Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/220/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloletého:

V. Č., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: T.. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. C. Č.. X, M., a otca: P. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. Č.. XX, M., prechodne bytom V.. O. XXX/X, C. G.É. M., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Vyživovacia povinnosť otca P. Č. voči synovi V. Č.,

ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. vo výške

82,58 € mesačne sa mení tak, že toto výživné sa znižuje na sumu 50,- € mesačne, ktoré

je otec povinný platiť matke T.. L. Š. vždy vopred, do 20-teho dňa

v mesiaci, s účinnosťou od 01.08.2012.

II. Vo zvyšku sa návrh otca P. Č. na zníženie výživného zamieta.

III. Návrh matky T.. L. Š.T. na zvýšenie výživného sa zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 24.07.2012, P. Č., ktorý je otcom maloletého V. Č., žiadal, aby súd jeho vyživovaciu povinnosť určenú súdom vo výške 83,- € mesačne, ktorú je povinný plniť matke maloletého T.. L. Š., znížil na sumu 27,- € mesačne, a to s účinnosťou od 01.08.2012. Navrhovateľ uviedol, že v porovnaní s obdobím, keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, stratil zamestnanie a nebola mu priznaná dávka v nezamestnanosti.

K návrhu otca na zníženie výživného sa vyjadrila matka, a to podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.09.2012, v ktorom uviedla, že so znížením výživného na maloletého syna V. Č. nesúhlasí, pretože navrhovateľ v minulosti pracoval v spoločnosti T., A..P..U.. a jeho čistý mesačný príjem sa pohyboval

v rozmedzí od 800,- € do 1.000,- € mesačne. Táto spoločnosť s navrhovateľom rozviazala pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Matka poukázala na to, že otec sa s maloletým synom V. nevidel už približne štyri roky, a nijakým spôsobom okrem výživného sa na jeho výchove nepodieľa. Výživné za obdobie od júna do septembra tohto roku otec nezaplatil. Matka podrobne popísala svoje pravidelné mesačné výdavky, ako aj výdavky na maloletého syna. Uviedla, že býva spolu so svojim priateľom, a na nákladoch za byt sa podieľa v rozsahu dvoch tretín. Matka uviedla, že syn chodí na základnú školu a náklady na jeho výživu v porovnaní s rokom 2008 vzrástli. Žiadala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 150,- € mesačne, a to s účinnosťou od 01.09.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinami založenými v spise, spisom Okresného súdu Martin sp. zn. , a .

Matka a otec nie sú manželia, a nežijú spolu. Okresný súd Martin rozsudkom č.k. -42 zo dňa 31.07.2008 upravil ich práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému synovi V. Č. a to tak, že maloletého syna V. zveril do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal, aby na syna platil výživné vo výške 82,98 € mesačne, s účinnosťou od 01.04.2008.

Otec v tom čase pracoval v spoločnosti T., A..P..U... Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca zarábal v období od januára do júna 2008 v priemere 873,- € mesačne. Na pojednávaní vo veci dňa 15.07.2001 otec vypovedal, že v tejto spoločnosti zarába približne 1.000,- € mesačne. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny bol s ním rozviazaný pracovný pomer. V roku 2008 býval otec v prenajatej garsónke, za ktorú platil sumu 265,- € mesačne.

Matka T.. L. Š. v tom čase bývala s maloletým synom V. na ulici W. Č.. XX, v dvojizbovom byte, ktorý patril jej matke. Svojej matke prispievala na náklady spojené s užívaním bytu sumou 83,- € mesačne. Pracovala v spoločnosti Q. M., Q..A.., a podľa potvrdenia tejto spoločnosti bol jej čistý mesačný príjem za obdobie od januára do júna 2008 450,- €.

