Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-20S/114/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

23

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: X-NET, spol. s r.o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101917202/2022 zo dňa 07.07.2022, takto

rozhodol:

23

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101917202/2022 zo dňa 07.07.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

21

I.

Administratívne konanie

1. Napadnutým rozhodnutím č. 101917202/2022 zo dňa 07.07.2022 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102543421/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým správca dane podľa daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 9 070,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2017. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu podľa o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019. Daňová kontrola začala dňa 19.10.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 07.09.2020, doručeným žalobcovi dňa 17.09.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101500129/2021 zo dňa 16.08.2021, ktorý bol dňa 31.08.2021 doručený žalobcovi ako daňovému subjektu. V súlade s daňového poriadku začal správca dane vyrubovacie konanie nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou, t. j. dňa 01.09.2021. Správca dane z predložených dokladov zistil, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie december 2017 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od

dodávateľa Megsys s.r.o., IČO 50336274, FA č. 1712005, dátum zdaniteľného plnenia 31.12.2017, základ dane 45 350,- Eur, DPH 9 070,- Eur, celková čiastka 54 420,- Eur. Po zhodnotení všetkých zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že žalobca a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie služieb od dodávateľa Megsys s.r.o., bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná faktúra a že pri jej dodávke vznikla daňová povinnosť a právo na odpočítanie dane, čím nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených v a a . Správca dane nemal preukázané, že daňový subjekt – žalobca si oprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa – 51 . Na základe podaného odvolania žalovaný v zmysle daňového poriadku uložil správcovi dane doplniť konanie ďalším dokazovaním, a to vypočutím svedkov A. B. C. a D. E. a vykonať preverenie dodávok sporných služieb u konečných príjemcov služieb. Žalovaný ako odvolací orgán sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok a po vyhodnotení výsledkov dokazovania v rámci doplneného daňového konania stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys s.r.o., preto mal za to, že správca dane postupoval v súlade s a v nadväznosti na , keď žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH nepriznal.

II.

Argumenty žalobcu

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101917202/2022 zo dňa 07.07.2022, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Daňového úradu Trnava č. č. 102543421/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 9 070,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017.

3. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu ich nezrozumiteľnosti a nedostatok dôvodov, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

4. Vo vzťahu k nesprávnej interpretácii a a žalovaným, najmä v jeho právnom závere, že osoba, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, mal žalobca za to, že primárne materiálne podmienky pre účel priznania odpočtu dane žalobcovi za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa Megsys s.r.o. boli v preverovanom prípade splnené a žalobca svoje dôkazné bremeno predložením daňových dokladov v zmysle daňového poriadku uniesol. Konštatoval, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby, čo deklaroval v podanom daňovom priznaní (resp. dodatočnom daňovom priznaní), t. j. vzniklo mu aj právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby – Megsys s.r.o. Splnenie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia žalobca zároveň obhajoval tvrdením, že za preverované služby prijaté od deklarovaného dodávateľa Megsys s.r.o. preukázateľne zaplatil a tieto dodané služby použil na svoje zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov zároveň žalobca dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom Megsys s.r.o. bol preň, aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi, plne ekonomicky opodstatnený.

5. K dôvodom nepriznania žalobcom uplatneného práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, žalobca namietal zrejmý rozpor v právnom posúdení veci, keď sa daňové orgány oboch stupňov snažia spochybniť splnenie podmienok žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom Megsys s.r.o., avšak každý z nich na inom podklade. Poukázal na časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorom správca dane konštatuje, že predpokladom nároku na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry je, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, pričom žalovaný tento záver v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia rozvíja podľa žalobcu zásadne nesprávnym smerom, keď uviedol, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys s.r.o.

nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalovaný tak spochybnil konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúre, pričom však identifikácia dodávateľa je formálna podmienka práva na odpočítanie dane. Toto tvrdenie žalovaného považuje žalobca za rozporné s tvrdením správcu dane, ktorý vo svojom rozhodnutí argumentoval, že služby neboli dodané, teda vyslovuje záver o neexistencii dodaných zdaniteľných plnení (čo však podľa názoru žalobcu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch).

6. V tejto súvislosti s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 25.05.2022 žalobca argumentoval, že identifikácia dodávateľa uvedeného na faktúre je formálnou podmienkou, a nie materiálnou podmienkou práva na odpočítanie dane. Na podporu svojej argumentácie dal žalobca do pozornosti aj vybrané časti právnych záverov uvedených v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. zo dňa 23.03.2022 v prípade Kemwater Pro Chemie, aj s poukazom na aplikovaný právny záver Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „súdny dvor“, príp. „SD EÚ“), ktorý pripustil, že i možnosť, že ak nebude zistená identita dodávateľa, napriek tomu však budú splnené hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na odpočet DPH, pokiaľ budú s ohľadom na skutkové okolnosti k dispozícii údaje potrebné k overeniu, že dodávateľ mal postavenie platcu DPH.

