Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/146/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu J. T., B.. XX.X.XXXX, X. O. W. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho ul.č. 51 proti žalovanému Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. P. T., D.. X. Č.. X. Č.. XX, v konaní o náhradu škody vo výške 6.815,85 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.033,45 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 6.2.2010 do zaplatenia sa z a s t a v u j e .

Žalovaný je žalobcovi p o v i n n ý zaplatiť sumu 4.901,10 eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 6.2.2010 do zaplatenia, všetko do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovaný je žalobcovi p o v i n n ý nahradiť trovy konania v sume 798,58€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Štúrika, vedený P. P. H..U.. L. T. číslo účtu: XX XX XXXXX/XXXX L. P.:XXX.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania v sume 1,24€ a žalovaný je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Martin trovy konania v sume 7,72€, obaja do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.6.2010 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.130,23€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 6.2.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca istinu požadoval titulom náhrady škody, vzniknutej ublížením na zdraví žalobcovi.

V žalobe žalobca uviedol, že 21.4.2009 bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp.zn. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zákona a prečinu výtržníctva podľa Tr.zákona, za čo mu bol uložený trest a súčasne bol žalobcovi, ktorý bol poškodený skutkami žalovaného, zaviazaný nahradiť bolestné vo výške 802,02€. Vo zvyšku uplatneného nároku bol žalobca ako poškodený podľa ods2 odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca viackrát vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody, ktorú proti žalovanému požadoval. Žalobca totiž požadoval odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 25.1.2010 vo výške 2005,50€ (pri počte 150 bodov a hodnote bodu 13,37€/bod), ďalej požadoval nárok na náhradu straty na zárobku v sume 4532,08€ (žalobca požadoval náhradu straty na zárobku vo výške 35,12€/deň pri počte 138 dní počas ktorých bol žalobca

práceneschopný, pričom od tejto sumy odpočítal sumu 314,48€, ktorá mu bola titulom náhrady straty na zárobku vyplatená sociálnou poisťovňou), ďalej požadoval škodu, ktorá mu vznikla zaplatený trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 592,65€. Spolu uplatnený nárok predstavoval pôvodne žalovanú sumu 7130,23€. Keďže žalovaný nárok žalobcu neuspokojil, bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

V priebehu konania žalobca postupne obmedzoval svoj nárok a to podaním zo dňa 16.11.2010, ktorým obmedzil uplatnený nárok na sumu 6.815,85€ a následne potom podaním zo dňa 14.12.2012, ktoré žalobca predložil na pojednávaní dňa 14.12.2012, ktorým obmedzil žalovanú istinu na sumu 5.782,40€. Podaním zo dňa 16.11.2010 žalobca obmedzil nárok na náhradu straty na zárobku o sumu 314,38€, ktorú mu sociálna poisťovňa vyplatila 23.4.2010. Ďalej tak uplatňoval nárok na náhradu strany na zárobku vo výške 4.217,70€. O tomto podaní žalobcu súd rozhodol uznesením sp.zn. zo dňa 9.11.2011, ktorým konanie v časti 314,38€ s 9%-ným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 6.2.2010 do zaplatenia zastavil.

Pokiaľ šlo o podanie zo dňa 14.12.2012 týmto podaním žalobca reagoval na znalecké dokazovanie a obmedzil nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia zo sumy 2005,50€ o sumu 668,50€, zotrval na uplatňovaní náhrady straty na zárobku za obdobie od 24.5.2008 do 8.10.2008 v sume 4217,70€ a pokiaľ šlo o náhradu škody, ktorá mu vznikla trovami právneho zastúpenia v trestnom konaní, tieto obmedzil zo sumy 592,65€ o sumu 364,95€, teda titulom tohto nároku požadoval zaplatiť sumu 227,70€. Trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v trestnom konaní pozostávali podľa vyčíslenia žalobcu z odmeny právneho zástupcu žalobcu za tri úkony právnej služby po 57,95€, z režijného paušálu za tieto tri úkony právnej služby po 6,95€ a 19% DPH.

