/1 o výmere 2793 m2 k. ú. E. neužívali, ale ich nesporne užívali D. a ak súčasne nebolo preukázané, že by žalobcovia urobili vo vzťahu k E. D. a jeho manželke D. rod. L., prípadne voči žalovanému 1/ ako ich právnemu nástupcovi nejaký úkon, ktorý

by u nich mohol oprávnene spochybniť ich presvedčenie, že by im nehnuteľnosti, ku ktorým im bolo zriadené právo osobného užívania, napriek tejto skutočnosti z nejakého dôvodu nepatria, žalobcovia svoje vlastníctvo k dotknutej časti danej nehnuteľnosti (zodpovedajúcej terajším parc. KN-C č. 1154/4, 1154/5, 1154/8 a 1154/9) stratili ku dňu 01.01.1992. Uvedeným dňom E. D. a D. D. sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností titulom vydržania, splniac zákonné predpoklady stanovené v v znení účinného od 01.01.1992 so započítaním ich oprávnenej držby týchto nehnuteľností z obdobia pred 01.01.1992 s poukazom na a (rozsudok NS SR z 30.10.2001 sp. zn. ). Titulom pre vstup E. a D. D. do oprávnenej držby bola práve uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania z 18.08.1969. Menovaní totiž neboli ani účastníkmi konania, v ktorom štát (už po uzavretí dohody o zriadení práva osobného užívania v ich prospech k EN parc. č. 1154/4 a 1154/5) uznal vlastnícke právo žalobcu 1/ k parc.1154 (šlo fakticky o pôvodnú parc. EN 1154/1 o výmere 2793 m2), takže u nich nebola zistená žiadna okolnosť, spôsobilá vyvolať u nich presvedčenie alebo odôvodnenú pochybnosť v tom smere, že štát, ktorý im zriaďoval právo osobného užívania k uvedeným nehnuteľnostiam, vystupujúci ako ich vlastník, v skutočnosti vlastníctvo k nim platne nenadobudol. Ak žalobca 1/ tvrdil, že voči záberu časti jeho pozemku D. namietal tak, že podal na súd žalobu, takáto jeho žaloba podaná na súd 17.10.1969, o ktorej sa viedlo konanie pod sp. zn. , smerovala „len" proti Československému štátu, pričom ako už súd uviedol, nebolo preukázané, že by D. o uvedenom konaní a tobôž o jeho výsledku, mali mať vedomosť.

Preto súd žalobu voči v časti, pokiaľ sa predmet konania týkal žalovaného 1/, ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovia v súčasnosti k parc. KN-C č. 1154/4, 1154/8 a 1154/9 nie sú aktívne vecne legitimovaní. Z rovnakého dôvodu by im nesvedčila aktívna legitimácia ani ohľadne parc. KN-C č. 1154/5, ak by táto bola predmetom tohto konania.

Vo zvyšnej časti, teda pokiaľ bol k pozemkom tvoriacich predmet tohto konania, pasívne vecne legitimovaný žalovaný 2/, súd žalobe vyhovel. Ide o pozemky zapísané na LV č. XXX ako parcela KN- C č. 1154/6 - záhrady o výmere 654 m2, KN-C č. 1154/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, KN-C č. 1154/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 1154/1 - záhrady o výmere 772 m2 (ďalej len „uvedené nehnuteľnosti"). Opäť vychádzajúc z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ak žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku, z ktorého boli vytvorené dotknuté nehnuteľnosti ešte pred 01.04.1964 a toto ich vlastníctvo existovalo aj v r. 1969, nebola zistená po uvedenom roku žiadna taká okolnosť (právna skutočnosť), ktorá by mala za následok stratu ich vlastníctva. Dokonca v r. 1970 štát uznal žalobcovi 1/ jeho vlastníctvo v uzavretom zmieri, čo mohlo žalobcu (žalobcov) utvrdiť v ich vlastníctve. Žalobca 2/ tieto nehnuteľnosti nadobudol postupne až po začatí tohto konania a následne na nich, konkrétne na parc. KN-C č. 1154/10 postavil rodinný dom súp. č. XXX. Pre posúdenie otázky „zachovania" vlastníctva žalobcov aj v období po roku 1969 nebolo až tak podstatné, či žalobcovia skutočne užívali tieto nehnuteľnosti (užívanie je právom nie povinnosťou vlastníka), ale či nastala právna skutočnosť spôsobujúca stratu ich vlastníctva. Takáto skutočnosť však zistená nebola. Napriek tomu však súd považoval za potrebné k otázke užívania dotknutých nehnuteľností po r. 1969 uviesť nasledovné:

Žalobcovia tvrdili, že uvedené nehnuteľnosti užívali až do roku 1999, kedy bol žalobcovi 1/ G. U. (pôvodným žalovaným 11/) a jeho synom M. U. ako aj G. U. znemožnený prístup na ne, keď bránku, ktorú on ešte v 50-ich rokoch postavil, oni uzamkli.

Vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by uvedené nehnuteľnosti do r. 1999 užívali iné osoby ako žalobcovia, resp. osoby, ktoré ich užívanie nevykonávali práve na základe súhlasu žalobcov. Už bolo konštatované, že L. po „zriadení práva osobného užívania" k parc. EN č. 1154/6, túto nehnuteľnosť vôbec neužívali. Potvrdzuje to o.i. aj vyjadrenie Y. L. na ohliadke 14.01.2010, ktorá ani nevedela ukázať, kde sa nachádza parc. 1154/6, keď jej syn I. L. (ročník 1960) do začatia tohto konania ani nevedel, že jeho rodičia mali mať pridelený nejaký pozemok v danej časti obce E.. Y. L. však mala mať vedomosť (jej výpoveď na pojednávaní 03.12.2008), že pozemok, ktorý im bol pridelený štátom na stavbu rodinného domu, potom užívala rodina A. D., ktorý je rodinou žalobcu 1/. V kontexte uvedeného a aj v kontexte s ostatnými dôkazmi potom vyznieva nepresvedčivo výpoveď pôvodného žalovaného 5/ Z. L., tvrdiaceho na pojednávaní 10.03.2005, že mal parcelu 1154/6 užívať tak, že tam chodil kosiť. Užívanie uvedených nehnuteľností žalobcami potvrdili na pojednávaní 03.12.2008 a aj na ohliadke 14.01.2010 svedkovia A. a M. D. (synovcovia žalobcu 1/ - deti jeho sestry). A. D. uviedol, že ako dieťa v r. 1952 až 1953 pomáhal so svojim otcom žalobcovi v 1/ rade stavať plot okolo nich a že po tom, ako sa žalobcovia niekedy v 70-ich rokoch odsťahovali do Bratislavy, potom tento pozemok obrábali jeho rodičia, ktorí sa

s úrodou delili so žalobcami a on sám, už ako dospelý, so súhlasom žalobcu 1/ ho obhospodaroval zhruba od r. 1980. S užívaním pozemku skončil po upozornení matky žalovaného 2/, ktorá mu povedala že je to ich pozemok, čo potom oznámil žalobcovi 1/. M. D. potvrdil, že uvedené nehnuteľnosti užíval na základe súhlasu žalobcov spoločne so svojim bratom A. v období r. 1980 až 2000 a s pooberaným ovocím sa podelili so žalobcami. Prestali ho užívať po tom, ako im od vstupnej brány zobral kľúče neb. G. U.. M. D. tiež uviedol, že druhú polku pozemku, rozdeleného po dĺžke, užíval G. U., ktorý bol rodina s G. J.. Vychádzajúc z tohto opisu, tou druhou časťou bola (mohla byť) časť komasačnej parcele 1154, predstavujúca terajšie parcele 1154/2 a 1154/3, ktoré neboli predmetom tohto konania (viď kópia katastrálnej mapy z č.l. 1001). Súd poukazuje aj na výpoveď pôvodného žalovaného 7/ G. U. (ročník 1932), ktorý 10.03.2005 uviedol, že parcelu v tom čase užívanú G. U., v minulosti užívali príbuzní žalobcu 1/, a to jeho sestra p. D., ktorej to dal žalobca 1/ a mala tam zasadené zemiaky. Vyššie rozobrané dôkazy preukazujú, že žalobcovia či už priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ich súhlasom užívali uvedené nehnuteľnosti aj po roku 1969 až do r. 1999 (naposledy ich užívali M. a A. D.). Výpovede žalovaných, popierajúcich užívanie uvedených nehnuteľností žalobcami a rovnako aj výpoveď svedka MUDr. M. U. - brata žalovaného 2/ a syna pôvodného žalovaného 1/, súd v kontexte s vyššie uvedenými dôkazmi a jednoznačne preukázaným stavom ich užívania aj v období r. 1952 - 1969 výpoveďou G. J. ml., považuje za účelové, vedené snahou privodiť pre žalovaných priaznivé rozhodnutie vo veci, keďže žalovaný 2/ na uvedených nehnuteľnostiach, ohľadne ktorých súd žalobe vyhovel, postavil rodinný dom, ktorý začal stavať až po začatí tohto konania a rovnako tento žalovaný, ako už bolo uvedené, aj všetky uvedené nehnuteľnosti "získaval" do svojho vlastníctva taktiež až po začatí tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd deklaroval existenciu vlastníckeho práva žalobcov v celosti k nehnuteľnostiam (ide o ich vlastníctvo v BSM, keďže uvedené nehnuteľnosti nadobudli za trvania ich manželstva), ktoré nadobudli ešte pred 01.04.1964 a ktoré ani v následnom období nezaniklo.