7. Argumentáciu, ktorou správca dane spochybňuje dodanie služieb spoločnosťou Megsys s.r.o. z dôvodu nedostatku materiálnej a personálnej stránky ako i subdodávateľskej, považuje žalobca za rozpornú aj s judikatúrou SD EÚ, najmä s právnymi závermi rozhodnutia vo veci Vikingo vedenej na súdnom dvore pod sp. zn. C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 66. V nadväznosti na citované právne závery žalobca spochybnil splnenie podmienok v prejednávanom prípade, ktoré inak súdny dvor pre zamietnutie práva na odpočítanie DPH vyžaduje, a to najmä aktívnu preukázanú účasť žalobcu, resp. platcu DPH na daňovom podvode alebo preukázanie jeho vedomosti, že uvedené transakcie sú súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. V uvedenom svetle považuje žalobca závery správcu dane ohľadom nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. za nesprávne, a preto na tieto nie je možné prihliadať.

8. Žalobca taktiež namietal nesprávnu interpretáciu ustanovení § 24 a § 46 daňového poriadku v súvislosti s rozložením a prenosom dôkazného bremena. S poukazom na obsah administratívneho spisu žalobca vyjadril názor, že uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku. Dal do pozornosti, že správca dane v konaní jednoznačne nepredložil ani nezabezpečil dôkazy, ktoré by vyvracali dôkazy predložené žalobcom. Právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr správca dane ako i žalovaný odmietajú priznať len na základe pochybností, a nie na základe relevantných zistení alebo nespochybniteľných dôkazov.

9. K procesným vadám majúcim dopad na prenos dôkazného bremena žalobca namietal, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.02.2022, žalobca zastal názor, že absenciou postupu podľa ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku počas daňovej kontroly vôbec nedošlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu. V nadväznosti na uvedené preto žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov v rozpore s ustanovením § 24 daňového poriadku a s judikatúrou najvyšších súdnych autorít nezákonným spôsobom rozširujú dôkazne bremeno žalobcu.

10. Žalobca na účely vyhodnotenia podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH považoval za nevyhnutné zohľadniť princíp daňovej neutrality, pričom zdôraznil, že žalobca svojím správaním nijakým spôsobom nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky, keďže daň na vstupe fakturovanú dodávateľom služieb Megsys s.r.o. riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu v rámci zabezpečenia princípu daňovej neutrality. V spojitosti s predloženými dôkazmi o reálnosti poskytnutých služieb považuje za nevyhnutné, aby v rámci zachovania princípu daňovej neutrality bolo žalobcovi právo na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o. priznané. V prípade pochybností žalovaného o výklade právnych predpisov, najmä ustanovení a v spojitosti s ustanovením daňového poriadku bol žalovaný povinný prednostne použiť spôsob výkladu rešpektujúci zásadu in dubio pro mitius. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca závery žalovaného, týkajúce sa právneho posúdenia veci v nadväznosti na zistenia skutkového stavu, za nesprávne, nemajúce oporu v právnych predpisoch ani v zistenom skutkovom stave.

11. Žalobca zároveň namietal aj nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ pre rozhodnutie považuje žalobca za rozporný s administratívnym spisom a rovnako tak nemajúci v ňom oporu. Žalovaný konkretizoval, že ide o nesprávne vyhodnotenie personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. pre poskytnutie spochybňovaných služieb pre žalobcu. Z predložených dokladov, vysvetlení a svedeckých výpovedí je, podľa názoru žalobcu, bezpochyby zrejmé, že dodávateľ Megsys s.r.o. disponoval dostatočným počtom kvalifikovaného personálu na poskytnutie služieb. Taktiež nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti týkajúce sa povahy a špecifikácie poskytnutých služieb vrátane zmluvných dojednaní medzi dodávateľom Megsys s.r.o. a žalobcom. Žalovaným spochybňované tvrdenia žalobcu na podklade odpovedí jeho odberateľov o dodaní služieb považuje žalobca za ničím nepodložené majúce oporu len v zmluvnej dohode medzi žalobcom a príslušným zákazníkom o možnosti/nemožnosti využiť na poskytnutie služieb aj subdodávateľa. Správca dane disponuje iba pochybnosťami vo vzťahu k reálnej podstate služieb. Správcovia dane neskúmali (hoci podľa žalobcu mali), či boli služby zákazníkom žalobcu reálne poskytnuté. Následne žalobca spochybnil závery žalovaného vo vzťahu k jednotlivým odberateľom žalobcu, ktoré ho viedli k dôvodnosti záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

12. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalobca poukázal na zmätočnosť a nejasnosť rozhodnutia. Zmätočnosť spočíva podľa žalobcu v tom, že daňový úrad vykonal kontrolu en bloc za všetkých 25 zdaňovacích období, avšak skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane vo významnej miere menil, na čo však správne orgány nereflektovali a nerozlišovali. Za relevantné zmeny v skutkovom stave týkajúce sa primárne dodávateľa sporných služieb Megsys s.r.o. považoval žalobca najmä zamestnanecký pomer B. C. do 30.06.2018, poskytnutie softvéru SAAS spoločnosťou BOLIX s.r.o. Tieto skutkové okolnosti neboli vôbec preskúmané a náležite zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, sú v ňom len rámcovo naznačené a nie je jasný ich dopad na závery žalovaného. Rozhodnutie je tak nezrozumiteľné pri otázkach zásadného významu. Podľa názoru žalobcu sa daňový úrad nevysporiadal so všetkými dôkazmi, návrhmi a námietkami, pričom žalovaný len okrajovo a veľmi povrchne, čo je z pohľadu žalobcu absolútne nedostatočné a navyše účelové. Žalobca poukázal na konkrétne tvrdenia a dôkazy, ktoré žalovaný vôbec nezohľadnil, prípadne odbil univerzálnymi frázami, že sa jedná najmä o žalobcove tvrdenia k personálnym kapacitám dodávateľa Megsys s.r.o., k evidencii poskytnutých služieb (človekohodín), k povahe a špecifikácii poskytnutých služieb (na predložených dokumentoch – faktúrach a protokoloch), k výsluchom svedkov B. C. a D. E. v zmysle o doplnení konania, k odberateľom žalobcu. Bez kvalifikovaného vysporiadania sa s naznačenými, pre žalobcu zásadnými tvrdeniami, nemožno rozhodnutie považovať za dostatočne odôvodnené, navyše keď boli dokonca opakovane vznesené počas daňového konania. V tejto súvislosti žalobca namieta, že žalovaný sa v rozhodnutí nevyjadril k vyššie uvedeným skutočnostiam namietanými žalobcom a nezdôvodnil, prečo ich nezobral do úvahy alebo prečo nie sú podľa jeho názoru pre vec relevantné. Jedná sa pritom o významné množstvo dôkazov a argumentov, ktoré majú bezpochyby dopad na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľom Megsys s.r.o. pre žalobcu.

13. V neposlednom rade žalobca napádal procesné pochybenia daňových orgánov v priebehu daňového konania, a to najmä postup správcu dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku, keď tento neoznámil v priebehu daňovej kontroly žalobcovi svoje pochybnosti a nevyzval žalobcu na odstránenie jeho pochybností v zmysle citovaného ustanovenia daňového poriadku. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že postupom správcu dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku došlo k závažnému pochybeniu počas výkonu daňovej kontroly, v dôsledku ktorého bol žalobca pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam správcu dane, resp. tieto efektívne odstrániť. Za dôležité považoval žalobca uviesť, že tento nezákonný postup viedol k tomu, že nie len správca dane ale aj žalovaný spochybňujú splnenie podmienok na odpočítanie dane žalobcom z prijatých faktúr od dodávateľa Megsys s.r.o. výlučne na podklade pochybností, ktoré bolo možné odstrániť počas daňovej kontroly, pokiaľ by správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom.

14. Taktiež došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 65 ods. 3 daňového poriadku, keď nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia, čoho dôsledkom sa žalobca dostal do stavu právnej neistoty. V tejto súvislosti namieta, že správca dane nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam po doplnení dokazovania, aby mohol plnohodnotne uplatniť svoje procesné právo na obhajobu. Žalobca pripustil, že síce doručil daňovému úradu vyjadrenie k doplneniu konania, to však podľa jeho názoru

nekonvaliduje postup správcu dane. Opakované porušenie procesných práv žalobcu počas daňového konania považuje žalobca za natoľko závažné, že mohli a mali za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v daňovom konaní, čo je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí oboch stupňov z dôvodu podľa .

15. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia podľa , , a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2022 považuje námietky žalobcu za právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku žalobou napadnutých rozhodnutí a na výšku rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol vyrubený na základe vykonanej daňovej kontroly. Žalovaný popri tomto vyjadrení odkazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane, ako i rozhodnutie žalovaného netrpia takými vadami, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, a pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Navrhol, aby pôvodne Krajský súd v Trnave žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

17. Žalovaný úvodom svojho vyjadrenia zhrnul doterajší priebeh administratívneho konania, uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia december 2017 až december 2019 zistil, že vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s.r.o. a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu, na ktorých je ako dátum zdaniteľného plnenia uvedený posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, boli predmetom fakturácie služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“, v stĺpci „počet“ boli číselné hodnoty bez označenia mernej jednotky. Žalobca si za predmetné kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa Megsys s.r.o., Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO 5033627, DIČ 2120282857, IČ DPH SK2120282857, (faktúra č. FA č. 1712005, dátum zdaniteľného plnenia 31.12.2017, základ dane 45 350,- Eur, DPH 9 070,- Eur, celková čiastka 54 420,- Eur). Správca dane preveroval právo žalobcu na odpočítanie dane z vyššie uvedenej dodávateľskej faktúry, pričom celková suma odpočítania dane za všetky kontrolované zdaňovacie obdobia bola zo všetkých sporných faktúr v sume spolu 176 030,- Eur. V predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období, ako i v ostatných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach správca dane prijal záver, že žalobca a ani jeho dodávateľ hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázali, že dodanie sporných služieb bolo realizované tak, ako deklarujú sporné faktúry. Dodanie služieb uvedených na sporných faktúrach nebolo spoločnosťou Megsys s.r.o. uskutočnené podľa a následne jej pri tomto dodaní nevznikla daňová povinnosť v zmysle (daň uvedená na sporných faktúrach sa v zmysle stala pre dodávateľa splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade) a súčasne žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle , 3 pretože pre účely a je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením (tovarom, resp. službou) a daňovým dokladom, ktorým platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Správca dane v predmetnom kontrolovanom zdaňovacom období žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry z dôvodu porušenia , v nadväznosti na .

