Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-65-2011.pdf
PDF · 129.73 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/65/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcov: X. H. P., B.. X.X.XXXX, X. X. X, X. P. P., B.. XX.X.XXXX, X. W., V., U. XXXX/XX, Č.Q. G., X. P. W., B.. X.X.XXXX, X. V. - C., V. XX/X, Č. G., X. Z. L., B.. XX.X.XXXX, X. V., Š., Ľ. XXX/X, Č. G., X. T. P., B.. XX.X.XXXX, X. J. XX, W., Č. G., X. Y. Q.Š., G.. P., B.. XX.X.XXXX, X. L. D. B. XXXX, Č. I., Č. G., Ž. P. X., X., X., X. H. X. G. Z. Y.. P. U., H., U. U. P. L., W.. B. Č.. X, L. Ž.: Q. Q., B.. XX.X.XXXX, X. J., I. XXXX, Č. I., Č. G., Z. Y.. L. T., H., U. U. P. W., Š. XX, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Právny predchodca žalobcov T. P., B.. XX.X.XXXX, Z. X.X.XXXX sa domáhal voči žalovanému vydania nehnuteľností vedených na LV č. XXX H. XXX W.. Ú.. X. titulom vrátenia daru.
Z dôvodu úmrtia poručiteľa do konania ako jeho dedičia vstúpili žalobkyňa v 1. rade ako manželka a žalobcovia v 2. a 6. rade ako detí, ktorí sa k žalobe svojho právneho predchodcu pripojili.
Na pojednávaní konanom dňa 28.9.2012 súd pripustil zmenu žaloby v znení, že do dedičstva po nebohom T. P. patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX W.. Ú.. X. H. O. L.. XXX/XX C. P. XXX T. P. S. X/X H. B. P. B. I. Č.. XXX W. L. XXX/X - C. L. C. P. X.XXX T. P. U. L. X/XX.
Súd dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov konania, darovacími zmluvami, osvedčením o dedičstve, výsluchmi svedkov T. X.C., J. R., T. K., Q. Y. H. J. U. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca žalobcov sa žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2011 domáhal vrátenia daru vydaním predmetných nehnuteľností, ktoré žalovanému daroval darovacími zmluvami zo dňa XX.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod číslom P. a zo dňa XX.XX.XXXX L. Č.. P..
Tieto nehnuteľnosti boli žalovanému darované pod podmienkou, že sa bude o predmetné nehnuteľnosti starať ako aj o svoju matku a v prípade nepriaznivých životných situácií jej poskytne potrebnú pomoc a
súčinnosť. Avšak žalovaný sa k darcovi ako aj k svojej matke správa neúctivo, svoju matku už takmer vôbec nenavštevuje a táto sa nachádza v krízovom centre pre týrané ženy.
Právny predchodca žalobcov a starý otec žalovaného mu tieto nehnuteľnosti daroval za predpokladu, že tam vybuduje rodinný dom a bude tam bývať aj so svojou budúcou potencionálnou rodinou spolu s matkou.
Žalovaný z dôvodu nenaplnenia uvedenej podmienky naplnil skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka a preto domáhal vrátenia týchto nehnuteľností listom zo dňa 17.2.2011.
Zo strany žalovaného podľa názoru právneho predchodcu žalobcov ide o veľký nevďak voči nemu ako aj matke, ktorá sa prakticky vzdala svojich vlastníckych práv v prospech neho. Zo strany žalovaného ide o sústavné porušovanie dobrých mravov, ktoré z hľadiska pôsobenia ako na právneho predchodcu tak aj matku má povahu hrubého porušenia dobrých mravov.
Právny predchodca žalobcu T. P. daroval žalovanému dňa XX.X.XXXX nehnuteľnosti vedené B. I. Č.. XXX W.. Ú.. X. H. O. W. L.. XXX/XX C. P. XXX T. P. R. L. Č.. XX/XXXX Z. J. X.X.XXXX Z. L. Č.. XXX/X, XXX/X H. XXX/X P. B. I. Č.. XXX W.. Ú.. X., W. P. P. X. T. P., B.. XX.X.XXXX.
Vklad prevodu predmetnej nehnuteľnosti bol povolený správou katastra dňa 19.8.2009 pod č. P..
Následne právny predchodca žalobcu žalovanému dňa XX.X.XXXX daroval spoluvlastnícky podiel X/ XX na parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2 vedené na LV č. XXX pod X. k. ú. X..
