Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_0ER-916-1998.pdf
PDF · 68.75 KB
Case nature
Area
Subarea
0ER/916/1998
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného X.. X. Z., S.. XX.X.XXXX, M. M., Z.. S. XX proti povinnému AGROBARD spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov, J. Švermu 9, Bardejov, IČO: 31676405, o vymoženie 1.026,72 € takto
rozhodol:
Exekučné konanie z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh pôvodného oprávneného [V..J..L.., V..R..J.. Z. (Q. Q. J. X. V. J. L.Ú., V. V. R. J. Z.)] a exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 1Rob/1150/1994 zo dňa 13.12.1994 vydaného Okresným súdom Bardejov, sa dňa 16.6.1998 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 29.6.1998 poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 29.11.2011 predložil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Súd na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov zistil, že dňa 30.1.2008 došlo u povinného ex offo k jeho výmazu. Týmto dňom v zmysle § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka teda došlo k jeho zániku.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Keďže povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol po začatí exekučného konania bez právneho nástupcu, v exekučnom konaní nemožno ďalej pokračovať a musí sa zastaviť. Súd z tohto dôvodu predmetné exekučné konanie zastavil.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 16.6.1998, teda dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že k výmazu povinného došlo až dňa 30.1.2008, teda po takmer 10 rokoch. Je teda zrejmé, že táto právna skutočnosť nastala až po tom, čo oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Z tohto pohľadu má tak súd za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného, a preto nemohol predvídať ani dôvod zastavenia exekúcie. V opačnom prípade, ak by súd pripustil, že oprávnený mohol a mal už v čase začatia exekučného konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci v zániku povinného bez právneho nástupcu, potom logicky od žiadneho oprávneného by nebolo možné očakávať, že svoje judikované nároky bude aj reálne vymáhať v exekučnom konaní proti povinným, ktorí sú právnickými osobami.
Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983). V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008.
Vychádzajúc z uvedeného súd preto exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd má za to, že takéto rozhodnutie o nepriznaní trov nie je arbitrárnym rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.). V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.