Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-193-2012.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/193/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., V. H. X, t.č. bytom E. X, Ž., o zaplatenie 179,24 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 146,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,46 Eur počítaným od 24.09.2009 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti sumy 33,19 Eur zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 62,14 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.07.2012, doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 13.07.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 179,24 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy zo dňa 26.02.2008 poskytol odporcovi úver. Odporca však úver nesplatil riadne a včas. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu plnomocenstvo; zmluvu o predaji podniku; zmluvu o úvere; sadzobník poplatkov; platobnú históriu; dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku; obchodné podmienky; oznámenie o postúpení; poštový podací hárok; pokus o zmier.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 a zmluvy o predaji podniku, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 14.12.2012, na ktoré boli predvolaní účastníci konania, všetci riadne a včas, avšak na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o predaji podniku; zmluvu o úvere; sadzobník poplatkov; platobnú históriu; dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku;
obchodné podmienky; oznámenie o postúpení; poštový podací hárok; pokus o zmier a písomné podanie navrhovateľa zo dňa 10.08.2012
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Súd mal preukázané, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere dňa 26.02.2008, a to na základe jej žiadosti zo dňa 26.02.2008 za účelom kúpy telefónu vo výške 3.999,- Sk. Zo žiadosti odporcu vyplýva, že žiadal úver 3.599,- Sk s tým, že ho bude splácať po 400,- Sk mesačne. Na základe žiadosti bol odporcovi poskytnutý úver, pričom výška úveru bola 3.599,- Sk/119,46 Eur a cena úveru 4.000,- Sk, pričom bola dohodnutá lehota splatnosti 10 mesiacov, dátum prvej splátky do 26.03.2008a a splátky vo výške 400,- Sk bude splácať mesačne vždy do 26. dňa v mesiaci. Taktiež bola dohodnutá aj RPMN 26,35 %. Zo zmluvy vyplýva prvá priama platba vo výške 400,- Sk. V zmysle danej zmluvy veriteľ sa zaviazal dlžníkovi poskytnúť spotrebný úver, a to za podmienok v zmluve a vo všeobecných podmienkach, pričom prevzal aj sadzobník poplatkov.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a zároveň je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 26.02.2008, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania by sa mal spravovať zákonom č. 258/2001 Z.z. Podľa § 1 ods.2 písm.e) zák.č. 258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že daný zákon sa nepoužije na predmetnú zmluvu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi obchodno-záväzkový vzťah, pričom ide o spotrebiteľský vzťah.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nesplácal úver riadne a včas, hoci ho čerpal.
Z platobnej histórie vyplýva, že odporca nezaplatil žiadnu ďalšiu splátku okrem prvej priamej platby vo výške 400,- Sk, v dôsledku čoho dlžná suma je vo výške 119,46 Eur/3.599,- Sk. Z predložených listín vyplýva, že žalovaná istina pozostáva z dlžnej nesplatenej sumy 119,46 Eur, z úrokov vo výške 13,31 Eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 13,28 Eur a z poplatkov za upomienky vo výške 33,19 Eur. Podľa uvedenia navrhovateľa zmluvná pokuta vo výške 46,47 Eur je uvedená v platobnej histórii za omeškané splátky zo dňa 26.3.20088 a 26.04.2008 vo výške 200,- Sk, za omeškané splátky zo dňa 26.05.2008 vo výške 100,- Sk a zo dňa 26.06.2008 vo výške 100,- Sk, spolu 13,28 Eur. Poplatky za zaslané upomienky vo výške 250,- Sk boli účtované za 4 omeškané splátky zo dňa 26.03.2008, 26.04.2008, 26.05.2008 a 26.06.2008, t.j. v celkovej výške 33,19 Eur/1.000,- Sk. (4x 250,- Sk)
Súd poukazuje na to, že z platobnej histórie skutočne vyplýva sankčný poplatok vo výške 200,- Sk dňa 03.05.208, 100,- Sk dňa 02.06.2008 a 03.07.2008, teda spolu 13,28 Eur. Súd má za to, že písomne dohodnutá zmluvná pokuta je primeraná vzhľadom k výške úveru a k dôvodom jej uplatnenia, ako aj vzhľadom na zaužívanú bežnú prax v obdobných prípadoch. Súd posúdil zmluvnú pokutu za primeranú a platne dohodnutú v zmysle bodu 6 Obchodných podmienok.
Taktiež z platobnej histórie vyplýva aj účtovanie poplatkov za zaslanie upomienok, avšak z ničoho nevplýva oprávnenosť účtovať za zaslanie upomienok v takej výške, ako ani samotné účtovanie za zaslanie upomienok, pričom súdu nebolo preukázané skutočné zaslanie daných 4 upomienok. Teda nie je zrejmé, na základe čoho bol navrhovateľ oprávnený účtovať nejaký poplatok za zaslanie upomienok a na základe čoho v takej výške, ako ani to, že upomienky boli skutočne zaslané. Navrhovateľ bol dokonca aj súdom vyzvaný na vyšpecifikovanie danej sumy, na čo reagoval podaním zo dňa 10.08.2012, v ktorom uviedol, že suma 13,28 Eur je zmluvná pokuta za omeškanie (200,- Sk, 100,- Sk, 100,- Sk)., čo súd priznal, keďže takú zmluvnú pokutu posúdil za platné dojednanie, a suma 33,19 Eur je poplatok za odoslanie upomienok. (4x 250,- Sk) Súd má za to, že uplatnená suma za zaslanie upomienok nie je primeraná suma a v takom prípade by sa jednalo o neprijateľné podmienky, resp. o podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Avšak súd nezistil žiadne také písomné dojednanie, preto ani zvlášť nevyslovoval neprijateľnosť takého dojednania. Súd zároveň poukazuje na to, že ani z ničoho nevyplýva, že sadzobník poplatkov je súčasťou zmluvy okrem „výňatku“ uvedeného v obchodných podmienkach.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal oprávnenie požadovať poplatky za zaslanie upomienok, a taktiež nepreukázal ani vyhotovenie upomienok, ako ani skutočné zaslanie upomienok a prípadné skutočné náklady, preto súd nepriznal navrhovateľovi sumu 33,19 Eur za údajné zaslanie upomienok. Navrhovateľ v tej časti neuniesol dôkazné bremeno.
Z predloženej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.02.2011 mal súd preukázané, že odporca v 2.bode danej dohody uznal záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy zo dňa 26.02.2008 vo výške 119,46 Eur s príslušenstvom vo výške 26,89 Eur. Príslušenstvo však nie je bližšie konkretizované. Z uvedeného je zrejmé, že odporca nepopieral uzavretie zmluvy a jej podmienok, ako ani nesplatený úver vo výške 119,46 Eur. Čo sa týka uznaného príslušenstva, nepochybný je iba úrok vo výške 13,31 Eur a zmluvná pokuta vo výške 13,28 Eur. Odporca pred súdom nevyslovil uznanie záväzku.
Odporca bol v konaní nečinný.
Z vykonaného dokazovania mal súd zistené skutočnosti, na základe ktorých odporcu zaviazal na zaplatenie sumy v celkovej výške 146,05 Eur, ktorá pozostáva z istiny 119,46 Eur, z úrokov vo výške 13,31 Eur a zo zmluvnej pokuty vo výške 13,28 Eur. Súd nepriznal sumu 33,19 Eur z vyššie uvedených dôvodov a v tej časti žalobný návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 119,46 Eur od 24.09.2009 do zaplatenia. Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania, čo vyplýva z predložených listín, pričom navrhovateľ úroky z omeškania si uplatňuje od 24.09.2009 ako od nasledujúceho dňa po dni účinnosti postúpenia, aj keď odporca sa dostal do omeškania pred týmto dátumom. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym obchodom, avšak ide o spotrebiteľský vzťah, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 369 ods.1 Obchodného zákonníka.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 24.09.2009. Výšku úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania iba zo sumy 119,46 Eur, t.j. z nesplateného úveru.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods.3 O.s.p., pričom nezistil žiadne dôvody pre rozhodnutie v zmysle § 150 O.s.p. Neúspech navrhovateľa je len v nepatrnej časti, preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania účelne vynaložených.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia za 3 úkony - prevzatie a príprava, žalobný návrh a pokus o zmier - 3x 21,91 Eur + 3x réžia 9,16 Eur s DPH.
Súd mal preukázané zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur.
Uplatnené trovy právneho zastúpenia súd posúdil v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., na základe čoho navrhovateľovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia iba za 2 úkony: – prevzatie a príprava - 21,91 Eur + réžia 9,16 Eur s DPH – žalobný návrh - 21,91 Eur + réžia 9,16 Eur s DPH, spolu 62,14 Eur. Súd nepriznal náhradu trov za úkon - pokus o zmier, nakoľko na daný úkon navrhovateľ nemá zákonnú povinnosť a taktiež nepreukázal skutočnú realizáciu tohto úkonu a daný úkon nie je ani v zmysle § 142 O.s.p.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).