Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/14/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: D.. T.Z. X., Z.. X. X. XXXX, B. E., H. Č.. XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Komenského 14419/18D proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o zaplatenie 7 399,25 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 186,61 € s 9,5 %-ným úrokom z omeškania od 13. 10. 2011 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným dňa 24. 1. 2012 žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu žalovanú sumu s príslušenstvom. Vo svojom návrhu uviedol, že uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 27. júla 2007 bolo (v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Martine pod sp. zn. Č.: H. - XXXX/X-H.- F.-XXXX) podľa ustanovenia začaté trestné stíhanie a súčasne mu bolo podľa ustanovenia vznesené obvinenie za prečin "Nebezpečného vyhrážania" podľa ustanovenia . Obvinenie mu bolo vznesené na tom skutkovom základe, že sa mal údajne dňa 28. 6. 2007 okolo 19,00 hod. v obci Lipovec na ul. Obchodnej X. D. K., Z.. X. X. XXXX vyhrážať "odstrelím Ti hlavu aj so psami a pochovám celú Tvoju rodinu za živa aj so psami a budete ľutovať, že ste prišli na Lipovec" a keď na to poškodený nereagoval a išiel ďalej, mal na neho údajne zakričať, aby prišiel k nemu, že to urobí a týmto mal u poškodeného D. K. vzbudiť obavu o jeho život a zdravie, že môže svoje vyhrážky uskutočniť.

Od počiatku toto obvinenie popieral a preto proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal dňa 8. augusta 2007 sťažnosť, ktorú odôvodnil okrem iného i tým, že rozhodnutie nie je vydané v súlade s ustanovením . Táto sťažnosť bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine zo dňa 21. 8. 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. XPv XXX/XX-X zamietnutá ako nedôvodná.

Vo veci bolo vedené prípravné konanie, pričom na základe jeho záverov prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal na neho dňa 2. 10. 208 obžalobu na Okresnom súde v Martine pre prečin "Nebezpečného vyhrážania" podľa ustanovenia . Na základe vyššie uvedeného vydala sudkyňa Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. XXT XXX/XXXX dňa 30. 3. 2009 trestný rozkaz, ktorým bol za vyššie uvedené konanie uznaný vinným a odsúdený na peňažný trest vo výmere 200 €. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody na 5 dní. Proti tomuto trestnému rozkazu podal dňa 9. apríla 2009 odpor.

Okresný súd v Martine rozhodol na základe vykonaného dokazovania v merite tak, že ho v zmysle ustanovenia oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine. On ako i prokurátor sa vzdali odvolania a rozsudok Okresného súdu v Martine sa stal právoplatným a vykonateľným.

V trestnom konaní vedenom voči jeho osobe (v prípravnom ako i súdnom konaní) sa nechal zastupovať advokátom. Po zrelej úvahe tak spravil preto, lebo nemá právne vzdelanie, pričom údajný poškodený podľa jeho informácií všetky svoje kroky konzultoval s právnym zástupcom ako i preto, lebo dôkazná situácia bola na začiatku trestného stíhania preňho vyslovene nepriaznivá (svedčili voči nemu viacerí svedkovia z prostredia údajného poškodeného), trestný čin, z ktorého bol obvinený bol takej povahy, že za obdobnej dôkaznej situácie mu mohla v prípade odsúdenia a opätovného nepravdivého obvinenia privodiť jednak prísnejší trest a jednak i väzobné stíhanie. Uzatvoril s obhajcom dňa 6. 8. 2007 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 19. 12. 2010, na základe ktorej obhajcovi vyplatil dňa 1. 4. 2011 sumu 3 186,61 €.

Na základe toho požiadal u odporcu (zastúpeného Ministerstvom vnútra SR) o predbežné prejednanie nároku v zmysle ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ako "zákon"). Jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola zamietnutá podaním zo dňa 13. 10. 2011. Dôvodom odmietnutia bolo tvrdenie, že postup povereného príslušníka PZ bol zákonný ako i tým, že " v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom". S týmto názorom sa nestotožnil. Ak by mal mať oslobodzujúci rozsudok z hľadiska ustanovenia zákona odlišný význam ako zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, by bol v rozpore so zmyslom úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutého v citovanom predpise a to s myšlienkou, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená štátom bola nahradená. Rovnaký záver vyplýva zo systematického a logického výkladu ustanovenia zákona, ktorý jednoznačne vymedzuje prípady, kedy poškodený nemá právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe a kde možno vyvodiť záver, že ak k oslobodeniu spod obžaloby, alebo zastaveniu trestného stíhania došlo z určitých dôvodov, teda v podstate, ak predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia a trestnom rozkaze nebol potvrdený, má to z hľadiska predmetného ustanovenia rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, resp. trestného rozkazu pre nezákonnosť. V tomto smere sa s predmetnom problematikou vyporiadala už aj judikatúra slovenských súdov.

