Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cbi-17-2011.pdf
PDF · 86.62 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalob-cu: I. E., L.. XX.X.XXXX, G..M. Y. Č.. XX/XX, E. T., zastúp. Mgr. Radoslavom Hodorom, advokátom, Hlavná 77, 040 01 Košice, proti žalovanému: STEEL TRANS s.r.o., Adlerova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 674 160, zastúp. JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom, Hraničná 12, 040 17 Košice v konaní o určenie popretej pohľadávky takto
rozhodol:
U r č u j e s a, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32R/3/2010 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 467/1 ako náklady z uplatnenia vo výške 611,98 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2011 žalobca žiadal, aby súd určil, že právny dôvod, vymáhateľnosť a výška prihlásenej pohľadávky žalobcu označenej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 467/1 ako náklady uplatnenia vo výške 611,98 EUR sú dané a pohľadávka sa považuje za zistenú. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. 32R/3/2010 zo dňa 12.1.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného a za správcu ustanovil spoločnosť
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.. Prihláškou pohľadávky v stanovenej lehote žalobca ako veriteľ prihlásil do reštrukturalizačného konania svoje pohľadávky. Správca
prihlásenú pohľadávku označené ako č. 49/1 posúdil takto: pohľadávka evidovaná pod č. 467/1 bola v časti istiny 2 004,25 EUR zistená v celom rozsahu, v časti úroku z omeškania 236,04 EUR bola popretá v nepatrnom rozsahu a v časti nákladov z uplatnenia 611,98 EUR bola popretá v celom rozsahu. Pohľadávku vo výške 611,98 EUR predstavujúcu náklady z uplatnenia správca poprel s poukazom na to, že vzhľadom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania konštitutívnou právnou skutočnosťou zakladajúcou právo účastníka konania požadovať od protistrany priznanú náhradu trov konania a z dôvodu, že predmetné konanie neskončilo právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Podľa názoru správcu pohľadávka žalobcu na náhradu trov konania v prihlásenej výške doposiaľ nevznikla. Žalobca uviedol, že žalobou zo dňa 23.9.2009 podanou na Okresný súd Košice I dňa 24.9.2009, ktorá sa vedie pod sp. zn. 16C/2/2010 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi podľa ust. § 222 ods.1 až ods. 3 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie vo výške 1 200 EUR s príslušenstvom, získané na úkor žalobcu na základe Dohody o poskytnutí finančnej zábezpeky, ktorá je podľa ust. § 17
ods. 1, § 18, § 20 Zákonníka práce absolútne neplatná. Touto žalobou sa žalobca ďalej domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodne nevyplatené cestovné náhrady za mesiac 07/2009 vo výške 804,25 EUR, na ktorých vyplatenie vznikol žalobcovi nárok podľa ust. § 13 ods. 1 až ods. 5 zák. č. 283/2002 Z.z.. V predmetnej veci súd platobným rozkazom sp. zn. 10Ro/2118/2009 zo dňa 23.11.2009 uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2 004,25 EUR s prísl. , ako aj trovy konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a v predmetnej veci súd rozsudkom sp. zn. 16C/2/2010 zo dňa 10.12.2010 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 004,25 EUR s úrokom z omeškania 9% ročne od 15.10.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania 611,98 EUR.
Žalobca uviedol, že vo výpise je dôvod popretia uvedený ako dôvod popretia výšky pohľadávky, čo by malo znamenať, že právny dôvod vzniku pohľadávky uznáva. To znamená, že neuznáva len jej určitú časť, t.j. výšku. Správca však poprel celé náklady z uplatnenia prihlásenej pohľadávky a nie iba nejakú jej časť. Postup správcu, ktorý vo výpise ako formálny dôvod popretia pohľadávky uviedol výšku pohľadávky, ale samotný obsah odôvodnenia popretia pohľadávky obsahuje právny dôvod popretia, možno podľa žalobcu považovať za neurčitý (nezrozumiteľný), a preto neplatný podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca nesúhlasil so správcom uvedenými dôvodmi popretia nákladov z uplatnenia. Keďže žalovaný neuznáva pohľadávky žalobcu, žalobca bol nútený ich vymáhať prostredníctvom súdu, čím mu vznikli tieto náklady. V danom prípade je nepochybné, že žalobca zaplatil súdny poplatok a keďže bol zastúpený advokátom, vznikli mu aj náklady za právne zastupovanie.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 8.10.2012 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu.
Podľa ust. § 121 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „ZKR“) prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ v dvoch rovno-
pisoch správcovi na adresu jeho kancelárie a v jednom rovnopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote alebo prihlášku doručenú v lehote len správcovi alebo len súdu sa v reštrukturalizácii neprihliada a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky na súd má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Správca je povinný najneskôr tretí deň po doručení každej prihlášky zabezpečiť, aby jeden rovnopis prihlášky spolu s prílohami bol prístupný na nahliadnutie v jeho kancelárii pre dlžníka a veriteľov, ktorí mu doručili prihlášky. Prihlášky doručené správcovi tvoria súčasť správcovského spisu.
Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou staros-tlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžní-ka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetre-nie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabez-pečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa ust. § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu po-hľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj ziste-
nú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv
spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
Podľa ust. § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uply-nutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd ur-čil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo pora-
die zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa ust. § 124 ods. 6 ZKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 153a O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplat-nený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd roz-
hodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so súhlasom žalovaného. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez nariade-nia pojednávania.
Podľa ust. § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom na základe uznania nároku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na to, že súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti výroku tohto rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej
je odvolanie prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia alebo z dôvodu, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolanie proti možno podať do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Proti ostatným výrokom tohto rozsudku je prípustné
odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia.
( § 251 ods. 1 )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )