Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozhodnutie_10C-164-2012.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/164/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, United Kingdom, IČO: 5843605, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Dagmar Lupínkovou, advokátkou so sídlom Mladá Boleslav, Táborská 966/5, Česká republika ako občianskym splnomocnencom, proti žalovanej V. C., D.. X.X.XXXX, N. O., S. XXXX, Slovenská republika, v konaní o zaplatenie 77.133,74 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 77.133,74 Kč s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,-Kč od 1.6.2009 do 30.6.2009, s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, s 8%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, s 7,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2010 do zaplatenia, najdlhšie do 31.12.2012 a od nasledujúceho dňa do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,--Kč vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania žalovanej zodpovedá v percentách súčtu čísla sedem a výšky dvojtýždennej REPO-sadzby Českej národnej banky a platnej vždy pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 153,50 eur, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 2.500,-Kč, zročných vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia zročnej splátky.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.8.2012 a spresnenou podaním splnomocnenej zástupkyne žalobcu z 13.12.2012 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 77.133,74 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.6.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75% ročne zo sumy 70.000,-Kč od 1.7.2010 do zaplatenia, najdlhšie však do 31.12.2012 a ďalej od dňa nasledujúceho do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania zo sumy 70.000,-Kč vo výške, ktorá v každom jednotlivom kalendárnom polroku trvania omeškania žalovanej bude v percentách zodpovedať súčtu čísla 7 a výške limitnej sadzby pre dvojtýždenné REPO operácie Českej národnej banky, vyhlásenej vo Vestníku Českej národnej banky a platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroku.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. uzavrela so žalovanou dňa 4.7.2008 zmluvu o rýchlej pôžičke č.XXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 70.000,-Kč, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72.mesačných splátkach v celkovej výške 1574,-Kč s tým, že táto splátka v sebe zahrňovala anuitu vo výške 1391,- Kč, poplatok za mesačnú správu úveru vo výške 99,-Kč a poplatok za poistenie úveru vo výške 84,-Kč. Úver bol žalovanej prevedený na účet, uvedený v žalobe, a splátky úveru boli splatné vždy k druhému dňu v mesiaci, počínajúc 1.8.2008, posledná splátka úveru mala byť zaplatená ku 2.7.2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre osobné úvery Raiffeisenbank a.s. a všeobecné
obchodné podmienky Raiffeisenbank a.s. . Podľa článku 15. Všeobecných obchodných podmienok banky k porušeniu zmluvy zo strany klienta dôjde, ak klient poruší ktorékoľvek ustanovenie zmluvy alebo týchto podmienok, najmä ak je v omeškaní s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov, poistného, resp. iných výloh. Podľa článku 17. Všeobecných obchodných podmienok banky je banka oprávnená písomne od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy včetne príslušenstva podľa zmluvy vždy, keď klient poruší zmluvu v zmysle článku 15.týchto podmienok. Žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosť splácať predpísané mesačné splátky riadne a včas a od uzavretia zmluvy neuhradila žiadnu splátku. Po niekoľkých upomienkach právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením článku 15.odsek 2.všeobecných obchodných podmienok zaslal žalovanej 10.3.2009 vyhlásenie o okamžitej splatnosti už vyčerpanej časti úveru včetne úrokov a ďalších finančných záväzkov. Týmto listom vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej úhrade sumy 77.133,74 Kč. Táto suma sa skladá z nezaplatenej istiny vo výške 70.000,-Kč, poplatkov banke vo výške 1281,-Kč. Išlo o poplatky, uvedené v článku I. bod 2.zmluvy o rýchlej pôžičke a to konkrétne poplatku za mesačnú správu úveru vo výške 99,- Kč a poplatku za poistenie úveru vo výške 84,-Kč, ktoré boli mesačne účtované v období od 1.8.2008 do 2.2.2009, to znamená za 7.mesiacov. Ďalej pozostávala zo sumy 4996,24 Kč, ktorá predstavovala dohodnutý a vyčíslený úrok z istiny vo výške 12,6% ročne a zo sumy 