Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_101C-38-2023.pdf
PDF · 103 KB
Case nature
Subarea
101C/38/2023
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobkyne: V. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L., G.. A.. T. XX/XX, právne zastúpenej: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Bratislava, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: M. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L., G.. A.. T. XX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XX postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXX/X, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L., U. L., U. I..
II. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.
III. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže podať v postavení žalobcu proti žalobkyni v postavení žalovanej žalobu vo veci samej, a to aj žalobu týkajúcu sa náhrady škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
IV. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.09.2023 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.09.2023, ktorým žalobkyňa navrhla, aby bola žalovanému uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu, súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parc. registra „C“ parc. č. XXX/X, ako aj na priľahlý pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X., tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L., U. L., U. I. a aby bolo žalovanému zakázané približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, aby bol žalovaný poučený podľa § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pričom žalobkyni by bola priznaná plná náhrada trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobkyňa a žalovaný boli od roku 2000 manželmi, pričom z ich manželstva pochádzajú dve v súčasnosti už plnoleté deti, a to Q. Z. Q. E. Z.. Počas manželstva strán v ich spoločnej domácnosti dlhodobo pretrvávali hádky. Žalovaný dlhodobo pravidelne požíval alkohol a podľa vedomostí žalobkyne aj iné omamné látky, žalobkyňu urážal a ponižoval, ako ju tiež podvádzal. Aj z uvedených dôvodov sa strany konania v roku 2021 rozviedli. Nakoľko bolo po rozvode strán ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným pre túto neznesiteľným, žalobkyňa sa spoločne s dcérou presťahovala do bytu svojho brata. Po polroku sa však žalobkyňa a
aj spoločná dcéra strán museli do spoločnej domácnosti so žalovaným vrátiť, a to z dôvodu, že nemali inú možnosť ubytovania. V danej domácnosti žijú strany spoločne do dnes, pričom ide konkrétne o nehnuteľnosť: - rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, s priľahlými pozemkami parcely registra „C“ parc. č. XXX/X o výmere 263 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č. XXX/X o výmere 125 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, tak ako sú evidované na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie L., U. L., U. I.. Strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti (napriek rozvodu manželstva si strany BSM ešte nevyporiadali). Po opätovnom nasťahovaní sa žalobkyne do spoločnej domácnosti žalovaný naďalej pokračoval v jeho predchádzajúcom spôsobe správania, a to v konaní, ktorým neustále žalobkyňu uráža a ponižuje, prípadne na ňu inak verbálne a fyzicky útočí. Ešte počas manželstva strán nútil žalovaný žalobkyňu k rôznemu konaniu proti jej vôli, pričom sa však táto nedokázala voči nátlaku žalovaného účinne brániť. Žalovaný žalobkyňu tiež v minulosti zbil takým surovým spôsobom, že jej zlomil tri rebrá, čo však žalobkyňa príslušným orgánom neoznamovala, nakoľko sa žalovaného bála. Dôvodom tohto útoku bola skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému vyčítala, že si počas ich manželstva vodil do ich spoločnej domácnosti cudzie ženy. Žalovaný na obdobné výčitky žalobkyne pritom reagoval podobným spôsobom, t. j. fyzickým útokom voči žalobkyni, opakovane, prípadne jej vulgárne nadával. Žalovaný sa žalobkyni po fyzických útokoch síce pravidelne ospravedlňoval, avšak jej vždy dal na vedomie, aby mu nevyčítala, že má milenky, nakoľko ho tým má provokovať. Z dôvodu dlhodobého násilia, ktorého sa žalovaný voči žalobkyni dopúšťal, táto navštevuje aj psychiatrickú ambulanciu, pričom jej bola diagnostikovaná úzkostná depresia. Žalovaný si ku dnešnému dňu naďalej vodí do spoločnej domácnosti cudziu ženu, ktorú spočiatku nasťahoval do spálne v ktorej spáva aj žalobkyňa, avšak neskôr ju začal do domácnosti vodiť len občasne. Počas obdobných návštev žalovaný s jeho priateľkou v domácnosti konzumujú alkohol a užívajú iné omamné látky, sú hluční a robia neporiadok. Žalobkyňa ďalej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že na základe neúnosného správania sa žalovaného kontaktovala žalobkyňa v nedávnej minulosti svoju bývalú svokru, t. j. matku žalovaného, ktorú požiadala o pomoc z bezvýchodiskovej situácie v ktorej sa ocitla, a to najmä aby skúsila žalovanému dohovoriť. Žalobkyňa si so svojou bývalou svokrou vždy dobre rozumela, nakoľko má aj táto vedomosť o povahe a správaní sa žalovaného. Dňa 27.08.2023 