Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-326-2012.pdf
PDF · 100.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/326/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: mal. T. T., A.. XX.XX.XXXX a mal. P. T., A.. XX.XX.XXXX, obaja bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, odd. SPO detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: U. T.O., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XXX Y. G.. P. T., A.. XX.XX.XXXX, W. Č.Y. XXX, pr. zast. JUDr. Dušan Kmec, advokát, AK M.R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, na návrh otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého T. T., A.. XX.XX.XXXX Y. P.M. P. T., A.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na mal. T. T., A.. XX.XX.XXXX a mal. P. T., A.. XX.XX.XXXX určeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/266/2011 zo dňa 23.01.2012 zo sumy 65,-eur na sumu 30,- eur na každé maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou mal. detí bolo rozvedené rozsudkom sp.zn. 4C/82/04-81 zo dňa 04.11.2004, mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platením výživného vo výške 1000,- Sk mesačne na každého z nich. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/266/2011 zo dňa 23.01.2012 bolo výživné na mal. T. Y. P. zvýšené zo sumy 1000,- Sk na sumu 65,- eur na každého z nich. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene, kedy mal. T., ktorý predtým študoval na Strednej F. Š.O. T. Q. Q. A. S., bol od školského roka 2012/2013 preložený na Stredné odborné učilište Q. Č., v dôsledku čoho odporkyni nevznikajú žiadne náklady na dochádzku a krúžky. Podľa navrhovateľa sa výrazne zmenili pomery na strane odporkyne, ktorá v čase poslednej úpravy výživného bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 190,64 eur, rodinné prídavky na 3 deti a v súčasnosti je zamestnaná vo firme Y. N.. Uviedol, že dňa 02.10.2012 bola odporkyni vyplatená peňažná čiastka za polovicu ich domu, pričom aj napriek tomu si ponechala trvalý pobyt na adrese Č. XXX. Mesačný príjem navrhovateľa predstavuje 503,- eur, avšak tento nepostačuje na všetky náklady a výdavky, ktoré sa mu od poslednej úpravy výživného zvýšili o 150,- eur, nakoľko si zobral pôžičku, aby mohol odporkyni vyplatiť ňou požadovanú sumu za polovicu rodinného domu. Ďalej uviedol, že odporkyňa žije so svojím druhom v dome, ktorý opravuje, pričom aj on má vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu.
Právny zástupca matky uviedol, že návrh otca považujú za právne a vecne nedôvodný a navrhujú tento zamietnuť.
Kolízny opatrovník žiadal návrh otca na zníženie výživného zamietnuť ako nedôvodný.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpoveďou otca a matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to obsahom pripojeného spisu sp.zn. 4C 82/2004 a z neho rozsudkom Okresného súdu v Vranov nad Topľou sp.zn. 4C 82/2004 zo dňa 04.11.2004, pripojeným spisom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 8P 266/2011, lustráciou sociálnej poisťovne, odpis mzdového listu od zamestnávateľskej organizácie matky, t.j. spoločnosti Y., z ktorého je zrejmé, že priemerný zárobok matky predstavuje sumu 130,- eur mesačne, správou kolízneho opatrovníka Úradu práce, soc. vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ, otec maloletých detí vo svojej výpovedi uviedol, že jeho exmanželka sa neprimerane stará o výchovu maloletých, nakoľko od rozvodu sa chlapci pohoršili, najmä v škole a v správaní, mal. syn mal v škole vymeškaných 180 hodín. Navrhovateľ je zamestnancom firmy F. a jeho zárobok je priemerne 520,- eur, avšak zvýšili sa mu výdavky o 100,- eur mesačne na splátku do prvej stavebnej sporiteľne, má výdavky na energie 200,- eur, cestovné do práce 60,- eur, pôžičku. Na výživnom dlhuje sumu 130,- eur za 2 mesiace. Kým platil výživné 66,- eur na obe mal. deti, stíhal ho splácať. Uviedol, že pôžičku z IRB dostali spoločne ako manželia na dom v sume 560.000,- Sk a spláca mesačne 46,24 eur, spláca pôžičku z VÚB v sume 50,- eur mesačne, pôžičku z prvej stavebnej sporiteľne, ktorú bral na vyplatenie exmanželky v sume 146,29 eur, telefón 25-30,- eur mesačne a lieky, keďže je diabetik, v sume do 20,- eur mesačne. Žije s priateľkou C. P., zamestnanou T. U. Q. Č., ktorá má vyživovaciu povinnosť na maloletého syna. Ďalej uviedol, že kolízny opatrovník nepreveril situáciu v rodine na adrese trvalého bydliska navrhovateľa, nakoľko mal. deti mali trvalý pobyt na adrese Č. XXX.
