Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/173/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľa P. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. K. H.F., v V. č. XX proti odporkyni Q. Š. nar. X.X.XXXX bývajúcej v H.F. na V. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Ivanom Vankom advokátom so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 19 v konaní o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 17.2.2012 č.k. -80 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. dňom 8.12.2011, zaviazal navrhovateľa zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok 16,50 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prezentovala názor, že spĺňa podmienky pre predĺženie povinnosti navrhovateľa prispievať jej na výživu aj po uplynutí 5 rokov od právoplatnosti rozvodu ich manželstva, nakoľko nie je z objektívnych dôvodov schopná sama sa živiť. V tejto súvislosti poukázala na to, že trpí sklerózou multiplex, osteoporózou, ochorením štítnej žľazy, migrénami, šedým zákalom a je odkázaná na opateru tretej osoby. Uviedla, že navrhovateľ nestratil schopnosť plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť ani napriek tomu, že mu pribudla vyživovacia povinnosť. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že nie je možné jej predĺžiť príspevok, nakoľko nepožiadala o jeho predĺženie v čase trvania nároku, pretože ešte v priebehu konania nesúhlasila s návrhom na zrušenie príspevku a žiadala, aby súd predĺžil jeho trvanie z dôvodu existencie výnimočných okolností, ktoré sú popísané v § 72 ods. 3 Zák. o rodine. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil, prečo nespĺňa podmienky pre predĺženie povinnosti navrhovateľa prispievať jej na výživu aj po 5 rokoch od právoplatnosti rozvodu ich manželstva.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že odporkyňa má vyšší príjem ako jeho manželka a považuje za normálne, že s pribúdaním veku, každému pribúdajú aj zdravotné problémy. Uviedol, že sa o ňu 17 rokov staral, z čoho bola 4 roky v bezvládnom stave, staral sa aj o celú domácnosť a aj o jej rodičov. Spochybnil tvrdenia odporkyne, že nevie, aký má dôchodok jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a že jej

matka jej neprispieva na chod domácnosti. Konštatoval, že je rozporné tvrdenie odporkyne, že potrebuje celodennú opateru svojej matky, kým na druhej strane uvádza, že jej matka sama potrebuje opateru, ktorú jej musí poskytovať.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnutý rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu na zrušenie príspevku na výživu odporkyne. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporkyne uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporkyňa ani v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie príspevku na jej výživu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že odporkyňa nespĺňa podmienky pre výnimočné predĺženie zákonom stanovenej 5 ročnej doby na poskytovanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nepriaznivý zdravotný stav oprávneného vyžadujúci si sústavnú opateru je síce jedným, ale nie jediným kritériom, za splnenia ktorého je možné predĺžiť zákonnú 5 ročnú dobu poskytovania príspevku na výživu podľa Zák. o rodine. Tým sú aj pomery oprávnenej osoby, ktoré sa vzhľadom na výnimočnosť predĺženia zákonom stanovenej 5 ročnej lehoty posudzujú prísnejšie ako pri určení príspevku podľa Zák. o rodine. V opačnom prípade by mali všetky oprávnené osoby, ktoré sa rozviedli a poberajú invalidný dôchodok stále nárok na predĺženie 5 ročnej lehoty, aj keby napríklad mali rozsiahle majetkové práva, alebo vlastnili nadštandardné nehnuteľnosti, čím by sa úplne poprel účel zavedenia tejto výnimky. Z uvedených dôvodov je povinnosťou konajúceho súdu dôsledne skúmať, či pomery oprávnenej osoby nepostačujú na uspokojovanie jej potrieb v primeranom rozsahu. V posudzovanom prípade bolo zistené, že odporkyňa poberá invalidný dôchodok 303,70 Eur mesačne, príspevok na opotrebovanie šatstva 17,19 Eur mesačne, príspevok na cestovanie maximálne do výšky 96,86 Eur mesačne, že vlastní 4 izbový byt v H., a býva s matkou, ktorá poberá dôchodok minimálne v rozsahu 10.000,- Sk a príspevok na jej opatrovanie. Aj keď príjmy odporkyne nie sú vysoké a samé osebe by jej pravdepodobne neumožňovali uspokojovať všetky potreby v primeranom rozsahu, je potrebné zároveň zohľadniť, že odporkyňa býva s matkou, ktorá má príjem, z ktorého je tiež povinná prispievať na poplatky súvisiace s užívaním bytu. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie odporkyne, že jej matka nie je povinná prispievať jej na poplatky súvisiace s užívaním bytu len preto, že na ňu previedla byt a zaviazala sa postarať sa o ňu do jej smrti, pretože je povinnosťou súdu prihliadať aj na to, aby sa oprávnení účelovo bez dôležitého dôvodu nezbavovali majetkového prospechu, ktorý by za iných okolností mohli mať. Je potrebné konštatovať, že odporkyňa sa v podstate vyššie popísanou údajnou dohodou s matkou bez dôležitého dôvodu vzdala druhej polovice príspevkov na užívanie bytu, ktoré by jej inak patrili, len preto, aby nadobudla vlastníctvo k matkinmu 4 izbovému bytu, ktorý by bola v prípade jej smrti aj tak podľa zákona zdedila. Navyše, odvolací súd poznamenáva, že takto konštatované pomery odporkyne nie sú výnimočné a nijako nevybočujú z bežného rámca iných prípadov, práve naopak, je všeobecne známou skutočnosťou, že veľké percento obyvateľov Slovenska pracuje ešte s nižším príjmom ako má odporkyňa (417,75 Eur mesačne) a má na rozdiel od odporkyne ešte aj vyživovacie povinnosti, a to ešte nevlastní 4 izbový byt v H. a nebýva s rodičom, ktorý má tiež príjem. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny a v súlade s poukazuje na odôvodnenie tej časti napadnutého rozsudku, ktorá sa venuje okolnostiam, pre ktoré odporkyňa nespĺňa podmienky pre predĺženie zákonom stanovenej lehoty na poskytovanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiadny z účastníkov si neuplatnil právo na ich náhradu (, ).

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.