Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD. vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

M. V., nar. XX.XX.XXXX

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov matky K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G.. V.. W. XXX/X a otca T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G.. R..E.. V. XXX/XX, maloletá bytom ako matka, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného a o návrhu otca o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na maloletú M. V., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 17.12.2010 v rozsahu výrokovej časti o vyživovacej povinnosti otca voči mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX.

Zameškané výživné za obdobie od 22.10.2012 do 30.11.2012 vo výške 19,84,- eur je otec p o v i n n ý uhradiť v 5 eurových splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .

Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.10.2012 sa matka domáhala, aby súd zvýšil výživné pre mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX na sumu 130 eur mesačne od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že potreby dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného zvýšili a doteraz určené výživné nezodpovedá potrebám dieťaťa. Matka v návrhu ďalej uviedla, že naposledy bolo rozhodované o výške výživného rozsudkom Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 17.12.2010, kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 85 eur mesačne. V tomto školskom roku začala

maloletá navštevovať 1. ročník Základnej školy v L.. Matke s tým vznikli náklady na zakupovanie školskej tašky, zošitov, peračníku a podobne. Matka ďalej v návrhu uviedla, že dcéra má zhoršený zdravotný stav, trpí anorexiou a nechutenstvom, alergiou a topickým ekzémom. Uviedla tiež, že otec mal. dieťaťa si plní vyživovacou povinnosť pravidelne, nad rámec výživného však neprispieva. Matka ďalej uviedla, že býva v 3-izbovom rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov a v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou bývajú matkini rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia.

Otec sa v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.12.2012 vyjadril, že jeho majetkové pomery sa zhoršili. Býva s matkou a nevlastným otcom, ktorý nepracuje ani nepoberá žiadne sociálne dávky. Väčšinu nákladov na domácnosť si delí s matkou. Jeho príjem je v súčasnosti podpora v nezamestnanosti vo výške 370 eur mesačne. Tá mu bude vyplácaná do januára 2013. Uviedol, že má zhoršený zdravotný stav a celkové náklady na jeho potreby mesačne sú cca 550 eur. Nakoľko jeho príjmy nedosahujú výšku jeho nevyhnutných životných nákladov, je nútený požičiavať si peniaze od rodinných príslušníkov, prípadne známych. Z uvedených dôvodov požiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. M. V., vo výške 45 eur mesačne. Otec vo vyjadrení tiež uviedol, že tvrdenie matky, že býva v 3-izbovom dome s rodičmi sa nezakladá na pravde, keďže v tom dome okrem rodičov navrhovateľky bývajú aj brat navrhovateľky a jeho družka. Uviedol tiež, že nie je pravda, že dal výpoveď zo zamestnania, zo zamestnania bol nútený odísť na základe toho, že prácu nezvládal zo zdravotných dôvodov.

Kolízny opatrovník sa k návrhu matky nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom dňa 14.12.2012. V súvislosti s protinávrhom otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd vydal uznesenie, na základe ktorého pripustil vzájomný návrh otca na zníženie výživného pre mal. M. V., nar. XX.XX.XXXX.

