Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-24-2012.pdf
PDF · 105.86 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou Mgr. Angelikou Sopoligovou v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, právne zastúpeného: Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát, so sídlom Viedenská cesta 7, 851 01 Bratislava, adresa na doručovanie Mlynská č. 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Y. E., X.. XX.XX.XXXX, L. P. Č.. XXX, XXX XX X. F., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP č. 7, 091 01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 305,55 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 111,55 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 16.07.2009 do zaplatenia, pričom súd povoľuje žalovanému žalovanú sumu s príslušenstvom splácať žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 20,- eur do 15-teho dňa v mesiaci odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zaplatenie sumy 305,55 € s príslušenstvom titulom zaplatenia zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie zmluvných povinností.
Žalobca žalobou zo dňa 31.01.2012, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 01.02.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 305,55 € ako aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 305,55 € za dobu od 16.07.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Žalovaný so žalobou v celom rozsahu súhlasil, požiadal súd, aby mu umožnil zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu v nižších ako dohodnutých splátkach, nakoľko toho času stratil zamestnanie.
Dňa 26.04.2012 tunajší súd č.k. 8C/24/2012-28 vo veci rozhodol platobným rozkazom. Proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor vedľajší účastník, ktorý podaním doručeným súdu dňa 7.05.2012 podľa § 93 ods. 2 O.s.p. vstúpil do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného. V odpore vedľajšieho účastníka doručeného tunajšiemu súdu dňa 30.08.2012 vedľajší účastník namietal opodstatnenosť uplatneného nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k), ods. 5 OZ s poukazom na tú skutočnosť, že vo vzťahu k žalobcovi už súd judikoval neprijateľnosť zmluvnej pokuty rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012 č.k. 1Co/27/2012-95.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.11.2012 poukazoval na odôvodnenosť zmluvnej pokuty, keďže žalovaný je viazaný zmluvnou pokutou v nezmenenej výške za akékoľvek porušenie povinností
v rámci zmluvného vzťahu k žalobcovi, pričom výška zmluvnej pokuty v žalovanej výške je odôvodnená vzhľadom na výšku zabezpečovacej povinnosti a to konkrétne hradenie mesačného poplatku žalovaným pod celú dobu viazanosti - 24 mesiacov, čo pri výške mesačného poplatku 6,61 € s DPH predstavuje sumu 158,64 € s DPH. Rovnako odráža zvýhodnenú cenu mobilného telefónu Nokia 2630, ktorého štandardná cenníková cena bola 3.590,- Sk s DPH, pričom žalovanému bol predaný za zvýhodnenú cenu 490,- Sk s DPH. Takto teda žalobca poskytol prostredníctvom dotovaného mobilného telefónu žalovanému benefit v sume 102,90 € s DPH. Ak teda porovnáme hodnotu zabezpečovacej povinnosti (261,54 €) a výšku zmluvnej pokuty (305,55 €) je záver o jej neprimeranej výške a preto jej neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky úplne nepodložený a nesprávny. Vzhľadom na vedľajším účastníkom citované rozsudky Krajského súdu Prešov žalobca poukazoval aj na iné rozsudky iných krajských a okresných súdov, ktoré vzhľadom na okolnosti konkrétnych prípadov nepovažovali uplatnenú zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, a preto je záver vedľajšieho účastníka o neprijateľnosti každej dohodnutej zmluvnej pokuty bez zreteľa na okolnosti konkrétneho prípadu nesprávny. Táto absencia individuálneho prístupu nasvedčuje tomu, že vedľajší účastník vôbec neberie do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a vyvstáva teda pochybnosť o skutočnom hájení záujmov spotrebiteľov, resp. o vlastnom zmysle činnosti vedľajšieho účastníka vo vzťahu k spotrebiteľskému právu. S poukazom na hore uvedené skutočnosti navrhoval, aby vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná uplatnená náhrada trov právneho zastúpenia, nakoľko ide o neúčelne vynaložené náklady.