18. K žalobcom namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkových zistení, kedy žalobca predložením zákonom stanovených daňových dokladov, podporených aj výpoveďou bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa, uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zákonným podmienkam na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia s ohľadom na uplatňovanú zásadu neutrality DPH, žalovaný argumentáciou oponoval, že skutočnosť vzniku daňovej povinnosti žalobcu dňom dodania služby (odberateľom) neznamená, že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane na základe sporných faktúr vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že dokazovaním počas daňovej kontroly i doplneným dokazovaním počas daňového konania bola hodnovernosť spornej faktúry

a s ňou súvisiacich predložených dokladov spochybnená, konkretizujúc, že A. B. C. a A. B. C. síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb pre žalobcu, ich výpovede však nie sú jednoznačným a hodnoverným dôkazom o uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu.

19. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí predmetných svedkov žalovaný uviedol, že výpoveď svedka A. B. C., v ktorej nijako bližšie neidentifikoval/nekonkretizoval osoby vykonávajúce sporné služby (dvaja zamestnanci na trvalý pracovný pomer, dvaja na dohodu) jednoznačne nepotvrdzuje dodanie sporných služieb, najmä keď druhý svedok A. B. C. uviedol, že on osobne vykonával sporné služby, vykonával ich aj A. B. C. a ešte sporné služby vykonávali externí zamestnanci (pán F. a druhého meno si nepamätal), pričom priezvisko F. sa v hláseniach o vyúčtovaní dane, podaných spoločnosťou Megsys s.r.o. za r. 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje, svedok nekonkretizoval, zamestnancom ktorého externého zamestnávateľa bol, navyše zo zmluvných podmienok upravujúcich sporný zdaniteľný obchod vyplýva, že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých zmluvných partnerov bol potrebný písomný súhlas žalobcu, žalobca nepredložil takýto písomný súhlas vystavený pre spoločnosť Megsys s.r.o. Svedkami označenú spoločnosť BOLIX s.r.o. a z kontrolných výkazov vybraných dodávateľov spoločnosti Megsys s.r.o. ako možných subdodávateľov nebolo možné preveriť z dôvodu ich nekontaktnosti, zároveň nebolo možné preveriť ani účtovnú a daňovú dokumentáciu spoločnosti Megsys s.r.o., ktorá mala byť odovzdaná na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí listín zo dňa 12.06.2020 osobe oprávnenej konať za nového spoločníka – spoločnosť MBI CAPITAL TR LIMITED so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska. Žalovaný upozornil aj na rozpory vo vyjadrení A. B. C. a A. B. C. ohľadom serverov používaných na dodanie sporných služieb, pričom netreba opomenúť aj úzky príbuzenský vzťah týchto svedkov. D. E. (bývalý zamestnanec žalobcu a jeho súčasný externý dodávateľ) nevedel uviesť žiadnu kontaktnú osobu za spoločnosť Megsys s.r.o., pretože komunikovali iba cez systém C desk a prípadné eskalácie boli riešené na úrovni konateľov. Preberacie protokoly, na základe ktorých mal kontrolovať súhrnný čas dodaných sporných služieb, prevzal raz mesačne od konateľa žalobcu, svedok teda nebol v osobnom kontakte so žiadnou osobou zo spoločnosti Megsys s.r.o., ani neidentifikoval osobu (osoby), s ktorou mal komunikovať cez systém C-desk. Ani odberatelia žalobcu nemali vedomosť o tom, že by služby im dodané žalobcom boli vykonané v subdodávke spoločnosťou Megsys s.r.o. (v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali.)

20. V súvislosti s priebehom výkonu daňovej kontroly dal žalovaný do pozornosti, že správca dane žalobcovi zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys s.r.o. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi správcom zisteným skutkovým stavom a medzi obsahom ku kontrole predložených listinných dokladov odstránil a zotrval na svojom tvrdení, že sporné služby mu boli dodané osobou uvedenou na spornej faktúre, neoznačil ako skutočného dodávateľa inú osobu konajúcu v postavení platiteľa dane a ani z dokazovania správcu dane existencia takéhoto iného platiteľa dane nevyplynula.

21. Ďalej žalovaný k hmotnoprávnym podmienkam na odpočet dane argumentoval, že pri rozhodovaní vo veci priznania práva na odpočet dane treba rozlišovať preukázanie splnenia hmotnoprávnych a formálnych podmienok, pričom hmotnoprávnymi podmienkami sú: požiadavka, aby osoba nárokujúca si odpočet bola zdaniteľnou osobou, tovar a služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane musia byť dodané alebo poskytnuté iným platiteľom dane a požiadavka, aby zdaniteľná osoba, nárokujúca si odpočet dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení. Žalovaný mal za to, že správca dane aj žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa (deklarovaným dodávateľom je Megsys s.r.o.) spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa.

22. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní žalovaný dal do pozornosti, že osobitne, pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, sa judikatúra ustálila v tých intenciách, že nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takého zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Rovnako považuje žalovaný za relevantný v danej súvislosti záver NS SR, prijatý v rozsudku sp. zn. , bod 55, v ktorom je uvedené, že rozsudok NS SR sp. zn. bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti NS SR (v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých

rozsudkov, najmä vec G., H. a spol. v. Francúzska republika č. A-24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec I. a J. v. Slovenská republika č. A-48554/10 z 25.11.2014) so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Úlohou toho, kto sa domáha odpočítania dane, je preukázať splnenie podmienok na jeho získanie. V dôsledku kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo na žalobcu dôkazné bremeno. V zásade správca dane nemôže žalobcovi priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený, ani mu napovedať, akými dôkazmi naplní svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca má pri realizácii svojej podnikateľskej činnosti postupovať obozretne, aby sa pri preukazovaní uplatňovaných nárokov voči správcovi dane nedostal do dôkaznej núdze.

23. Ohľadom námietky žalobcu o nesprávnom vyhodnotení personálnych kapacít dodávateľa Megsys s.r.o. daňovými orgánmi, upriamil žalovaný pozornosť na skutočnosť, že svedok D. E., zamestnanec žalobcu, nevedel uviesť, koľko zamestnancov bolo potrebných na výkon dodaných služieb uvedených na preberacom protokole, pričom tvrdil, že primárne na preberacích protokoloch kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín samotných kategórií, pretože aktivity v týchto kategóriách sa navzájom prelínajú, úkony z preberacieho protokolu nevedel „spárovať“, resp. priradiť na tikety vo výpise servisných úkonov.

24. Žalovaný taktiež poukázal na to, že spoločnosť Megsys s.r.o. cestovné náhrady za služby poskytnuté mimo miesta sídla poskytovateľa (osobne) ani za jedno z kontrolovaných zdaňovacích období nefakturovala, čo potvrdzuje, že servisné zásahy uvedené v sporných faktúrach a preberacích protokoloch neboli na zariadeniach na miestach u odberateľov žalobcu spoločnosťou Megsys s.r.o. vykonané. Svedkovia A. B. C., ani A. B. C. vo výpovediach neuviedli žiadne konkrétne miesto osobného výkonu servisných zásahov. Hodnovernosť predložených preberacích protokolov, týkajúcich sa zdaňovacích období január 2018 až december 2018 podľa názoru žalovaného znižuje aj skutočnosť, že v predtlači uvedené miesto vykonania servisného zásahu je uvedené: v servisnom stredisku Queenfield, s.r.o., teda iný subjekt ako spoločnosť Megsys s.r.o. Ani jeden z vyzvaných odberateľov žalobcu na výzvu správcu dane, aby uviedol mená servisných technikov (ak zásah vyžadoval osobnú prítomnosť) neuviedol, že by u neho vykonali osobný zásah páni A. B. C. alebo A. B. C., resp. pán F..

25. K poukazu žalobcu na skutočnosť, že každý z vyzvaných odberateľov žalobcu potvrdil, že mu žalobca dlhodobo poskytuje služby, žalovaný uviedol, že správca dane ani žalovaný dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom nespochybnili, neznamená to však, že tieto služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys s.r.o.

26. Žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou žalobcu o výkone daňovej kontroly „en block“ vo vzťahu ku všetkým zdaňovacím obdobiam a o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia, keďže vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola dodávateľom žalobcu spoločnosť Megsys s.r.o. a na všetkých dvadsiatich piatich faktúrach vystavených spoločnosťou Megsys s.r.o. pre žalobcu boli predmetom fakturácie rovnaké sporné služby. Práve tým, že správca dane hodnotí dôkazy vo vzájomnej súvislosti považoval vybrané argumenty vzťahujúce sa k jednotlivým zdaňovacím obdobiam týkajúce sa dodávateľa žalobcu za relevantné. Preverovaní dodávatelia spoločnosti Megsys s.r.o. za účelom zistenia, či boli subdodávateľmi žalobcu, (BOLIX s.r.o., HINEM s.r.o., TS service s.r.o., MG prime business s.r.o.), síce neboli dodávateľmi vo všetkých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, ale vo všetkých prípadoch išlo o nekontaktné spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonať preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Megsys s.r.o. A. B. C., konateľ spoločnosti Megsys s.r.o. v čase uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov, ktorý mal tiež priamo vykonávať sporné služby, bol zamestnancom s pravidelným príjmom u iných zamestnávateľov počas kontrolovaných zdaňovacích období december 2017 až jún 2018, teda nie vo všetkých kontrolovaných obdobiach. Pokiaľ ide o obdobia júl 2018 až december 2019, kedy A. B. C. nebol zamestnancom iných zamestnávateľov žalovaný poukázal na ostatné skutkové zistenia v prvostupňových aj v žalovaných rozhodnutiach (bližšia neidentifikácia zamestnancov, nepredloženie súhlasu žalobcu na poskytnutie sporných služieb externými zmluvnými partnermi).