Zároveň súd s poukazom na prvá veta , s ohľadom na skutkovú zložitosť tejto veci a rozsiahlosť spisu, rozhodol, že o trovách tohto konania (v pomere medzi žalobcami a žalovanými 1/ a 2/) rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej...".

Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie tak žalobcovia 1/, 2/, ako aj žalovaný 2/.

Žalobca 1/ v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobe nevyhovel, zmenil tak, že určí, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov s parc. č. KN-C 1154/4 záhrada o výmere 378 m2, s parc. č. KN-C 1154/8 - záhrada o výmere 204 m2 a s parc. č. KN-C 1154/9 - záhrada o výmere 239 m2, zapísaných na LV č. XX, vedenom Správou katastra Dolný Kubín v kat úz. E.. Alternatívne žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V podrobnostiach poukázal na to, že odvolací súd vo svojom poslednom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním k celej vtedajšej parc. EN č. 1154/1 - rola o výmere 2793 m2, predstavujúcej časť komasačnej parc. č. 1154. Závery odvolacieho súdu ohľadne vlastníctva žalobcov k uvedenej nehnuteľnosti v čase dokiaľ vtedajší ONV v Dolnom Kubíne nevydal rozhodnutia o pripadnutí jej jednotlivých častí do vlastníctva štátu ako opusteného majetku, vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z dovtedy vykonaných dôkazov, následne vykonané dokazovanie nijako nemodifikovalo tak, že by umožňovalo okresnému súdu vyvodzovať iné právne závery. Za uvedenej situácie možno jednoznačne konštatovať, že postup štátneho orgánu pri vydaní rozhodnutia ONV, odboru finančného, 24. 06. 1969 č. Fin 35/69m/Práv, podľa ktorého uvedený orgán ustálil, že nehnuteľnosti D. U., rod. J. a G. J., obyvateľov na neznámom mieste, zapísané v pk 177 kat. úz. E. na menovaných pod B 21 a B 25 pripadajú do vlastníctva Čsl. štátu v správe MNV v Párnici v súlade s ak opustený majetok, nemohol vyvolať zamýšľané právne účinky. Štátny orgán zrejme cielene nekonal s osobami, ktoré boli v podkladom vtedajšej evidencie nehnuteľností, vrátane operátu pozemkovej knihy evidovaní ako vlastníci, prípadne ako užívatelia dotknutej nehnuteľnosti, a týmto ani riadnym spôsobom nedoručil uvedené rozhodnutia. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku ohľadne zápisov na listinách doložených z katastra uviedol, že ešte podľa identifikácie parciel z 12. 08. 1969 (č. l. 1098) ako užívateľ časti pk parc. č. 8514 (vložka 177) kat. úz. E. zodpovedajúcej v EN parc. č. 1154 - záhrada o výmere 1572 m2 je uvedený A. V. číslo popisné 175. Aj napriek uvedeným skutočnostiam z pohľadu prvostupňového súdu žalobcovia svoje vlastníctvo k dotknutej časti danej nehnuteľnosti (zodpovedajúcej terajšej parc. KN-C č. 1154/4/5/8/9)

stratili ku dňu 01. 01. 1992. Uvedeným dňom E. D. a D. D. sa stali vlastníkmi uvedených nehnuteľností titulom vydržania. Titulom pre vstup E. a D. D. do oprávnenej držby bola dohoda o zriadení práva osobného užívania k stavebnému pozemku z 18. 08. 1969, registrovaná Štátnym notárstvom v Dolnom Kubíne 01. 12. 1969 pod RII 147/69 (č. l. 1106), ktorou Čsl. štát zastúpený MNV v Párnici zriadil k EN parc. č. 1154/4 a č. 1154/5 spolu vo výmere 1221 m2 E. D. a jeho manželke D., rod. L., E. č. XXX, právo osobného užívania. Okresný súd záver o nadobudnutí vlastníckeho práva E. a D. D. vydržaním odôvodnil skutočnosťou, že nebola zistená žiadna okolnosť spôsobilá vyvolať u nich presvedčenie alebo odôvodnenú pochybnosť v tom smere, že štát, ktorý im zriaďoval právo osobného užívania k uvedeným, nehnuteľnostiam, vystupujúci ako ich vlastník, v skutočnosti vlastníctvo k nim platne nenadobudol. Súd však svoje dokazovanie na zistenie tejto skutočnosti vôbec nezameral. Je pritom zrejmé, že neexistoval platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na vyššie popísané okolnosti. Bezprostredne po tom ako manželia D. znemožnili žalobcom užívať ich pozemky na základe dohody o zriadení práva osobného užívania, podali žalobcovia žalobu na súd o určenie ich vlastníckeho práva. Je zrejmé, že žalobcovia sa už v roku 1969 domáhali určenia ich vlastníckeho práva k týmto sporným nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu sú tu minimálne pochybnosti o dobromyseľnosti E. a D. D. v súvislosti s držbou pozemkov, ktoré preukázateľne patrili žalobcom. Samotný fakt, že menovaní neboli účastníkmi konania vedného Okresným súdom v Dolnom Kubíne pod sp. zn. , v ktorom štát uznal vlastnícke právo žalobcu k parc. č. 1154 nepreukazuje, že boli oprávnenými a dobromyseľnými. Zo svedeckých výpovedí v rámci konania vedeného Okresným súdom v Dolnom Kubíne pod sp. zn. jednoznačne vyplynulo, že žalobca s manželkou sporný pozemok od uzavretia zámennej zmluvy do roku 1969 užívali. Rozhodnutie vtedajšieho ONV v Dolnom Kubíne teda nemá oporu v reálnom stave, naviac ONV v Dolnom Kubíne nemal právomoc rozhodovať o pripadnutí majetku do vlastníctva štátu.