Podaním zo dňa 1.10.2012 žalobca podal návrh na nepripustenie vedľajšieho účastníka do konania.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 26.11.2012 č.k. 8C/24/2012 -126 súd rozhodol v tom znení, že vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov HOOS ako vedľajšieho účastníka v tomto konaní na strane žalovaného je prípustný a uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2012 č.k. 8C/24/2012- 127 z dôvodu späťvzatia návrhu v časti rozhodol tak, že konanie zastavil v časti žalovanej sumy vo výške 150,- eur.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve o pripojení, faktúry č. 51005877803, žiadosti o splátkový kalendár žalovaného zo dňa 16.05.2012 (č.l. 45 spisu), zdokladovaním ceny mobilného telefónu, cien mobilného telefónu, ponukami zo strany žalobcu (č.l. 49 spisu), taktiež ďalších listín tvoriacich obsah spisu a keďže účastníci konania po poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a zistil tento skutkový stav:
Z podanej žaloby ako aj vyjadrenia žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o pripojení a zároveň dodatok k zmluve o pripojení v súlade s § 43 zákona č. 610/2003 ZoEK, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal žalobcovi za poskytnuté služby platiť odplatu podľa platného cenníka. V bode 2,3 dodatku sa žalobca so žalovaným dohodli, že ak žalovaný poruší niektorú zo svojich zmluvných povinností, žalovaný sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.205,- Sk (305,55 €). Keďže žalovaný si svoje zmluvné povinnosti neplnil, žalobca mu vyúčtoval zmluvnú pokutu faktúrou: faktúra č. 5100577803, splatnosť: 15.07.2009, suma SKK: 9.205,-, suma EUR: 305,55.
Vyššie uvedená zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok, za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že žalovaný zotrvá v zmluvnom vzťahu a že si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Dojednaná zmluvná pokuta si plnila preventívnu funkciu, nakoľko žalovaného nútila k plneniu si svojich zmluvných povinností a zabezpečovaciu funkciu, nakoľko žalobcovi mala zmierniť škodu, ktorú žalovaný spôsobil porušením svojich povinností. Žalovanému bol poskytnutý hospodársky benefit zo strany žalobcu vo forme zvýhodnenej ceny mobilného telefónu ako aj zvýhodnených volaní. Žalobcom poskytnuté benefity mali byť kompenzované predpokladaným ekonomickým výnosom, ktorý by žalobca dosiahol pri riadnom plnení povinností zo strany žalovaného počas celej dohodnutej doby viazanosti. V takom prípade by sa dosiahol hospodársky účel uzavretia zmluvy.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) ZoEK, § 517 ods. 2 OZ, keďže žalovaný žalobcovi podal dňa 16.05.2012 žiadosť o povolenie splácania dlžnej sumy v splátkach, s čím žalobca súhlasil a zo strany žalovaného došlo k úhrade žalovanej istiny v sume 150,- € (č.l. 45 spisu) žalobca v časti zaplatenej žalovanej
istiny vo výške 150,- € vzal žalobcu späť s tým, že uznesením súdu súd konanie v tejto časti zastavil a predmetom konania ostalo zaplatenie žalobcovi sumy 155,55 € s príslušenstvom.
