Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-689-2000.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/689/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: E. P., X.. X.X.XXXX, bytom F. XX, F., zast. E.. P. Č., E. XX, F., podľa plnej moci proti odporcovi v 1. rade: Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice, Kasárenské námestie 4, Košice, IČO: 00 33 28, odporcovi v 2. rade: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001 o zaplatenie 20.241,18 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Konanie čo do zaplatenia 15.841,50 EUR z a s t a v u j e.
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právna predchodkyňa navrhovateľa sa podaným návrhom zo dňa 5.10.1994 domáhala, aby súd zaviazal právneho predchodcu odporcov na zaplatenie finančnej náhrady za zabratú nehnuteľnosť zapísanú v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela č. XXX/X - les, katastrálne územie Košice - Východ, ktorého bola spoluvlastníčkou v podiele 5/8, a ktorú právny predchodca odporcov zabral na výstavbu cestného diaľničného privádzača Košice - Budimír, označeného ako cesta I/68. Uvedený nárok si uplatnila podľa zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a neskôr podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku.
Počas konania navrhovateľka zomrela dňa X.X.XXXX a dedičmi po nej sa stali A.. E. P., X.. X.X.XXXX C. E. P., X.. X.X.XXXX. Podľa § 107 O.s.p. súd pokračoval v konaní s dedičmi navrhovateľky ako jej právnymi nástupcami bez prerušenia konania po zistení okruhu dedičov.
Rozhodnutím Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zanikol splynutím k 31.12.1995 pôvodný odporca, a to Cestný investorský útvar Košice a dňom jeho zrušenia, t.j. dňom 31.12.1995 prešli veci a majetkové práva, pracovnoprávne vzťahy, záväzky a povinnosti, aktíva a pasíva z pohľadávok a dlžôb, vyplývajúcich z jeho činnosti na Slovenskú správu ciest. Súd preto ďalej konal s právnym nástupcom odporcu Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Košice.
Z osvedčenia o dedičstve po neb. H. Z. zo dňa 14.2.1997 mal súd preukázané, že A.. E. P. C. E. P. ako dedičia po nebohej navrhovateľke nadobudli podiel z nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, katastrálne územie Budimír, parcela č. XXX/X - les, vo výmere 359665 m2, a to každý z nich 5/16 v pomere k celku. Navrhovateľka bola spoluvlastníčkou v podiele 5/8 k celku podľa právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva v Košiciach zo dňa 15.6.1966 sp. zn. G. XXXX/XX-X J. X.. Š. Z..
Navrhovatelia ako právni nástupcovia H. Z. počas konania zmenili návrh tak, že žiadali vyplatiť finančnú náhradu za zabraté nehnuteľnosti na výstavbu diaľničného privádzača vo výške 17.444.000,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ, ktoré vzniklo odporcovi tým, že nevyplatil finančnú náhradu za nehnuteľnosti zabraté na výstavbu diaľničného privádzača. Dňa 5.2.1997 navrhovatelia zmenili návrh tak, že žiadali zaplatenie 6.620.760,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo záberom nehnuteľnosti na výstavbu cesty a uplatnili si aj náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemkom v ochrannom pásme diaľnice podľa výsledkov znaleckého dokazovania, ktorú nevedeli vyčísliť vzhľadom na chýbajúce porealizačné zameranie stavby. Súd pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 12.11.1997.
Čo sa týka zaplatenia sumy 6.620.760,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia, v tejto časti súd rozsudkom č.k. 12C 781/94-68 zo dňa 12.11.1997 žalobu zamietol. V prevyšujúcej časti nároku o náhradu na zriadenie vecného bremena v časti nehnuteľnosti, súd vylúčil na samostatné konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.7.2000.
Dňom 25.1.2005 bola zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice založená Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ktorá bola dňa 1.2.2005 zapísaná do Obchodného registra. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia dňa 24.4.2007 navrhli, aby do konania ako odporca v 2. rade vstúpila Národná diaľničná spoločnosť, a.s., súd uznesením č.k. 12C/689/2000-46 zo dňa 24.4.2007 pripustil, aby do konania ako odporca v 2. rade vstúpila Národná diaľničná spoločnosť, a.s..