Žalovaný 2/ v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej určil, že žalobcovia sú v celosti bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat. úz. E., zapísaných na LV č. XXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako to, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napokon aj odňatie možnosti na konanie pred súdom. Poukázali na to, že okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v intenciách názoru odvolacieho súdu. V rozhodnutí vyhodnotil dôkazy, ktoré svedčili žalobcom a na tvrdenia a dôkazy, ktoré boli vykonané a svedčili v prospech žalovaného nevyhodnotil.

V prvom rade to boli pripojené spisy sp. zn. a sp. zn. . Z prvého spisu súd vybral informáciu, že v uvedenom sa nachádza zámenná zmluva z roku 1952 a že svedok G. J. ml. potvrdil užívanie pozemku žalobcovi 1/, a to od roku 1952 nepretržite. Vôbec sa ale prvostupňový súd nevysporiadal s tvrdením žalobcu a s pripojenými dôkazmi o tom, že v čase uzatvárania zámennej zmluvy túto uzatváral s G. J. ml., teda nie s vlastníkom uvedených nehnuteľností. Tvrdenia o tom, že žalovaný uzatváral s G. J. ml. zámennú zmluvu vyplývajú z prednesov žalobcu na pojednávaní, aj v liste adresovanom súdu zo dňa 07. 01. 2009. Keď žalobca dostal na pojednávaní otázku s kým bola uzatvorená zámenná zmluva, z jeho úst bola daná jednoznačná odpoveď „...s G. J. mladším...". Až keď bolo dôkazmi preukázané, že táto osoba nebola vlastníkom (a to ani podľa komasačného stavu), začal žalobca tvrdiť, že pri tejto zmluve bol aj G. J. st. súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či žalobca 1/ bol vlastníkom zamieňaného pozemku. Aj tu žalovaní predložili, a to jednoznačné dôkazy o tom, že žalobca 1/ nebol vlastníkom zamieňaného pozemku, a tento pozemok nikdy neprešiel do vlastníctva, a to ani G. J. st. a ani G. J. ml. uvedená nehnuteľnosť zostala vo vlastníctva G. E. a maželky D. E., rod. I.. V uvedenom konaní bol schválený zmier, v ktorom Československý štát vypustil do vlastníctva žalobcovi 1/ parc. zapísanú EN kat. úz. E., ako parc. č. 1154 vo výmere 26,71 árov, v prírode predstavujúcu záhradu. Žalobca 1/ tvrdil, že jemu nikdy nebolo doručené uvedené uznesenie súdu. Podľa všetkého toto uznesenie nikdy nebolo doručené ani na geodéziu na jeho zápis a ani žalobcovi. Strany žalované v tomto konaní sa v podstate o tomto uznesení dozvedeli iba z prejednávanej veci. V uznesení o schválení zmieru je uvedené, že proti tej časti rozhodnutia, ktorou bol tento zmier schválený, možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia. Ak na uvedenom uznesení v spise nie je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť a strany v tomto konaní uvádzajú (t. j. v konaní ), že im uznesenie nebolo nikdy doručené, toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. V spise sa nenachádza doručenka o doručení uznesenia. Uvedená nehnuteľnosť v čase konania neexistovala, preto sa ani v zmieri nenachádza konštatovanie, na akom LV je nehnuteľnosť zapísaná. V oboch konaniach sp. zn. a sp. zn. bolo vydávané rozhodnutie dňa 27. 02. 1970 a v tom čase už

uvedená nehnuteľnosť neexistovala, lebo bola rozdelená na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dohôd o osobnom užívaní. Aj keby bolo uznesenie o schválenom zmieri doručené na geodéziu, nebolo by ho možné zapísať pre vyššie uvedené dôvody.