Výšku zmluvnej pokuty odvodzoval žalobca od zmluvnej povinnosti a to z ceny zmluvného telefónu, kde štandardná cena bola 3.590,- Sk (119,16 €), ku ktorej treba pripočítať cenu 490,- Sk (16,26 €), to znamená, že v tom čase mobilný telefón predstavoval cenu 102,90 € + poplatky vo výške 199,- Sk mesačne, t.j. za dobu viazanosti sumu 158,54 € s tým, že porovnaním výšky zmluvnej pokuty, ktorá je vo výške žalovanej sumy 305,55 € suma povinnosti 261,54 € je opodstatnená a podľa žalobcu odôvodnená. Výška zmluvnej pokuty sa teda podľa žalobca odvíja od porušenia zmluvnej povinnosti a to od realizácie platieb za telefónne hovory žalobcovi, čo je zrejmé z celkovej platobnej rekapitulácie na č.l. 11, kde žalovanému ostalo uhradiť nezaplatené pretelefonované hovory suma 36,19 eur, odstúpenie od zmluvy na č.l. 12, z ktorej je zrejmé akú povinnosť porušil žalovaný a to úhradu dlžnej čiastky v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, následkom čoho došlo k odstúpeniu žalobcu od zmluvy, keďže žalovaný dlžnú 36,19 eur zaplatil až dňa 24.07.2009, pričom v zmysle odstúpenia od zmluvy mal najneskôr žalovaný túto sumu zaplatiť do 01.07.2009. Výška zmluvnej pokuty je v každom prípade individuálne dojednaná, teda aj v tomto prípade žaloba vo výške 305,55 eur bola dojednaná s poukazom na výšku mobilného telefónu, ktorá bola žalovanému poskytnutá za zvýhodnenú cenu 490,- Sk, pričom v tom čase bola štandardná cena mobilného telefónu vo výške 3.590,- Sk.
Pokiaľ ide o ďalšie krytie, ktoré zabezpečovala zmluvná pokuta, nešlo len o zvýhodnenú cenu mobilného telefónu, išlo takisto o zabezpečenie platenia mesačného poplatku. V tomto konkrétnom prípade výška mesačného poplatku bola stanovená na 199,- Sk, čiže túto sumu bol žalovaný povinný platiť po dobu viazanosti, to znamená po dobu 24 mesiacov. To znamená, že za celú dobu viazanosti, kde bol žalobca pri poskytnutí tohto paušálu, teda aj pri poskytnutí zvýhodneného mobilného telefónu suma 158,54 eur ako súhrn 24 mesačných poplatkov vo výške 199,- Sk. To znamená, že celkovo zmluvná pokuta zabezpečovala sankciu v podobe zvýhodneného mobilného telefónu ako aj očakávaný prospech, keby žalovaný dodržal celú dobu viazanosti a každý mesiac platil mesačný poplatok tak, ako to bolo dohodnuté. A keďže suma 261,54 eur po spočítaní hore uvedených súm nie je ešte vo výške zmluvnej pokuty, v danom prípade individuálne dojednanej a to výške 305,55 eur, keďže zmluvná pokuta má preventívny a sankčný charakter, žalobca pristúpil k jej navýšeniu ešte o 35 - 40 eur. Tak dospel k výške zmluvnej pokuty. Je pravda, že žalovaný v danom prípade počas 24 mesiacov nerealizoval žalobcovi len dve splátky s poukazom na výšku nezaplateného hovorného vo výške 36,19 eur. Táto suma vychádza z dvoch nezaplatených faktúr zo strany žalovaného.
Po zaplatení zo strany žalovaného v časti žalovanej sumy vo výške 150,- €, žalobca trval na zaplatení sumy 155,55 € ako aj úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 305,55 € za dobu od 16.07.2009 do 22.06.2012, zo sumy 255,55 € za dobu od 25.06.2012 do 06.08.2012, zo sumy 155,55 € za dobu od 06.08.2012 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v zmysle špecifikácie príslušenstva zo strany žalobcu.
Z výpovede žalovaného súd zistil, že žalovaný súhlasí so zaplatením žalovanej sumy, je si vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, ale nie je v jeho schopnostiach a možnostiach žalovanú sumu žalobcovi zaplatiť do konca roka v dohodnutých splátkach. Preto požiadal súd o umožnenie poskytnutia dlhšej lehoty na splácanie žalovanej sumy, prípadne na povolenie nižších splátok, keďže je toho času nezamestnaný a žalobcovi uhrádza splátky len z toho, čo sa mu do tejto doby podarilo našetriť.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil s návrhom žalovaného na poskytnutie dlhšej lehoty na splácanie žalovanej sumy, prípadne nižších splátok.