Podaním zo dňa 14.12.2012 teda žalobca obmedzil svoj nárok o sumu 1033,45€ a ďalej žiadal priznať náhradu škody v celkovej výške 5782,40€. Žalovaný prítomný na pojednávaní dňa 14.12.2012 k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemal námietky a z toho dôvodu súd vo vyhlásenom rozsudku konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1033,45€ spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 6.2.2010 do zaplatenia zastavil v zmysle ustanovenia tretia veta .

Vo zvyšku potom rozhodoval súd o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 5782,40€ spolu s požadovaným úrokom z omeškania od 6.2.2010 do zaplatenia.

Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že 24.5.2008 bol napadnutý žalovaným a pri fyzickom útoku žalovaného voči nemu došlo k zlomeniu jabĺčka žalobcu v kolene ľavej nohy. Žalobca sa musel podrobiť ošetreniu v Univerzitnej nemocnici Martin a v dôsledku zranenia bol dlhodobo práceneschopný na dôkaz čoho predložil potvrdenie o práceneschopnosti, z ktorého vyplynulo, že jeho práceneschopnosť trvala od 24.5.2008 do 8.10.2008, od 9.10.2008 bol opäť práceschopný. Žalobca je živnostníkom, samostatne zárobkovo činnou osobou a vrámci svojej živnosti vykonával práce pre firmu Gorenje a to montáž kuchynských liniek. Počas práceneschopnosti však túto prácu vykonávať nemohol. V trestnom konaní ho v procesnej pozícii poškodeného voči žalovanému zastupoval advokát, ktorému za zastupovanie zaplatila trovy právneho zastúpenia matka žalobcu. V priebehu konania však žalobca uviedol, že svojej matke vrátil sumu, ktorú jeho matka za žalobcu zaplatila advokátovi žalobcu (táto skutočnosť bola potom potvrdená výsluchom svedkyne O. T., ktorá vo svojej výpovedi na poslednom pojednávaní vo veci samej uviedla, že niekedy v októbri 2010 JUDr. Milanovi Štúrikovi, ktorý zastupoval ako advokát jej syna v trestnom konaní, zaplatila sumu približne 590,-€ a jej syn jej túto sumu vrátil jednorázovo v máji 2011).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát písomným podaním, doručeným na súd dňa 31.8.2010, z ktorého vyplynulo, že so žalobou nesúhlasí. Poukázal na to, že výpočet nároku straty na zárobku je hypotetický, nakoľko je vypočítaný bez zohľadnenia voľných dní a podľa jeho vedomostí žalobca pracoval aj počas predmetnej práceneschopnosti a za prácu a služby inkasoval finančné prostriedky v hotovosti. Preto navrhol, aby sa o tomto nároku procesné strany dohodli a navrhol odškodnenie tohto nároku vo výške 1000,-€.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní potom žalovaný uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že proti žalobcovi 24.5.2008 fyzicky zaútočil a spôsobil mu zranenia, za čo bol právoplatne odsúdený, a trestným rozkazom aj zaviazaný k náhrade škody na zdraví žalobcovi, pričom bol zaviazaný poskytnúť náhradu bolestného. Potvrdil, že titulom tých nárokov, ktoré žalobca uplatnil v občiansko-právnom konaní žalobcovi doposiaľ nič nezaplatil. Žiadal, aby sa k zraneniam žalobcu vyjadril súdny znalec z odboru zdravotníctva. Na poslednom pojednávaní vo veci samej žalovaný nemal výraznejšie námietky k upraveným nárokom žalobcu, poukázal však na svoju zlú finančnú situáciu, skutočnosť, že je bez zamestnania a žije len zo sociálnej podpory približne 360,-€ mesačne. Uviedol však, že nemá vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu si nevedel dosť dobre predstaviť, z čoho žalobcovi škodu nahradí.