Domáhal sa voči odporcovi náhrady škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a to existencia:

a) nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci (Uznesenie povereného príslušníka PZ zo dňa 27. júla 2007 vydané v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Martine pod sp. zn. Č.V.: H.-XXXX/ X-H.-F.-XXXX), ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin "Nebezpečného vyhrážania" podľa ustanovenia

b) škody vo výške 7 399,35 €, ktorá je tvorená súčtom sumy vo výške 3 186,61 € (titulom vyplatenej odmeny za obhajobu) a sumy 4 212,74 € (titulom ušlého zisku)

c) príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

Ohľadom čiastkového nároku vo výške 3 186,61 € uviedol, že on sa s obhajcom dohodol na výške tejto odmeny s prihliadnutím jednak na neistý výsledok, kedy sa nedalo odhadnúť ako dlho bude trvať trestné konanie a jednak s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, t.j. dôkaznú núdzu, skutočnosť,

že osoba, ktorá ho obvinila z trestného činu, sa často zdržiavala v jeho bezprostrednom susedstve. Z uvedeného dôvodu si zmluvné strany dohodli odmenu v zmysle ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov. Suma 4 212,74 € predstavuje ušlý zisk na rekonštrukčných prácach, ktoré nerealizoval preto, lebo sa objednávateľ dozvedel o jeho trestnom konaní a vzhľadom na túto skutočnosť nechce, aby dielo vykonával.

Nakoľko odporca ani v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody škodu nenahradil, pričom jeho žiadosť zamietol podaním zo dňa 13. 10. 2011, neostalo mu iné ako sa domáhať voči odporcovi jeho nároku touto žalobou na príslušnom súde. V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie Ministerstva vnútra SR konajúceho v mene odporcu, z ktorého vyplýva, že jeho žiadosť nebola v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona postúpená inému orgánu.

Okrem istiny si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13. 10. 2011 do zaplatenia s tým, že 13. 10. 201 koncipoval odporca podanie, ktorým nárok navrhovateľa zamietol.

Odporcovi bol doručený návrh na začatie konania za účelom vyjadrenia. Odporca sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. K postupu orgánov činných v trestnom konaní odporca uviedol, že poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin dňa 27. 7. 2007 vydal uznesenie Č.: H.-XXXX/X-H.-F.-XXXX, podľa o začatí trestného stíhania a súčasne podľa o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa .

Proti tomuto uzneseniu navrhovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť. Poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ Martin zaslal spisový materiál spolu so sťažnosťou dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin dňa 21. 8. 2007 o sťažnosti rozhodol svojím uznesením sp. zn.: XPv XXX/XX-X, ktorým sťažnosť navrhovateľa zamietol ako nedôvodnú, pretože zistené okolnosti a dôkazy, ktoré mal poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ Martin k dispozícii pri rozhodovaní o vznesení obvinenia, boli dostatočné na to, aby bolo vydané uznesenie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia.

Dňa 1. 10. 2008 bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin podaná obžaloba podľa sp. zn. XPv XXX/XX-X.

Z uvedeného vyplýva, že poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ Martin vydal meritórne rozhodnutie v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo odôvodnené a zákonné. Zároveň je potrebné uviesť, že navrhovateľ má možnosť podať trestné oznámenie vo veci krivého obvinenia a prípadnú škodu si uplatňovať pred súdom voči osobe, ktorá podala predmetné trestné oznámenie.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v vymedzuje rozsah zodpovednosti. Podľa citovaného ustanovenia "Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom".

Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v danom prípade sú:

a) nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup,

b) škoda,

c) príčinná súvislosť.

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov "Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnom príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu".

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa citovaného zákona "Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu, verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb".

Poverený príslušník Okresného riaditeľstva PZ Martin v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a zabezpečených podkladov. Samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím o vine obvineného a preto nie je možné kvalifikovať predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonné rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa označiť za nesprávny úradný postup, ktorý bol plne vykonávaný v súlade s platnými právnymi predpismi.

Odporca má za to, že v predmetnom prípade zo strany vyšetrovateľa (resp. policajného orgánu) nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a ani k nesprávnemu úradnému postupu a preto neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v týchto prípadoch je prokurátor jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné a s poukazom na druhú vetu , odporca zastával názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú, alebo nie sú zákonné.

