Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-173-2012.pdf
PDF · 74.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa P. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. K. H.F., v V. č. XX proti odporkyni Q. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H.F. na V. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 v konaní o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.2.2012 č.k. 45P/66/2011-80 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 19C 7/2007 dňom 8.12.2011, zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok 16,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prezentovala názor, že spĺňa podmienky pre predĺženie povinnosti navrhovateľa prispievať jej na výživu aj po uplynutí 5 rokov od právoplatnosti rozvodu ich manželstva, nakoľko nie je z objektívnych dôvodov schopná sama sa živiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí sklerózou multiplex, osteoporózou, ochorením štítnej žľazy, migrénami, šedým zákalom a je odkázaná na opateru tretej osoby. Uviedla, že navrhovateľ nestratil schopnosť plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť ani napriek tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že nie je možné jej predĺžiť príspevok, nakoľko nepožiadala o jeho predĺženie v čase trvania nároku, pretože ešte v priebehu konania nesúhlasila s návrhom na zrušenie príspevku a žiadala, aby súd predĺžil jeho trvanie z dôvodu existencie výnimočných okolností, ktoré sú popísané v § 72 ods. 3 Zák. o rodine. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, prečo nespĺňa podmienky pre predĺženie povinnosti navrhovateľa prispievať jej na výživu aj po 5 rokoch od právoplatnosti rozvodu ich manželstva.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že odporkyňa má vyšší príjem ako jeho manželka a považuje za normálne, že s pribúdaním veku, každému pribúdajú aj zdravotné problémy. Uviedol, že sa o ňu 17 rokov staral, z čoho bola 4 roky v bezvládnom stave, staral sa aj o celú domácnosť a aj o jej rodičov. Spochybnil tvrdenia odporkyne, že nevie, aký má dôchodok jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a že jej
matka jej neprispieva na chod domácnosti. Konštatoval, že je rozporné tvrdenie odporkyne, že potrebuje celodennú opateru svojej matky, kým na druhej strane uvádza, že jej matka sama potrebuje opateru, ktorú jej musí poskytovať.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na zrušenie príspevku na výživu odporkyne. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporkyne uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie príspevku na jej výživu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že odporkyňa nespĺňa podmienky pre výnimočné predĺženie zákonom stanovenej 5 ročnej doby na poskytovanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nepriaznivý zdravotný stav oprávneného vyžadujúci si sústavnú opateru je síce jedným, ale nie jediným kritériom, za splnenia ktorého je možné predĺžiť zákonnú 5 ročnú dobu poskytovania príspevku na výživu podľa § 72 ods. 3 Zák. o rodine. Tým sú aj pomery oprávnenej osoby, ktoré sa vzhľadom na výnimočnosť predĺženia zákonom stanovenej 5 ročnej lehoty posudzujú prísnejšie ako pri určení príspevku podľa § 72 ods. 1 Zák. o rodine. V opačnom prípade by mali všetky oprávnené osoby, ktoré sa rozviedli a poberajú invalidný dôchodok stále nárok na predĺženie 5 ročnej lehoty, aj keby napríklad mali rozsiahle majetkové práva, alebo vlastnili nadštandardné nehnuteľnosti, čím by sa úplne poprel účel zavedenia tejto výnimky. Z uvedených dôvodov je povinnosťou konajúceho súdu dôsledne skúmať, či pomery oprávnenej osoby nepostačujú na uspokojovanie jej potrieb v primeranom rozsahu. V posudzovanom prípade bolo zistené, že odporkyňa poberá invalidný dôchodok 303,70 Eur mesačne, príspevok na opotrebovanie šatstva 17,19 Eur mesačne, príspevok na cestovanie maximálne do výšky 96,86 Eur mesačne, že vlastní 4 izbový byt v H., a býva s matkou, ktorá poberá dôchodok minimálne v rozsahu 10.000,- Sk a príspevok na jej opatrovanie. Aj keď príjmy odporkyne nie sú vysoké a samé osebe by jej pravdepodobne neumožňovali uspokojovať všetky potreby v primeranom rozsahu, je potrebné zároveň zohľadniť, že odporkyňa býva s matkou, ktorá má príjem, z ktorého je tiež povinná prispievať na poplatky súvisiace s užívaním bytu. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie odporkyne, že jej matka nie je povinná prispievať jej na poplatky súvisiace s užívaním bytu len preto, že na ňu previedla byt a zaviazala sa postarať sa o ňu do jej smrti, pretože je povinnosťou súdu prihliadať aj na to, aby sa oprávnení účelovo bez dôležitého dôvodu nezbavovali majetkového prospechu, ktorý by za iných okolností mohli mať. Je potrebné konštatovať, že odporkyňa sa v podstate vyššie popísanou údajnou dohodou s matkou bez dôležitého dôvodu vzdala druhej polovice príspevkov na užívanie bytu, ktoré by jej inak patrili, len preto, aby nadobudla vlastníctvo k matkinmu 4 izbovému bytu, ktorý by bola v prípade jej smrti aj tak podľa zákona zdedila. Navyše, odvolací súd poznamenáva, že takto konštatované pomery odporkyne nie sú výnimočné a nijako nevybočujú z bežného rámca iných prípadov, práve naopak, je všeobecne známou skutočnosťou, že veľké percento obyvateľov Slovenska pracuje ešte s nižším príjmom ako má odporkyňa (417,75 Eur mesačne) a má na rozdiel od odporkyne ešte aj vyživovacie povinnosti, a to ešte nevlastní 4 izbový byt v H. a nebýva s rodičom, ktorý má tiež príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na odôvodnenie tej časti napadnutého rozsudku, ktorá sa venuje okolnostiam, pre ktoré odporkyňa nespĺňa podmienky pre predĺženie zákonom stanovenej lehoty na poskytovanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.