Mimo výsluchov účastníkov súd vykonal dokazovanie čítaním podstatného obsahu spisu Okresného súdu Martin , čítaním znaleckého posudku ustanoveného súdneho znalca Prof. MUDr. Dušana Mištunu PhD., čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp.zn. súd zistil, že žalovaný bol právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Martin rovnakej spisovej značky zo dňa 21.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku o vine a treste dňa 6.5.2009 uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr.zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a/ Tr.zákona, za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 400,-eur a ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1.mesiac. Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi v trestnom konaní v procesnej pozícii poškodeného sumu 802,02€ titulom náhrady škody - bolestného. Týchto trestných činov sa žalovaný voči žalobcovi dopustil tým, že dňa 24.5.2008 okolo 17,00 hod. v Martine na ul. Hurbanovej sotil žalovaný do žalobcu rukami, pričom žalobca spadol v dôsledku toho na zem, kde ho žalovaný dvakrát udrel do oblasti tváre, pričom žalobca si pri páde zranil koleno ľavej nohy, čím mu bolo spôsobené zranenie na tvári bez potrebnej práceneschopnosti a zlomenina jabĺčka kolena na ľavej nohe, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní do 9.10.2008, počas ktorej bol žalobca obmedzovaný v obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou a obmedzenou hybnosťou. Žalobca v procesnej pozícii poškodeného v spomínanom trestnom konaní bol v trestnom konaní zastúpený advokátom JUDr. Milanom Štúrikom na základe plnomocenstva zo dňa 9.3.2009 a v trestnom konaní mi vznikli náklady a to trovami právneho zastúpenia žalobcu poškodeného. Trovy právneho zastúpenia spočívajú v odmene právneho zástupcu žalobcu - poškodeného v trestnom konaní za tri úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na mediácii dňa 10.3.2009 a štúdium spisu dňa 15.4.2009 po 57,95€, ďalej pozostávajú z paušálnej náhrady režijných nákladov právneho zástupcu poškodeného po 6,95€ za každý úkon a z 19% DPH. Tieto úkony preukázateľne právny zástupca žalobcu v procesnej pozícii poškodeného v trestnom konaní vykonal, odmena za tieto úkony právnej služby mu patrí podľa ustanovenia , , , a , Vyhl.č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia poškodeného žalobcu 4.10.2010 podľa príjmového pokladničného dokladu č.21/2010, vystaveného advokátskou kanceláriou JUDr. Milana Štúrika na základe vykonaného dokazovania zaplatila matka žalobcu a vyplynulo z jej výpovede, on jej túto sumu zaplatenú vo väčšom rozsahu (592,65€) vrátil v máji 2011.

Ďalej z výpisu zo živnostenského registra žalobcu súd zistil, že žalobca je živnostníkom s miestom podnikania v O. W.H. XX, IČO: XX XXX XXX, a v predmete podnikania do 19.8.2009 mal výkon stolárskych prác, výrobu a montáž kuchynských liniek, pomocné stavebné práce, maliarske, natieračske a sklenárske práce a montáž sádrokartónu.

Z potvrdenia práceneschopnosti, ktoré bolo pripojené tak v spise ako aj v trestnom spise mal súd nepochybne preukázané, že žalobca bol v dôsledku útoku žalovaného práceneschopný od 24.5.2008 do 8.10.2008 a až 9.10.2008 sa stal práceschopným.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 súd zistil, že základ dane žalobcu za rok 2007 predstavoval sumu 393.650,-Sk a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 6.173,-Sk.

Za obdobie práceneschopnosti žalobcu mu Sociálna poisťovňa vyplatila v dávkach nemocenského celkovo sumu 9.474,-Sk za obdobie od mája 2008 do októbra 2008, čo v prepočte predstavuje sumu 314,48€ a potom následne 23.4.2010 mu sociálna poisťovňa vyplatila ešte ďalšiu sumu 314,38€. Dávky vyplatené Sociálnou poisťovňou žalobca však neuplatnil ani v pôvodnej žalobe a následne žalobu aj obmedzil ako bolo uvedené vyššie o sumu 314,38€.

Vzhľadom na námietky žalovaného, ktorý spochybňoval vážnosť zranení žalobcu, súd vo veci ustanovil znalca Prof. MUDr. Dušana Mištunu PhD., ktorý vo veci podal znalecký posudok č.3/2012, a ktorým znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v dôsledku poranenia, spôsobeného žalovaným. Znalec konštatoval, že u žalobcu v dôsledku poranenia kolena došlo k obmedzeniu pohyblivosti kolenného zhybu ľahkého stupňa podľa položky 396a o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ohodnotil zranenie žalobcu počtom 100 bodov.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd potom vychádzal pri posudzovaní právneho náhradu žalobcu z nasledovných zákonných ustanovení.