Na pojednávaní zotrvali účastníci na svojich písomných vyjadreniach. Matka uviedla, že od septembra 2012 nastúpila do pracovného pomeru v materskej škole pri Obecnom úrade L. ako nekvalifikovaná učiteľka a v súčasnosti je povinná zvýšiť si kvalifikáciu, s čím jej vznikajú aj náklady na štúdium. Priemerný čistý mesačný príjem matky je 361,35 eur mesačne. V predchádzajúcom rozhodovaní súdu bola matka nezamestnaná z organizačných dôvodov. Matka uviedla, že žije s dcérou v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, s bratom, jeho priateľkou a ich synom, celkove žije v tom dome 7 osôb. Predložila potvrdenia ohľadom nákladov, ktoré vznikajú na zabezpečenie potrieb dieťaťa rovnako ako aj na zabezpečenie potrieb matky. Otec rovnako zotrval na svojom písomnom vyjadrení. Predložil potvrdenie o výške jeho súčasného príjmu, ktorý je dávka v nezamestnanosti vo výške 373,30 eur mesačne. Nárok na túto dávku má do januára 2013. Predložil potvrdenia o výške svojich mesačných nákladov. Uviedol, že v priebehu tohto kalendárneho roka v máji a júni nepracoval zo zdravotných dôvodov a z týchto dôvodov aj z práce odišiel. V súčasnej dobe má prísľub, že zamestnania, avšak s predpokladom minimálnej mzdy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s potvrdenia o výške príjmu rodičov, potvrdeniami o výške mesačných nákladov rodičov a mesačných nákladov na dieťa, oboznámením sa s obsahom súdnych spisov Okresného súdu v Martine sp. zn. , a ako aj s obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Rodičia maloletej nie sú manželia, nežijú spolu. Naposledy bola úprava práv a povinností rodičov k maloletej určená v rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 17.12.2010, kedy bolo výživné voči mal. dieťaťu zvýšené na sumu 85 eur mesačne. Maloletá bola do osobnej starostlivosti matke zverená rozsudkom Okresného súdu Martin č. zo dňa 04.06.2007. Maloletá žije v súčasnej dobe v rodinnom dome patriacom starým rodičom zo strany matky. V tomto rodinnom dome žije 7 osôb. Náklady na zabezpečenie potrieb maloletej sú náklady na bývanie, celkove úhrady energie 240,16 eur mesačne, teda 34,30 eur na jednu z osôb, úhrada vody 247,10 eur ročne, teda 2,94 eur na osobu na mesiac, odvoz komunálneho odpadu 14,27 eur na osobu ročne, teda 1,19 eur mesačne, úhrada poplatkov súvisiacich so školou na začiatku školského roka 21,40 eur, teda 1,78 eur mesačne,

zakupovanie pomôcok do školy na začiatku školského roka 100 eur, teda 8,33 eur mesačne, kupovanie mlieka na mliečnu kartu Brejk 5 eur počas školských mesiacov, teda 4,17 eur mesačne počas roka, platby za lieky pre maloletú 30 eur mesačne, oblečenie, drogéria, voľný čas 40 eur mesačne, náklady na stravu 100 eur mesačne, poistka na maloletú 14,17 eur mesačne. Celkové náklady na maloletú sú 236,88 eur mesačne. Štát prispieva matke prídavkami na deti, na potreby dieťaťa vo výške 22,54 eur, celkove tak matka uhrádza potreby dieťaťa vo výške 214,34 eur mesačne.

Matka má príjem 361,35 eur mesačne a poberá prídavky na deti vo výške 22,54 eur mesačne. Osobitne jej vznikajú náklady na zvyšovanie kvalifikácie 50 eur ročne, teda 4,16 eur mesačne, doprava v súvislosti so štúdiom 20 eur mesačne, platby za telefón 26 eur mesačne, internet 10,98 eur mesačne, domová daň 0,41 na osobu na mesiac, odvoz smetí za matku 1,89 eur v prepočte na mesiac, lieky 8 eur mesačne.

Otec je v súčasnosti poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 373,30 eur mesačne. Predtým bol otec zamestnaný v spoločnosti Brantner. Jeho priemerný čistý mesačný príjem od januára 2011 do júla 2012 bol v zmysle potvrdenia predchádzajúceho zamestnávateľa 577,48 eur mesačne. Zamestnávateľ uviedol, že otec ukončil pracovný pomer na základe žiadosti o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31.07.2012 bez uvedenia dôvodu. Nebolo mu vyplatené odstupné. Otcovi vznikajú mesačné náklady na bývanie 231,64 eur mesačne, v byte bývajú 3 osoby, takže 77,21 eur na každú z osôb, náklady na televíziu 9,13 eur mesačne, teda 3,04 eur na každú z osôb, voda 229,43 eur za 10 mesiacov, teda 7,65 eur mesačne na každú z osôb, poistenia auta ročne 150,20 eur, teda 12,51 eur mesačne, náklady na telefón 20 eur mesačne, náklady na benzín cca 50 eur mesačne, odvoz smetí 14,27 eur ročne, teda 1,19 eur mesačne, daň 4,66 eur ročne, teda 1,13 eur na osobu mesačne, oblečenie cca 30 eur mesačne, drogéria 30 eur mesačne, strava - otec musí držať bezurínovú diétu, na stravu vynakladá okolo 100 eur mesačne, lieky cca 20 eur mesačne. Celkove náklady otca sú za mesiac 352,73 eur.