Žalovaný dňa 27.06.2008 uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z., súčasťou ktorej sú aj Všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb spolu s dodatkom k zmluve o pripojení
- dňa 27.06.2008 účastníci uzavreli zmluvu, na základe čoho bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti.
- v súlade s dodatkom k tejto zmluve, uzavretým v rovnaký deň ako zmluva o pripojení, žalobca pre žalovaného okrem aktivácie zvoleného programu služieb zabezpečil a dodal mobilný telefón MT Nokia 2630
- v bode. 1 písm. b) Dodatku k zmluve sa zaviazal, že bude platiť včas cenu služieb podľa zvoleného programu služieb v súlade so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom služieb žalobcu a Dodatku k zmluve o pripojení.
- v dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaný podľa bodu 2 zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo ju vypovedať v dôsledku porušenia povinností zo strany účastníka (žalovaného)
- podľa bodu 4 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu 9.205,05 Sk (305,55 eur)
V prvom rade je treba poznamenať, že sa jedná s spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha režimu Občianskeho zákonníka. Úprava spotrebiteľských zmlúv v piatej hlave Občianskeho zákonníka má povahu špeciality k Obchodnému zákonníku a keďže aj samotný zákon o elektronických komunikáciách je zákonom špeciálnym, vo vzťahu k spotrebiteľovi má vždy povahu občianskoprávneho vzťahu.
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004: (1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. (2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona 610/2003 Z.z.: (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a skutočnosti, že žalovaný za služby, ktoré mu žalobca poskytol, nezaplatil nielen v lehote splatnosti faktúr za to ktoré obdobie, ale ani po tom, ako bol na úhradu dlhu písomne vyzvaný. Povinnosť žalovaného zaplatiť za to, čo mu žalobca dodal, vyplýva nielen zo samotnej zmluvy a jej dodatku, ale aj zo zákona o elektronických komunikáciách. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vo vzťahu k cene poskytnutej služby plne vyhovel.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 Obč. zákonníka:
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa § 545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Zo zákonného znenia § 544 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute má obligatórne písomnú formu, a musí by jej výška určitá, zrozumiteľná, a tiež musí by definovaná zmluvná povinnosť, na ktorej porušenie je zmluvná pokuta viazaná (t.j. ktorú zabezpečuje. V § 544 OZ sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje.
Platnosť dohody o zmluvnej pokute je ešte podmienená aj všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
V danom prípade je zmluvná pokuta priamo upravená v Dodatku k zmluve o pripojení, pričom jej výška bola individuálne negociovaná. Z okolností daného prípadu tiež Dodatok k zmluve o pripojení je zrejmé, že dohoda o zmluvnej pokute bola prijatá práve v súvislosti s tým, že žalovaný požiadal aj o telefónny aparát (teda nie len o pripojenie k elektronickej sieti) za nadštandardných cenových podmienok. Uvedenou zmluvnou pokutou bola, podľa názoru súdu, zabezpečená návratnosť rozdielu medzi sumou, ktorú žalovaný pri podpise zmluvy zaplatil a skutočnou cenou aparátu. Za normálnych okolností by k tomu došlo formou zotrvania žalovaného v právnom vzťahu po dohodnutú dobu za predpokladu, že by plnil svoje zmluvné záväzky riadne a včas. . Pre individuálnu negociáciu a dodržanie zákonnej formy teda postačí, ak je zmluvná pokuta upravená priamo v zmluve, a ak je so „zákazníkom“ dohodnutá osobitne tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Podľa názoru súdu si strany zmluvnú pokutu zmluvnú pokutu z formálneho i obsahového hľadiska dohodli platne, avšak súd zohľadnil zásadu, upravenú v ust. §545a OZ: Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
V zmluve o pripojení bola výška zmluvnej pokuty „dohodnutá“ sumou 305,55 eura. Zmluva o pripojení bola účinná dňom 27.06.2008 takže doba viazanosti teda žalovanému uplynula dňom 27.06.2010.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení (č.l. 131 spisu) uviedol, že žalovaný žalobcovi nerealizoval len dve splátky hovorného vo výške 36,19 eur a táto suma vychádza tak z dvoch nezaplatených faktúr. Cena poskytnutého mobilného telefónu žalobcovi v tom čase bola v cene 119,17 eur. Keďže v tejto právnej veci výška zmluvnej pokuty je v každom prípade individuálne dojednaná, teda aj v tomto prípade žaloba vo výške 305,55 eur bola dojednaná s poukazom na výšku mobilného telefónu, ktorá bola žalovanému poskytnutá za zvýhodnenú cenu 490,- Sk, pričom v tom čase bola štandardná cena mobilného telefónu vo výške 3.590,- Sk.