V súčasnosti otec žije so svojou priateľkou v C. G. M., a od 07.05.2012 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.06.2012 vyplýva, že mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine zo dňa 10.09.2012 bola otcovi P. Č. priznaná dávka a príspevok v hmotnej núdzi vo výške 62,50 €, a to s účinnosťou od 01.07.2012. Od 16.12.2010 do decembra 2011 pracoval v spoločnosti E., Q..A... Podľa potvrdenia tejto spoločnosti bol príjem otca v období od januára do júna 2011 566,- € mesačne. Otec mal pracovný pomer s touto spoločnosťou uzatvorený na určitú dobu, a skončil uplynutím dohodnutej doby. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bol otec v období od februára do júna roku 2012 práceneschopný, a bolo mu vyplatené nemocenské v celkovej výške 1.812,- €. Keď súd naposledy rozhodoval o výživnom v roku 2008 mal otec dve vyživovacie povinnosti. Na maloletého syna O. Č., nar. XX.XX.XXXX platil 33,19 € a na maloletého syna P. Č., nar. XX.XX.XXXX platil 24,90 €. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -77 zo dňa 07.02.2011 bolo otcovi P. Č. toto výživné zvýšené, a to vo vzťahu k maloletému synovi O. Č. na sumu 60,- € mesačne, vo vzťahu k maloletému synovi P. Č. na sumu 49,- € mesačne, a to s účinnosťou od 01.06.2010. Toto výživné je otec povinný platiť matke maloletých synov B. Č., nar. XX.XX.XXXX.

V porovnaní s rokom 2008 k zmene pomerov došlo aj na strane matky T.. L. Š., ktorá v roku 2008 pracovala v spoločnosti Q. M., a jej čistý mesačný príjem bol podľa potvrdenia tejto spoločnosti, za obdobie od januára do jún 2008, 459,- € mesačne. V súčasnosti navrhovateľka pracuje v tej istej spoločnosti, a jej čistý mesačný príjem bol za obdobie od januára do augusta 2012, 737,- €. Matka pracuje aj u živnostníka E. B., u ktorého má čistý mesačný príjem 166,- € mesačne. V súčasnosti matka žije so synom vo svojom trojizbovom byte, a to aj so svojim priateľom, ktorý sa na úhrade nákladov spojených s užívaním tohto bytu podieľa v rozsahu jednej tretiny. Na tento byt si matka zobrala v roku 2010 hypotekárny úver vo výške 42.000,- €, ktorý spláca mesačne sumou

166,-€.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú zmenu právoplatného rozhodnutia súdu. Zmenou pomerov v zmysle citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane rodičov, ako aj na strane maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov. Otec P. Č. v roku 2008 pracoval v spoločnosti T., A..P..U.. a podľa potvrdenia tejto spoločnosti za obdobie od januára do júna 2008 mal čistý mesačný príjem 873,- €. Pracovný pomer otca vo vzťahu k tejto spoločnosti jeho vlastnou nezodpovednosťou skončil. V roku 2011 bol otec zamestnaný v spoločnosti E., Q..A... Podľa potvrdenia tejto spoločnosti za obdobie od januára 2011 do júna 2011 bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 566,- €. Podľa vyjadrenia otca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.12.2012, sa pohyboval jeho čistý mesačný príjem od 550,- € do 600,- € mesačne. Pracovný pomer v tejto spoločnosti otcovi skončil uplynutím doby, pretože bol uzatvorený na dobu určitú. Túto skutočnosť otec preukázal pracovnou zmluvou. S účinnosťou od 07.05.2012 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a bola mu priznaná dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne. Otec býva u svojej priateľky v C. G. M.. V porovnaní s rokom 2008 došlo na strane otca k ďalšej podstatnej zmene okolností a to tým, že jeho vyživovacia povinnosť, ktorú mal voči svojim synom z rozvedeného manželstva, a to voči O. Č. a P. Č., bola rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. -77 zo dňa 07.02.2011 zvýšená z celkovej sumy 58,09 € mesačne na sumu 100,- € mesačne. Toto výživné je otec povinný platiť svojej bývalej manželke B. Č. s účinnosťou od 01.06.2010.