Vklad prevodu predmetnej nehnuteľností bol povolený správou katastra pod P. XXXX/XXXX rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe vo veci samej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že sa nestará o svoju matku Y. Q. a že táto sa nachádza v krízovom centre pre týrané ženy. Ako dôkaz nepravdivosti týchto tvrdení predložil písomnosť svojej matky, ktorá v liste prehlásila, že je so svojim synom Q. v neustálom kontakte, navštevujú sa a nenachádza sa v žiadnom krízovom centre. Svojho syna má rada, chová sa k nej slušne a pravidelne s ňou telefonuje. Zároveň sa veľmi slušne správa k jej rodičom a chodí im vypomáhať. Ako svedkami tohto je ich blízka rodina Y. z X. a rodina B., ktorá je v susedstve s jej rodičmi.
Tvrdenie právneho predchodcu žalobcov, že o neho nejavil záujem je nepravdivý, nakoľko keď sa nachádza na území Slovenskej republiky, tohto pravidelne navštevuje a mu vypomáha.
Tvrdenie, že darca od neho očakával, že sa bude starať o nehnuteľnosti je účelové a nemá žiadne opodstatnenie, keďže už v čase ich darovania trvale žil v Českej republike, kde aj pracoval doposiaľ. Táto skutočnosť je zrejmá aj z identifikácie účastníkov darovacej zmluvy, kde je uvedený jeho trvalý pobyt v Českej republike.
Za daných okolností preto nemohol darca očakávať, že sa bude v krátkej dobe intenzívne starať o darované nehnuteľnosti, resp. o neho.
Zo skutkového stavu je zrejmé, že ešte 23.9.2010 mu darca daroval ďalšie nehnuteľnosti a z toho vyplýva, že v tom čase ešte jeho správanie nepociťoval ako veľký nevďak. Pokiaľ ho už o necelých 5 mesiacov vyzýva na vrátenie daru z dôvodu, že sústavne porušuje dobré mravy, považuje toto tvrdenie za absurdné.
Tvrdenie, že mu nehnuteľnosti boli darované s podmienkou, že sa bude o žalobcu a nehnuteľnosti starať taktiež nie je pravdou a nevyplýva z obsahu žiadnej darovacej zmluvy.
Uvedená podmienka by ani nemohla byť súčasťou darovacej zmluvy, keďže by s ohľadom na jeho neprítomnosť v Slovenskej republike bola nerealizovateľná.
Žalobkyňa v 1. rade ako manželka nebohého poručiteľa vo svojej výpovedi uviedla, že chce, aby žalovaný vrátil jemu darované pozemky, nakoľko odmietol so svojou družkou vziať svoju matku k sebe s odôvodnením, že ani jeho družka si k sebe svoju matku neberie.
Uviedla, že nebohý manžel pôvodne mal úmysel predmetné pozemky darovať matke žalovaného, avšak tento k nim prišiel s tým, že tieto pozemky mu majú darovať, nakoľko to povedala jeho mama.
Po spísaní darovacej zmluvy a telefonáte matke žalovaného však zistili, že to synovi vôbec nepovedala.
K darovaniu zo strany jej nebohého manžela žalovanému však bolo realizované pod podmienkou, že na uvedených nehnuteľnostiach vybuduje rodinný dom a zoberie si k sebe svoju matku. Poukázala na to, že o žalovaného sa starali v čase, kedy ešte chodieval do školy, následne odišiel, ale pravidelne ich 11 rokov navštevoval.
Potom ako mu nebohý manžel predmetné nehnuteľnosti daroval, prišiel za nimi s tým, že otec mu povedal, že dedo je hlúpy, lebo tieto pozemky majú hodnotu jedného milióna a on ich môže v budúcnosti kedykoľvek predať. Nebohý manžel reagoval spôsobom, aby ho vykázala z domu s tým, že pokiaľ nebude riadne zosobášený a svoju matku riadne nezabezpečí, nemá viac už k nim chodievať.
V čase, kedy k nim chodieval, si robil zo starého otca posmešky, uťahoval si z neho a to najmä potom, kedy sa začal kontaktovať so svojim otcom. Keď starému otcovi hovoril o možnosti predaja darovaného pozemku, tento mu povedal, či chce predať čiastku svojej matky, na čo žalovaný reagoval tak, že dlaňou strčil do starého otca a povedal mu, že už aj tak mal byť dávno za kopečkami.
K darovaniu ďalšieho spoluvlastníckeho podielu došlo z dôvodu, že žalovaný nemal prístup k svojmu stavebnému pozemku a tento spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti bol potrebný na zabezpečenie tejto prístupovej cesty.