Podľa ( ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa pri škode na zdraví sa jednorázove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Je nepochybné, že žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu na zdraví a v dôsledku tejto skutočnosti aj ďalšiu škodu vzniknutú žalobcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože ju spôsobil porušením právnej povinnosti, ktorej porušenie bolo kvalifikované v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Martin ako trestný čin. Svojím konaním žalovaný spôsobil žalobcovi jednak škodu na zdraví, ale v dôsledku škody na zdraví aj inú majetkovú škodu vo forme straty na zárobku žalobcu a vecnú škodu, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov v trestnom konaní, kde sa žalobca v procesnej pozícii poškodeného dôvodne nechal zastupovať právnym zástupcom- advokátom, čím využil svoje ústavné právo na právnu pomoc v súdnom konaní, kde mal ale procesné postavenie poškodeného.

Pokiaľ ide o odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia podrobnejšie ho upravuje o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods.2 citovaného zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodené na uspokojovanie jeho životných a spoločenský potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následok).

Podľa § 4 ods.1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods.2 citovaného zákona sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku, vydávaného podľa § 7 a 8 citovaného zákona a sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.1 v časti II. a IV.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods.2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods.1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení pri odškodnení žalobcu pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a zistil, že žalobca utrpel poškodenie zdravia v roku 2008, teda pri stanovení hodnoty bodu je nutné vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2007, kedy táto mzda podľa údajov štatistického ústavu predstavovala sumu 20.146,-Sk, 2% u tejto sumy potom predstavujú 402,92 Sk, čo v prepočte predstavuje sumu 13,37€. Pri počte bodov 100 podľa znaleckého posudku súdneho znalca potom odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu predstavuje sumu 1.337,-eur. V tejto výške potom na základe podania zo dňa 14.12.2012 požadoval žalobca nárok na odškodnenie sťaženie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti žalobu zobral späť, ako bolo konštatované vyššie. Teda pokiaľ žalobca uplatnil v závere súdneho konania nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 1337,-eur, jeho nárok bol v tejto časti dôvodný a nebol dôvod, aby mu súd nevyhovel.

Žalobca potom uplatňoval nárok na stratu na zárobku v celkovej výške 4.532,08€, pričom konštatoval, že vychádza z náhrady 35,12€/1 deň práceneschopnosti a tento nárok uplatňoval za 138 dní práceneschopnosti. vo svojom vyššie citovanom ustanovení , kde upravuje stratu na zárobku, ktorú poškodený stratil v dôsledku škody na zdraví, uvádza, že sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

Podľa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

V tomto smere a odkazuje na predpisy sociálneho poistenia, teda , ktorý sa ale venuje výpočtu straty na zárobku zamestnanca a nie samostatne zárobkových činných osôb a podnikateľov, medzi ktorých patril aj žalobca. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb, podnikateľov -fyzických osôb a osôb vykonávajúcich slobodné povolania sa pri náhrade straty na príjme počas práceneschopnosti vychádza zo straty reálnych príjmov, pričom sa zohľadňuje príjem týchto osôb v účtovníctve a v daňovom priznaní. Odškodnenie tejto skupiny poistených náhradou škody vypočítanej ako úrazový príplatok podľa Zákona o sociálnom poistení, by bol v rozpore so súkromným právom ale aj s SR. Súd preto pre výpočet straty na zárobku žalobcu, ktorý v čase práceneschopnosti bol podnikateľom - živnostníkom, teda samostatne zárobkovo činnou osobou, zvolil podobnú metodiku, akú predpokladá ustanovenie Vyhl.č. , teda vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdu, krajské súdy a špeciálny súd a vojenské súdy. Toto ustanovenie upravuje náhradu nevyhnutných výdavkov osôb zúčastnených na konaní, pokiaľ nie sú v pracovno-právnom vzťahu alebo v obdobnom

pracovnom vzťahu ale sú zárobkovo činné. A podľa tohto ustanovenia takýmto osobám patrí náhrada za stratu na zárobku vypočítaná zo základu dane z príjmov fyzických osôb, delená počtom pracovných hodín pripadajúcich na kalendárny rok, ktorý osobitný predpis pripúšťa ako najvyšší rozsah pracovného času zamestnancov v pracovno-právnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Výšku základu dane z príjmu fyzických osôb preukazuje osoba zúčastnená na konaní platobným výmerom, vydaným orgánom vykonávajúcim správu dane za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo dňu, v ktorom je nárok na náhradu uplatňovaný, ak bol vydaný, inak daňovým priznaním za posledné zdaňovacie obdobie.

Ako bolo konštatované vyššie, žalobca mal podľa daňového priznania za rok 2007, teda za zdaňovanie obdobie, ktoré predchádzalo roku, v ktorom vznikol žalobcovi nárok na náhradu strany na zárobku základ dane 393.650,-Sk, rok 2008 mal 250 pracovných dní, teda 2000 pracovných hodín (250x8). Počas trvania pracovnej neschopnosti žalobcu v období od 24.5.2008 do 8.10.2008, žalobca v máji roku 2008 nepracoval 5 pracovných dní, v júni 2008 21 pracovných dní, v júli 2008 23 pracovných dní, v auguste 2008 20 pracovných dní, v septembri 2008 20 pracovných dní a v októbri 2008 6 pracovných dní, čo spolu predstavovalo 95 pracovných dní. Ak súd vydelil základ dane žalobcu za rok 2007, teda sumu 393.650,-Sk počtom pracovných hodín v roku, teda sumou 2000, dostal priemerný hodinový zárobok žalobcu v sume 196,83 Sk/1 hod., čo pri počte 8 hodín denne predstavovalo sumu 1574,60Sk/1 deň. Teda v prepočte na eura 52,27 eur. Táto suma podľa výpočtu súdu predstavovala priemerný hrubý denný zárobok žalobcu. Pri počte 95 pracovných dní a takomto dennom zárobku by potom nárok žalobcu predstavoval sumu 4.965,65€. Z toho sumu 628,86€ vyplatila žalobcovi sociálna poisťovňa, rozdiel by potom predstavoval sumu 4.336,52€. Žalobca však požadoval, ako vyplynulo z odôvodnenia žaloby, odškodnenie za 138 dní práceneschopnosti pri náhrade 35,12€ denne. Súd preto musel vychádzať z dennej náhrady, ktorú žalobca požadoval, teda maximálne zo sumy 35,12€ denne, keďže bol viazaný jeho návrhom a zistiť, či žalobca má nárok na požadované odškodnenie za 138 dní práceneschopnosti. Ako však súd konštatoval vyššie počas obdobia práceneschopnosti žalobcu bolo len 95 pracovných dní, teda dní, za ktoré by súd aj v zmysle vyššie uvádzanej metodiky výpočtu mohol priznať náhradu straty na zárobku a preto súd sumu 35,12€, teda dennú náhradu požadovanú žalobcom násobil počtom pracovných dní počas jeho práceneschopnosti, čím dospel k sume 3.336,40€. Len nárok v tejto výške vzhľadom na konštatovanie žalobcu o požadovanej výške dennej náhrady mohol považovať za dôvodný, a preto keďže žalobca požadoval na základe takéhoto výpočtu vyššiu náhradu vo výške 4.217,70€ (práve tým, že požadoval stratu na zárobku aj za dni pracovného pokoja a voľna), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré žalobca zaplatil ako trovy svojho právneho zastúpenia v trestnom konaní a ktoré predstavovali sumu 227,70€, k náhrade tejto škody súd námietky nemal. Trovy boli uplatnené a vypočítané správne, ako je to vyššie uvádzané, a preto v tejto časti považoval nárok žalobcu za nesporný.

Súčet sumy 1337,-€ titulom odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej sumy 3.336,40€ titulom odškodnenia straty na zárobku žalobcu a sumy 227,70€ titulom náhrady škody, vzniknutej zaplatením právneho zástupcu v trestnom konaní, predstavuje celkovo sumu 4.901,10€ a túto sumu ako dôvodne uplatnenú náhradu škody súd žalobcovi vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal.