757,07 Kč, ktorá predstavovala úrok z omeškania. Výška tohto sankčného úroku vyplývala z článku 10.všeobecných obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, ktoré boli prílohou zmluvy. V danom období predstavovala výška sankčných úrokov 29% ročne. Spôsob ich výpočtu žalobca podrobne vysvetlil v doplňujúcom podaní zo dňa 13.12.2012. Do požadovanej istiny potom spadala aj suma 99,43 Kč, ktorá predstavovala rovnako sankčné úroky z omeškania. Na výzvu právneho predchodcu žalobcu žalovaná nijako nereagovala. Pohľadávku voči žalovanej žalobca potom nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela Raiffeisenbank dňa 24.3.2009 s novým veriteľom spoločnosťou AB - CREDIT a.s. a táto obchodná spoločnosť previedla zmluvou o postúpení pohľadávky pohľadávku voči žalovanej dňa 24.3.2009 na žalobcu. Žalobca postúpenie pohľadávky oznámil žalovanej listom z 22.4.2009, ktorým ju súčasne vyzval na zaplatenie dlhu do 31.5.2009. Žalovaná na túto výzvu nereagovala a preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 14.12.2012, na ktorom uviedla, že nárok žalobcu uplatnený žalobou uznáva, nemá k nemu žiadne výhrady. V období, keď si od predchodcu žalobcu požičala finančné prostriedky pracovala v Českej republike. Následne však zamestnanie stratila a dostala sa do ťaživej finančnej situácie a z tohto dôvodu nedokázala poskytnutý úver splácať. V roku 2012 sa však už zamestnala na území Slovenskej republiky, avšak vo svojom zamestnaní dosahuje priemerný čistý zárobok okolo 520,-eur mesačne. Nájomné platí vo výške 220,-eur mesačne, a k jej pravidelným výdavkom patria aj poplatky za elektrinu v sume 32,-eur mesačne, poplatky za plyn v sume 29,-eur mesačne a telekomunikačné poplatky v sume 37,-eur mesačne, preto žalovaná požiadala o možnosť splácania dlhu v splátkach, ktorých výšku by určil súd s prihliadnutím na jej príjem a životné náklady.
Súd mimo výsluchu žalovanej vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených žalobcom do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca je právnickou osobou, ktorá je zapísaná v obchodnom registri podľa Zákona o obchodných spoločnostiach z roku 1985 pre Anglicko a Wales a má sídlo vo Veľkej Británii. Žalovaná je občanom Slovenskej republiky.
Právomoc Okresného súdu Martin sa opiera vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, o článok 16.odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č.44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie nárokov, vyplývajúcich z právneho vzťahu založeného zmluvou o rýchlej pôžičke medzi právnym predchodcom žalobcu - bankou a žalovanou, tento vzťah a nároky z neho je nutné posudzovať podľa právneho poriadku Českej republiky a to vzhľadom na ustanovenie zmluvy o rýchlej pôžičke a jej súčasť - Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Takáto dohoda bola v súlade s článkom 3 ods.1 Zmluvy o práve použiteľnom pre zmluvné záväzky (Rímska zmluva) z 19.6.1980.
Z návrhu na uzavretie zmluvy o rýchlej pôžičke č. 761323, ktorý spísal právny predchodca žalobcu Raiffeisenbank a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika so žalovanou dňa 30.6.2008 a s akceptácie tohto návrhu o uzavretí zmluvy o rýchlej pôžičke č.XXXXXX, ktoré vystavila banka dňa 4.7.2008 súd zistil, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou vznikla takto v písomnej forme úverová zmluva, ktorej obsahom boli tie zmluvné podmienky, ktoré žalobca konštatoval v žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery Raiffeisenbank a.s., ktoré v článku 10.upravovali výšku sankčného úroku ako úroku zodpovedajúceho úrokovej sadzbe pre nepovolený debet na účtoch bez úverového rámca, ktorý bol priebežne zverejňovaný v obchodných miestach banky a v článku 15.upravovali postup pri porušení zmluvy. Porušením zmluvy v zmysle článku 15.odsek 1.písmeno a/ sa považovalo omeškanie s akoukoľvek splátkou istiny, úrokov, poplatkov, nákladov poistného a podobne. Podľa článku 15.odsek 2 písmeno b/ v prípade takéhoto porušenia zmluvy bola banka oprávnená už vyčerpané čiastky úveru (istiny) včetne úrokov a všetkých ostatných finančných záväzkov klienta voči banke vyhlásiť za okamžite splatné. Je zrejmé, že banka, teda predchodca žalobcu tak urobil listom z 10.3.2009, v ktorom upozornila žalovanú na sústavné porušovanie zmluvy, spočívajúce v nesplácaní úveru a úver zosplatnila tak, že k 10.3.2009 dlžná suma predstavovala 77.133,74 Kč. Žalovanú vyzvala k zaplateniu tejto sumy okamžite na účet, v liste uvedený.
Ako vyplynulo z výpovede žalovanej, žalovaná doposiaľ svoje záväzky tak banke ako aj voči žalobcovi nesplnila.
Žalobca potom do spisu pripojil dve zmluvy o postúpení pohľadávok, a to uvádzané v žalobe a uzavreté v ten istý deň dňa 24.3.2009, ktorými banka najskôr postúpila pohľadávku voči žalovanej v celkovej výške 77.133,74 Kč obchodnej spoločnosti AB-CREDIT a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika a následne zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou toho istého dňa táto obchodná spoločnosť postúpila pohľadávku voči žalovanej v rovnakej výške na žalobcu. Tak sa žalobca stal podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, teda zák.č.40/1964 Sb. platného na území Českej republiky, veriteľom tejto pohľadávky voči žalovanej.
Nároky žalobcu na zaplatenie tak istiny úveru, ako aj vyčíslených sankčných úrokov, v zmluve dohodnutých poplatkov a zmluvných úrokov nachádzajú právnu oporu jednak v zmluve uzavretej medzi predchodcom žalobcu - bankou a žalovanou, ale nachádzajú právnu oporu aj v ustanoveniach § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Sb.) platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na území Českej republiky , najmä v ustanoveniach § 497 a § 502 Obchodného zákonníka a v zák.č.321/2001 Sb. o niektorých podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru.
Nárok žalobcu na úroky z omeškania alebo inak nazvané sankčné úroky nachádza právu oporu opäť v ustanoveniach zmluvy. Žalobca uplatnil nižšie úroky, a to úroky účtované podľa predpisov občianskeho práva - § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka (zák.č.40/1964Sb.) v spojení s § 1 nariadenia Vlády č.142/1994 Sb. v aktuálnom znení. Tieto nároky boli uplatnené v súlade s použitými právnymi predpismi. Súd preto žalobe vyhovel.
Podľa ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku zák.č.99/1963 Zb. platného na území Slovenskej republiky žalobca bol v konaní plne úspešný a má proti žalovanej nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Za účelne vynaložené trovy konania však súd považoval jedine zaplatený súdny poplatok zo žalobného návrhu v sume 153,50€. Napriek tomu, že žalobcu v konaní zastupovala advokátka oprávnená k poskytovaniu advokátskych služieb na území Českej republiky, súd Slovenskej
republiky na takúto zástupkyňu žalobcu prihliadal ako na občianskeho splnomocnenca, ktorý môže účastníka konania zastupovať v zmysle § 27 Občianskeho súdneho poriadku. Zástupkyňa žalobcu totiž nepreukázala oprávnenie k výkonu advokácie na území Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá ustanovenie § 30 až 55 zák.č.586/2003 o advokácií, platného na území Slovenskej repliky. Súd preto žalobcovi proti žalovanej nemohol priznať náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli tým, že ho v konaní zastupovala advokátka, ktorá nemala oprávnenie poskytovať advokátske služby na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že finančná situácia žalovanej neumožňuje zaplatiť dlh žalobcovi jednorázovo a v trojdňovej lehote, ktorú predpokladá ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p. , súd v zmysle ustanovenia § 160 ods.1 druhá veta O.s.p. rozhodol tak, že žalovaná je oprávnená dlh voči žalobcovi splácať v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri výške určených splátok súd vychádzal z finančných možností žalovanej s prihliadnutím na jej príjem a životné náklady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.