Písomným podaním zo dňa 25.8.2009 A.. E. P. ako navrhovateľ v 1. rade zobral svoj návrh voči odporcom v celom rozsahu späť s tým, že náhradu trov konania nežiadal priznať. Z toho dôvodu súd uznesením č.k. 12C/689/2000-256 zo dňa 3.11.2009 konanie vo veci navrhovateľa v 1. rade zastavil s tým, že mu nepriznal právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 16.5.2012 zmenil svoj návrh na zriadenie vecného bremena v časti nehnuteľnosti, na nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckych práv, spočívajúcich z náhrady za predčasné vyrúbanie lesného porastu a straty produkcie lesného porastu za dobu vyňatia alebo obmedzenia využívania (§ 35 ods. 4 písm. a/ zák. č. 326/2005 Z. z. o lesoch), ako aj nákladov na projekt technickej a biologickej rekultivácie (podľa § 7 ods. 2 písm. b/ zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch). Za predčasné vyrúbanie lesného porastu a za stratu produkcie lesného porastu na pozemkoch v katastrálnom území X. Ť.C. - J. Č.. XXXX/XX, S. Y. XXXX H., B. X. Z. Č.. XXXX C. Y. F. Ú.Í. O. - J. Č.. XXXX/XX, Č. S. Y. XXXX H., J. Č.. XXXX/XX, Č. S. Y. XXXX H., J. Č.. XXXX/XX, S. Y. XX H. C. J. Č.. XXXX/XX, S. Y. XX H., Y. B. X. Z. Č.. XXXXX Y. R. X.XXX,XX U. C. X. V. C. L. K. Z. J., J. Č.. XXXX/ XX, S. Y. XXXX H., Y. F. Ú. X. Ť. C. J. Č.. XXXX/XX, S. Y. XXXX H. Y. F. Ú. O. Ž. náhradu spolu v sume 11.576,94 EUR s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov. V takomto znení súd pripustil zmenu petitu na pojednávaní dňa 12.10.2012.
Na pojednávaní dňa 14.12.2012 navrhovateľ upresnil žalobu v tom zmysle, že za technickú rekultiváciu si uplatnil spolu sumu 6.386,-EUR, za biologickú rekultiváciu sumu 5.190,94 EUR, za náhradu škody v dôsledku oneskorenej produkcie sumu 1.326,68 EUR a za stratu na produkcii za predčasný výrub nárok vo výške 1.175,35 EUR, čo spolu predstavuje 14.078,97 EUR. Keďže navrhovateľ má spoluvlastnícky podiel len 5/16-tin, čo z celkovej sumy 14.078,97 EUR predstavuje 4.399,68 EUR. Žiadal priznať len túto sumu a v prevyšujúcej časti, t. j. v sume 15.841,50 EUR zobral žalobu späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Odporcovia s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, súd konanie o zaplatenie 15.841,50 EUR zastavil.
Odporca v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu. Odvtedy ako zo zákona vznikla Národná diaľničná spoločnosť, celá stavba diaľničného privádzača I/68 Košice - Budimír prešla do majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a teda všetky práva a povinnosti spojené s touto stavbou prešli do Národnej
diaľničnej spoločnosti. Odporca v 1. rade vzniesol aj námietku premlčania, keďže navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil až v roku 2012. Žiadal žalobu zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatnil.
Odporca v 2. rade taktiež vzniesol námietku premlčania, keďže uplatnený nárok na náhradu škody bol premlčaný podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, náhradu trov konania si neuplatnil.
Pri rozhodovaní vo veci sa súd najskôr zaoberal vznesenou námietkou nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade.
Podľa § 1 zák. č. 639/2004 Z.z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov tento zákon upravuje podmienky, spôsob založenia, vznik, postavenie a právne pomery Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., založenej z prioritného infraštruktúrneho majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, na vykonávanie správcovských, investorských a obchodných činností.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona prioritným infraštruktúrnym majetkom sú diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vymedzené osobitným predpisom (ďalej len „diaľnice“).
Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zákona prioritný infraštruktúrny majetok je vo vlastníctve iba štátu alebo diaľničnej spoločnosti.
Podľa § 2 ods. 3 cit. zákona špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku s údajmi podľa osobitného predpisu vykoná Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozhodnutím pred založením diaľničnej spoločnosti. Ministerstvo podá návrh na zápis prioritného infraštruktúrneho majetku v katastri nehnuteľností.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona na založenie diaľničnej spoločnosti sa použije prioritný infraštruktúrny majetok podľa § 2 a veci slúžiace na správu, údržbu, opravy a rozvoj diaľnic, ktoré ministerstvo vyjme z predmetu štátu v správe Slovenskej správy ciest. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona predmetom nepeňažného vkladu je účtovne oddelená, vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy ciest vymedzená v rozhodnutí ministerstva, ktorá sa považuje za časť podniku podľa § 5, § 59 ods. 4 a § 485 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 477 ods. 3 v časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.