v noci, kedy sedela žalobkyňa doma na terase, prišiel domov žalovaný v podnapitom stave a okamžite začal opäť na žalobkyňu vulgárne útočiť z dôvodu, že o ňom má šíriť nevhodné informácie. Žalobkyňa žalovanému povedala, že jeho matku požiadala len o pomoc, aby mu dohovorila, nakoľko nezvláda jeho správanie. Na uvedenú odpoveď žalovaný reagoval ešte viac agresívne, začal žalobkyňu udierať oboma rukami, a to najmä do oblasti hlavy a hrudníka. V dôsledku útoku žalobkyňa následne spadla na stoličku a poranila si aj rameno. Nakoľko nasledujúce ráno po útoku žalobkyňa pociťovala nevoľnosť, zvracala, bolela ju hlava a mala viaceré podliatiny, vyhľadala lekársku pomoc. Žalobkyňa súdu touto cestou predkladá lekársky nález a lekársku správu z vyšetrenia zo dňa 27.08.2023, z ktorých vyplýva, že bola žalobkyňa napadnutá žalovaným, čo lekár v súvislosti s opisom zranení žalobkyne v lekárskej správe potvrdzuje odpoveďou na otázku, či zranenia žalobkyne mohli vzniknúť spôsobom, ako to opisuje žalobkyňa. Podľa lekárskeho nálezu mala žalobkyňa okrem iného hematóm v oblasti ľavého oka, ako aj v časti ľavého ramena. Z dôvodu „úrazu“ bola žalobkyňa uznaná aj dočasne práceneschopnou. Predmetný incident bol oznámený aj na Obvodnom oddelení Policajného zboru Leopoldov, pričom je evidovaný pod č. U.-E.-U.-XXXX/XXXXXX ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Po podaní vysvetlenia zo strany žalovaného bol tento na základe zistených skutočností z dôvodu ohrozovania žalobkyne dňa 28.08.2023 vykázaný zo spoločného obydlia, o čom súdu predložila Úradný záznam k vykázaniu zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, č.: U.-E.-U.-XXXX/XXXXXX. Ako je v úradnom zázname tiež uvedené, žalovaný sa de facto k útoku voči žalobkyni priznal, a to v rámci komunikácie so svojou dcérou E. Z., ktorá hliadke PZ screenshoty predmetnej komunikácie aj poskytla. Žalovaný konkrétne uviedol, že ak by si žalobkyňa nezačala, tento by sa jej ani nedotkol. Žalobkyňa má za to, že z opisu situácie je však zrejmé, že agresorom v danej situácii bol výlučne žalovaný, a to tak, ako tomu bolo po dobu niekoľkých rokov a poukazuje na fotografiu jej ľavého oka po útoku žalovaného, ktorú dcéra žalovanému zaslala v rámci priloženej komunikácie. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že bola celkom zrejme po dlhšiu dobu obeťou domáceho násilia páchaného zo strany žalovaného. Opakujúce sa napätie, strach a fyzické a psychické útoky voči jej osobe, ktoré musela prežívať sa už odrážajú aj na jej psychickom zdraví, a to aj v podobe diagnostikovanej úzkostnej depresie. Žalobkyňa sa v dôsledku opakujúceho sa agresívneho správania žalovaného bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu. Napriek skutočnosti, že je žalovaný toho času vykázaný zo spoločného obydlia, žalobkyňa sa obáva jeho prípadného konania po tom, čo vykázanie po uplynutí 14 dňovej lehoty stratí účinnosť, a to aj s ohľadom na doterajšie správanie
sa žalovaného a najmä pravidelné užívanie alkoholu a omamných látok z jeho strany. Žalobkyňa sa dôvodne obáva, že po uplynutí účinnosti vykázania sa žalovaný opätovne dostaví do domácnosti v ktorej spolu žili, prípadne inak vyhľadať jej osobu a opätovne bude k tejto agresívny a násilný tak, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že samotný jej kontakt so žalovaným pre ňu predstavuje v súčasnosti už neprimeraný psychický stres, rovnako ako takýto kontakt predstavuje neprimeraný stres aj pre ich dcéru, ktorá konanie žalovaného veľmi zle znáša. Považuje tiež za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity zo strany žalovaného boli výrazne neprimerané, pričom tieto neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním sa žalobkyne. Má za to, že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobkyne neudržateľný a z hľadiska ochrany jej základných práv maximálne nežiadúci. Žalobkyňa v súčasnosti už nevidí východisko zo situácie v ktorej sa ocitla, a teda je nútená na základe uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, ktoré jej umožňuje použiť na ochranu práv a právom chránených záujmov jej osoby právny poriadok Slovenskej republiky, t. j. prostredníctvom podania tohto návrhu, kedy bude žalovanému zakázané sa k tejto naďalej približovať, ako aj približovať sa k domu v ktorom spoločne žili. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností žalovaného voči nej, ktorá bola ku dnešnému dňu dôvodne osvedčená aj príslušníkmi Policajného zboru. Nakoľko má žalobkyňa tiež za to, že v súčasnosti na základe skúseností so správaním sa žalovaného, jeho opakovanej agresii voči žalobkyni sprevádzanej aj fyzickými útokmi voči jej osobe, existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať (v prípade, že nebude súdom predĺžený jeho zákaz vstupu do domácnosti žalobkyne a približovania sa k nej), považuje žalobkyňa za nevyhnutné zabezpečiť jej ochranu aj formou neodkladného opatrenia, pričom na základe uvedených skutočností nepovažuje navrhovaný zásah do práv žalovaného za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný.
