Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/285/2011

Potvrdené rozhodnutím 10Co/114/2013
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T., J. K. XXX/XX, t. č. T. X, XXX T., J., právne zastúpení advokátkou JUDr. Annou Kecerovou Veselou, so sídlom T., N. B. X/X, proti odporcovi: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. R. XXX, t. č. S. XXXX, B., H. republika, právne zastúpenému advokátom Mgr. Branislavom Samcom, so sídlom B., N. R. XXX, o zaplatenie 548.500 islandských korún s príslušenstvom, na základe odvolania účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 7C/285/2011-86 zo dňa 14. decembra 2012, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, XXX T., J., 2/ D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX T., J., zastúpení JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou so sídlom Námestie SNP 2/2, Rajec, proti odporcovi C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. R. XXX, C..Č.. A. S. XXXX, XXX XX B., Č. T., zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Nezbudská Lúčka 107, 013 24 Strečno, o zaplatenie 548.500,- islandských korún s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Súd v r a c i a navrhovateľom krátený súdny poplatok vo výške 92,87 eur. Súd u p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil navrhovateľom spoločne a nerozdielne krátený súdny poplatok vo výške 92,87 eur.

odôvodnenie:

Dňa 27.10.2011 podali navrhovatelia na Okresnom súde Žilina návrh na začatie konania, ktorým sa domáhali voči odporcovi zaplatenia sumy 548.500,- islandských korún s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29.3.2011 do zaplatenia a trov konania. Návrh skutkovo odôvodnili tým, že ako veritelia dňa 10.2.2006 s odporcom ako dlžníkom uzatvorili ústnu zmluvu o bezúročnej pôžičke podľa a nasl. . Navrhovatelia odporcovi prenechali sumu 1.348,500,- islandských korún tým spôsobom, že za odporcu priamo zaplatili zo svojho účtu kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo VW PASSAT reg.č. T. XXX pôvodnému vlastníkovi spol. S. Z.., ktoré vozidlo odporca následne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva.

Dňa 26.11.2012 odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Namietol právomoc slovenského súdu a žiadal, aby súd konanie podľa veta práv zastavil. Uviedol, že vo veci ide o občianskoprávny vzťah s medzinárodným prvkom (zmluva mala byť uzavretá na Islande, bydlisko navrhovateľov je taktiež na Islande a bydlisko odporcu je v Českej republike). Preto je podľa navrhovateľa potrebné primárne skúmať právomoc slovenského súdu a určiť použitie konkrétneho právneho poriadku.

Podľa súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok patrí medzi tzv. neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, je právomoc súdu.

Podľa ustanovenia , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa čl. 2 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaný v Lugane, uzavretým medzi Európskym spoločenstvom a medzi inými aj Islandskou republikou, platným od 1. mája 2011 (ďalej len Lugánsky dohovor) ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi štátu viazaného týmto dohovorom, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.

Podľa článku 5 ods. 1, písm. a/ Lugánskeho dohovoru osobu s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby

Podľa čl. 23 ods. 1 Lugánskeho dohovoru ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v štáte viazanom týmto dohovorom, dohodli, že súd alebo súdy štátu viazaného týmto dohovorom majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

- písomná alebo písomne potvrdená, alebo

- vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo

- v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

Podľa čl. 24 Lugánskeho dohovoru okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto dohovoru má právomoc súd štátu viazaného týmto dohovorom vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

Okresný súd preskúmal, či v danej veci má medzinárodnú právomoc a to v súlade s ustanoveniami Lugánskeho dohovoru, ktorý vzhľadom na obvyklý pobyt navrhovateľov, ktorý je na Islande a obvyklý pobyt odporcu, ktorý je v Českej republike (členský štát Európskej únie) aplikoval. V zmysle ustanovení o výlučnej príslušnosti (čl. 22 dohovoru) výlučná právomoc slovenského súdu nie je daná. Za účelom zistenia, či odporca príjme právomoc súdu Slovenskej republiky alebo či sa bude proti nej brániť (čl. 24 dohovoru) vykonal doručenie návrhu spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu odporcovi. Na založenie právomoci v zmysle čl. 24 nariadenia sa vyžaduje, aby sa žalovaný - odporca zúčastnil konania - reagoval na návrh na začatie konania, zúčastnil sa pojednávania, podal vyjadrenie k žalobnému návrhu a podobne, nejedná sa len o osobnú účasť na pojednávaní. Odporca sa vo veci vyjadril, pričom zároveň namietol nedostatok právomoci slovenského súdu, nakoľko bydlisko odporcu je v Českej republike.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 548.500,- islandských korún, ktoré podľa tvrdení navrhovateľov títo na základe ústnej zmluvy o pôžičke zapožičali odporcovi na Islande. V konaní teda nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k dohode, podľa ktorej by súdy Slovenskej republiky

mali právomoc vo veciach, ktoré by vznikli z ich právneho vzťahu. Nebola tak založená právomoc slovenského súdu ani v zmysle § 23 Lugánskeho dohovoru.

Z ustanovení o osobitnej právomoci Lugánskeho dohovoru nie je možné aplikovať ani ustanovenie čl. 5, ods. 1, písm. a, nakoľko k plneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke zo strany navrhovateľov spočívajúceho v poskytnutí pôžičky došlo podľa vyjadrenia navrhovateľov na Islande, pričom miesto plnenia záväzku odporcu vrátiť požičané peňažné prostriedky určené nebolo. Súd tak nemohol na založenie svojej právomoci aplikovať ani toto ustanovenie Lugánskeho dohovoru.

Na základe uvedeného v predmetnej veci je možné určiť právomoc len v zmysle čl. 2 Lugánskeho dohovoru, t.j. podľa bydliska odporcu. Obsah pojmu bydlisko súd posudzoval podľa národného práva (čl. 59 ods.1 Lugánskeho dohovoru), pričom vychádzal z toho, že pojem bydlisko tak, ako ho používa nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľstva. Pod pojmom bydlisko treba rozumieť obec, resp. mesto, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom fyzickej osoby je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, ak tam i býva. Z vyjadrení odporcu vyplýva, že jeho bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, jeho aktuálnym pobytom je Havlíčkova 1289, Strakonice, pričom už desať rokov sa zdržiava mimo územia SR (Veľká Británia, Island, Česká republika), a cca od roku 2007 trvale žije v Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že v konkrétnej veci odporca nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a teda tunajší súd nemá právomoc na prejednanie veci ani podľa čl. 2 Lugánskeho dohovoru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované ustanovenia jednoznačne vyplýva, že predmetná vec nespadá do právomoci súdu Slovenskej republiky.

Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd s poukazom na už citované ustanovenie konanie vo veci zastavil.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , prvej vety , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ z procesného hľadiska tým, že podal návrh na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať, zavinil zastavenie konania. Odporcovi by tak prináležala náhrada trov konania. Nakoľko odporca návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal ( s. 4 ), rozhodol súd o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O vrátení súdneho poplatku navrhovateľom rozhodol súd v súlade s ustanovením § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. Nakoľko konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, vznikol navrhovateľom nárok na vrátenie súdneho poplatku kráteného o sumu 6,63 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.