Okrem toho, bola dňa 30.1.2006 uzatvorená medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. a Slovenskou správou ciest Rámcová zmluva o odplatnom prevode práv a povinností k pozemkom pod pozemnými komunikáciami vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., kde sa v čl. II. bod 2.1 uvádza, že predmetom tejto rámcovej zmluvy je úprava práv a povinností pri prevode zmluvných vzťahov uvedených v čl. I. bod 1.3 a 1.4, ktoré boli súčasťou časti podniku tak, aby oprávneným a povinným z týchto zmluvných vzťahov bola vo vzťahu k tretím osobám Národná diaľničná spoločnosť. V čl. II. bod 2.2 sa uvádza, že zmluvné strany v súlade s ust. § 7 ods. 6 zák. o Národnej diaľničnej spoločnosti zhodne konštatujú, že dňom vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti, t.j. dňom 1.2.2005 na ňu prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z iných právnych vzťahov, t.j. tiež z právnych vzťahov podľa tejto rámcovej zmluvy. Súčasne zmluvné strany zhodne konštatujú, že na predmet tejto rámcovej zmluvy sa nevzťahuje ust. § 6 zák. o Národnej diaľničnej spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 6 zák. o Národnej diaľničnej spoločnosti dňom vzniku diaľničnej spoločnosti prechádzajú na ňu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Slovenskej správy ciest vkladanej do diaľničnej spoločnosti.
Súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj na základe Rámcovej zmluvy medzi odporcami v 1. a 2. rade zo dňa 30.1.2006 mal za to, že dňom vzniku Národnej diaľničnej spoločnosti, t.j. dňom 1.2.2005 na ňu prešli všetky práva a povinnosti viažuce sa z iných právnych vzťahov, a teda aj právo navrhovateľa uplatnené v tomto konaní, čiže pasívne
legitimovaným v tomto konaní je len odporca v 2. rade. Keďže odporca v 1. rade nie je vo veci pasívne legitimovaný, súd aj z tohto dôvodu žalobu voči nemu zamietol.
Keďže odporcovia v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľom, súd musel skúmať, či navrhovateľ uplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej lehote.
Na stavbu cesty I/68 Budimír - Košice, ktorá je diaľničným privádzačom, vydal stavebné povolenie Národný výbor mesta Košíc - odbor dopravy dňa 1.12.1989 pod č. 2835/1989-Lč. Kolaudačné rozhodnutie o povolení užívania tejto stavby vydal Obvodný úrad Košice II dňa 3.9.1994. Pre náhrady za poškodzovanie lesov v tomto období platil zák. č. 61/1977 o lesoch. Nový Zákon o lesoch č. 326/2005 Z.z. nadobudol účinnosť až dňom 1.9.2005.
Podľa § 68 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z.z. konania podľa doterajších predpisov, ktoré neboli dokončené do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa doterajších predpisov. Ustanovenie osobitného predpisu tým nie je dotknuté.
Keďže uskutočňovaním investičnej výstavby na diaľničnom privádzači v rokoch 1989-1994 došlo k poškodeniu lesa v zmysle Zákona o lesoch, súd musel aplikovať ustanovenia Zákona o lesoch účinného v tom období, kedy k poškodeniu došlo, t.j. zák. č. 61/1977 Zb..
Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 61/1977 Zb. v znení noviel každý je povinný dbať, aby nedochádzalo k poškodzovaniu lesného fondu, ani objektov a zariadení na lesných pozemkoch slúžiacich lesnému hospodárstvu.
Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona, ak dôjde k poškodeniu (odsek 1), je ten, kto ho spôsobil povinný uviesť dotknuté miesta do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, najmä, ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, je povinný poskytnúť poškodenému náhradu podľa predpisov o náhrade škody. Pri poškodení lesných porastov sa uhrádza aj to, čo by poškodený dosiahol, keby k poškodeniu nebolo došlo.
Podľa § 10 ods. 3 cit. zákona, ak v súvislosti s uskutočňovaním investičnej výstavby došlo k prerušeniu súvislosti ucelených lesných častí, lesných ciest alebo iných objektov a zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu, je ten, kto ho spôsobil, povinný uhrádzať poškodenému aj zvýšené prevádzkové náklady, ktoré mu tým vznikli.
Podľa § 10 ods. 4 cit. zákona za lesný porast likvidovaný v súvislosti s uskutočňovaním investičnej výstavby, je investor povinný zaplatiť to, čo by sa pri riadnom hospodárení dosiahlo, keby nebolo došlo k predčasnému vyrúbaniu lesného porastu, a to po odpočítaní sumy, ktorú poškodený prípadne získal za drevo z likvidovaného lesného porastu.