Aj v tom čase však starému otcovi žalovaný sľúbil, že bude na predmetnom pozemku stavať rodinný dom. Následne sa s nimi prestal kontaktovať.
Žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že zo strany matky žalovaného počul sťažnosti, že žalovaný klame a o svoju matku nejaví žiaden záujem a vôbec s ňou nekomunikuje.
Vie, že jeho otca mrzelo, že sa žalovaný opätovne začal kontaktovať so svojim otcom, ktorý sa rozviedol s jeho matkou. Mal vedomosť o tom, že otec žalovaného robí nekalé veci a preto sa predmetný dar rozhodol stiahnuť.
Žalobkyňa v 4. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nakoľko žije v Českej republike, mala vedomosť o tom, že jej nebohý otec daroval žalovanému predmetné pozemky, čo však nenamietala, nakoľko išlo o jeho slobodné rozhodnutie.
Mala informácie od matky žalovaného, že sa táto na neho sťažuje, že klame a neustále si vymýšľa, pričom ona žije v ubytovni, poberá sociálnu dávku vo výške 3.400,- Kč a za ubytovanie musí zaplatiť 3.800,- Kč, nikoho to však nezaujíma, preto si vypomáha brigádnickou činnosťou strážením motorových vozidiel na parkovisku.
V Českej republike podľa jej vyjadrenia žije asi 10 rokov a podľa jej vedomostí je zdravá bez zdravotných problémov.
Žalobkyňa v 6. rade, matka žalovaného, uviedla, že list, ktorým sa žalovaný preukazoval vo vyjadrení k žalobe vo veci samej písala pod jeho nátlakom v čase, kedy bola pod vplyvom alkoholu. Tam uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé, nakoľko syn jej nikdy nepomáhal, netelefonoval a to napriek tomu, že má vedomosť, že býva v ubytovni s jednou izbou bez kuchyne vo veľmi skromných podmienkach, ale rodinným príslušníkom opakovane posiela pohľadnice zo svojich ciest v zahraničí.
Podľa jej vydrenia žalovaný žije neusporiadaným spôsobom života a pracuje ako strážna služba v zariadení poskytujúcom sexuálne služby.
Proti darovaniu predmetných nehnuteľností jemu však neprotestovala, keďže tam mal postaviť rodinný dom a ona tam s nim mala bývať, avšak potom, ako s tým jeho družka nesúhlasila, žalovaný mal v úmysle pozemky predať a kúpiť si za ne byt v Prahe.
Nie je pravdivé jeho tvrdenie, že jej finančne vypomáha, pomáhajú jej iba dcéry, sestry žalovaného.
Chcela by sa síce k matke vrátiť, ale nakoľko má zdravotné problémy a mama má už svoj vek, potrebovali by v domácnosti muža, ktorý by im pomáhal.
Keď aj požiadala syna o pomoc, tento ju odmietol s tým, že si má pomôcť sama alebo aby si vymohla svoje nároky po druhovi, s ktorým žila 8 rokov s spoločnej domácnosti.
Podľa jej vedomostí nebohý otec sa domáhal vrátenia daru z dôvodu, že jej nepomohol.
Žalobca v 5. rade uviedol, že boli uzrozumení s darovaním predmetných nehnuteľností zo strany ich nebohého otca s tým, že tento mal povedať starým rodičom, že ak tento pozemok bude mať, vybuduje na ňom rodinný dom a bude tam bývať spolu s matkou.
Na tomto základe mu jeho rodičia pozemok darovali a ona s tým súhlasila.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že svoju rodinu má rád ako aj svoju matku, otca, starých rodičov, pričom medzi nimi nerobí žiadne rozdiely. Potvrdil, že v čase, kedy študoval na strednej škole, sa o neho babička rok starala, potom však 2. a 3. ročník už študoval sám bez pomoci iných v Prahe.
Snažil sa však starých rodičov navštevovať počas každých prázdnin a vtedy im vypomáhal so všetkým, čo potrebovali.
Uviedol, že starý otec mu predmetné pozemky daroval s odôvodením, že ich pravidelne navštevoval a pomáhal s tým, že sa mal na týchto pozemkoch vybudovať.
Babička mu navrhla, aby si tam vybudoval dom a býval tam so svojou priateľkou po sobáši s tým, aby mama na staré kolená, keď nebude vládať, mala zabezpečenú pomoc a bývanie. V tom čase sa
však budovať nemohol, nakoľko rok predtým si kúpil na Slovensku byt a nemal dostatok finančných prostriedkov.