Právny zástupca matky uviedol, že otec maloletých detí dlhuje výživné na oboch synov za mesiace august a november 2012. Príjem otca predstavuje sumu 503,- eur a jeho výdavky sa oproti poslednému zvýšeniu výživného zvýšili o sumu 150,- eur mesačne, ktorú spláca ako splátku úveru, ktorý mu bol poskytnutý na vyplatenie matky maloletých detí. Uviedol, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené v roku 2004 a nakoľko žiadny z nich nepodal v zákonnej 3 ročnej lehote návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, rodinný dom v obci Č. Č.. XXX, ktorý nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva, pripadol uplynutím 3 ročnej lehoty do podielového spoluvlastníctva každému z nich rovnakým pomerom. Z tohto rodinného domu otec ako ustupujúci spoluvlastníčke, na základe kúpnej zmluvy vyplatil matke maloletých detí sumu 15.000,- eur, ktorá suma nezodpovedá reálnej trhovej hodnote domu. Uviedol, že otec sám pre seba nepotrebuje takýto rodinný dom, nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, nemá druhého manžela, nemá žiadne iné deti a svoju bytovú situáciu si mohol riešiť iným spôsobom, aby sa dom predal a výťažok sa rozdelil na polovicu, z čoho si mohol kúpiť byt a splatiť všetky úvery. Otcovi maloletých detí ostalo v byte kompletné bytové zariadenie, ktoré nadobudli účastníci počas trvania manželstva a matka z domu odišla s osobnými vecami a s darmi, ktoré nadobudla počas, resp. pred uzavretím manželstva. Ďalej uviedol, že potreby maloletých detí, ktoré sú už v podstate dospelí chlapci, sú podstatne vyššie, najmä výdavky na stravu a oblečenie. Podľa právneho zástupcu matky sa matka sa snaží o to, aby deti vyrastali v zdravom prostredí, avšak otec jednak navádza chlapcov proti matke a jednak podporuje ich „neprispôsobivé správanie“ , na ktoré poukazuje. Ďalej uviedol, že otec žije s priateľkou, ktorá má dvoch dospelých synov, ktorí nie sú nikde zamestnaní, finančne im pomáha a sama by sa mala podieľať na úhrade nákladov spojených s bývaním.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2004, keď sa s exmanželom rozvádzali, fyzicky ju napadol v máji toho istého roku a podala na neho trestné oznámenie. Aj na základe tejto skutočnosti odišla k svojej sestre do X., kde si vybavila prácu a ubytovanie, pol roka robila v cukrovare a úspešne pokračovala v štúdiu na vysokej škole 5. ročník. Neskôr si našla prácu v X. F. A. N., kde začala pracovať, avšak nebola tam slovenská škola pre deti a deti by museli 20 km dochádzať do školy. Následne sa zamestnala vo firme E. ako technička, takže sa vrátila do Č., k rodičom, kde si s deťmi zariadili bývanie, mali tri izby a zariadili si celé poschodie. Po 4 rokoch odišla pracovať do F. do P., pretože jej tam ponúkli vyšší plat. Chlapci chodili najprv na futbalovú školu v F., F. Q.. Mal. P. sa venoval viac futbalu ako škole a u mal. T. psychiatrička klasifikovala ADHD. Mal. T. začal mať rôzne stavy, bol stále nervózny, nevedel sa sústrediť, keď mu v škole niekto robil zle, vracal to a napokon matka zavolala psychiatričke a T. odišiel na 4 mesiace do psychiatrickej liečebne. Po návrate prestúpil na inú školu, avšak situácia sa nezlepšila
a prestúpil do F., do P., kde dokončil 9. ročník a matka zostala na materskej. Matka sa s mal. deťmi vrátila do Č., kde prerábajú rodičovský dom. Uviedla, že má zvýšené výdavky na mal. deti, 12,- eur za ZRPŠ, pracovné oblečenie, obuv a oblečenie 67,88 eur, obuv do školy 24,90 eur a 10,90 eur, zimná a letná okolo 50,- eur u jedného aj u druhého chlapca, výdavky na stravu a hygienické potreby 103,46 eur, polovicu nákladov na ubytovanie. Ďalej náklady 93,- eur na internet, na plyn a elektrinu, nákup brikiet v sume 349,- eur ročne, poistky detí v sume 13,34 eur a T.Q. 41,52 eur a úver. Ďalej uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť zo začiatku plnil, avšak potom, keď podala návrh o zvýšenie výživného, tak od novembra mal dlžnú sumu 641,- eur do 31.7. Podľa matky otec za čas, keď bola s deťmi v X., ani raz za celý rok chlapcom nezavolal, neprišiel za nimi, nejaví o ne záujem. Ďalej uviedla, že z družného spôsobu života pochádza maloletá dcéra E. H., na ktorú otec rozsudkom Q. súdu platí mesačne 125,- eur a navštevuje ju, nakoľko spolu nežijú, chodí za ňou pravidelne, pomôže jej so starostlivosťou o dom.
