Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13P-70-2012.pdf
PDF · 94.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Móroczovou v právnej veci navrhovateľky: M. E., V.. E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X, XXX XX Š., proti odporcovi: Y. E., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XX, XXX XX Š., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k malol. dieťaťu: O. E., J.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky: M. E., V.. E., J.. XX.XX.XXXX a odporcu: Y.Á. E., J.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v Š., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Š., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX r o z v á d z a .
Maloletého O. E., J.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode súd zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca Y. E. je povinný prispievať na výživu maloletého O. mesačne sumou 155,- eur do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje, zostáva neobmedzený.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 18.09.2012 podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že ako manželia sa s odporcom citovo veľmi odcudzili a ich vzťah je tak vážne rozvrátený, že niet žiadneho predpokladu, že by v budúcnosti ich manželstvo mohlo plniť svoj účel, pričom odporca s návrhom na rozvod súhlasí. Navrhovateľka súčasne navrhla, aby malol. dieťa, O. E., bolo na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že na úprave styku malol. dieťaťa a odporcu sa dohodne s odporcom. Navrhovateľka žiadala, aby súd upravil otázku výživného na malol. dieťa, tak že odporcu zaviaže prispievať na jeho výživu sumou 169,- eur mesačne do 15-teho dňa toho, ktorého mesiaca vopred k jej rukám.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Š.. U navrhovateľky sa jedná o druhé a u odporcu o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Z ich manželstva pochádza 1 malol. dieťa, O. E., J.. XX.XX.XXXX.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 14.12.2012 uviedla, že na svojom návrhu v plnom rozsahu trvá z dôvodu, že medzi manželmi došlo k citovému ochladnutiu kvôli častej neprítomnosti odporcu doma, manželia spolu už niekoľko mesiacov nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka uviedla, že už pred približne dvoma rokmi bola odhodlaná podať návrh na rozvod manželstva, ale nakoniec ho nepodala, nakoľko sa vtedy s odporcom dohodla, že manželstvo skúsia udržať. Inú známosť v súčasnosti navrhovateľka nemá. Navrhovateľka je presvedčená, že manželstvo nebude fungovať a žiada, aby malol. dieťa bolo zverené do jej starostlivosti a odporca, aby bol zaviazaný prispievať na výživu malol. dieťaťa sumou 169,- eur, pričom styk malol. dieťa s odporcom nežiada súdom upraviť ale ponechať ho bez obmedzenia. Navrhovateľka s malol. dieťaťom býva v nájomnom byte, kde platí mesačne nájom vo výške 226,- eur plus náklady na elektrinu vo výške 36,- eur, pričom iné náklady nemá. Navrhovateľka pracuje ako skladníčka s mesačným príjmom vrátane stravných lístkov vo výške 370,- eur v čistom, iný príjem nemá a tiež nevlastní iný majetok. Malol. O. chodí do prvej triedy a náklady na neho pozostávajú zo stravného v sume 50,- eur mesačne, zo sumy 20,- eur mesačne za odev, drogériu a oblečenie, zo sumy 28,- eur polročne za družinu, zo stravného v škole v sume cca od 17,- eur do 25,- eur mesačne, zo sumy 15,- eur ročne za rodičovské združenie, zo sumy 10,- eur mesačne za karate, zo sumy 10,- eur za kredit, príležitostne zo sumy 5,- eur za lekárske vyšetrenie.