Podľa § 4 ods. 3 písm. g/ cit. zákona pri vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu alebo pri obmedzení ich využívaní treba po skončení použitia vyňatých lesných pozemkov na iné účely urýchlene vykonať pôdne úpravy a rekultiváciu tak, aby sa dotknuté lesné pozemky mohli zalesniť; v prípadoch väčšieho a dlhodobého sústredenia ťažby nerastov vykonávať aj biologickú rekultiváciu vhodnými lesnými porastmi.
Ako z dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že pri investičnej výstavbe, ktorú uskutočňoval právny predchodca odporcov, a to stavbe: I/68 Budimír - Košice, 2. stavba, diaľničný privádzač, došlo k prerušeniu súvislosti uceleného lesného porastu, ktorý patril do spoluvlastníctva právnej predchodkyne navrhovateľa. Po ukončení tejto stavby bol právny predchodca odporcov v zmysle § 4 ods. 3 písm. g/ zák. č. 61/1977 Zb. v znení noviel povinný urýchlene vykonať pôdne úpravy a rekultiváciu tak, aby sa dotknuté lesné pozemky mohli zalesniť. V zmysle § 10 cit. zákona bol taktiež povinný uviesť dotknuté miesta do pôvodného stavu a v prípade, ak sa tak nestalo, bol povinný poskytnúť poškodenej (p. H. Z.) prípadne jej právnym nástupcom náhradu za vzniknutú škodu.
Aj keď k ukončeniu stavby došlo v roku 1994, doteraz nedošlo k úplnej rekultivácii dotknutých lesných pozemkov a nedošlo ani k úplnej náhrade vzniknutej škody. Ako je uvedené v § 10 ods. 2 zák. č. 61/1977 Zb. v znení noviel náhrada škody sa poskytuje poškodenému podľa predpisov o náhrade škody. Týmto predpisom je Občiansky zákonník, a to konkrétne jeho ustanovenia §§ 415 - 450.
Navrhovateľ si nárok na náhradu škody uplatnil voči odporcom písomným podaním zo dňa 16.5.2012.
Je pravdou, že žaloba bola podaná právnou predchodkyňou navrhovateľa dňa 5.10.1994, avšak týmto návrhom bol uplatnený nárok podľa zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách a neskôr podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku. Dňa 18.12.1996 už právni nástupcovia p. Z., C. V. A.. E. P. C. E. P. zmenili návrh tak, že žiadali vyplatiť finančnú náhradu za zabraté nehnuteľnosti na výstavbu diaľničného privádzača vo výške 17.444.000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 OZ. Následne dňa 5.2.1997 zmenili návrh tak, že žiadali zaplatenie 6.620.760,-Sk titulom bezdôvodného obohatenia a uplatnili si aj náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemkom v ochrannom pásme diaľnice.
O nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.620.760,-Sk s príslušenstvom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C 781/94-68, ktorým bol tento nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietnutý a v časti o náhradu na zriadenie vecného bremena v časti nehnuteľnosti, bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod novou spisovou značkou 12C/689/2000.
Proti uplatnenému nároku na náhradu škody vzniesli obaja odporcovia námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 106 ods. 1) a objektívna (§ 106 ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na seba nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek, a to, kedy sa poškodený dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za ňu zodpovedá.
Objektívna premlčacia doba je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby.
Z kolaudačného rozhodnutia predmetnej stavby diaľničného privádzača I/68 Budimír - Košice vyplýva, že stavba bola ukončená ešte v roku 1994, čiže už vtedy začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba. Keďže navrhovateľ si až písomným podaním zo dňa 16.5.2012 uplatnil nárok na náhradu škody podľa zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch, túto si uplatnil až po márnom uplynutí premlčacej doby, a keďže
obaja odporcovia vzniesli námietku premlčania proti uplatnenému nároku, súd musel žalobu o náhradu škody zamietnuť.
Proti odporcovi v 1. rade zamietol žalobu z dôvodu, že odporca v 1. rade nie je pasívne legitimovaný vo veci a okrem toho aj úspešne vzniesol námietku premlčania. Voči odporcovi v 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu, že úspešne vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade boli v plnom rozsahu úspešní odporcovia, ani jeden z odporcov si však právo na náhradu trov konania neuplatnil, keďže im žiadne trovy konania nevznikli. Trovy konania vznikli len navrhovateľovi, ten však vo veci úspešný nebol, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).