Pokiaľ ide o ďalšie krytie, ktoré zabezpečovala zmluvná pokuta, nešlo len o zvýhodnenú cenu mobilného telefónu v sume 102,90 €, išlo takisto o zabezpečenie platenia mesačného poplatku. V tomto konkrétnom prípade výška mesačného poplatku bola stanovená na 199,- Sk, čiže túto sumu bol žalovaný povinný platiť po dobu viazanosti, to znamená po dobu 24 mesiacov. To znamená, že za celú dobu viazanosti, kde bol žalobca pri poskytnutí tohto paušálu, teda aj pri poskytnutí zvýhodneného mobilného telefónu suma 158,54 eur ako súhrn 24 mesačných poplatkov vo výške 199,- Sk. To znamená, že celkovo zmluvná pokuta zabezpečovala sankciu v podobe zvýhodneného mobilného telefónu ako aj očakávaný prospech, keby žalovaný dodržal celú dobu viazanosti a každý mesiac platil mesačný poplatok tak, ako to bolo dohodnuté. A keďže suma 261,54 eur po spočítaní hore uvedených súm nie je ešte vo výške zmluvnej pokuty, v danom prípade individuálne dojednanej a to výške 305,55 eur, keďže zmluvná pokuta má preventívny a sankčný charakter, žalobca pristúpil k jej navýšeniu ešte o 35 - 40 eur, t.j. v tomto prípade o 44,- eur. Tak dospel k výške zmluvnej pokuty. Je pravda, že žalovaný v danom prípade počas 24 mesiacov nerealizoval žalobcovi len dve splátky s poukazom na výšku nezaplateného hovorného vo výške 36,19 eur. Táto suma vychádza z dvoch nezaplatených faktúr zo strany žalovaného. Keďže žalobca nevedel bližšie konkretizovať navýšenie o 35 - 40 eur dojednanej zmluvnej pokuty, súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti zmluvne dojednanú zmluvnú pokutu znížil o 44,- eur, čo predstavuje navýšenie neodôvodnené v tomto prípade a keďže žalovaný žalobcovi zaplatil sumu 150,- eur zo sumy 305,55 eur pôvodne žalovanej zmluvnej pokuty, súd s poukazom na hore uvedené zdôvodnenie, a po znížení zmluvnej pokuty podľa § 545a OZ zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 111,55 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania bol žalovaný v správnej sadzbe 9%, preto ho súd žalobcovi aj takto priznal od doby, od ktorej to určil v žalobe t.j. od splatnosti zmluvnej pokuty.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
S poukazom na majetkové pomery žalovaného, ktorý je toho času nezamestnaný, súd povolil žalovanému, s čím súhlasil aj žalobca splácať žalovanú sumu s príslušenstvom v 20-eurových mesačných splátkach vždy do 15-teho dňa toho - ktorého v mesiaci odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Keďže súd znížil výšku zmluvnej pokuty v zmysle § 545 OZ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na hore uvedené zdôvodnenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o zložitejší prípad.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.