Má vedomosť, že matka žije na ubytovni, kde ju pravidelne chodieva navštevovať. Predtým bývala v rodinnom dome do smrti svojho nebohého priateľa.
Poukázal na to, že starí rodičia v čase, kedy mu starý otec predmetné pozemky daroval, mali vedomosť o tom, že si predtým kúpil byt na Slovensku a teda, že nemal momentálne finančné prostriedky na budovanie rodinného domu na darovaných pozemkoch.
Žalobkyňa v 1. rade však poprela, aby im žalovaný povedal, že si pred darovaním predmetných pozemkov kúpil rodinný dom.
Svedkyňa T. K. uviedla, že pracovala ako opatrovateľka pre nebohého T. P. od marca roku XXXX do jeho smrti, ktorého navštevovala denne, niekedy až tri krát za deň. Nebohý pán P. sa jej mal sťažovať, že žalovanému darovali pozemok s tým, že zaopatrí svoju mamu, ale mal prísť s vyjadrením, že sa budovať nebude, mamu si k sebe nezoberie a chce darované pozemky predať.
Malo to byť niekedy v priebehu mesiacov apríl a máj roku 2011, kedy bol na návšteve ich vnuk. Ich rozhovor síce nepočula, ale po odchode vnuka nebohý pán P. plakal.
Svedkyňa Q. Y. uviedla, že žalobkyňa v 1. rade je jej švagrinou a od nej vedela, že jej nebohý manžel daroval žalovanému pozemky.
Zároveň uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi nimi, vedela iba, že žalovaný kúpil byt v G., ktorý si opravil s tým, že by si chcel v X. do budúcna postaviť dom, avšak momentálne nemal na to finančné prostriedky.
Svedkyňa J. U. uviedla, že je susedou žalobkyne v 1. rade a spolu s jej nebohým manželom sa pravidelne navštevovali.
Ešte za života nebohého pána P. sa dozvedela, že daroval vnukovi dom za podmienky, že tam postaví domček a zoberie si k sebe mamu, s ktorou sa ona v minulosti osobne priatelila. Potom však sa od žalobkyne v 1. rade dozvedela, že vnuk chce predmetný pozemok predať.
V čase, kedy k nim chodievala, starý pán hovoril o vnukovi v dobrom, neskôr však vycítila, že sú tam nejaké problémy. Pri jednej návšteve chcela si od nebohého pána P. požičať kalendár, ktorý využíval ako denník, ale žalobkyňa v 1. rade jej uviedla, že nemôže jej tento kalendár dať z dôvodu, že ho vnuk roztrhal.
Svedkyňa J. R. uviedla, že žalobkyňu v 1. rade ako aj jej nebohého manžela pravidelne navštevuje so svojim manželom asi 15 rokov, pričom im vypomáhali okolo domu a v záhrade.
Tvrdila, že žalovaný sa jej už od počiatku nepáčil, keďže mu vadilo, že tam chodievajú, lebo sú cigáni a bola prítomná pritom, kedy mal povedať svojmu starému otcovi, že by už mal zomrieť.
Žalovaný sa k nim správal úctivo iba do doby, kým mu nebohý pán P. predmetné pozemky nedaroval. Bola raz pritom, keď jeho matka volala žalobkyni v 1. rade a táto jej povedala, že pozemok darujú Q.,
pričom jeho matka s tým nesúhlasila z dôvodu, že žalovaný klame. Uviedla, že sa tento k nim správal neslušne a opakovane starému otcovi nadával.
Svedkyňa Q. X. uviedla, že pôsobí ako starostka obce s tým, že bola prítomná pri jednaniach vlastníkov pozemkov určených na zástavbu rodinných domov vo vzťahu budovania prístupovej cesty, ktorú mala zabezpečiť obec s tým, že jednotliví vlastníci tejto darujú, resp. za symbolickú sumu prevedú spoluvlastnícke podiely pozemkov im vlastnícky patriacich za účelom vybudovania prístupovej cesty.
Týchto jednaní sa vo vzťahu k pozemkom darovaných žalovanému zúčastňovala žalobkyňa v 1. rade, keďže žalovaný bol mimo územia Slovenskej republiky a zároveň táto za žalovaného platila daň z predmetných nehnuteľností.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
V zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z uvedeného vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa citovaného ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a b) jednostranného právneho úkonu
- darcu adresovaného obdarovanému.
Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania.
Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolností konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem alebo zo zmluvného vzťahu, pričom tieto osoby patria členom rodiny darcu.
K zániku darovacieho vzťahu, t. j. k obnove vlastníctva darcu k veci dochádza na základe dvoch právnych skutočností a to hrubého porušenia dobrých mravov, správaním obdarovaného voči darcom alebo členom jeho rodiny a jednostranným právnym úkonom darcu adresovaného obdarovanému smerujúceho k vráteniu daru. Avšak aj pre tento jednostranný právny úkon platí, že musí spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom pre právne úkony všeobecne, teda i náležitosti prejavu vôle v zmysle jeho určitosti.
Pre platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočností, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny, lebo len pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákona nastávajú zamýšľané právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva okamžikom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému (rozsudok NS ČR z 12.12.2002 pod sp. zn. 22Cdo1620/2001).
Právny predchodca žalobcov v žalobe ako aj vo výzve na vrátenie daru zo dňa 17.2.2011 uviedol, že dôvodom na vrátenie daru je skutočnosť, že žalovaný nesplnil podmienku určenú darcom pri darovaní, teda že sa bude o predmetné nehnuteľnosti riadne starať a zabezpečí svoju matku v prípade nepriaznivých životných situácií, keďže táto sa v súčasnej dobe nachádza v krízovom centre pre týrané ženy.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby sa žalovaný voči darcovi, resp. členom jeho rodiny správal takým spôsobom, ktoré by naplnilo skutkovú podstatu ust. § 630 Občianskeho zákonníka odôvodňujúcu vrátenie daru.
Právny predchodca žalobcov ako jeden z dôvodov uviedol neposkytnutie pomoci svojej matke (ich dcére) žalovaným, ktorá sa mala nachádzať v krízovom centre pre týrané matky. Uvedené tvrdenie však preukázané nebolo, keďže táto síce býva v ubytovni, nie však v centre pre týrané ženy.
Zároveň výpoveď matky žalovaného v predmetnom konaní súd vyhodnotil za účelovú, nakoľko táto v písomnom vyjadrení uviedla, že žalovaný sa k nej ako aj k jej rodičom správa slušne, pomáha im a navštevuje s tým, že je s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte.
Avšak vo svojom ústnom vyjadrení už tieto vyjadrenia poprela s odôvodnením, že ich písala pod vplyvom alkoholu s tvrdením, že žalovaný sa o ňu vôbec nezaujíma, nepomáha jej napriek vedomosti, že žije vo veľmi skromných podmienkach, je odkázaná na poberanie dávok v hmotnej núdzi, pričom on žije neusporiadaným spôsobom života a má dostatok finančných prostriedkov, nakoľko pravidelne chodieva na finančne nákladné zahraničné dovolenky a potrebnú pomoc jej poskytujú iba ďalšie dve dcéry.
Keď mala syna o pomoc požiadať, tento jej povedal, že nech si pomôže sama alebo si vymôže svoje nároky zo spolužitia so svojim druhom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti po dobu 8 rokov.
Na druhej strane tu je tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že matke pomáha, navštevuje ju a telefonuje, občas jej vypomôže aj finančne a to aj v čase, kedy potrebovala prísť na Slovensko po smrti nebohého otca.
Nakoľko žalobkyňa v 6. rade (matka žalovaného a dcéra darcu) nepredložila, resp. neoznačila dôkazy preukazujúce tvrdenie, že žalovaný jej neposkytol nevyhnutnú pomoc v čase finančnej a sociálnej núdze na jej výslovnú žiadosť, súd tento dôvod právneho predchodcu na vrátenie daru vyhodnotil za nedôvodný.
Žalobkyňa v 1. rade, manželka nebohého darcu uviedla, že predmetné nehnuteľností, ktoré boli jej nebohým manželom darované ešte v roku 2009 pôvodne mal v úmysle darovať matke žalovaného, avšak tento ich mal presvedčiť, že nech mu ich darujú, nakoľko matka s tým súhlasí.
Až následne po telefonáte s matkou žalovaného mali zistiť, že ich vnuk oklamal.
Uvedené tvrdenie je v rozpore s ďalším úkonom jej nebohého manžela, ktorý následne v roku 2010 žalovanému opätovne daroval spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti mu vlastnícky patriacej, namiesto realizácie právnych krokov smerujúcich k zneplatneniu pôvodnej darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným na základe nim podaných nepravdivých informácií, a tieto podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade pôvodne mal v úmysle darovať jeho matke.