Odporca na pojednávaní dňa 14.12.2012 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, pričom skutočnosti uvedené v návrhu sú pravdivé. Odporca ďalej uviedol, že pracuje ako profesionálny hasič a aj ako hasič dobrovoľník, preto sa málo zdržiava doma a z tohto dôvodu došlo k citovému ochladeniu medzi ním a navrhovateľkou. V súčasnosti odporca nemá inú známosť. Napriek skutočnosti, že sa pred dvomi rokmi s navrhovateľkou snažili udržať manželstvo, je odporca presvedčený, že spolu nedokážu žiť. Ich vzťah je na priateľskej úrovni, niekoľko mesiacov spolu nežijú v spoločnej domácnosti a nemajú sexuálny styk, preto odporca žiada vyhovieť návrhu na rozvod manželstva a súhlasí, aby malol. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke. Pokiaľ ide o styk s malol. dieťaťom, tento žiada neupraviť a ponechať tak ako uviedla navrhovateľka a to neobmedzene. Odporca je zamestnaný ako hasič vo funkcii nadrotmajstra u zamestnávateľa Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Trnave, pracovisko Šamorín. Jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 620,- eur do 650,- eur. Za funkciu dobrovoľného hasiča príjem nepoberá. Odporca uviedol, že iný príjem nemá, býva u rodičov, nevlastní žiadny majetok okrem motorového vozidla. Rodičom prispieva na chod domácnosti, ale nemá o tom dohodu, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Odporca mesačne platí rodinné poistenie vo výške 56,- eur a polovicu pôžičky vo výške 100,- eur, ktorú má s navrhovateľkou, za telefón platí mesačne 45,- eur, za internet a televíziu mesačne spolu vo výške 24,60 eur. Doteraz prispieval navrhovateľke sumou 100,- eur, pričom v prípade potreby niečo dokúpil. Výšku výživného odporca ponechal na zváženie súdu.
Kolízna opatrovníčka navrhla, aby malol. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a aby odporca bol zaviazaný na platenie výživného sumou 150,- eur mesačne s tým, že styk malol. dieťaťa s odporcom navrhuje ponechať neobmedzený.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania nastal vážny rozvrat. Tento bol spôsobený postupným citovým odcudzením manželov, hlavne v dôsledku častej neprítomnosti odporcu doma. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti už niekoľko mesiacov a nemajú sexuálny styk. Napriek tomu, že manželia sa pred dvomi rokmi dohodli udržať manželstvo, v súčasnosti obaja konštatujú, že nedokážu spoločne žiť. Obaja manželia s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, pričom o úprave styku malol. dieťaťa s odporcom sa vedia dohodnúť. Súd z výpovede navrhovateľky ako aj odporcu mal za preukázané, že toto manželstvo nie je usporiadané a v súčasnosti nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Za daného stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto manželstvo účastníkov v súlade s ust. § 23 Zákona o rodine ako skutočne a vážne rozvrátené rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd na čas po rozvode rozhodol aj o právach a povinnostiach voči maloletému dieťaťu, ktoré pochádza z manželstva. Súd v tomto smere rozhodol tak, že malol. dieťa v súlade s návrhom účastníkov zveril do výchovy a starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o malol. dieťa riadne stará.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vzhľadom na to, že malol. dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, súd odporcu zaviazal na platenie výživného na malol. dieťa. Súd pritom prihliadal na zárobkové pomery účastníkov konania ako aj na odôvodnené potreby malol. dieťaťa. Navrhovateľka má podľa zárobkových výkazov priemerný čistý príjem vo výške 382,46 eur mesačne. Odporca má podľa výplatných pások za obdobie november 2011 až november 2012 vrátane priemerný čistý príjem vo výške 701,12 eur mesačne. Navrhovateľka navrhla, aby odporca platil výživné na malol. dieťa sumou 169,- eur mesačne. Odporca rozhodnutie o výške výživného ponechal na zváženie súdu.
Súd s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby malol. dieťaťa, na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, na čas po rozvode určil výživné na malol. dieťa v sume 155,- eur mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné zodpovedá tak veku, odôvodneným potrebám ako aj zárobkovým pomerom odporcu. Pri takto určenej výške odporca nebude ukrátený, nakoľko bude schopný si zabezpečiť aj svoju výživu a náklady na existenciu.
Účastníci nežiadali upraviť styk s malol. dieťaťom, vzhľadom na to, že komunikácia medzi nimi v tomto smere nie je konfliktná, preto súd styk odporcu s malol. diaťaťom neupravil a ponechal ho neobmedzený.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako priezvisko spoločné, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.