K podstatnej zmene okolností došlo aj na strane matky, ktorá už nebýva v byte svojej matky, ale si kúpila trojizbový byt, na ktorý však spláca hypotéku vo výške približne 40.000,- €. Jej priemerný čistý mesačný príjem v porovnaní s rokom 2008 sa zvýšil na sumu 900,- € mesačne. Tento príjem však matka dosahuje v dvoch zamestnaniach. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane maloletého V. Č.Á., ktorý v porovnaní s rokom 2008 začal chodiť do základnej školy, čím došlo k zvýšeniu nákladov na jeho výživu. Súd prihliadol aj na celkový nárast životných nákladov od roku 2008 a na to, že otec sa okrem výživného na výchove maloletého nijakým spôsobom nepodieľa. Maloletého syna už štyri roky nevidel. Otec výživné za mesiace jún až september 2012 nezaplatil. V porovnaní s rokom 2008 došlo k zníženiu životnej úrovne otca, ktorý od februára do mája tohto roku dostával nemocenské, odvtedy nepracuje a nemá žiadny príjem. Dávka v hmotnej núdzi mu bola priznaná až od 01.07.2012, a to len vo výške 62,50 €. Okrem maloletého V. Č. má otec P. Č. aj dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to voči synom O. Č. a P. Č.U. v celkovej výške 100,- € mesačne. V porovnaní s rokom 2008 bola táto vyživovacia povinnosť súdom zvýšená.

Súd zmeny pomerov účastníkov vyhodnotil tak, že výživné, ktoré je otec P. Č. povinný platiť na maloletého syna V. Č. a to matke T.. L. Š., podľa rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -42 zo dňa 31.07.2008, vo výške 82,98 € mesačne znížil na sumu 50,- € mesačne, a to s účinnosťou od 01.08.2012. Vo zvyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Životná úroveň otca v porovnaní s rokom 2008 výrazne klesla a jediný jeho príjem v súčasnosti je príspevok v hmotnej núdzi vo výške 62,- € mesačne. Súd však vychádzal z reálnych a potencionálnych možností otca, ktorý má skúsenosti ako obrábač kovov a je schopný si nájsť vhodné zamestnanie, a to aj vzhľadom na ponuky prác v danom obore. Otec si zamestnanie síce hľadá, avšak mal by vynaložiť v tomto smere väčšie úsilie. Aj z týchto dôvodov nebolo na mieste znížiť vyživovaciu povinnosť otca na minimálnu hranicu ( § 62 ods. 3 Zákona o rodine ). Súd musel prihliadnuť aj na to, že ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca boli od roku 2008 zvýšené.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že existovali aj dôvody, ktoré mohli byť predpokladom pre rozhodnutie o zvýšenie výživného otca voči maloletému V. Č., a to najmä skutočnosť, že maloletý V. začal chodiť do základnej školy, čím došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. Za obdobie od roku 2008 došlo aj k podstatnému nárastu životných nákladov. Pokles schopností a možností otca vyjadrených jeho súčasným príjmom je však taký výrazný, že odôvodňoval zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči synovi, a to zo sumy 82,98 € na sumu 50,- € mesačne. Z týchto dôvodov súd návrh matky T.. L. Š. na zvýšenie výživného zo sumy 82,98 € na sumu 150,- € mesačne zamietol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. -50 zo dňa 15.07.2011, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý v celom rozsahu, a zamietnutý bol aj návrh matky na zvýšenie výživného vo vzťahu k maloletému synovi V.. V čase keď súd naposledy rozhodoval o výživnom, teda v júli 2011, dôvody na strane účastníkov na zmenu rozhodnutia o výživnom neboli. V porovnaní s minulým rokom však došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, ktorý stratil zamestnanie. Zamestnanie nestratil vlastnou vinou, pretože pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na určitú dobu, bol uplynutím tejto doby ukončený. Jediným príjmom otca v súčasnosti je dávka v hmotnej núdzi.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).