Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-283-2011.pdf
PDF · 80.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/283/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnému: L. E., O., bytom Y. XXX/X, XXX XX O. o vymoženie 1.844,08 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi č.k. 9Er/2479/2011-28 zo dňa 29. septembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2010 - 7559 zo dňa 11.04.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, právoplatný dňa 19.05.2011 a vykonateľný dňa 22.05.2011. Medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa a.s.) a povinným bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0372502343 (ďalej len zmluva), na základe ktorej bol povinným poskytnutý úver v celkovej výške 24.000,--Sk s lehotou splatnosti do 20.09.2010, ktorý sa povinný zaviazal splácať v mesačnými splátkami vo výške 653,--Sk. Predmetná zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy) a ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; preto je potrebné posudzovať ju podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002 v znení dodatkov (ďalej len VOP), v rámci ktorých sa v článku 18 VOP v zmysle bodu 18.1 banka a klient dohodli na uzatvorení rozhodcovskej zmluvy a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve v nasledovnom znení. Podľa bodu 18.11. banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmenkou vystavenou klientom v prospech banky, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná. Nekalú povahu má aj samotné znenie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory budú riešené rozhodcovským súdom. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nič na obsahu zmluvnej podmienky nerieši ani bod 18.2 VOP, podľa ktorého klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je
však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných stráv v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Zásadný význam v systéme ochrany spotrebiteľa v práve EÚ predstavuje smernica 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 zakotvuje ako neprijateľnú podmienku rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výhradne pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Takto formulovaná rozhodcovská doložka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je neplatná, neprijateľná zmluvná podmienka a prieči sa dobrým mravom. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu. Neprijateľné podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 01.01.2008 je v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) OZ výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by bola vedená exekúcia. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, preto súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným právom, a pôsobil tak ako súd tretej inštancie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej; právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie; rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Uviedol, že na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3, 4 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 01.04.2004 sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 OZ. Ustanovenia, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predložením rozhodcovskej zmluvy povinnému, si oprávnený (resp. jeho právny predchodca) plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím sa znemožňuje efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Ako
oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, nemal právo voľby, táto rozhodcovská doložka sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy, ktorými vyššie uvedeným spôsobom zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.