Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-311-2011.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Subarea
4Co/311/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: S. Q., s.r.o., so sídlom S., S. 5, P.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Q. U., advokátkou, AK N., D. č. X proti odporcom: 1/ Ing. X. F. R., so sídlom S. H. - C., E. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, 2/ R., s.r.o., so sídlom S., X. XXX, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že navrhovateľ je veriteľom pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. apríla 2011, č.k. 4C/74/2009-343, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/, 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky vo výške 4.650.276,40 Sk (154.360,89 Eur) s prísl., ktorej dlžníkom je spoločnosť M., a.s., so sídlom H. ulica 4, S. a ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. S. E., so sídlom Z. cesta XX, C. C.. Vychádzal zo zistenia, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Konštatoval, že navrhovateľ naliehavosť právneho záujmu v tejto veci odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky sa vedie v prospech osoby, ktorej nesvedčia práva veriteľa pohľadávky a že navrhovateľ je aj s ohľadom na doteraz vydané rozhodnutia exekučného súdu a Krajskej prokuratúry v Trenčíne v právnej neistote, či jeho pohľadávka, ktorej veriteľom sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2003, bude uspokojená. Podľa navrhovateľa je podanie tejto určovacej žaloby jediným dostupným právnym prostriedkom, ktorý môže zamedziť vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, v prospech ktorého by sa malo v exekučnom konaní plniť, môže zabezpečiť plnenie v prospech navrhovateľa, ktorý je skutočným veriteľom pohľadávky a odstrániť právnu neistotu nielen medzi účastníkmi konania, ale aj právnu neistotu konajúceho exekútora a dlžníka pohľadávky. Ďalej návrh odôvodnil tým, že ide o to, že navrhovateľ je vlastníkom pohľadávky, ale je tu niekto cudzí, t.j. odporca, ktorý nakladá s touto pohľadávkou ako s vlastnou a v prípade, že by bol odporca úspešný v exekučnom konaní, došlo by k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane, pričom navrhovateľ by musel žiadať toto vydanie bezdôvodného obohatenia následne od odporcu. Súd prvého stupňa poukázal na to, že navrhovateľ svoj návrh na určenie, že je veriteľom pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2003 podal dňa 08.04.2009, a to v čase a v situácii, keď prebieha exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. S. E. a konanie pred exekučným súdom - OS Prievidza pod sp. zn. 16Er/171/2008, a to na návrh podaný oprávneným Ing. X. F. - R. proti povinnému M., a.s. dňa 30.01.2008, pričom exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/113/2002 - 531 zo dňa 26.09.2006 s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/261/2007-662, 19Co/274/2007 zo dňa 06.12.2007. Tento rozsudok Okresného súdu v Prievidzi nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2008 a vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľ podal návrh v tejto veci za situácie, kedy
existuje právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/113/2002 - 531 zo dňa 26.09.2006 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/261/2007-662, 19Co/274/2007 zo dňa 06.12.2007, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prievidza potvrdený. Pre toto konanie je dôležitý právny záver Krajského súdu v Trenčíne obsiahnutý v jeho rozsudku č.k. 17Co/261/2007-662 zo dňa 06.12.2007, a to v tej časti, v ktorej sa odvolací súd zaoberá danosťou aktívnej legitimácie navrhovateľa, t.j. Ing. X. F. - R. (osoba totožná s odporcom 1/), a to v súvislosti s predloženou zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávky spolu s jej dodatkom zo dňa 