V čase posledného rozhodovania o určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletej v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine bola matka zamestnankyňou Obecného úradu Sučany, kde podľa potvrdenia zamestnávateľa v roku 2010 dosahovala priemernú čistú mzdu cca 355 aur mesačne poberala tiež prídavky na dieťa v sume 21,99 eur mesačne. Žila v rodinnom dome svojich rodičov spolu s rodičmi a bratom. Otec pracoval ako U. v spoločnosti Brantner Fatra, s.r.o. a tiež bol v priebehu roka 2010 dlhšiu dobu práceneschopný, v priemere bol príjem otca za rok 2010 pochádzajúci z mzdy a náhrad nemocenského plnenia 475 eur mesačne. Otec žil v dome so svojimi rodičmi. Súd v poslednom rozhodovaní pri započítavaní nákladov na maloletú neakceptoval náklady 50 eur na materskú školu, keďže v čase rozhodovania súdu dieťa ešte do materskej školy nechodilo, iba tam malo nastúpiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, prvá veta ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, prvá veta ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe vyššie uvedeného dokazovania má súd za to, že prišlo ku zmene pomerov účastníkov. Zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase posledného rozhodovania len malo začať navštevovať materskú školu a v súčasnosti si už plní povinnú školskú dochádzku v 1. ročníku základnej školy. S tým súvisí nárast nákladov na zabezpečenie jeho potrieb, keďže matka musela zakúpiť školské pomôcky, obuv do školy, cvičebný úbor, tašku a všetky ostatné potreby pre dieťa a tieto náklady sa budú odteraz do určitej miery pravidelne mesačne opakovať, rovnako sa zvýšia náklady na zabezpečenie voľného času dieťaťa, ktoré zatiaľ navštevuje iba školské krúžky, avšak je predpoklad, že nastane rozvoj jeho mimoškolských aktivít. Na strane matky neprišlo ohľadom príjmu k zásadným zmenám, matke vznikajú vyššie náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, ktorú je nútená absolvovať, aby si mohla udržať svoje zamestnanie a zvýšiť príjem. Otec oproti minulému rozhodovaniu má nižší príjem, keďže odišiel zo zamestnania, ktoré vykonával, v súčasnej dobe poberá podporu v nezamestnanosti. V dôsledku týchto skutočností má súd za to, že uvedené zmeny pomerov na strane účastníkov odôvodňujú potrebu rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. M. V. a že sú tým naplnené predpoklady pre rozhodovanie o zmene právoplatného rozsudku Okresného súdu v Martine sp. zn. zo dňa 17.12.2010 v rozsahu výrokovej časti o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej.

Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal zo zásad pre určenie výživného uvedených v Zákone o rodine. Predovšetkým súd zisťoval výšku odôvodnených potrieb maloletého, výšku príjmov oboch rodičov, prihliadol na to, kto z rodičov sa o dieťa osobne stará a pri určení konkrétnej výšky výživného prihliadol tiež na finančné možnosti otca.

Súd má za preukázané, že náklady na dieťa sú v súčasnej dobe vo výške 236,88 eur mesačne. Súd má za to, že náklady uplatnené matkou vzhľadom na svoju štruktúru a výšku zodpovedajú veku dieťaťa, skutočnosti, že začalo navštevovať 1. stupeň ZŠ a že sa primerane svojmu veku a schopnostiam venuje aj mimoškolskej záujmovej činnosti.

Zároveň súd akceptuje náklady, ktoré matke vznikajú na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti o dieťa, keďže dieťa má zhoršený zdravotný stav.

Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol aj k tomu, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa finančnou sumou. V tejto súvislosti však súd poukazuje aj na skutočnosť, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške.

Pri určovaní vzájomného pomeru, ktorým sa majú rodičia podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa, súd prihliadol aj ku skutočnosti, že štát prispieva matke prídavkami na deti vo výške 22,54 eur mesačne, takže celková suma, ktorú musia vykryť rodičia, je 214,34 eur mesačne. Súd si je vedomý skutočnosti, že táto suma nie je presne vyčísliteľná v každom mesiaci rovnako, vzhľadom na kolísajúce potreby dieťaťa a vzhľadom na skutočnosť, že v určitých obdobiach je nutné zvýšiť náklady na zabezpečenie oblečenia dieťaťa (zimné ošatenie, zimná obuv), v iných obdobiach sú niektoré vstupné náklady nižšie. Celkove