Za ďalšie, v oboch konaniach sa rozhodovalo o parc. č. 1154 vo výmere 2671 m2 a účastníkmi konania neboli užívatelia nehnuteľností, ktorí mali uvedené nehnuteľnosti v osobnom užívaní, a to od roku 1969 a boli zapísaní na LV. Zo spisu sp. zn. vyplýva, že súd rozhodoval v tomto konaní o platnosti, či neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 17. 11. 1967, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v kat. úz. E. na G. J. ml. a jeho manželku V. J., rod. I., a to aj o parc. č. 1154 vo výmere 26,71 árov, pričom konanie skončilo zastavením konania, a to pre nečinnosť navrhovateľa. Zo zápisnica z tohto konania vyplýva, že G. J. ml. prišiel spolu s manželkou a so žalobcom 1/ na ONV v Dolnom Kubíne a požiadali o spísanie darovacej zmluvy v prospech Čsl. štátu. Pri spisovaní predmetnej zmluvy označili parcely, ktoré si chceli ponechať a bola spísaná o tom darovacia zmluva. Keby boli G. J. ml. a jeho manželka spolu so žalobcom 1/ označili, že aj parc. č. 1154 vo výmere 26,71 árov chcú vynechať z darovania, táto by bola vyznačená v bode 2. darovacej zmluvy. Okresný súd sa taktiež nedostatočne venoval zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá mala a má zásadný význam pri posudzovaní žaloby žalobcov, a to z toho dôvodu, lebo žalobcovia od platnosti tejto kúpnej zmluvy odvíjali svoje vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti a aj tvrdia, že túto od tejto doby užívajú a že týmto titulom vstúpili do úžitku (viď žaloba zo dňa 17. 05. 1999). Predmetná kúpna zmluva zo dňa 07. 10. 1960 bola evidovaná na Štátnom notárstve v Dolnom Kubíne pod č. Pr.285/1963. Nebola registrovaná tá časť zmluvy, ktorej prevod nebol schválený príslušným správnym orgánom, teda na žalovaného 1/. Neprešla nehnuteľnosť parc. č. 8514/1, neskôr označená ako parc. č. 1154/1. Žalobca 1/ už v roku 1960, a to pri podpise uvedenej zmluvy vedel, že ju drží neoprávnene a nemohol k nej právo vlastnícke vydržať, tak ako sa tvrdí v rozsudku. Žalobcovia nepreukázali, že by boli dobromyseľnými držiteľmi uvedených nehnuteľností, ale práve v konaní bol preukázaný opak. Teda, že uvedené nehnuteľnosti žalobcovia nikdy neužívali a ani ich nedržali a nemali ani dôvod na takéto konanie, lebo neboli ani dobromyseľnými držiteľmi a ani vlastníkmi žalovaných nehnuteľností. V konaní bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti žalovaní nadobudli podľa práva, a preto nie je dôvod na vyhovenie žalobe. O tom, že žalobcovia sporné nehnuteľnosti ani nedržali, ani neužívali, bolo preukázané svedkami a nebol to len brat žalovaného 2/, ale aj iní svedkovia a účastníci konania. Svedkovia G. U., D. P. - vypočutí na pojednávaní dňa 02. 07. 2010 uviedli, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu, užíval G. J. a potom ich užíval G. U., a to pozemok, ktorý sa nachádzal medzi pozemkami U. a L.. Vypočutá Y. L. vo svojej výpovedi uviedla okrem iného, že žalobcovia uvedenú nehnuteľnosť neužívali a oni uvedenú nehnuteľnosť kúpili od štátu, a to po tom ako uvedené nehnuteľnosti J. previedli na Čsl. štát. Obdobne vypovedal aj nebohý Z. L. vo svojej výpovedi zo dňa 10. 03. 2005. Uviedol, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol na základe dohody o osobnom užívaní, užíval on a tieto nehnuteľnosti neužíval žalobca 1/. Žalovaný G. U., nar. XX. XX. XXXX, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovia nikdy sporné nehnuteľnosti neužívali. Ak súd hodnotil aj výpovede svedkov zo dňa 25. 01. 2012, mal k ich výpovediam uviesť aj to, že G. E. a X. E. vo svojej výpovedi uviedli, že sporné nehnuteľnosti boli J., a tieto nikdy neužíval žalobca. Prevod nehnuteľností na iné subjekty bol oprávnený urobiť štát, a to z toho dôvodu, lebo na základe darovacej zmluvy uvedenú spornú nehnuteľnosť nadobudol štát. Polemizovať na tým, či mohol štát nadobudnúť nehnuteľnosť ako opustenú, v tomto prípade neprichádza do úvahy. Okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa , pretože nehodnotil všetky vykonané dôkazy, a to jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo, ale hodnotil len dôkazy, ktoré podporujú jeho rozhodnutie. Takýmto postupom súdu bolo značným spôsobom zasiahnuté do práv účastníkov konania a postupom súdu sa účastníkom konania odňala možnosť konať pred súdom.

Súčasne s odvolaním si žalovaní uplatnili trovy konania.

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 04. 2012 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v podstate zopakoval všetky skutočnosti už uvádzané v jeho odvolaní.

