Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/164/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom, IČO: 5843605, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou so sídlom Mladá Boleslav, Táborská 966/5, Česká republika ako občianskym splnomocnencom, proti žalovanej V. C., D.. X.X.XXXX, N. O., S. XXXX, Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 77.133,74 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 77.133,74 Kč s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,-Kč od 1.6.2009 do 30.6.2009, s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, s 8%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, s 7,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2010 do zaplatenia, najdlhšie do 31.12.2012 a od nasledujúceho dňa do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,--Kč vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania žalovanej zodpovedá v percentách súčtu čísla sedem a výšky dvojtýždennej REPO-sadzby Českej národnej banky a platnej vždy pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 153,50 eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 2.500,-Kč, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia zročnej splátky.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.8.2012 a spresnenou podaním splnomocnenej zástupkyne žalobcu z 13.12.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 77.133,74 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.6.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2010 do zaplatenia, najdlhšie však do 31.12.2012 a ďalej od dňa nasledujúceho do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,-Kč vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania žalovanej bude v percentách zodpovedať súčtu čísla 7 a výške limitnej sadzby pre dvojtýždenné REPO operácie Českej národnej banky, vyhlásenej vo Vestníku Českej národnej banky a platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroku.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. uzavrela so žalovanou dňa 4.7.2008 zmluvu o rýchlej pôžičke č.XXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 70.000,-Kč, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72.mesačných splátkach v celkovej výške 1574,-Kč s tým, že táto splátka v sebe zahrňovala anuitu vo výške 1391,- Kč, poplatok za mesačnú správu úveru vo výške 99,-Kč a poplatok za poistenie úveru vo výške 84,-Kč. Úver bol žalovanej prevedený na účet, uvedený v žalobe, a splátky úveru boli splatné vždy k druhému dňu v mesiaci, počínajúc 1.8.2008, posledná splátka úveru mala byť zaplatená ku 2.7.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s. a všeobecné

obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. . Podľa článku 15. Všeobecných obchodných podmienok banky k porušeniu zmluvy zo strany klienta dôjde, ak klient poruší ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä ak je v omeškaní s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov, poistného, resp. iných výloh. Podľa článku 17. Všeobecných obchodných podmienok banky je banka oprávnená písomne od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy včetne príslušenstva podľa zmluvy vždy, keď klient poruší zmluvu v zmysle článku 15.týchto podmienok. Žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosť splácať predpísané mesačné splátky riadne a včas a od uzavretia zmluvy neuhradila žiadnu splátku. Po niekoľkých upomienkach právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením článku 15.odsek 2.všeobecných obchodných podmienok zaslal žalovanej 10.3.2009 vyhlásenie o okamžitej splatnosti už vyčerpanej časti úveru včetne úrokov a ďalších finančných záväzkov. Týmto listom vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej úhrade sumy 77.133,74 Kč. Táto suma sa skladá z nezaplatenej istiny vo výške 70.000,-Kč, poplatkov banke vo výške 1281,-Kč. Išlo o poplatky, uvedené v článku I. bod 2.zmluvy o rýchlej pôžičke a to konkrétne poplatku za mesačnú správu úveru vo výške 99,- Kč a poplatku za poistenie úveru vo výške 84,-Kč, ktoré boli mesačne účtované v období od 1.8.2008 do 2.2.2009, to znamená za 7.mesiacov. Ďalej pozostávala zo sumy 4996,24 Kč, ktorá predstavovala dohodnutý a vyčíslený úrok z istiny vo výške 12,6% ročne a zo sumy 757,07 Kč, ktorá predstavovala úrok z omeškania. Výška tohto sankčného úroku vyplývala z článku 10.všeobecných obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, ktoré boli prílohou zmluvy. V danom období predstavovala výška sankčných úrokov 29% ročne. Spôsob ich výpočtu žalobca podrobne vysvetlil v doplňujúcom podaní zo dňa 13.12.2012. Do požadovanej istiny potom spadala aj suma 99,43 Kč, ktorá predstavovala rovnako sankčné úroky z omeškania. Na výzvu právneho predchodcu žalobcu žalovaná nijako nereagovala. Pohľadávku voči žalovanej žalobca potom nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela Raiffeisenbank dňa 24.3.2009 s novým veriteľom spoločnosťou AB - CREDIT a.s. a táto obchodná spoločnosť previedla zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku voči žalovanej dňa 24.3.2009 na žalobcu. Žalobca postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom z 22.4.2009, ktorým ju súčasne vyzval na zaplatenie dlhu do 31.5.2009. Žalovaná na túto výzvu nereagovala a preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 14.12.2012, na ktorom uviedla, že nárok žalobcu uplatnený žalobou uznáva, nemá k nemu žiadne výhrady. V období, keď si od predchodcu žalobcu požičala finančné prostriedky pracovala v Českej republike. Následne však zamestnanie stratila a dostala sa do ťaživej finančnej situácie a z tohto dôvodu nedokázala poskytnutý úver splácať. V roku 2012 sa však už zamestnala na území Slovenskej republiky, avšak vo svojom zamestnaní dosahuje priemerný čistý zárobok okolo 520,-eur mesačne. Nájomné platí vo výške 220,-eur mesačne, a k jej pravidelným výdavkom patria aj poplatky za elektrinu v sume 32,-eur mesačne, poplatky za plyn v sume 29,-eur mesačne a telekomunikačné poplatky v sume 37,-eur mesačne, preto žalovaná požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach, ktorých výšku by určil súd s prihliadnutím na jej príjem a životné náklady.