02.10.2003. Dôležité pre toto konanie je, že odvolací súd uzavrel, že dospel k záveru, že v súlade s vôľou účastníkov dojednanou v zmluve o postúpení pohľadávky (zo dňa 02.10.2003) v dôsledku nezaplatenia dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky zmluvu (zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003) nemožno považovať za platnú, pretože nedošlo k zmene v osobe veriteľa a tak navrhovateľ (v tomto konaní odporca 1/) je v konaní vecne aktívne legitimovaný. Tento exekučný titul dal oprávnenie odporcovi 1/ na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, a to v postavení oprávneného. Prípadný úspech navrhovateľa v tejto veci a určenie, že je veriteľom predmetnej pohľadávky a teda rozhodnutie vo veci samej o určenie, že tu právo je, by pre prebiehajúce exekučné konanie nemal žiaden dôsledok v prospech navrhovateľa, a to v tom zmysle, že by sa v exekučnom konaní stal oprávneným. Ak navrhovateľ odôvodňuje naliehavosť svojho právneho záujmu tým, že ak by v exekučnom konaní bol odporca úspešný, došlo by k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane a navrhovateľ by musel žiadať toto vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu, potom treba uviesť, že by išlo o žalobu o plnenie, ktorá má prednosť pred určovacou žalobou podľa § 80 písmeno c/ O.s.p.. Ak navrhovateľ tvrdí, že je veriteľom predmetnej pohľadávky, ide o vzťah medzi ním a dlžníkom M., a.s.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď podľa názoru súdu navrhovateľ nedosvedčil, nepreukázal svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, súd návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ďalej rozhodol, že návrh odporcu 2/ na prerušenie konania zamieta. Vychádzal zo zistenia, že v tomto prípade nie je daný dôvod na prerušenie konania, aj keď je pravdou, že pred Okresným súdom Banská Bystrica prebieha konania pod sp. zn. 61Cb/57/2011 o návrhu navrhovateľa R. s.r.o. proti odporcom S. s.r.o. a spol. o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003. Dôvod na prerušenie konania nie je z dôvodu, že v tejto veci návrh zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 288,31 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Trovy konania odporcu 1/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia po 53,49 Eur + režijný paušál 2 x 6,95 Eur + 19 % DPH vo výške 22,97 Eur, za 2 úkony právnej služby - zastupovanie na pojednávaní 08.10.2010, 18.05.2010 po 53,49 Eur + režijný paušál 2 x 7,21 Eur + 19 % DPH vo výške 23,06 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 288,31 Eur. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške 15,57 Eur na účet súdu, ktoré spočívajú vo vyplatenom svedočnom svedkovi Ing. A. Z. vo výške 15.57 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa jeho zmeny tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Vytýkal súdu prvého stupňa, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky medzi odporcom 1/ a obchodnou spoločnosťou S. s.r.o., so sídlom F. Z. došlo dňa 02.10.2003, teda v čase už prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/113/2002. Citované rozhodnutie Okresného súdu Prievidza potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu je rozhodnutím deklaratórneho charakteru, a teda súd skúmal len to, či pred začatím konania jestvoval hmotnoprávny vzťah, ktorý vyústil do sporu a samotným rozhodnutím súd deklaroval len to, čo v skutočnosti jestvovalo na úrovni hmotného práva a hmotnoprávneho vzťahu založeného bezdôvodným obohatením dlžníka. Na základe uvedeného analogicky možno vyvodiť, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C/113/2002 sa deklarovalo, že dlžník je povinný splniť svoj dlh veriteľovi pohľadávky, a preto sa v rámci prebiehajúceho súdneho konania navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že on je veriteľom pohľadávky, čím by mohol v rámci exekučného konania vystupovať v pozícii oprávneného. Poukázal na to, že v exekučnom konaní vedenom proti povinnému M. a.s. v prospech oprávneného - odporcu 1/ sa domáhal zmeny účastníka na strane oprávneného, avšak súd jeho návrh zamietol a zmenu nepripustil. Taktiež podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania voči rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C/113/2002 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/261/2007, 19Co/274/2007, pričom
