Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-26Sa/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kvietkom v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2022, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2022 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2022 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 27.01.2022 v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „PSVZČ“) potvrdil na 20 %. Preto žalobca nie je invalidný podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný tiež uviedol, že v rámci odvolacieho konania neboli predložené také relevantné dôkazy, ktorými by bola spochybnená správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu.

3. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil celiakiu, ochorenie podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly X – choroby tráviacej sústavy, oddiel C – choroby tenkého čreva a hrubého čreva, položka 3 – črevná malabsorpcia (napr. celiakia, sprue, malabsorpcia spôsobená intoleranciou a pod.), písmena a) – bez podstatných klinických prejavov pri diéte a zavedenej terapii, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 10 - 20 %). Za iné zdravotné postihnutia, cervikobrachiálny syndróm, cervikokraniálny syndróm, inú dorzalgiu, seboroickú dermatitídu, osteopéniu, artériovú hypertenziu, posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru PSVZČ podľa nezvýšil.

4. Žalobca predmetné rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, ktorou sa domáhal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 14.04.2022 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, pobočke Lučenec dňa 19.04.2022. V podanom odvolaní žiadal o preskúmanie rozhodnutia a zvýšenie miery PSVZČ, pričom vylúčený posudkový lekár vylúčenej pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec, na podklade podaného odvolania opätovne posúdil zdravotný stav, určil mieru PSVZČ, nevyhovel podanému odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca požiadal o preskúmanie rozhodnutia Krajskú prokuratúru Bratislava a krajský súd požiadal o zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca má za to, že lekársky posudok zo dňa 21.04.2022 vydaný Sociálnou poisťovňou Lučenec, vydal vylúčený posudkový lekár sociálneho poistenia vylúčenej pobočky Sociálnej poisťovne, pričom skutočnosti odôvodňujúceho jeho vylúčenie (odo dňa 17.03.2022), ako zamestnanca organizačnej zložky poisťovne v zmysle ust. , bez meškania neboli oznámené podľa ust. , čo malo za následok vážne procesné pochybenie a nevydanie rozhodnutia o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky sociálnej poisťovne z konania.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu navrhoval zamietnuť.

7. Žalobnú námietku, že zdravotný stav žalobcu posúdil dňa 21.04.2022 vylúčený posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Lučenec považoval za nedôvodnú, nakoľko generálny riaditeľ žalovaného, ako odvolací orgán, nerozhodoval o odvolaní žalobcu na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Lučenec, ale podkladom jeho rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 07.06.2022. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, pobočky Lučenec dňa 21.04.2022, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Generálny riaditeľ žalovaného ako odvolací orgán, v súlade s preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dovtedajšie konanie doplnil o posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 07.06.2022 skonštatoval, že miera PSVZČ žalobcu je 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity podľa

8. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec dňa 21.04.2022 nevyhovel podanému odvolaniu, určil novú percentuálnu mieru PSVZČ a odvolaciemu orgánu bolo doporučené nepredvolať účastníka konania posúdením zdravotného stavu za osobnej účasti v odvolacom konaní. Odo dňa 16.03.2022 možno mať pochybnosti o nezaujatosti prvostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Lučenci. Dňa 11.07.2022 už vylúčený posudkový lekár vylúčenej pobočky Sociálnej poisťovne Lučenec účastníkovi konania zaslal list k vyžiadaniu nových lekárskych nálezov k novej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podanej dňa 08.07.2022.

9. Žalovaný nevyužil možnosť podať žalobnú dupliku.

10. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2003 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou vedie na Správnom súde Banskej Bystrici pod sp. zn. .

11. Správny súd v Banskej Bystrici preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 12.09.2023. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrení účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech, preto ju podľa zamietol.

12. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v . Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , , ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení .

16. V zmysle článku 39 ods. 1 SR má občan právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu. V preskúmavanom správnom konaní nebola zistená nespôsobilosť na prácu žalobkyne, v dôsledku posudkovými lekármi určenej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť takej intenzity, aby odôvodňovala vznik invalidity, a s tým spojený nárok na invalidný dôchodok. Postup pri zisťovaní invalidity, posudzovanie zdravotného stavu žiadateľa v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku je upravené v

17. Podľa ; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa ; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa ; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa ; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa ; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa Z. z; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa Z. z; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa Z. z; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa ; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

27. Podľa ; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

28. Podľa ; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

30. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku [. ] je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť [ ].

31. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok.

Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného o odvolaní. Podľa , je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy.

33. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadal o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 27.01.2022. Rozhodnutím zo dňa 16.03.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť z dôvodu neuznania invalidity. Invalidnou nebola uznaná, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 20%. Dňa 07.06.2022 bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie s rovnakým záverom, že invalidita nevznikla, pričom posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie celiakiu, ochorenie podľa prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly X – choroby tráviacej sústavy, oddiel C – choroby tenkého čreva a hrubého čreva, položka 3 – črevná malabsorpcia (napr. celiakia, sprue, malabsorpcia spôsobená intoleranciou a pod.), písmena a) – bez podstatných klinických prejavov pri diéte a zavedenej terapii, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % (z rozpätia 10 - 20 %). Za iné zdravotné postihnutia, cervikobrachiálny syndróm, cervikokraniálny syndróm, inú dorzalgiu, seboroickú dermatitídu, osteopéniu, artériovú hypertenziu, posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru PSVZČ podľa nezvýšil. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 19.12.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 22.06.2022 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok.

34. Teda nie posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec bol podkladom pre rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, v konaní o dovolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako uvádza žalobca v žalobe, ale v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 20 %. Preto žalobca nie je invalidný podľa o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá PSVZČ o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

35. Vyššie uvedený posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 07.06.2022 sa stal podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

36. Teda nosná žalobná námietka žalobcu, že posúdenie jeho zdravotného stavu vykonal vylúčený posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovni, pobočky Lučenec, nebola relevantná privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia.

37. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobcu, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Pre odvolací orgán Sociálnej poisťovne bol rozhodujúci skutkový stav v čase rozhodovania. Za rozhodujúce považuje súd to, že záver posledného posudku korešponduje s vykonanými medicínskymi vyšetreniami a s predloženými odbornými nálezmi žalobcom v administratívnom konaní ( č. ).

38. Keďže závery posudkových lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, zároveň boli bez vnútorných rozporov vo svojich záveroch, nebol daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie. Správny súd nezistil dôvod v predmetnej veci pre doplnenie dokazovania znalcom pred Sociálnou poisťovňou. Namietané rozpory, či pochybnosti o správnosti posúdenia zdravotného stavu žalobcu boli objasnené.

39. Závery podaných posudkov majú základ v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzal žalobca v konaní pred Sociálnou poisťovňou, a to najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný potenciál. Z odborných posudkov vyplýva z akých podkladov vychádzali posudkoví lekári.

40. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, podkladom ktorého bolo riadne vykonané dokazovanie, vrátane žalobcom spochybňovaného lekárskeho posudku vydaného posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.06.2022.

41. Podľa správneho súdu, námietky žalobcu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia žalobcu o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, keď uvádza, že jeho zdravotný stav posudzoval vylúčený posudkový lekár sociálneho poistenia, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení.

42. Správny súd poznamenáva, že v zmysle je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po tomto termíne, ak by ho žalobca vedel preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi (nie je vylúčené, že tomu tak je, vzhľadom na novú žiadosť o invalidný dôchodok, keď žalobca v replike uviedol, že bol vyzvaný na predloženie nových lekárskych nálezov), žalobca môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného dôchodku. V novom konaní budú môcť byť zohľadnené už aj tie lekárske správy, ktoré neboli v skoršom konaní posudzované.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a postup, ktorý im predchádzal za správny, súladný s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario. Žalobca v tomto konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).