Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-266-2012.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/266/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne I.. V. Č.Č., bytom v Y.Š., X. C. R. Č.. XX, proti žalovanej Wüstenrot poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, Y.B. Č.. XX, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2.8.2012, č.k. 18C 447/2009-146 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudkom zo dňa 13.5.2011, č.k. 18C 447/2009-105 zamietol návrh žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia neplatnosti výpovede a náhrady mzdy v dôsledku neplatnosti skončenia pracovného pomeru u žalovanej a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Náhradu trov konania úspešnej žalovanej súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal, majúc za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., kedy nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval sociálnu situáciu žalobkyne, ak žalobkyňa preukázala, že v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur od 1.2.2012. Do toho času poberala rodičovský príspevok v sume 256 eur, rodinné prídavky mesačne v sume 20 eur. V súčasnosti je žalobkyňa opäť tehotná, očakáva narodenie druhého dieťaťa s predpokladaným termínom pôrodu 4.9.2012 a teda aj naďalej bude na rodičovskej dovolenke. Ďalej súd konštatoval, že jej manžel je síce zamestnaný, avšak majú hypotekárny úver za účelom zabezpečenia bývania pre rodinu sume 51.118 eur a spotrebný úver vo výške 20.248 eur, ktoré spláca jej manžel. Súd prvého stupňa prihliadol aj na pomery žalovanej ktorá je poisťovacou spoločnosťou a má dostatok finančných zdrojov na to, aby sama zaplatila trovy svojho právneho zastúpenia, pretože jej finančná situácia je neúmerne lepšia ako finančná situácia žalobkyne.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal žalobkyňu na náhradu jej trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
V odvolaní uviedla, že má za to, že v predmetnom prípade nie sú na strane žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania mohol aplikovať ust. § 150 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie a v predmetnom prípade nemal o trovách konania rozhodovať podľa § 150 O.s.p., ale mal jej priznať trovy konania ako úspešnému účastníkovi. Bola toho názoru, že o trovách konania mal súd rozhodovať v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Ďalej poukázala na svoje procesné postavenie odporcu a teda skutočnosť, že nie ona bola iniciátorom tohto súdneho konania, ale neúspešná žalobkyňa. V konaní využila iba všetky zákonné opatrenia, aby sa úspešne bránila v spore a z toho dôvodu bola v konaní zastúpená advokátom.
Na margo „zlej“ sociálnej situácie žalobkyne poukázala na skutočnosť, že ak by žalobkyňa trpela sociálnou núdzou v takom veľkom rozsahu, tak by sa nedala zastupovať v konaní advokátom. Žalovaná vníma počínanie žalobkyne v tomto spore ako účelové, nakoľko žalobkyňa až po tom, čo si uvedomila, že jej odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nemá šancu na úspech, poukázala na svoju zlú sociálnu situáciu. Podľa jej názoru z odôvodnenia napadnutého uznesenia by sa dalo usúdiť, že žalobkyňa tým, že je na materskej dovolenke a čaká ďalšie dieťa, je oprávnená bezdôvodne žalovať kohokoľvek a mať istotu, že nebude postihnutá povinnosťou nahradiť procesné trovy konania. Argumentácia súdu prvého stupňa ohľadne jej finančnej situácie nie je namieste, nakoľko ako to už v tomto odvolaní bolo spomenuté, nebola iniciátorom tohto konania. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 109/2009 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR M Cdo 14/1999. Podľa jej názoru súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. nakoľko nebral do úvahy všetky atribúty, ktoré sú nevyhnutné na rozhodovanie podľa predmetného ustanovenia. Ďalej namietala, že napadnuté uznesenie nie je riadne a náležite odôvodnené a vníma ho ako stručne a nejasné a z hľadiska práva ho považuje za nepreskúmateľné, arbitrárne, resp. zjavne neodôvodnené.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. l, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k majetkovým, sociálnym a osobným pomerom účastníkov konania, ktorý následne aj správne právne posúdil ak v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania úspešnej žalovanej nepriznal. Skutkový, ale ani právny stav sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 O.s.p.).
Pre potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací uvádza nasledujúce: V sporovom konaní (ako je tomu v danom prípade) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Treba súhlasiť s odvolateľkou v tom, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivým konkrétnym prípadov a ma slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolnosti konkrétnej veci.
Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom, všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.
V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. posúdil relevantné okolnosti pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ak prihliadol k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom nielen žalobkyne, ale aj žalovanej, preto nemožno súhlasiť s názorom žalovanej v odvolaní, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, vzhľadom na to, že nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Na zistení súdu prvého stupňa ohľadom majetkových a zárobkových pomerov žalobkyne ako sa nesprávne domnieva žalovaná nemení nič ani skutočnosť, že žalobkyňa bola iniciátorkou sporu a v konaní bola zastúpená advokátom. Z ustanovenia § 150 ods. 1, ani zo žiadneho iného ustanovenia upravujúceho náhradu trov konania nevyplýva, že na takéhoto účastníka nemožno aplikovať ust. § 150 ods. 1 a teda povinnosť zaviazať ho na náhradu trov konania, úspešnému účastníkovi.
Za dôvodnú nepovažuje odvolací súd ani námietku žalovanej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, zjavne neodôvodnené, lebo súd v napadnutom uznesení stručne, jasne a výstižne vysvetlil, na ktoré skutočnosti ohľadom osobných, majetkových a zárobkových pomerov účastníkov pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol a z odôvodnenia je aj zrejmé ako vec správne posúdil.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, ktorej však v súvislosti s odvolacím konaním trovy nevznikli a žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.