Krajská prokuratúra v Trenčíne podnet ako nedôvodný odložila a konštatovala, že nie je dôvodné podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokuratúra. Vyslovil názor, že exekúcia na vymoženie pohľadávky je nesprávne vedená v prospech odporcu 1/, napriek tomu, že pohľadávka bola preukázateľne postúpená na neho. V prípade, ak by prebehol výkon súdneho rozhodnutia v prospech odporcu 1/, spoločnosť M. a.s. by sa nemohla domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/, pretože ten, kto bol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie ukladajúce mu platobnú povinnosť, je týmto výrokom viazaný a nemôže preto v inom konaní úspešne uplatňovať nárok na vrátenie čiastky zaplatenej podľa tohto rozhodnutia s tvrdením, že v skutočnosti žiadnu platobnú povinnosť nemal. Je predpoklad, že prebiehajúce exekučné konanie by mohlo spôsobiť zánik spoločnosti M. a.s. pre nedostatok majetku, čím by sa navrhovateľ svojho oprávneného nároku voči dlžníkovi nikdy nedomohol, preto jeho postavenie je v tejto právnej veci neisté. Jedinou možnosťou pre neho je dosiahnuť odklad exekúcie, aby sa predišlo plneniu odporcovi 1/, domôcť sa určenia, že je veriteľom pohľadávky, aby v rámci exekučného konania mohol vystupovať v právnom postavení oprávneného a tým eliminovať stav ohrozenia svojho práva a neistoty v právnom vzťahu. Mal za to, že v danom prípade existuje naliehavý právny záujem, nakoľko využil všetky dostupné právne prostriedky na to, aby súdny exekútor a exekučný súd konal s ním ako s veriteľom pohľadávky, avšak neúspešne. Podanie predmetného návrhu bolo jediným dostupným právnym prostriedkom, ktorým sa mohol domáhať splnenia požadovaného nároku voči spoločnosti M. a.s. a odstrániť právnu neistotu nielen medzi účastníkmi konania, ale aj právnu neistotu konajúceho exekútora a dlžníka pohľadávky. Naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu je daný predovšetkým tým, že výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky sa vedie v prospech osoby, ktorej nesvedčia práva veriteľa pohľadávky a navrhovateľ je aj s ohľadom na doteraz vydané rozhodnutia exekučného súdu a Krajskej prokuratúry v Trenčíne v právnej neistote, či jeho pohľadávka, ktorej veriteľom sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2003, bude uspokojená. Vyslovil názor, že nemal inú možnosť ako podať predmetnú určovaciu žalobu, nakoľko v zmysle § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že spoločnosť M. a.s. by sa v prípade výkonu rozhodnutia nemohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi. Na druhej strane, nie je oprávnený domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcovi 1/ pre nedostatok aktívnej legitimácie. Rovnako nemôže podať žalobu o zaplatenie voči spoločnosti M. a.s., nakoľko v predmetnej právnej veci už bolo právoplatne rozhodnuté č.k. 11C/113/2002. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.774,52 Eur.
Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, založený na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho správnom právnom posúdení. Uviedol, že navrhovateľ v podanom odvolaní opakuje tie isté skutočnosti, ktorými argumentoval v konaní pred okresným súdom. Poukázal na to, že v súdnom konaní vedenom na Krajskom súde Trenčín pod sp. zn. 17Co/261/2007, 19Co/274/2007 sa vzhľadom na námietku spoločnosti M. a.s. zaoberal súd aj otázkou aktívnej legitimácie odporcu 1/ ako veriteľa pohľadávky, určenia práva, ku ktorej sa domáha navrhovateľ v tomto konaní. Súdy ustálili, že odporca 1/ bol a je aktívne legitimovaný na uplatnenie práva podaným návrhom a je veriteľom tejto pohľadávky. Už v rámci konania bola predložená zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky medzi odporcom 1/ a spoločnosťou S. s.r.o. zo dňa 02.10.2003, teda rovnaká zmluva, na základe ktorej odvodzuje svoje postavenie odvolateľ. Súdy pri svojom rozhodovaní zohľadnili obsah tejto zmluvy, jej obsah správne posúdili a svoj záver riadne odôvodnili. Krajský súd v Trenčíne sa v konaní vedenom pod sp. zn. 17Co/261/2007, 19Co/274/2007 zo dňa 06.12.2007 zaoberal otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v súlade s vôľou účastníkov dojednanou v zmluve o postúpení pohľadávky v dôsledku nezaplatenia dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky zmluvu nemožno považovať za platnú, preto nedošlo k zmene v osobe veriteľa, a tak navrhovateľ (v tomto konaní odporca 1/) je v konaní vecne aktívne legitimovaný. Znamená to, že súdy sa vysporiadali v predchádzajúcich rozhodnutiach aj s existenciou práva odporcu k pohľadávke, osobitne sa vysporiadali aj s obsahom, účinnosťou a plnením zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky medzi odporcom 1/ a spoločnosťou S. s.r.o. zo dňa 02.10.2003, z ktorej následne odvodzuje svoju pozíciu v tomto konaní navrhovateľ. Navrhovateľ sa nedôvodne domáha revidovania tohto právoplatného rozhodnutia, pričom jeho predchádzajúce snahy, najmä podnet na mimoriadne dovolanie, či podania v rámci exekúcie boli ako nedôvodné odmietnuté. Mal za to, že u navrhovateľa neexistuje žiadna právna neistota, keď je zrejmé, že je právoplatne rozhodnuté, že zmluvou
o postúpení pohľadávky medzi odporcom 1/ a spoločnosťou S. s.r.o. zo dňa 02.10.2003 neprestal byť odporca 1/ vzhľadom na nezaplatenie odplaty za postúpenie veriteľom pohľadávky. Podaná žaloba preto nemôže v žiadnom prípade odstrániť stav neistoty, keďže u navrhovateľa žiadna právna neistota objektívne nie je a nemôže byť. Akékoľvek rozhodnutie o podanej žalobe nemôže ani zmeniť existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia judikovanej pohľadávky. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď návrh ako nedôvodný pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.
Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 11C/113/2002 a Krajskom súde Trenčín sp. zn. 17Co/261/2007, 19Co/274/2007 bolo právoplatne určené, že veriteľom pohľadávky, ku ktorej žiada navrhovateľ určenie, že je jej veriteľom, je odporca 1/. V tomto súdnom konaní súdy posúdili zmluvu o postúpení pohľadávky z 02.10.2003 a vyvodili jednoznačný záver, že odporca 1/ neprestal byť veriteľom predmetnej pohľadávky. Na strane navrhovateľa preto nemôže panovať žiadna právna neistota. Musí si byť vedomý, že keď bolo právoplatne rozhodnuté, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 02.10.2003 neprestal byť odporca 1/ veriteľom pohľadávky, nemôže byť veriteľom pohľadávky navrhovateľ. Existuje tak právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý jeho spoločnosť oprávňuje vymáhať pohľadávku a ani podaný návrh navrhovateľa tento stav nemôže zvrátiť. Mal za to, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto spravidla nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinností podľa § 80 písm. b/ O.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo na splnenie povinnosti, treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Všeobecne platí, že navrhovateľ má právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Účelom určovacej žaloby je tak poskytnutie ochrany právnym vzťahom tam, kde sú tieto právne pomery ohrozené neistotou.