3. K návrhu žalobkyňa priložila rozsudok OS Trnava č. k. 12P/28/2021-28 z 23. júna 2021, výpis z LV č. XXX O. C.. Ú.. L., lekársky nález zo dňa 27.08.2023, lekárska správa zo dňa 30.08.2023, odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, úradný záznam z vykázania OO PZ Leopoldov zo dňa 28.08.2023, elektronickú komunikáciu žalovaného a dcéry.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3)
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (1) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. (2) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. (3)
16. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. (1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)
17. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom mal za osvedčený nasledujúci skutkový stav: Z Listu vlastníctva č. XXX O. C.. Ú.. L. vyplýva, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností uvedených v bode 1. tohto uznesenia, podielu o veľkosti 1/1. Z Úradného záznamu z vykázania OO PZ Leopoldov zo dňa 28.08.2023 vyplýva, že žalovaný bol na 14 dní vykázaný zo spoločného obydlia rodinného domu na adrese L., G.. A.. T. XX/XX dňa 28.08.2023 o 07:55 hod., pričom ohrozenou osobou je žalobkyňa.
18. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
19. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Uvedené ustanovenie je prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia, kedy sa protistrane, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia proti navrhovateľovi neodkladného opatrenia, uloží povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva navrhovateľ.
20. V predmetnej veci mal súd násilie žalovaného voči žalobkyni za osvedčené predloženým Úradným záznamom z vykázania zo dňa 28.082023, ktoré dostatočne osvedčuje dôvodné podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni, keďže vykázanie z bytu alebo domu policajt urobí vtedy, ak najmä vzhľadom na predchádzajúce útoky očakáva útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby. Z uvedeného dôkazu je pre potreby vydania neodkladného opatrenia dostatočne osvedčené, , že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky.
21. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na obmedzenie žalovanému vo vstupe do domu - obydlia žalobkyne, čím sa poskytuje žalobkyni ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany žalovaného a umožňuje sa jej pokojné bývanie. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovaného nevstupovať do domu vyhovel vo výroku I. tohto uznesenia.
22. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí žalobca osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním žalovaného ohrozená.
23. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“ Súd mal za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia ako aj súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, ktorý ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoje zdravie z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď má už za osvedčený dôvod na obmedzenie užívania nehnuteľnosti z dôvodu podozrenia z násilia. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od objektivity dôvodného podozrenia z násilia. V uvedenej časti neodkladného opatrenia vyhovel súd žalobkyni v celom rozsahu, keď mal za to, že zákaz priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov dostatočne zaručí ochranu integrity žalobkyne, pričom však súd nad rámec návrhu vymedzil výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, umožňujúc stretávanie v konaní pred súdom, prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity žalobkyne zabezpečená prítomnosťou úradných osôb a Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.
24. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z hľadiska § 324 a nasledujúcich CSP. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a
h)CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná a mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa nenavrhovala upraviť vzťahy medzi účastníkmi dočasne, resp. provizórne. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť nasledovaný žalobou, vydané neodkladné opatrenie konzumuje vec samu a prostredníctvom jeho účinkov možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami. Počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môže žalovaný domáhať jeho zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).
25. Žalovaný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od žalobkyne ako žalovanej náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe žalobkyňou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.