Nedostatok právomoci civilných súdov určovať, či postup alebo rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné, vyplýva nielen z druhá veta , ale aj z ustanovení týkajúcich sa právomoci civilných súdov.

Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, tento vzťah dôkladne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je podľa nášho názoru určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorých z právnych vzťahov vymenovaných v

Na základe vyššie uvedeného a vzhľadom k tomu, že vylučuje, aby súdy rozhodovali o tom, či je rozhodnutie zákonné alebo nie (nakoľko súd rozhodujúci o náhrade škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorý je príslušný na určenie, či je rozhodnutie zákonné alebo nie), nie je podľa jeho názoru daná ani právomoc civilného súdu určovať, či rozhodnutie, ktoré nebolo na to príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť, je alebo nie je zákonné a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy.

S poukazom na vyššie uvedené zastával názor, že v tejto veci nie je daná právomoc civilného súdu určovať, či niektoré z rozhodnutí alebo postupu orgánov činných v trestnom konaní bolo zákonné z dôvodov vyššie uvedených.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu, výsluchom svedka F. X., listinnými dokladmi - uznesením o vznesení obvinenia, sťažnosťou proti uzneseniu o vznesení obvinenia, uznesením o zamietnutí, sťažnosti zo dňa 21. 8. 2007, obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine, trestným rozkazom Okresného súdu v Martine, odporom proti trestnému rozkazu, rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. XXT XXX/XXXX, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, podaním Ministerstva vnútra v konaní sp. zn. Q.-X.-.XXX/XXXX, dokladom o úhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľom, popisom prác a dodávok investora F. X., G.J. Č.. XXVFXXXX zo dňa 1. 9. 2007 a zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením príslušníka PZ zo dňa 27. júla 2007 bolo v konaní vedenom Okresným riaditeľstvom PZ v Martine pod sp. zn. Č.: H.-XXXX/X-H.-F.-XXXX začaté trestné stíhanie podľa a podľa ustanovenia vznesené obvinenie navrhovateľovi za prečin nebezpečného vyhrážania podľa . Proti uzneseniu o vznesení obvinenia navrhovateľ podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine v konaní vedenom pod sp. zn. XPv XXX/XX zamietnutá ako nedôvodná. Na základe záverov prípravného konania prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal obžalobu na Okresný súd v Martine, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. XXT XXX/XXXX vydal trestný rozkaz, kde navrhovateľa uznal vinným a odsúdil na peňažný trest vo výške 200 €. Proti trestnému rozkazu navrhovateľ podal odpor. Následne okresný súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol tak, že v zmysle oslobodil navrhovateľa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine, prokurátor aj navrhovateľ sa vzdali práva podať odvolanie a rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Navrhovateľ dokladoval tú skutočnosť, že v trestnom konaní sa nechal zastupovať advokátom, lebo nemal právne vzdelanie, pričom údajný poškodený vo veci D. K. podľa zistených informácií všetky kroky konzultoval s právnym zástupcom. Dôvodom, prečo sa navrhovateľ nechal zastupovať v konaní bolo podľa neho aj to, že trestné stíhanie preňho bolo výslovne dôkazne nepriaznivé. Trestný čin, z ktorého bol obvinený, bol podľa neho takej povahy, že za obdobnej dôkaznej situácie mohla v prípade odsúdenia, opätovného nepravdivého obvinenia mu privodiť prísnejší trest a jednak aj väzobné stíhanie. Navrhovateľ uzatvoril so svojím obhajcom JUDr. Petrom Petríkom dňa 6. 8. 2007 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci vrátane Dodatku zo dňa 19. 12. 2010, na základe ktorej obhajcovi vyplatil dňa 1. 4. 2011 sumu 3 186,61 €.

Navrhovateľ u odporcu a to Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR požiadal o predbežné prejednanie nároku v zmysle ustanovenia Jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola zamietnutá podaním zo dňa 13. 10. 2011. Dôvodom odmietnutia bolo tvrdenie, že postup príslušníka PZ bol zákonný ako i tým, že v prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. S týmto názorom odporcu sa navrhovateľ nestotožnil a následne podal návrh na súd. Okrem trov v trestnom konaní si navrhovateľ uplatnil aj ušlý zisk, ktorý podľa neho predstavoval sumu 4 212,74 € ako ušlý zisk na rekonštrukčných prácach, ktoré nerealizoval preto, lebo sa objednávateľ prác dozvedel o jeho trestnom stíhaní a vzhľadom na túto skutočnosť nechcel, aby dielo vykonával navrhovateľ.