V preskúmavanej veci je predmetom konania určovacia žaloba, ktorou sa navrhovateľ domáha určenia, že je veriteľom pohľadávky vo výške 4.650.276,40 Sk (154.360,89 Eur s príslušenstvom), ktorej dlžníkom je spoločnosť M. a.s., so sídlom S. a ktorá pohľadávka je vymáhaná v exekučnom konaní v prospech odporcu 1/, resp. v prospech odporcu 2/. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003 uzavretej medzi odporcom 1/ a spoločnosťou S. s.r.o. a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.10.2003 uzavretej medzi spoločnosťou S. s.r.o. a navrhovateľom. Dôvodil, že na základe uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky sa stal vlastníkom pohľadávky vo výške 4.650.276,40 Sk (154.360,89 Eur) s príslušenstvom, ktorej dlžníkom je spoločnosť M. a.s., so sídlom H. V., S.. Pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia treba predovšetkým
posúdiť otázku, či súd prvého stupňa pochybil, keď prejudiciálne otázku platnosti, resp. neplatnosti zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003 neposudzoval sám, ale vychádzal z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11C/113/2002 potvrdeného odvolacím súdom - Krajským súdom Trenčín sp. zn. 17Co/261/2007, 19Co/274/2007. Ten túto otázku riešil v konaní o žalobe odporcu 1/, ktorou sa domáhal proti spoločnosti M. a.s., S. zaplatenia sumy 4.650.276,40 Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V tomto súdnom konaní odporca M. a.s., S. namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľa (P.. X. F. - R.) s poukazom na uzavretú zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi Ing. X. F. a právnym predchodcom navrhovateľa S. s.r.o.. Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 06.12.2007 č.k. 17Co/261/2007-662 otázku platnosti zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003 riešil ako prejudiciálnu otázku a dospel k záveru, že v súlade s vôľou účastníkov dojednanou v zmluve o postúpení pohľadávky v dôsledku nezaplatenia dohodnutej odplaty za postúpenie pohľadávky, zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003 nemožno považovať za platnú. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu nedošlo k zmene v osobe veriteľa a tak Ing. X. F. - R. je v konaní vecne aktívne legitimovaný. V tomto súdnom rozhodnutí bol vyjadrený jednoznačný záver, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 02.10.2003 a veriteľom pohľadávky voči dlžníkovi M. a.s., S. je odporca 1/. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2008 a vykonateľnosť dňa 24.01.2008, pričom následne podal Ing. X. F. - R. ako oprávnený proti povinnému M. a.s., S. dňa 30.01.2008 návrh na vykonanie exekúcie. Hoci tento rozsudok je záväzný len medzi účastníkmi sporu (navrhovateľ v tomto konaní nevystupoval ako účastník konania) a navrhovateľ v preskúmavanej veci na preukázanie tvrdenej platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003 neuviedol žiadne nové skutočnosti, aj podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je potrebné z takéhoto rozhodnutia vychádzať v záujme zachovania princípu právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 ústavy a práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokuratúra, ktorý Krajská prokuratúra v Trenčíne ako nedôvodný odložila, keď dospela k záveru, že nie je dôvod na podanie mimoriadneho dovolania s poukazom na správne závery súdu. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe aj podľa názoru odvolacieho súdu, v danej veci nebolo možné znovu posudzovať ani ako predbežnú otázku platnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 02.10.2003, nakoľko otázku platnosti tejto zmluvy skúmal súd ako prejudiciálnu otázku v inom súdnom konaní. Na základe uvedeného právneho posúdenia odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď jeho právne postavenie nie je neisté, nakoľko v súdnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že zmluvou o postúpení pohľadávky medzi odporcom 1/ a spoločnosťou S. s.r.o. zo dňa 02.10.2003 sa nestal veriteľom pohľadávky. Naviac prípadný úspech navrhovateľa v tejto veci a určenie, že je veriteľom predmetnej pohľadávky by pre prebiehajúce exekučné konanie nemalo žiadny dôsledok v prospech navrhovateľa, a to v tom zmysle, že by sa v exekučnom konaní stal oprávneným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na prebiehajúce exekučné konanie sp. zn. 16Er/171/2008, v ktorom už súd rozhodol o návrhu navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka konania v exekučnom konaní na strane oprávneného, tak že návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že exekučný súd nemôže akceptovať prevod práva, ku ktorému došlo ešte pred vydaním exekučného titulu, pretože tento sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení vecnej legitimácie v základnom sporovom konaní. S ostatnými odvolacími námietkami sa náležite vysporiadal v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a naň odkazuje. Z týchto dôvodov bolo odvolanie navrhovateľa nedôvodné.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným odporcom nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporcovia 1/, 2/ takýto návrh na náhradu trov nepodali.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti zo strany navrhovateľa voči senátu Krajského súdu Trenčín, ktorého členom je JUDr. Marková, odvolací súd k tejto námietke neprihliadal, nakoľko daná vec bola prejednaná a rozhodnutá v senáte 4Co v zložení JUDr. Oľga Lichnerová ako predsedníčka senátu, JUDr. Alica Beňová a JUDr. Iveta Martináková ako členovia senátu.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .