Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-755-2008.pdf
PDF · 71.32 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/755/2008
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska č.21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č.XXXX/XXX, P., o vymoženie 132,77 Eur (4.000,- Sk) a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova č.16, pod č.k. 12Er/755/2008 (EX 2806/2008) z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 17.12.2008 poverenie č. 5401*030780 na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka (EX 2806/2008).
Dňa 11.12.2012 postúpil súdny exekútor na tunajší súd návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Oprávnený vo svojom návrhu zo dňa 14.02.2012 uviedol, že navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
S poukazom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že vznikol dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) a písm. h) Exekučného poriadku, vzhľadom na návrh oprávneného na jej zastavenie, ale tiež z dôvodu, že zo strany súdneho exekútora bola zistená nemajetnosť povinného, čo znemožňuje ďalšie vykonávanie exekúcie a pokračovanie v nej by odporovalo zásade hospodárnosti konania.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 druhej vety Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor si pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 41,29 Eur.
S poukazom na skutočnosť, že zo strany súdneho exekútora bola konštatovaná nemajetnosť povinného, dospel súd k záveru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to aj napriek návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, pretože tento návrh bol podaný na základe oznámenia súdneho exekútora o zistenej nemajetnosti povinného.
Rozhodnutie o trovách exekúcie nie je nevyhnutne viazané na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie. Dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje môže skôr indikovať, akým spôsobom bude rozhodnuté aj o trovách exekúcie. To znamená, že použitie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neznamená, že exekúcia musí byť zastavená výhradne podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny exekútor si sumu 33,19 Eur vyúčtoval v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, vzhľadom na to, že odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti je najmenej 33,19 Eur. Preto mu ju súd v plnej výške priznal.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky si vyčíslil súdny exekútor hotové výdavky titulom poštovného sumou 1,46 Eur.
Výšku náhrady hotových výdavkov si súdny exekútor vyčíslil v súlade s citovaným ustanovením vyhlášky, preto mu súd priznal požadovanú sumu 1,46 Eur.
Celková priznaná odmena súdneho exekútora a náhrada hotových výdavkov je 34,65 Eur, a po započítaní 20 % DPH vo výške 6,64 Eur z paušálnej odmeny v sume 33,19 Eur predstavujú trovy exekúcie spolu sumu 41,29 Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.