Úhrada trov právneho zastúpenia v trestnom konaní bola súdu nesporne vydokladovaná G. Č.. H. vyhotovenou dňa 15. 4. 2011 a doloženou príjmovým pokladničným dokladom s tým, že výška úhrady bola 3 186,61 €. V ďalšom súd skúmal opodstatnenosť a výšku uplatnenej náhrady za ušlý zisk.

Pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo potrebné posúdiť právnu opodstatnenosť tohto nároku.

Vychádzajúc z právnej úpravy každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (ustanovenie čl. 46 ods. 3 ústavného SR v znení neskorších právnych predpisov).

Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu (ustanovenie čl. 50 ods. 3 ústavného SR v znení neskorších právnych predpisov).

Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s , ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (ustanovenie o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených (ďalej len zákon) za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím (ustanovenie zákona).

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní (ustanovenie § 5 ods. 1 zákona).

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla (ustanovenie § 5 ods. 3 zákona).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa ustanovenia § 4 a 11 zákona (ustanovenie § 15 ods. 1 zákona).

Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované (ustanovenie § 15 ods. 2 zákona).

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (ustanovenie § 16 ods. 1 zákona).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (ustanovenie § 17 ods. 1 zákona).

Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena (ustanovenie o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny, výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi (ustanovenie Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov).

V zmysle ustanovenia Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov sa "Zmluvná odmena určuje paušálnou sumou (paušálna odmena)".

Paušálna odmena sa môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas alebo za úplné vybavenie veci alebo súboru veci (ustanovenie Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

Zo strany odporcu s prihliadnutím na uvedenú právnu úpravu bolo dôvodené, že u navrhovateľa nie sú splnené zákonné predpoklady na úhradu škody podľa § 514 ods. 3 Z.z. tak ako sú vymedzené v § 3. Teda bolo tvrdené, že neexistuje nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, z toho potom vyplýva, že nevznikla škoda a nie je daná príčinná súvislosť medzi zákonným rozhodnutím a škodou. Tu poukázal odporca na právnu úpravu a to ustanovenie , podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatňoval na základe rozhodnutia a to uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 27. 7. 2007, sp. zn. Č.: H.-XXXX/X-H.-F.-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie navrhovateľovi pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa . Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora zamietnutá ako nedôvodná.

Po podaní obžaloby okresný súd vydal vo veci trestný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor a následne bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. XXT XXX/XXXX oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená tým, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a došlo k využitiu riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa.

Zásadnou otázkou v tomto konaní bolo súdom vyriešiť existenciu nezákonného rozhodnutia ako jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol navrhovateľ stíhaný a preto bol spod obžaloby oslobodený. Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené, podľa je nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže mať z hľadiska ustanovenia citovaného zákona rovnaký význam, ako jeho zrušenie pre nezákonnosť.

V zmysle ustálenej judikatúry, ide najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XXXX, XCz XX/XX, XCz X/XX, XCdo XX/XXXX je treba pritom vziať do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného konania je bezpredmetné. Záporná odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v . Tá sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe, bola odčinená. Záporná odpoveď by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že ani na ňu netreba hľadieť, ako na nevinnú. So zreteľom na uvedené bolo by na mieste na položenú otázku odpovedať kladne, avšak iba za predpokladu, že to dovoľuje výklad ustanovenia Oslobodenie spod obžaloby má v zmysle ustanovenia citovaného zákona rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak by k nim došlo z určitých dôvod a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že ten, kto bol z obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol z obžaloby oslobodený, alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená minulosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

Zákonom stanovenú podmienku predbežného prerokovania uplatneného nároku v zmysle § a 16 ako podmienku uplatnenia nárokov navrhovateľa na príslušnom súde, navrhovateľ splnil zaslaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím odporcovi, ktorý jeho nároku nevyhovel.

Podľa , a uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd priznal navrhovateľovi škodu v sume 3 186,61 €, ktorá pozostáva zo zaplatených trov zvolenej obhajoby.

Súd má zato, že na základe vykonaného dokazovania výška škody uplatnená navrhovateľom a to trov obhajoby boli dostatočne navrhovateľom preukázané, ako aj ich príčinná súvislosti vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúcej k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (navrhovateľa), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený, alebo či si ho zvolil sám.