Osobitne zdôraznil najmä, že žalobcovia nepreukázali to, že by boli dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností, ale práve naopak, že tieto nikdy neužívali a ani ich nedržali a nemali ani dôvod na takéto konanie. Tieto skutočnosti boli preukázané v konaní vypočutými svedkami a nebol to len brat žalovaného 2/, ale aj iní svedkovia, účastníci konania. Zámennú zmluvu, na ktorú v súvislosti so svojím vlastníckym právom poukazovali žalobcovia, v skutočnosti podpísal G. J. ml., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel 12. 02. 1987, ktorému vlastnícke právo k zamieňanému pozemku nepatrilo, pretože jeho vlastníkom bol

G. J. st., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel 01. 07. 1964. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovia svoje údajné vlastnícke právo odvíjajú od nevlastníka, a preto ani nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi. Takéto informácie sú uvedené aj v spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. a sp. zn. . Žalobcovia vedeli od roku 1952, že nie sú dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplynulo to, že žalobca 1/ vedel, že sporné nehnuteľnosti boli prevedené na nových užívateľov, vlastníkov, ktorí mali už v tom čase pasívnu legitimáciu. Byť účastníkom súdneho konania, a to namiesto Čsl. štátu, lebo tieto osoby boli aj zapísané na listoch vlastníctva. No tieto osoby ako žalovaných žalobca 1/ nežaloval.

Z doposiaľ uskutočneného priebehu konania vyplýva, že:

Uznesením č. k. -321 zo dňa 11. júla 2006 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil v poradí prvý rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. -141 zo dňa 10. marca 2005, ktorým žalobu žalobcov zamietol a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že „rozhodnutie prvostupňového súdu je predčasné, nakoľko vo výpovediach tých účastníkov konania, ktorí majú hmotnoprávny vzťah k veci existovali rozpory, ktoré nebolo možné odstrániť v priebehu odvolacieho konania. Konkrétne z výpovede žalobcov, ako aj žalovaných 2/, 3/, 4/ a 5/ vyplynulo, že sporné pozemky užívali a užívajú nepretržite až doposiaľ. Žalobcovia zasa tvrdili, že nehnuteľnosti užívali ešte predtým ako malo dôjsť k podpísaniu kúpnej zmluvy zo dňa 07. 10. 1960, žalovaní tvrdili, že od roku 1969. V prípade ak malo na strane žalovaných dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe dohôd o osobnom užívaní podľa vyžadovalo sa, aby pozemky boli v zmysle účelu, na ktorý boli predelené aj užívané. Žalobcovia to však vo svojich výpovediach popreli. Naopak tvrdili, že pozemky užívali ako vlastné a až do roku 1999 im nikto v užívaní nebránil. Za daného stavu preto bolo povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní odstrániť tieto rozpory, a to najmä ohliadkou na mieste samom, na ktorej sa jednotliví účastníci mali vyjadriť k spôsobu užívania a doby užívania jednotlivých pozemkov ako aj vypočutím už navrhovaných svedkov".

V priebehu ďalšieho konania žalobcovia tvrdili, že vlastníkmi parciel predmetu sporu, ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parc. č. 8514 pre kat. úz. E., sa stali na základe zámennej zmluvy z roku 1952, na základe ktorej žalobca 1/ zamenil svoju pozemno-knižnú parc. č. 314 s parc. č. 8514. Prvostupňový súd ale nepovažoval existenciu zámennej zmluvy za preukázanú a tvrdenia žalobcov v tomto smere za nevieryhodné. Ich žalobu preto opätovne zamietol. Poukázal pritom na to, že zmenené skutkové tvrdenia uviedli žalobcovia až po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu.

Uznesením č. k. -691 zo dňa 28. augusta 2009 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zrušil v poradí druhý rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne č. k. -558 zo dňa 17. decembra 2008, ktorým žalobu žalobcov opätovne zamietol a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol pritom, že: „...Zistenia prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Taktiež niektoré skutočnosti vyplývajúce z predložených listinných dôkazov žalobcom 1/ prvostupňový súd vôbec nevyhodnotil, resp. tieto úplne prehliadol. Konkrétne prvostupňový súd prehliadol, že zámenná zmluva ako listinný dôkaz bola predložená už v konaní vedenom v roku 1969 a mala byť súčasťou tohto spisového materiálu. O jej existencii a pravdivosti vypovedal aj v konaní vypočutý svedok G. J., nar. XX. XX. XXXX. Prvostupňový súd si však nielenže nepripojil potrebný spis a neoboznámil sa s jeho obsahom, ale ani skutočnosti, uvádzané žalobcom 1/, vôbec ani nevyhodnotil. Mal za to, že keby aj zámenná zmluva bola, žalobcovia nemohli parcely predmetu sporu vydržať preto, lebo v roku 1960 mal žalobca 1/ uzavrieť na tie isté parcely kúpnu zmluvu, čo by vylučovalo vydržanie. S uvedeným záverom sa však odvolací súd nestotožnil. Poukázal na to, že doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zámenná zmluva medzi žalobcom 1/ a pôvodnými pozemno-knižnými vlastníkmi existovala. Otázne bolo však, v akom rozsahu k samotnej zámene došlo, či jej predmetom bola celá pozemno-knižná parcela č. 8514, resp. len jej časť a napokon to na základe čoho (darovanie, opustenie pozemkov) a v akom rozsahu mal nadobudnúť aj štát vlastnícke pravo k parc. č. 1154. Toto mal prvostupňový súd zistiť na vykonanej ohliadke, na ktorej malo dôjsť k stotožneniu pozemno-knižnej parcele s parcelami predmetu konania...".