Ak žalovaný mal darcu uviesť do omylu už pri uzatvorení darovacej zmluvy v roku 2009 nepravdivými informáciami sa súdu javí nelogické, aby za takéhoto stavu opätovne tomuto daroval ďalšiu nehnuteľnosť.
Uzatvorenie darovacej zmluvy v roku 2010 podľa názoru súdu zároveň vyvracia tvrdenie právneho predchodcu žalobcov, že žalovaný sa sústavne a dlhodobo voči nemu ak o aj k svojej matke správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy vo výzve na vrátenie daru, ktorá bola realizovaná iba 5 mesiacov po jej uzatvorení.
Vykonaným dokazovaním zároveň nebola preukázaná tvrdená podmienka darovania žalobkyňou v 1. rade ako aj nebohého darcu a to vybudovanie rodinného domu žalovaným na darovaných pozemkoch, v ktorom mala mať zabezpečené bývanie aj ich dcéra - matka žalovaného.
Uvedená podmienka v predmetných darovacích zmluvách ako záväzok obdarovaného zahrnutá nebola a okrem tvrdenia účastníkov konania na strane žalobcov o existencii tejto podmienky neboli predložené, resp. označené dôkazy, ktoré by takto podmieňované darovanie preukazovali.
Žalobcovia v 2. až 6. rade zhodne uviedli, že zo strany rodičov iba boli oboznámení o darovaní predmetných nehnuteľností žalovanému.
Žalovaný poprel, aby darovanie predmetných nehnuteľností bolo podmieňované vybudovaním rodinného domu na pozemkoch v predmete daru z dôvodu, že v tom čase nemal dostatok finančných prostriedkov, nakoľko krátko predtým si zakúpil iný byt na území Slovenska, o čom mal informovať aj samotného darcu.
Svedkyne T. K. H. J. U. iba uviedli, že z rozprávania nebohého pána P. mali vedomosť o tom, že pozemky daroval vnukovi za podmienky, že tam vybuduje rodinný domček a zoberie si k sebe svoju mamu. Avšak prítomné pri uzatvorení týchto darovacích zmlúv neboli.
Obe zhodne potvrdili, že vzťahy medzi nebohým pánom P. a žalovaným boli spočiatku dobré, avšak po čase vycítili, že sú tam nejaké problémy z dôvodu, že podľa tvrdenia nebohého pána P. sa vnuk - žalovaný rozhodol predmetné pozemky predať, čo starého pána veľmi rozrušilo.
Aj podľa tvrdenia žalobkyne v 1. rade skutočnosť, že žalovaný sa začal opätovne kontaktovať so svojim otcom, ktorý sa rozviedol s jeho matkou a ich dcérou a informácia, že mieni darované pozemky predať, viedla jej nebohého manžela k tomu, aby požiadal o vrátenie daru.
Súd v danom prípade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky G., z ktorého vyplýva, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.
Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.
Na základe uvedených skutočnostím, preto možno vyvodiť jednoznačný záver, že prezentovaný úmysel žalovaného predať darované pozemky nie je možné považovať za hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Svedkyňa J. U. sa vyjadrovala iba o jednom prípade nevhodného správania žalovaného voči nebohému darcovi, kedy pri jednej návšteve mu mal roztrhať kalendár, ktorý mu slúžil ako denník a J. R. sa vyjadrila v tom smere, že žalovaný starému otcovi nadával po česky, pričom obsahom nadávok bola skutočnosť, že by už mal zomrieť.
Vo svojej výpovedi síce tvrdila opakované neslušné správanie a nadávky voči darcovi, avšak tieto konkretizovať už nevedela.
Aj keď uvedené skutočnosti je možné charakterizovať ako nevhodné správanie obdarovaného voči darcovi, nie je možné ich subsumovať pod porušenie značnej intenzity alebo tvrdené sústavné porušovanie dobrých mravov.
Svedkyňa T. X. ako starostka obce X. sa vyjadrovala vo svojej výpovedi iba ku skutočnostiam týkajúcich sa jednaní vlastníkov pozemkov vo vzťahu vybudovania prístupovej cesty k pozemkom slúžiacim ako stavebné pozemky s tým, že títo spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré mali v budúcnosti tvoriť prístupovú cestu mali bezodplatne alebo za symbolickú cenu previesť v prospech obce, ktorá následne mala zabezpečiť vybudovanie prístupovej cesty.
Na základe uvedených skutočností vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaný sa voči nebohému právnemu predchodcovi žalobcov, alebo ďalším členom rodiny správal spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.