však súd vychádza z údajov uvedených matkou potvrdených predloženými potvrdeniami ohľadom zabezpečenia bývania dieťaťa, stravy dieťaťa a priemerných nákladov na drogériu, oblečenie, ošatenie a školskú dochádzku. Súd by celkove považoval za primerané, aby sa otec vzhľadom na skutočnosť, že sa nepodieľa osobnou starostlivosťou o dieťa v takom rozsahu ako matka, podieľal v nadpolovičnej výške na zabezpečenie financií pokrývajúcu jeho potreby. S prihliadnutím na celkové finančné možnosti otca a jeho zhoršený zdravotný stav však súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 100 eur mesačne, čo predstavuje vzhľadom na preukázané náklady na dieťa 46,73%. Matka tak bude zabezpečovať 53,27% nákladov na dieťa. Takýto vzájomný pomer bol určený výlučne s prihliadnutím na zdravotný stav a majetkové pomery otca.

Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zvažoval námietku otca, ktorý uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach platiť vyššie výživné vôbec a naopak navrhol, aby súd vyživovaciu povinnosť znížil na výšku 45 eur mesačne. V tejto súvislosti súd vyhodnocoval schopnosti otca zabezpečiť si mesačne taký príjem, aby bol schopný prispievať určeným výživným zvýšeným na 100 eur mesačne. Ako súd uviedol pri vyhlásení rozsudku, otec odišiel z predchádzajúceho zamestnania sám s vedomím, že mu trvá vyživovacia povinnosť voči mal. dieťaťu. I keď otec deklaruje zdravotné dôvody ako primárnu motiváciu na odchod zo zamestnania, v zmysle potvrdenia zamestnávateľa otec odišiel zo zamestnania dohodou bez udania dôvodu a bez nároku na odstupné. Súd akceptuje, že je plným právom otca rozhodovať o svojich pracovných aktivitách a je v jeho dispozícii, aby sa rozhodol, či mu konkrétne zamestnanie vyhovuje, alebo nie. Na druhej strane si však otec musí byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu a že je povinný nastaviť svoje finančné toky tak, aby bol schopný prednostne plniť svoj záväzok voči dieťaťu, ktoré zatiaľ nie je schopné starať sa o seba samé. Rovnako otec nemôže predpokladať, že bremeno výživy bude spočívať výlučne na matke, ktorá už okrem zabezpečenie finančných prostriedkov pre dieťa zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o dieťa. Súd preto k námietke otca ohľadom jeho finančných pomerov prihliadol do tej miery, že jeho vyživovaciu povinnosť neurčoval v rozsahu aspoň polovice finančných nákladov tak, ako by to bolo spravodlivé, ale určil ho na hranici 100 eur mesačne. Otec na pojednávaní vyjadril obavu, že matka bude neustále novými návrhmi sa snažiť získať vyššie výživné. V tejto súvislosti súd konštatuje, že tak ako bude dieťa rásť, budú rásť aj nároky na uspokojenie jeho potrieb a preto si otec do budúcnosti musí byť vedomý toho, že si má zabezpečiť príjem, ktorým bude schopný podieľať sa v spravodlivej výške na potrebách dieťaťa. V súčasnej dobe súd stabilizuje situáciu dieťaťa pre 1. stupeň základnej školy, za predpokladu, že nepríde k zmene iných okolností. Keďže zníženie vyživovacej povinnosti otca by bolo zrejme v rozpore so záujmami mal. dieťaťa, súd otcov protinávrh na zníženie jeho povinnosti zamietol.

Matka vo svojom návrhu žiadala určenie vyživovacej povinnosti otca vo výške 130 eur mesačne. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody súd nemohol matke vyhovieť v plnom rozsahu, preto jej vyhovel s prihliadnutím na pomery otca v rozsahu 100 eur mesačne.

Zameškané výživné súd určoval od dňa podania návrhu na súd 22.10.2012 do konca mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom prišlo k rozhodovaniu o výške výživného. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti z 85 eur na 100 eur je rozdiel 15 eur, ku dňu podania návrhu 22.10. uplynulo do konca októbra 10 dní, pomerná časť zameškaného výživného je tak 4,84 eur za mesiac október a 15 eur za mesiac november. Celkove zameškané výživné je 19,84 eur.

Súd vzhľadom na deklarovanú finančnú situáciu otca povolil otcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 10 eur mesačne. Pre prípad neplnenia splátkovej povinnosti súd rozhodol, že otec stratí výhodu splátok a jeho dlh voči oprávnenému sa stane splatným jednorázovo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).