V ďalšom konaní prvostupňový súd doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, avšak zistený skutkový stav riadne nevyhodnotil a svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom nezdôvodnil, tak aby dal odpoveď na všetky v konaní rozhodujúce otázky. Po podrobnom oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ bola aj voči tretiemu rozsudku okresného súdu č. k. -882 zo dňa 21. júla 2010 dôvodné, a to predovšetkým v tej časti, v ktorej vytýkal prvostupňovému súdu, že sa dôsledne neriadil pokynmi odvolacieho súdu, vyslovenými v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Okresný súd skutočne vo svojom rozhodnutí nedal odpoveď na v konaní vznesenú rozhodujúcu otázku a síce, na základe čoho, akým právnym titulom, resp. či vôbec mohol štát nadobudnúť vlastnícke právo k parc. EN č. 1154/1, z ktorej vznikli neskôr ďalšie sporné parcele. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci preto nespĺňalo parametre (limity) zákonného rozhodnutia ( ), čím nebolo zachované právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Žalobcovia v konaní tvrdili, že štát sa nemohol stať vlastníkom vyššie uvedenej parcele EN č. 1154/1 za stavu, keď im sám vlastnícke právo k nej uznal, ktoré skutočnosti nespochybniteľne vyšli najavo, a preto bolo potrebné v konaní dať odpoveď predovšetkým na to, či rozhodnutie bývalého ONV v Dolnom Kubíne o pripadnutí sporného pozemku do vlastníctva štátu ako opusteného bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a či mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky. Doposiaľ bolo pritom v konaní jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom 1/ a pôvodným pozemno-knižným vlastníkom pkn parc. č. 8514 G. J. došlo v roku 1952 k zámennej zmluve, na základe ktorej sa mal žalobca 1/ stať vlastníkom tej časti predmetnej pozemno-knižnej parcele, ktorá zodpovedala novovytvorenej EN parc. č. 1154/1. Existencia zámennej zmluvy bola preukázaná už v konaniach vedených na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. a sp. zn. , preto mal prvostupňový súd z uvedenej skutočnosti vychádzať. Tiež bolo preukázané z výpovede samotného pôvodného vlastníka pkn parc. č. 8514 G. J., že žalobca 1/ tú časť parcele, ktorú si s ním zamenil, užíval. Pokiaľ preto takto menovaný vypovedal už v roku 1969, bolo absolútne nadbytočné zo strany prvostupňového súdu zaoberať sa tým, či žalobcovia sa mohli stať vlastníkmi sporných parciel na základe vydržania. Odvolací súd konštatoval, že na základe ustanovení tzv. stredného žalobcovia splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním ešte pred nadobudnutím účinnosti z roku 1964. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 03. 1999, ak boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa z roku 1950 ( ), nemožno už splnenie predpokladov pre vydržanie posudzovať podľa neskorších platných právnych predpisov. Z hľadiska uvedeného, ak v iných konaniach, ktoré preskúmavanej veci predchádzali boli preukázané, že žalobca 1/ nehnuteľnosť, z ktorej vznikli ďalšie sporné parcele užíval, nepostupoval prvostupňový súd správne, ak začal u žalobcov opätovne skúmať predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa ustanovení Navyše výpovede v konaní vypočutých svedkov nemôžu mať vyššiu dôkaznú silu, ako výpoveď samotného pôvodného pozemno-knižného vlastníka G. J. (zápisnica o pojednávaní č. l. 651 spisu), ktorý užívanie spornej parcele EN č. 1154/1 v prospech žalobcu 1/ do roku 1969 potvrdil. V tom čase, tak ako to konštatovali súdy, v oboch vyššie uvedených konaniach sa už žalobca 1/ za vlastníka parc. EN č. 1154/1 považoval. Ak aj následne došlo k pripadnutiu tejto parcele do vlastníctva štátu ako opusteného majetku, prvostupňový súd sa bude musieť v konaní vysporiadať s tým, či došlo zamýšľaným právnym účinkom tohto rozhodnutia a v nadväznosti na to posúdiť aj vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov.