27. Vo vzťahu k spochybneným personálnym kapacitám dodávateľa, k vysvetľujúcej argumentácii žalobcu ako i k evidencii dodaných služieb žalovaný uviedol, že v prvom rade to mal byť žalobca, poskytujúci zamestnancom dodávateľa Megsys s.r.o. prístupové heslá na servery svojich odberateľov, aby vedel uviesť počet zamestnancov dodávateľa, ktorých potreboval na výkon sporných služieb a aby

vedel tieto osoby identifikovať, prípadne poskytnúť napr. mailovú komunikáciu s nimi, vykonanú za účelom poskytnutia prístupových údajov na servery, aby disponoval údajmi o osobných zásahoch zamestnancov Megsys s.r.o. na mieste ich výkonu (žalovaný poukázal na nedostatok preberacích protokolov, keď v predtlači na nich uvedených nebolo žiadnym spôsobom vyznačené, že boli vykonané zásahy na mieste u odberateľov žalobcu; napriek ustanoveniu zmluvy, neboli fakturované cestovné náhrady spojené s výkonom osobných zásahov ani za jedno kontrolované obdobie), aby vedel konkretizovať, aké boli spoločnosťou Megsys s.r.o. spracované dokumenty pre konkrétne projekty, IT audity, bezpečnostné audity, dokumentácia k implementáciám, návrhy nových foriem bezpečnosti – aby disponoval týmito dokumentmi, zachytenými napr. na USB nosičoch, resp. zaslanými v prílohe mailovej komunikácie s možnosťou tlačových výstupov. Žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, ani sa konkrétne a adresne k spracovaniu dokumentácie nevyjadril.

28. Žalovaný dôvodil, že pokiaľ by v rámci spracovania dokumentácie bola spracovaná aj dokumentácia k jednotlivým incidentom, mala by sa nachádzať v systémoch daňového subjektu (napr. C desk) a na základe reportu zo systému by mala byť dostupná aj v tlačenej podobe. K uvedenej argumentácii dal žalovaný do pozornosti tvrdenie žalobcu, že tiketovací systém pri každom úkone vykonanom dodávateľom obsahuje záznam „external“, pričom vo výpise sa žiadny takýto záznam nenachádza. Pochybnosť o hodnovernosti týchto súpisov prehlbuje aj skutočnosť, že žalobca tvrdí, že ide o automaticky generované výpisy, je však zrejmé, že výpisy boli manuálne upravované, o čom svedčí skutočnosť, že vo výpisoch zásahov za marec 2018 a apríl 2018 v poslednom stĺpci „Človekohodiny“ sú uvedené hodnoty v desatinných číslach (napr. 10,80; 5,40...), kým vo výpisoch za ostatné obdobiach sú uvedené v celých číslach. Žalovaný vyjadril názor, že nie správca dane, či žalovaný má určiť, aký počet zamestnancov je potrebný na výkon sporných služieb, mal by to vedieť preukázať žalobca tvrdiaci, že svoje dodávky služieb odberateľom potreboval zabezpečiť v subdodávke – mal by teda vedieť, aký počet zamestnancov zo spoločnosti Megsys s.r.o. na to potreboval, a zároveň by mal aj disponovať súhlasom svojho odberateľa (ak si to zmluva s odberateľom vyžadovala) na to, aby mohol služby žalobca vykonať v subdodávke.

29. V súvislosti s namietanými procesnými pochybeniami žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu, dodajúc, že správca dane postupoval pri výkone dokazovania v rámci daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so žalobcom. Svoje skutkové zistenia a právne závery, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného odpočítania dane so žalobcom náležite odkomunikoval, čo vyplýva z administratívneho spisu (konkrétne oznámenie zistení daňovej kontroly výzva č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, ku ktorému žalobca podal vyjadrenie č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021, na ktoré správca reagoval oznámením výsledkov z daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021). Z ich obsahu vyplýva, že správca dane žalobcu oboznámil s pochybnosťami a došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Žalobcovi teda boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane, a súčasne mu bol vytvorený priestor, aby mohol zistené pochybnosti odstrániť. Skutkové okolnosti vyplývajúce z rozsudku NS SR sp. zn. nie sú totožné s danou vecou. Taktiež Správca dane oznámením č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022 oznámil žalobcovi výsledky dokazovania v odvolacom konaním a žalobca podal dňa 08.06.2022 vyjadrenie k oznámeniu č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022, zaevidované pod č. , ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.06.2022. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu uviedol v žalovanom rozhodnutí, stalo sa súčasťou dôkazov, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydaní žalovaného rozhodnutia, nemožno hovoriť o porušení procesného práva žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

30. Ohľadom namietaného porušenia § 65 ods. 3 daňového poriadku tým, že žalovaný nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia o odvolaní, žalovaný uviedol, že odvolanie s predkladacou správou bolo žalovanému doručené dňa 25.02.2022. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa § 74 ods. 2 a 3 daňového poriadku uložil správcovi dane daňové konanie doplniť o ďalšie dokazovanie, nemohol rozhodnúť v lehote podľa § 65 ods. 2 daňového poriadku, požiadal preto Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a o nemožnosti rozhodnúť v zákonnej lehote upovedomil žalobcu listom č. 100912575/2022 zo dňa 14.04.2022, t. j. 48 dní od doručenia prvostupňového rozhodnutia s odvolaním a s predkladacou správou. Ustanovenie § 65 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt, neukladá

oznámiť konkrétnu lehotu, v akej príslušný orgán rozhodne, čo vzhľadom na to, že išlo o uskutočnenie ďalšieho dokazovania a oboznámenie žalobcu s jeho výsledkami a o zapracovanie týchto výsledkov do žalovaného rozhodnutia, ani nie je možné.

31. K námietke napádajúcej nezaslanie výzvy žalobcovi správcom dane v oznámení o doplnení konania na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam, čo žalobca s prihliadnutím na jeho reakciu vo vyjadrení k uvedenému oznámeniu nepovažuje za konvalidáciu procesného pochybenia správcu dane, keďže ide o úkony ekvivalentné dokazovaniu počas daňovej kontroly, žalovaný uviedol, že správca dane oznámením č. 101584047/2022 zo dňa 27.05.2022 oznámil žalobcovi výsledky dokazovania v odvolacom konaním a žalobca podal dňa 08.06.2022 k tomuto oznámeniu vyjadrenie (zaevidované pod č. ), ktoré bolo žalovanému doručené dňa 14.06.2022. Žalovaný predmetné vyjadrenie žalobcu uviedol v žalovanom rozhodnutí, stalo sa súčasťou dôkazov, z ktorých žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, preto nemožno hovoriť o porušení procesného práva žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

32. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.02.2023 (replike) zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok, s vyjadrením žalovaného nesúhlasil a svojou argumentáciou spochybnil vyjadrenie žalovaného v jeho jednotlivých bodoch, ktoré považoval za vágne, zmätočné. Žalovaný nemôže, podľa názoru žalobcu vo svojom vyjadrení k žalobe, odstrániť v žalobe namietaný rozpor v právnom posúdení veci, správcom dane a žalovaným, ktorí sa snažia spochybniť splnenie podmienok žalobcu na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Megsys, na inom podklade.

33. Žalovaný sa k replike žalobcu v lehote stanovenej súdom nevyjadril.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

34. Správny súd v Bratislave bol zriadený o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a svoju činnosť začal od 01. júna 2023.

35. V zmysle výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

36. Podľa , konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

37. Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. -176 zo dňa 10.01.2023 priznal správnej žalobe odkladný účinok.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov ( , ) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( v spojení s ), vec prejednal na pojednávaní ( ) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

39. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období december 2017 od dodávateľa Megsys s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

40. Správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti v konaní vedenom pod sp. zn. predmetnou vecou medzi rovnakými účastníkmi konania a totožným predmetom konania (týkalo sa iného

zdaňovacieho obdobia 11/2019), už zaoberal a rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

41. Podľa vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

42. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

43. Podľa § 2 písm. a), c) daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

44. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

45. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

46. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

47. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

48. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

50. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

51. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

54. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

55. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

56. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

57. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

58. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 59. Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

60. Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

61. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

62. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

63. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

64. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

65. Podľa platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

66. Podľa na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

67. Podľa platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

68. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať

a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

69. Podľa a o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

70. Podľa účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

V.

Právne posúdenie správnym súdom

71. Správny súd stotožniac sa s vysloveným právnym názorom vo veci tých istých účastníkov a obdobného predmetu konania (len iné zdaňovacie obdobie) v skoršom rozsudku Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 15.08.2023, v súlade s ustanovením poukazuje na jeho odôvodnenie v celom rozsahu, ktoré nižšie uvádza:

72. „Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období november 2019 od dodávateľa Megsys s.r.o. a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

73. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku nároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle faktúry č. 1911008, teda služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line,

analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (bez uvedenia rozsahu dodaných služieb, resp. bez uvedenia mernej jednotky), žalovaný na základe výsledkov daňovej kontroly, doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver o nepreukázaní skutočnosti, že predmetné služby dodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, teda obchodná spoločnosť Megsys s.r.o.

74. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské poskytovanie služieb žalobcovým odberateľom, ktoré žalobca kapacitne, vzhľadom na množstvo klientov a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom zdaňovacom období Megsys s.r.o.

75. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na preukázanie realizácie plnení označených ako „analýza a meranie, spracovanie dokumentácie“ neboli predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou Megsys s.r.o.

76. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období november 2019, ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie dodania predmetných služieb na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety plnenia a ich následné využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu DPH), v kontexte so záverom daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na realizáciu deklarovaného objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín), skôr nasvedčujú o neexistencii (o nedodaní) predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní tvrdeným dodávateľom). Tu správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné plnenia pre jeho odberateľov.

77. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry ( v spojení s ). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal.

78. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto skutočnosť, že žalobca prijaté služby od Megsys, s.r.o. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu zdaniteľných plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky nárok žalobcu na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže všetky podmienky podľa a musia byť splnené kumulatívne, teda v existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane) zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých druhov plnení a jednak reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa bolo potrebné v rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť.

79. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné služby v mesiaci november 2019 dodané iným dodávateľom, ako bol uvedený na preverovanej faktúre č. 1911008 (Megsys, s.r.o.), pričom žalobca na výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a v priebehu oboch stupňov daňového konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o. Rovnako tak možno konštatovať, že ani z dokazovania správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné služby žalobcovi namiesto deklarovaného dodávateľa Megsys, s.r.o., nevyplynula. Preto uvedený obsah produkovaných dôkazov a výsledky preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade Kemwater Pro Chemie aplikované na prejednávanú vec.

80. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely správy daní, keďže požiadavka na obligatórnu náležitosť faktúry čo do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni jeho spracovania.

81. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok na fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané subdodávateľsky prostredníctvom Megsys, s.r.o., na úrovni výpovednej hodnoty ako označenie predmetu plnenia „IT-služby“.

82. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 s rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B pre mesiac november 2019 s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov poisťovne s požiadavkou KPAS Považská Bystrica, nefunkčný router s popisom typu úlohy – incident, dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s rozsahom prác 4,00 človekohodiny.

83. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako tak bez odborného posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých úloh zadávaných žalobcovi od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným dodávateľom žalobcu, daňové orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia účtovnej a daňovej evidencie deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z dôvodu neprimeranej dôvery pri výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jeho dokladov pre daňové účely nepočítal) žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku vo vzťahu k vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie.

84. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom subdodávateľa Megsys, s.r.o. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením podielu subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných priamo žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 v nadväznosti na vyúčtované

človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za predmetné zdaňovacie obdobie vystavenej Megsys, s.r.o. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných klientmi žalobcu, ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ Megsys, s.r.o. (čo daňové orgány v konaní neozrejmili), potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v zmysle uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely kontroly rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie služieb) podrobnejšie a preukáznejším spôsobom špecifikované.

85. Hoci na návrh žalobcu daňové orgány doplnili dokazovanie vyžiadaním informácií od žalobcom uvedených odberateľov žalobcu, otázky boli kladené všeobecne, bez ich zamerania na preverenie aspoň vybraných druhov služieb dodávaných v zdaňovacom období november 2019, pričom v napadnutom rozhodnutí boli vyhodnotené odpovede aj od tých odberateľov žalobcu, ktorým v preverovanom zdaňovacom období služby neposkytoval, a to bez premostenia úvah k vyhodnoteniu dôkazov súvisiacich s preverovaným zdaňovacím obdobím a ich dopadom na prijatie záveru o neposkytnutí predmetných služieb dodávateľom Megsys, s.r.o.

86. Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle . Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie, prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti Megsys, s.r.o.

87. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.

88. Neobstojí len jednoduchá argumentácia zásadou neutrality DPH, uplatňovanou v jednotnom systéme DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp. subdodávateľov).

89. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení , resp. , , a , ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený.

90. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku).

91. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

92. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane žalobcovi v priebehu daňovej kontroly zaslal oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 a po doplnenom dokazovaní na návrh žalobcu oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo dňa 22.07.2021, v ktorom popísal vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav spolu s jeho vyhodnotením (stanoviskom správcu dane) a spochybnil, že sporné služby boli dodané spoločnosťou Megsys s.r.o. Z obsahu uvedených oznámení je spochybnenie tvrdení žalobcu dosiaľ vykonaným dokazovaním zrejmé, pričom žalobca na výzvu správcu dane v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku obsiahnutú v predmetných oznámeniach, využijúc zároveň svoje právo kontrolovaného daňového subjektu v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, na podporu svojich tvrdení predkladal listinné dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania, pričom týmito preukazoval dodanie fakturovaných služieb vystaviteľom preverovanej faktúry, teda obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. Z obsahu vyjadrení žalobcu a predkladaných listinných dôkazov ako aj z jeho návrhov na doplnenie dokazovania nevyplýva, že by žalobca nevedel, čo je za účelom verifikácie obsahu predloženej faktúry a splnenia podmienok na vznik nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia, potrebné preukazovať. Preto nie je namieste konštatovanie o neprenesení dôkazného bremena na žalobcu potom, čo mu správca dane oznámil pochybnosti o vierohodnosti predkladaných daňových dokladov, ku ktorým pochybnostiam dospel na základe vyhodnotenia výsledkov postupne realizovaného dokazovania zameraného na preverenie dodávateľa žalobcu a realizácie predmetných zdaniteľných plnení.

93. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

94. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí faktúry a k existencie materiálneho plnenia ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania ( až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 13.12.2021.“

95. K úvahám uvedených v bode 82 - 83 tohto rozhodnutia správny súd vo vzťahu k prejednávanému zdaňovaciemu obdobiu december 2017 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.12.2017 s rozpisom počtu hodín (človekohodín podľa vyjadrení žalobcu) výkonu na jednotlivé fakturované služby. Tento počet hodín nie je možné porovnať s počtom človekohodín uvádzaných žalobcom v rozpise ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu, tak ako to bolo možné za iné kontrolované zdaňovacie obdobia (január 2018 až december 2019 označené ako príloha 1B alebo 2B). Za zdaňovacie obdobie december 2017 sa totiž takýto rozpis ID požiadaviek/úloh v administratívnom spise nenachádza (napriek tvrdeniu v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101049815/2021 zo dňa 16.06.2021, že pri tomto ústnom pojednávaní boli odovzdané zoznamy servisných zásahov za obdobie december 2017 až december 2019). Aj tieto nezrovnalosti daňové orgány nevyhodnotili a bez bližšieho odôvodnenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou Megsys, s.r.o. z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa.

96. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa s tým, že podľa o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

97. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).