V časti náhrady škody a trov obhajoby sa súd v plnom rozsahu stotožnil s výškou uplatnenej škody.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval aj nárok na ušlý zisk, ktorý odôvodnil tým, že stratil zo svojej podnikateľskej činnosti zisk vo výške 4 212,74 € na rekonštrukčných prácach, ktoré mal dohodnuté s F. X.. Jednalo sa o rekonštrukciu bytu menovaného, ktorý mal navrhovateľ realizovať v lete v roku 2007, ale následne to robil iný živnostník pán A.. Navrhovateľ tvrdil, že s F. X. mal uzavretú zmluvu o dielo, ale potom, ako bolo vznesené obvinenie a rozšírená v jeho okolí skutočnosť, že je stíhaný, nemohol vykonávať dohodnuté zákazky, pretože ich záujemcovia už nechceli realizovať. Konkrétne sa to týkalo zákazky vo vzťahu k D.. F. X.H., ktorý podľa navrhovateľa ako sa dozvedel o tom, že navrhovateľ je trestne stíhaný, upustil od toho, aby mu tento rekonštruoval byt.

Za účelom preukázania pravdivosti tvrdenia navrhovateľa súd vypočul svedka F. X.. Svedok vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že v lete v roku 2007 si zabezpečoval rekonštrukciu bytu, ktorú mu robil pán A.. Krátko pred narodením syna v marci 2007 si kúpili byt, ktorý bol v dezolátnom stave a hľadali možnosť jeho opravy. Jednou z možností bolo, aby to robil známy manželky X. X., alebo pán A. ako známy jeho otca a ešte zvažoval firmu Grenstav v Ružomberku. Manželka svedka bola názoru, že rekonštrukciu by mal robiť niekto z rodiny, teda pán X.. Pokiaľ hľadal referencie o ňom, zistil, že menovaný má trestné oznámenie, niečo v súvislosti s napadnutím. V tejto dobe ho ešte nepoznal a aby nevznikli problémy, rozhodol sa pre známeho svojho otca. Zavážilo uňho to, že ak je na niekoho trestné oznámenie, môžu s tým vzniknúť problémy (T. X. bol strýkom manželky svedka). Teda svedok tvrdil, že mal obavy, strach z napadnutia, ako aj obavy z toho, aby nedošlo k zobratiu zálohy a neurobeniu prác. Cenové ponuky, ktoré mal od pánov X. T. A.A. boli zhruba rovnaké. Nemal vedomosť, ako sa trestné stíhanie nakoniec skončilo. Nevedel, či s pánom X. mal uzavretú zmluvu o dielo, ale ak áno, tak by bola uzavretá písomne a toto si už však nepamätal. S pánom A., ktorý realizoval rekonštrukciu jeho bytu, si nepamätal, či mal uzavretú písomnú zmluvu.

Svedok pred súdom vo svojej výpovedi uviedol, že ohľadom tejto svedeckej výpovede sa stretol s pánom X. a jeho advokátom v Banskej Bystrici (sídlo advokátskej kancelárie právneho zástupcu navrhovateľa), kde sa ho pýtali, či by bol ochotný svedčiť. Bol oboznámený aj o čom.

Tým, že svedok bol predtým ako vypovedal na súde, oslovený navrhovateľom a jeho advokátom a stretli sa všetci v advokátskej kancelárii právneho zástupcu navrhovateľa, kde bol oboznámený, o čom má svedčiť, bola absolútne narušená hodnovernosť výpovede svedka, súd ju v tomto smere aj vyhodnotil tak, že neuveril tvrdeniu svedka pred súdom, že mal uzavretú zmluvu na rekonštrukciu bytu s navrhovateľom a od tohto upustil po tom, ako zistil, že podľa vyjadrenia svedka na navrhovateľa bolo dané trestné oznámenie. Žiadnym iným spôsobom navrhovateľ nepreukázal ušlý zisk, ktorý mal spočívať v tom, že stratil zákazku u F. X. a preto súd v tejto časti jeho návrh zamietol.

Na pojednávanie bol súdom predvolaný aj ďalší svedok X. A., ktorý však v čase konania bol na kúpeľnej liečbe, účastníci netrvali na výsluchu tohto svedka a preto svedok vypočutý nebol. Menovaný bol tým, kto realizoval rekonštrukciu bytu F. X..

V časti, v ktorej vyhovel súd návrhu a to priznaní trov právneho zastúpenia, resp. obhajoby v trestnom konaní a to v sume 3 186,61 €, priznal súd aj príslušenstvom uplatneného nároku a to úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13. 10. 2011, t.j. od dátumu, kedy skoncipoval odporca podanie, ktorým nárok na náhradu škody navrhovateľa zamietol. Úrok bol priznaný v súlade s ustanovením a Nariadenia vlády č. vo výške 8 percentuálnych bodov zvýšených o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, úroková sadzba bola 1,5 %.

O trovách konania súd rozhodne podľa ustanovenia samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.