S poukazom na uvedené odvolací súd aj tretie preskúmavané rozhodnutie okresného súdu musel opätovne v tej časti, v ktorej bola žaloba žalobcov voči žalovaným 4/ a 12/ zamietnutá, zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ,

Pokiaľ sa týka výroku, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným 1/ až 3/ a 5/ až 11/, odvolací súd rozsudkom č. k. -951 zo dňa 24. 05. 2011 rozsudok okresného súdu v uvedenej časti ako vecne správny potvrdil. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal totiž za preukázané, že tak v čase rozhodovania prvostupňového ako aj odvolacieho súdu (údaje boli overené prostredníctvom katastrálneho portálu) bol vlastníkom v tom čase parc. KN-C č. 1154/1 - záhrady o výmere 772 m2 podľa LV č. XXXX pre kat. úz. E. žalovaný 12/ (teraz žalovaný 2). Vlastníkom parc. KN-C č. 1154/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2, parc. KN-C č. 1154/8 - záhrady o výmere 204 m2 a parc. KN-C

č. 1154/9 - záhrady o výmere 239 m2 bol žalovaný 4/ (teraz žalovaný 1), a to na základe osvedčenia o dedičstve vydaného v dedičskom konaní pod sp. zn. , všetky údaje zapísané na LV č. XX pre kat. úz. E.. Vlastníkom parc. KN-C č. 1154/6 - záhrady o výmere 654 m2 bol žalovaný 12/ (teraz žalovaný 2), a to podľa kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 704/2002 dňa 06. 06. 2002, údaje zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. E..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ prvostupňový súd spomínaným rozsudkom žalobu voči ostatným žalovaným zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, t.j. preto lebo nemali hmotno- právny vzťah k veci, postupoval správne.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci konania ( , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolatelia, ako aj v písomnom vyjadrení žalovaný 2/ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie (spravujúc sa aj pokynmi odvolacieho súdu), ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Oboznámiac sa s výsledkami vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k záveru, že dňom 01. 01. 1992 sa žalovaný 1/ a D. D. sa stali vlastníkmi časti sporných nehnuteľností konkrétne parc. KN-C č. 1154/4, 1154/5, 1154/8 a 1154/9 titulom vydržania, splniac zákonné predpoklady stanovené v účinného od 01. 01. 1992 so započítaním ich oprávnenej držby týchto nehnuteľností z obdobia pred 01. 01. 1992 s poukazom na a , keď titulom pre vstup do oprávnenej držby bola uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania z 18. 08. 1969. Správne prvostupňový súd konštatoval, že u žalovaného 1/ a jeho manželky nebola zistená žiadna okolnosť, spôsobilá vyvolať presvedčenie alebo odôvodnenú pochybnosť v tom smere, že štát, ktorý im zriaďoval právo osobného užívania k uvedeným nehnuteľnostiam, vystupujúci ako ich vlastník, v skutočnosti vlastníctvo k nim platne nenadobudol. V nadväznosti na uvedené už viackrát bolo judikované to, že či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, len subjektívne predstavy držiteľa sú nepostačujúce. Inak povedané tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (v danom prípade žalovaného 1/) a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, čo aj v prejednávanej veci bolo preukázané. Odvolací súd vychádzajúc už z skôr vyslovených názorov (najmä v rozhodnutí č. k. -951 zo dňa 24. 05. 2011) sa tiež stotožnil s tým, že pozemky zapísané na LV č. XXX ako parcela KN-C č. 1154/6 - záhrady o výmere 654 m2, KN-C č. 1154/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, KN-C č. 1154/11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2 a pozemok zapísaný na LV č. XXXX ako parcela KN-C č. 1154/1 - záhrady o výmere 772 m2 patria žalobcom, ktorých ich nadobudli ešte pred 01. 04. 1964 a toto ich vlastníctvo existovalo aj v r. 1969. Správne okresný súd zdôraznil, že v konaní nebola zistená po uvedenom roku žiadna právna skutočnosť, ktorá by mala za následok stratu ich vlastníctva. O to viac keď v roku 1970 štát uznal žalobcovi 1/ jeho vlastníctvo v uzavretom zmieri. Tiež sa odvolací súd stotožnil s tým, že pre posúdenie otázky „zachovania" vlastníctva žalobcov k časti sporných nehnuteľností aj v období po roku 1969 nebolo podstatné, či ich skutočne užívali, ale či nastala právna skutočnosť spôsobujúca stratu ich vlastníctva. Takáto skutočnosť v konaní zistená nebola. Čo sa týka namietanej identifikácie osoby G. J., ktorý uzatváral zámennú zmluvu v roku 1952

ako vlastník nehnuteľnosti odvolací súd bol toho názoru, že touto otázkou sa museli zaoberať súdy už v predošlých konaniach a pokiaľ nebola v tom čase sporná bolo potrebné z tejto skutočnosti vychádzať aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .