Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6T-56-2012.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej S. T., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2012 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaná S. T., nar. XX.X.XXXX v T., D. N. , na slobode
s a u z n á v a z a v i n n u , ž e
všade, kde sa zdržiavala, ako aj v mieste sídla Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ako rodič maloletej S. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. XX Nc XXX/XX zo dňa 15.10.2001, právoplatným dňa 29.11.2001 do spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom E., nar. XX.XX.XXXX a S., nar. XX.XX:XXXX O., i napriek zákonnej vyživovacej povinnosti, ktorá jej vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. X P XXX/XXXX-XX, zo dňa 08.12.2006, právoplatným dňa 12.01.2007, ktorým bola zaviazaná prispievať na výživu svojej dcéry maloletej S. T. sumou vo výške 30% mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, aktuálnej pre daný mesiac, za ktorý bola povinná platiť do budúcna výživné, počnúc dňom 01.07.2006, vždy do 25. dňa mesiaca vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, od 01.07.2006 až do súčasnosti si túto povinnosť neplnila, s výnimkou mesiaca jún 2010 kedy zaplatila sumu vo výške 62,15 EUR, mesiaca august 2010, kedy zaplatila sumu vo výške 61,92 EUR, mesiaca október 2010, kedy zaplatila sumu vo výške 72,15 EUR, mesiaca december 2010, kedy zaplatila sumu vo výške 140,50 EUR, mesiaca januára 2011, kedy zaplatila sumu vo výške 72,15 EUR, mesiaca máj 2011, kedy zaplatila sumu vo výške 25 EUR, a mesiaca marec 2012, kedy zaplatila sumu 20 EUR, čím jej vznikol dlh na výživnom voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo vo výške 1.456,24 EUR, a takto konala aj napriek tomu, že od 11.09.2006 do 30.04.2007 bola zamestnaná v spoločnosti Presto, s.r.o., od 01.05.2007 do 14.03.2008 bola zamestnaná v spoločnosti Julius Bauer International k.x., od 16.09.2009 od 23.01.2009 bola zamestnaná v spoločnosti Stavrex Plus, s.r.o., v období od 25.06.2009 do 28.02.2011 bola zamestnaná v spoločnosti GASTRO LS, s.r.o.,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchala závažnejším spôsobom konania,
t ý m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Poľa § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Námestove pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa 29.5.2012 tunajšiemu súdu obžalobu na S. T. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Trestného zákona.
Za splnenia procesných podmienok súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej a podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania. Obžalovaná sa k žalovanej trestnej činnosti v podstate priznala, vypovedala, že výživné vo výške 30% zo sumy životného minima, ktoré jej bolo určené rozhodnutím súdu si neplanila, pretože bola nezamestnaná. Potok ako si našla zamestnanie, niekedy v septembri 2010 sa zamestnala ako pomocná sila v kuchyni, bola presvedčená o tom, že výživné jej strháva zamestnávateľ zo mzdy na základe exekučného príkazu.
Svedkyňa JUDr. E. C. vypovedala, že dcéra obžalovanej maloletá S. T. bola zverená do pestúnskej starostlivosti a obžalovanej bola súdnym rozhodnutím uložená povinnosť platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Obžalovaná počas žalovaného obdobia od 1.7.2006 do júna 2010 výživné vôbec neplatila, potom platila výživné veľmi nepravidelne v mesiaci jún 2010 uhradila výživné vo výške 62,15 Eur, v mesiaci august 2010 zaplatila výživné vo výške 61,92 Eur, v mesiaci október 2010 zaplatila výživné vo výške 72,15 Eur, v mesiaci december 2010 zaplatila výživné vo výške 140,50 Eur, v mesiaci január 2011 zaplatila výživné vo výške 72,15 Eur, v mesiaci máj 2011 zaplatila výživné vo výške 25 Eur a v mesiaci marec 2012 zaplatila výživné vo výške 20 Eur. Pokiaľ ide o dlh na výživnom, tento dlh predstavuje za obdobie od 1.7.2006 do 13.12.2012 sumu 1.456,24 Eur.
Súd oboznámil aj rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XX R z 15.10.2001, ktorým bola maloletá S. T. zverená do pestúnskej starostlivosti, rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XP XXX/XXXX z 8.12.2006, ktorým bola obžalovanej uložená povinnosť platiť výživné na dcéru vo výške 30% zo sumy životného minima na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo.
Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, upravil skutkový stav popísaný v obžalobe v súlade s ust. § 122 ods. 13 Trestného zákona. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z charakteru žalovaného prečinu, ktorý je pokračovacím trestným činom s prvkami hromadného trestného činu a preto pri prečine zanedbania povinnej výživy je vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku tým procesným úkonom, ktorý rozdeľuje prípadné pokračovanie páchateľa v konaní, ktoré spočíva v ďalšom, hoci časovo bezprostredne nadväzujúcom, zavinenom neplnení
vyživovacej povinnosti, na ďalší samostatný skutok. Súd mal preto povinnosť upraviť skutkovú vetu žalovaného prečinu oproti podanej obžalobe až do vyhlásenia rozsudku.
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Súd mal za preukázané, že obžalovaná si v rozhodnom čase neplnila vyživovaciu povinnosť tak ako jej to bolo uložené rozhodnutím súdu voči dcére S., ktorá bola zverená do pestúnskej starostlivosti, s výnimkou mesiacov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nemal žiadne pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a takto koná závažnejším spôsobom.
Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade obžalovaná páchala trestný čin od júla 2006 doposiaľ, teda udržiavala protiprávny stav po dobu viac ako 6 rokov, čo je podstatne dlhšia doba, než stačí k dokonaniu trestného činu.
Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaná, ako rodič maloletého dieťaťa má v zmysle zákona o rodine voči dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Obžalovaná nepopierala, že neplatila výživné na svoje maloleté dieťa tak, ako jej to kládla za vinu obžaloba, a to aj keď sa v podstate jednalo iba o minimálne výživné určené zákonom o rodine, ktoré má každý rodič povinnosť platiť na výživu svojho dieťaťa, bez ohľadu na výšku svojich príjmov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
K osobe obžalovanej po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že v registri trestov má celkom 2 záznamy, dvakrát bola odsúdená na nepodmienečné tresty odňatia slobody. V oboch prípadoch sa jednalo o odsúdenia, od vykonania ktorých uplynula doba dlhšia ako 22 rokov. Doposiaľ nebola riešená v priestupkovom konaní.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovanej nezistil žiadne
poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti. Skutočnosť, že obžalovaná už bola za trestný čin v minulosti odsúdená, súd nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od vykonania posledného trestu obžalovanou (viac ako 22 rokov) a tiež, že od uvedenej doby sa nedopustila žiadneho iného protiprávneho konania. Obžalovanej potom súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, mal za to, že účel trestu možno dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s určením primeranej skúšobnej doby. Takto uložený trest považoval za dostatočný tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie s presvedčením, že takto uložený trest si splní svoju represívnu funkciu.
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.