Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_16CoE-156-2012.pdf
PDF · 83.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/156/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou H. G., Z., so sídlom XXX XX N., Q. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: H. S., bytom XXX XX N. nad N., W. č. XXX/X, o vymoženie 2.236,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/491/2012-29 zo dňa 15. júna 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora M.. F. G. so sídlom v N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok sp.zn. II/2011 - 7476 zo dňa 05.09.2011, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Bratislava, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.11.2011. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 2.236,19 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.01.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Bratislava a povinným. Predmetná zmluva spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy); preto je potrebné posudzovať ju podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Rozhodcovskou doložkou zakotvenou v bode 18.1.1. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy (ďalej len VOP), sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Podľa bodu 18.2 všeobecných obchodných podmienok má síce klient právo odmietnuť uvedenú rozhodcovskú doložku do 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou, avšak v danom prípade má súd za to, že ide iba o formálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku, keďže súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami dal povinný vo formulárovej zmluve a nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy a ani obsah obchodných podmienok. Ak povinný pri podpise zmluvy neodmietne rozhodcovskú doložku, stráca možnosť kedykoľvek v budúcnosti obrátiť sa na iný ako rozhodcovský súd, teda nemá možnosť obrátiť sa na všeobecný súd a musí sa podriadiť rozhodcovskému rozhodnutiu. Takto postavená možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky je teda len formálna, nezmeniteľná v budúcnosti a výber súdu je časovo obmedzený na 30 dní, pričom vznik sporov a výber spôsobu ich riešenia nastáva spravidla až v budúcnosti, nie už pri uzavretí zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). V zmysle § 53 ods. 3 Obč. zák. účinného do 01.01.2008 mohol súd označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
(v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 Obč. zák. (od 01.01.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 OZ). V danom prípade je teda rozhodcovská doložka neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, je zakomponovaná do všeobecných podmienok, ktoré tvoria súčasť spotrebiteľskej zmluvy, má tzv. formulárovú podobu. Spotrebiteľ mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (hmotnoprávne predpoklady prípustnosti exekúcie). Exekúcia ako postup núteného vymáhania nárokov sa nekoncentruje v jednom akte súdu (súdnom rozhodnutí), ale z nevyhnutných praktických dôvodov je rozložená na viacero aktov súdneho exekútora postupne smerujúcich k uspokojeniu nároku oprávneného, preto nemôže existovať ani striktné terminologické odlišovanie pojmov „zastavenie“ a „zamietnutie.“ Výklad, podľa ktorého by mal súd udeliť poverenie pre súdneho exekútora aj vtedy, ak je zjavné, že exekučný titul
- rozhodcovský rozsudok odporuje ustanoveniu § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je s touto požiadavkou na exekučné konanie v priamom rozpore. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C - 244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa názoru súdu, tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (§ 90 ods. 3 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách). Súd by nemal dôvod odmietnuť exekúciu založenú na zmluvných dojednaniach, ktoré nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, naviac v neprospech slabšej zmluvnej strany. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, s hmotným právom, a pôsobil tak ako súd tretej inštancie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej; právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie; rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.10.2009, sp.zn. 33 Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Uviedol, že na Zmluvu o úvere sa vzťahuje Obchodný zákonník a Zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3, 4 OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 01.04.2004, sa musia dať do súladu s ust. § 53 a 54 OZ. Ustanovenia, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Predložením rozhodcovskej zmluvy povinnému, si oprávnený (resp. jeho právny predchodca) plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu, čím sa znemožňuje efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Ako oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Preto žiadal, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej; teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že predmetnú zmluvu o splátkovom úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a neprípustnosť zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní môže byť rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním na strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient (povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a taktiež poučovacia povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní pred všeobecným súdom. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o úvere, vrátane rozhodcovskej doložky, nemal právo voľby, táto rozhodcovská doložka sa považuje za neprijateľnú, dôsledkom čoho je jej neplatnosť. Skutočnosť, ktorú súd zistil pri výkone svojej činnosti, že oprávnený i napriek neplatným rozhodcovským doložkám v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvára obdobné zmluvy, ktorými vyššie uvedeným spôsobom zakladá svoju právomoc rozhodovať vo veci, predstavuje neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53a Občianskeho zákonníka (novela zákona č. 575/2009 Z.z. účinná k 1. marcu 2010), ktorým sa zakazuje používať zmluvné podmienky - o ktorých bolo rozhodnuté, že sú neplatné - i vo vzťahu k iným spotrebiteľom. S poukazom na túto skutočnosť je nutné pre potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmať písomnosti, t.j. rozhodcovskú zmluvu, príp. rozhodcovskú doložku. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní
rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.