Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/226/2012

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: W.. J. T., štátny občan SR, bytom v J., O. XX, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody vo výške 644,62 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej, podaným na tunajšom súde dňa 11.12.2012, sa navrhovateľ domáhal od odporcu náhrady škody vo výške 644,62 Eur s príslušenstvom, spôsobenú nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III, a to uznesením č.k. -99 zo dňa 15.05.2012.

Súčasne s podaním žalobného návrhu navrhovateľ podal na tunajšom súde podanie označené ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu k č. ."

Podľa , ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu môžu súdy konať len vtedy, ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Ustanovenie upravuje tzv. delenú právomoc súdu; ide o prípady, keď podľa zákona riešenie niektorej z vecí právnej povahy patrí do právomoci dvoch orgánov: nejustičného ("iného") orgánu, ktorého právomoc je časovo prvotná, a súdu, ktorého právomoc je časovo následná. Podstatnou črtou

vecí, pri ktorých sa uplatňuje tento špecifický kompetenčný režim, je obligatórnosť predchádzajúceho konania na príslušnom inom orgáne.

V prípade náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného sa v súlade s , sa obligatórne vyžaduje predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom a až potom, ak príslušný

-2-

orgán uplatnený nárok na náhradu škody čo i len čiastočne neuspokojí v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, je žiadateľ o priznanie náhrady škody oprávnený domáhať sa priznania náhrady škody na súde.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Súdne konanie prebiehala podľa presne ustanovených pravidiel, vymedzených , ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné.

Za neodstrániteľný nedostatok sa považuje aj nedostatok právomoci súdu ( a 8 ),

Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej ne, pričom žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody podľa , citovaného zákona si uplatnil až po začatí konania. Keďže konanie trpí neodstrániteľnou prekážkou konania, spočívajúcej v nedostatku právomoci súdu vo veci konať skôr, ako je s konečnou platnosťou skončené konanie na orgáne príslušnom na predbežné prerokovanie nároku náhrady škody, pričom ide o podmienku ktorá musí byť splnená už v čase začatia konania, súd podľa konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V dovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).