Súd mimo výsluchu žalovanej vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca je právnickou osobou, ktorá je zapísaná v obchodnom registri podľa Zákona o obchodných spoločnostiach z roku 1985 pre Anglicko a Wales a má sídlo vo Veľkej Británii. Žalovaná je občanom Slovenskej republiky.

Právomoc Okresného súdu Martin sa opiera vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, o článok 16.odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie nárokov, vyplývajúcich z právneho vzťahu založeného zmluvou o rýchlej pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou a žalovanou, tento vzťah a nároky z neho je nutné posudzovať podľa právneho poriadku Českej republiky a to vzhľadom na ustanovenie zmluvy o rýchlej pôžičke a jej súčasť - Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Takáto dohoda bola v súlade s článkom 3 ods.1 Zmluvy o práve použiteľnom pre zmluvné záväzky (Rímska zmluva) z 19.6.1980.

Z návrhu na uzavretie zmluvy o rýchlej pôžičke č. 761323, ktorý spísal právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika so žalovanou dňa 30.6.2008 a s akceptácie tohto návrhu o uzavretí zmluvy o rýchlej pôžičke č.XXXXXX, ktoré vystavila banka dňa 4.7.2008 súd zistil, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou vznikla takto v písomnej forme úverová zmluva, ktorej obsahom boli tie zmluvné podmienky, ktoré žalobca konštatoval v žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s., ktoré v článku 10.upravovali výšku sankčného úroku ako úroku zodpovedajúceho úrokovej sadzbe pre nepovolený debet na účtoch bez úverového rámca, ktorý bol priebežne zverejňovaný v obchodných miestach banky a v článku 15.upravovali postup pri porušení zmluvy. Porušením zmluvy v zmysle článku 15.odsek 1.písmeno a/ sa považovalo omeškanie s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov poistného a podobne. Podľa článku 15.odsek 2 písmeno b/ v prípade takéhoto porušenia zmluvy bola banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny) včetne úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke vyhlásiť za okamžite splatné. Je zrejmé, že banka, teda predchodca žalobcu tak urobil listom z 10.3.2009, v ktorom upozornila žalovanú na sústavné porušovanie zmluvy, spočívajúce v nesplácaní úveru a úver zosplatnila tak, že k 10.3.2009 dlžná suma predstavovala 77.133,74 Kč. Žalovanú vyzvala k zaplateniu tejto sumy okamžite na účet, v liste uvedený.

Ako vyplynulo z výpovede žalovanej, žalovaná doposiaľ svoje záväzky tak banke ako aj voči žalobcovi nesplnila.

Žalobca potom do spisu pripojil dve zmluvy o postúpení pohľadávok, a to uvádzané v žalobe a uzavreté v ten istý deň dňa 24.3.2009, ktorými banka najskôr postúpila pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 77.133,74 Kč obchodnej spoločnosti AB-CREDIT a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika a následne zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou toho istého dňa táto obchodná spoločnosť postúpila pohľadávku voči žalovanej v rovnakej výške na žalobcu. Tak sa žalobca stal podľa a nasledujúcich , teda zák.č.40/1964 Sb. platného na území Českej republiky, veriteľom tejto pohľadávky voči žalovanej.

Nároky žalobcu na zaplatenie tak istiny úveru, ako aj vyčíslených sankčných úrokov, v zmluve dohodnutých poplatkov a zmluvných úrokov nachádzajú právnu oporu jednak v zmluve uzavretej medzi predchodcom žalobcu - bankou a žalovanou, ale nachádzajú právnu oporu aj v ustanoveniach a nasledujúcich (zák.č.513/1991 Sb.) platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na území Českej republiky , najmä v ustanoveniach a a v zák.č.321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania alebo inak nazvané sankčné úroky nachádza právu oporu opäť v ustanoveniach zmluvy. Žalobca uplatnil nižšie úroky, a to úroky účtované podľa predpisov občianskeho práva - (Sb.) v spojení s nariadenia Vlády č.142/1994 Sb. v aktuálnom znení. Tieto nároky boli uplatnené v súlade s použitými právnymi predpismi. Súd preto žalobe vyhovel.

Podľa ustanovenia platného na území Slovenskej republiky žalobca bol v konaní plne úspešný a má proti žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania však súd považoval jedine zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 153,50€. Napriek tomu, že žalobcu v konaní zastupovala advokátka oprávnená k poskytovaniu advokátskych služieb na území Českej republiky, súd Slovenskej

republiky na takúto zástupkyňu žalobcu prihliadal ako na občianskeho splnomocnenca, ktorý môže účastníka konania zastupovať v zmysle . Zástupkyňa žalobcu totiž nepreukázala oprávnenie k výkonu advokácie na území Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá ustanovenie až 55 o advokácií, platného na území Slovenskej repliky. Súd preto žalobcovi proti žalovanej nemohol priznať náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli tým, že ho v konaní zastupovala advokátka, ktorá nemala oprávnenie poskytovať advokátske služby na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že finančná situácia žalovanej neumožňuje zaplatiť dlh žalobcovi jednorázovo a v trojdňovej lehote, ktorú predpokladá ustanovenie , súd v zmysle ustanovenia druhá veta rozhodol tak, že žalovaná je oprávnená dlh voči žalobcovi splácať v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri výške určených splátok súd vychádzal z finančných možností žalovanej s prihliadnutím na jej príjem a životné náklady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.