Ako bolo konštatované vyššie, vo zvyšku uplatneného nároku, kde žalobca po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval zaplatiť istinu 5782,40€ súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Popri istine súd žalobcovi priznal aj nárok na 9%-ný úrok z omeškania ročne od 6.2.2010 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení v spojení s ustanovením Nariadenia Vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Žalovaný už k 6.2.2010 bol v omeškaní, nakoľko o tom, že je voči nemu uplatňovaný nárok na náhradu škody žalobcom v konkrétnej výške sa dozvedel už počas konania o mediácii dňa 10.3.2009. Žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania v správnej výške v zákonnom rozpätí podľa vyššie uvedených predpisov a preto nebol dôvod aj v tejto časti žalobe nevyhovieť. U

žalovaného súd využil ustanovenie § 160 ods.1 veta po bodkočiarke a vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu, určil mu dlhšiu lehotu na plnenie.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a pretože žalobca nebol v konaní nebol celom úspešný (neúspešný bol pri uplatňovaní nároku na náhradu škody, kde posúdenie ktorého výška nezávisela od úvahy súdu, ani od znaleckého posudku) súd náhradu trov konania priznanú žalobcovi pomerne krátil v závislosti od miery jeho úspechu a neúspechu. Po čiastočnom obmedzení žalobou uplatneného nároku ako bolo vyššie uvedené žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5782,40€. Súd mu však priznal len 4.901,10€ , čo bolo približne 85% celkovo uplatneného nároku. Z toho vyplýva, že žalobca bol neúspešný približne v 15% a čistý úspech žalobcu potom po odpočítaní čiastočného neúspechu od úspechu predstavuje 70% ( -15%). Len vo výške 70% účelne vynaložených trov konania súd mohol žalobcovi priznať právo na náhradu trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia, právny zástupca žalobcu uplatnil v podaní zo dňa 14.12.2012 nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 1140,81€, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalobcu za úkon zo dňa 22.5.2009 - ďalšia porada s klientom, písomná výzva protistrane vo výške 57,95€, režijného paušálu za tento úkon právnej služby po 6,95€ a 19% DPH vo výške 11,01€, z odmeny právneho zástupcu za ďalší úkon právnej služby zo dňa 7.9.2010 - písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného vo výške 237,34€, z režijného paušálu za tento úkon právnej služby po 7,21€ a z 19% DPH vo výške 46,46€. Ďalej z odmeny právneho zástupcu žalobcu za účasť na pojednávaní Okresného súdu Martin dňa 10.11.2010 po 220,74€, režijného paušálu za tento úkon právnej služby po 7,21€ a 20% DPH vo výške45,59€, ďalej z odmeny právneho zástupcu žalobcu za účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Martin dňa 6.12.2012 a 14.12.2012 pri hodnote jedného úkonu 200,85€, k týmto úkon patrí aj režijný paušál vo výške 7,63€ za každý úkon a 20% DPH 83,39€. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované a priznané podľa Vyhlášky č.655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Sedemdesiat percent týchto trov konania predstavuje 798,58€. Len v tejto výške súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému. V zmysle ustanovenia žalovaný nahradí žalobcovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu

- advokáta.

Súd rozhodol aj o trovách štátu, ktoré vznikli v tomto konaní a to podľa ustanovenia .

Podľa ( ) štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ako bolo vyššie konštatované v rámci celkovo uplatneného nároku (po čiastočnom obmedzení žalobou uplatneného nároku) bol žalobca úspešný v rozsahu približne 85% a neúspešný v rozsahu 15%. Preto by žalobca mal štátu nahradiť 15% vzniknutých trov štátu a naopak žalovaný 85% trov štátu, čo zodpovedá miere ich úspechu a neúspechu v konaní. V tomto konaní vznikli trovy štátu len vo výške 8,96€, pretože uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 14.8.2012 bola pribratému súdnemu znalcovi Prof.MUDr. Dušanovi Mištunovi PhD. priznaná znalecká odmena vo výške 258,96€, pričom suma 250,-€ bola vyplatená znalcovi zo zálohy, ktorú zložil v konaní žalovaný a 8,96€ zo štátnych prostriedkov. Osemdesiatpäť percent z tejto sumy, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný predstavuje sumu 7,62€, zvyšok pripadajúci na žalobcu v závislosti od miery jeho neúspechu potom predstavuje sumu 1,24€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.