Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cb-79-2010.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4Cb/79/2010
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: ELA CAR s.r.o., IČO 36 220 329, so sídlom Bratislavská 153/7124, Piešťany, zast. JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom, AK so sídlom Komenského 24, Piešťany, proti žalovanému: D. N., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R.J.F. D. Č.. XXX, o zaplatenie 1 430,56 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. k. 4Rob/472/2008-24- zo dňa 17.02.2009 sa z r u š u j e.
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi sa v r á t i zo zaplateného súdneho poplatku suma 78,87 eura, prostredníctvom príslušného daňového úradu, po právoplatnosti tohto uznesenia.
IV. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17.12.2008 (došlou súdu dňa 19.12.2008) v znení podania zo dňa 03.02.2009 (došlého súdu dňa 04.02.2009) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 43 097,- Sk (= 1 430,56 eura) s príslušným úrokom z omeškania tak, ako boli v žalobe uvedené, a nahradiť mu trovy konania.
Žalobca na výzvy súdu zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu (návrh na začatie konania) v sume 85,50 eura.
Dňa 17.02.2009 súd pod č. k. 4Rob/472/2008-24- vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, nakoľko žalovaný dňa 02.01.2009 zomrel (čo súd zistil z poznámky poštového doručovateľa a následne aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D 116/2009).
Podľa ust. § 173 ods. 1 a 2 vety prvá a tretia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. (2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom na zhora uvedenú skutočnosť (úmrtie žalovaného po podaní žaloby) súd postupom podľa ust. § 173 ods. 2 vety práva a tretia OSP platobný rozkaz zrušil (výrok I. tohto uznesenia).
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6D/116/2009 a z uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 6D/116/2009-52- zo dňa 08.09.2009 súd zistil, že dedičské konanie po žalovanom ako poručiteľovi bolo pre nezanechanie majetku zastavené; cit. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.10.2009.
Podľa ust. § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti v z n i k á narodením.
Podľa ust. § 7 ods. 2 veta prvá OZ, smrťou táto spôsobilosť z a n i k n e.
Podľa ust. § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Ustanovenie § 19 OSP upravuje ďalšiu z hlavných procesných podmienok, a to občianskoprocesnú subjektivitu účastníkov, totiž spôsobilosť byť účastníkom občianskeho procesu (inak povedané spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti). Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva (§ 7 ods. 1 a 2 OZ). Splnenie podmienky občianskoprocesnej subjektivity si súd všíma aj bez návrhu po celý čas konania. Jej nedostatok je prakticky neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 104 ods. 1 OSP).
Podľa ust. § 20 OSP, každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. (3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel, v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
Pre úvahu, či treba konanie prerušiť podľa ust. § 107 ods. 3 OSP bude rozhodujúce, či povaha veci nepripúšťa, aby sa s dedičmi nepokračovalo skôr, než sa skončí konanie o dedičstve. Bude to tak spravidla v prípade, ak budú v konaní zabezpečené všetky procesné práva do úvahy prichádzajúcich dedičov a bude možné posúdiť, či nedošlo k zániku povinnosti.
Ak zomrie účastník konania, stávajú sa procesnými nástupcami v konaní jeho dedičia. Platné dedičské právo stojí na zásade, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Pretože v tejto dobe nie je spravidla okruh dedičov známy, súd konanie preruší. Aj e však nebezpečenstvo omeškania, môže súd neznámym dedičom ustanoviť opatrovníka a v konaní pokračovať s opatrovníkom až do doby, než budú dedičia zistení.
Podľa ust. § 407 ods. 1, 2 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Zo zásady, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou (§ 460 OZ) vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Aby dedenie nebolo pre dediča rizikom, ust. § 470 OZ upravuje rozsah dedičovej
zodpovednosti jednak za primerané náklady s pohrebom a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou a to tak, že túto zodpovednosť obmedzuje výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Takto dedičia zodpovedajú za každý jednotlivý dlh poručiteľa aj v prípade, že dlh vznikol napríklad v súvislosti s nadobudnutím veci, ktorá prípadne len niektorému z dedičov.
Pod pojmom dedič v zmysle citovaného ust. § 470 OZ treba rozumieť každého, komu svedčí niektorý z titulov dedenia, je spôsobilý dediť, dedičstvo neodmietol a z dedičstva niečo nadobudol. Z uvedeného možno vyvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za poručiteľove dlhy je rozhodujúce rozhodnutie o dedičstve, pretože z neho je zrejmé, ktorí z potenciálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi nástupcami poručiteľa.
V prejednávanej veci z obsahu pripojeného dedičského spisu po zomrelom žalovanom vyplynulo, že v dedičskom konaní síce boli dediča, ktorí boli spôsobilí dediť (manželka a dve deti), ale vzhľadom na neexistenciu žiadnych aktív dedičstva z dedičstva nič nenadobudli. Z uvedeného vyplýva, že žiaden z potenciálnych dedičov po žalovanom sa nestal skutočným právnym nástupcom žalovaného a teda niet s kým v konaní pokračovať a konanie je potrebné v súlade s ust. § 103, § 104 ods. 1 OSP s použitím ust. § 107 ods. 1 OSP zastaviť; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta práv, ods. 6 (časť vety po bodkočiarku) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "ZSP", poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 % najmenej však 6,63 eura. (6) Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti.
S poukazom na zhora uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi (výrok III. tohto uznesenia) vo výške 78,87 eura (= 85,50 - 6,63).
O trovách konania (výrok IV. tohto uznesenia) súd rozhodol za použitia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, podľa ktorého "žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie ... bolo zastavené"; vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný počas konania zomrel, bolo potrebné cit. zákonné ustanovenie primerane modifikovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP - skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP /súd je povinný ... poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie -podľa § 115a OSP- najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP/,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).