Kolízny opatrovník uviedol, že vykonali šetrenie v rodine a priamo sa rozprávali aj s deťmi a dospeli k záverom, že starostlivosť zo strany matky je na primeranej, dobrej úrovni, dom je priestranný, deti majú každý svoju vlastnú izbu, matka sa o deti stará veľmi dobre, čo potvrdili aj deti. Mal. T. bol zo školy z dôvodu neospravedlnených absencií vylúčený, ale škola bola ekonomického zamerania, bola pre neho ťažká, prestúpil na školu v mieste trvalého bydliska a t.č. má známky dobré. Matka riešila tieto problémy aj formou odborníkov, dieťa bolo v psychiatrickej liečebni a v súčasnosti je jeho stav stabilizovaný. Deti sa vyjadrili, že navštevujú otca. Podľa otca však pomery v rodine neboli prešetrované a tieto podmienky neboli prešetrované z dôvodu, že žiadny podnet k prešetreniu nebol evidovaný. Ďalej uviedol, že matka kvôli práci bývala v X. aj F. spolu s mal. deťmi a v roku 2011 sa presťahovala rodina naspäť do Č.. Matke sa narodilo dieťa a tam kolízny opatrovník prešetroval všetky pomery v rodine, aj maloletých detí a nezistil žiadne nedostatky. Podľa kolízneho opatrovníka mal. deti sú vo vývine, sú študentmi strednej školy a výživné tak ako je upravené je primerané, návrh nie je dôvodný a preto navrhol, aby bol zamietnutý.
Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C 82/2004-81 zo dňa 4.11.2004 súd zisťuje, že manželstvo P. T.Á. a U. T. bolo rozvedené, na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného na každé jedno maloleté dieťa v sume 1.000,- Sk mesačne. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2005.
Z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P 266/2011 zo dňa 23.1.2012 súd zisťuje, že uvedeným rozsudkom bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 4C 82/2004-81 zo dňa 4.11.2004 a to tak, že súd zvýšil výživné na maloletého T. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 65,- eur mesačne a na maloletého P.Š. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 65,- eur, ktoré výživné uložil otcovi povinnosť platiť vždy do každého 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.11.2011.
Z odpisu mzdového listu od zamestnávateľskej organizácie matky je zrejmé, že jej priemerný zárobok za obdobie posledných 6 mesiacov predstavuje sumu 105,30 eur mesačne.
Z odpisu mzdového listu zamestnávateľskej organizácie otca vyplýva, že jeho čistá priemerná mzda činí sumu 560,13 eur mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal šetrenie v rodine matky maloletých detí, z ktorého je zrejmé, že osobná starostlivosť zo strany matky je na primeranej úrovni, deti majú zabezpečené všetky potreby pre svoj priaznivý vývin, neboli zistené žiadne nedostatky vo vzťahu k osobnej starostlivosti. Matka sa deťom venuje. K otcovi majú vytvorený pozitívny citový vzťah a navštevujú ho hlavne počas víkendov. Matka zabezpečuje ešte aj starostlivosť o maloletú E. H., nar. X.X.XXXX, ktorá nepochádza z manželstva s U. T.. S otcom maloletej E. matka v súčasnej dobe nežije a nebýva v spoločnej domácnosti. Ďalej kolízny opatrovník v správe uviedol, že otec vo svojom návrhu spochybňuje činnosť kolízneho opatrovníka, avšak námietku voči nemu nevzniesol. V návrhu uviedol, že od rozvodu manželstva, teda od roku 2004 kolízny opatrovník nebol ani raz prešetriť pomery v rodine, či je o deti riadne postarané. K tomuto kolízny opatrovník uviedol, že žiaden podnet k prešetreniu pomerov na úrad nebol podaný, či už zo strany otca detí, alebo podaním iných fyzických či právnických osôb. Je pravdou, že matka sa s maloletými deťmi zdržiavala v iných okresoch Slovenska, teda v čase od rozvodu manželstva žila a bývala v meste X. a neskôr v meste F.. Stále to však bolo za účelom pracovného uplatnenia sa, vzhľadom k tomu, že má vysokoškolské vzdelanie a nemohla si nájsť v regióne zamestnanie. V roku 2011 sa presťahovala
rodina opäť do obce Č.. Keďže sa matke dňa 5.3.2011 narodila maloletá E., táto sa domáhala návrhom upraviť práva a povinnosti rodičov k nej a v tom čase kolízny opatrovník prešetril pomery v rodine matky. Na základe prešetrenia kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v osobnej starostlivosti o mal. E. a takisto ani maloletých detí a to T. a P., zo strany matky. Návrh na zníženie výživného pre maloleté deti podaný otcom nie je dôvodný. Na strane maloletých detí nedošlo k výrazným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Je pravdou, že maloletý T. zmenil školu a túto navštevuje v mieste trvalého bydliska v obci Č., avšak, na druhej strane, maloletý P. sa od septembra 2011 stal študentom strednej školy, ktorá odôvodňuje vyššie výdavky v súvislosti s návštevou tejto školy. K výrazným zmenám nedošlo ani na strane rodičov maloletých detí. Keďže znížením výživného by klesla aj životná úroveň maloletých detí, kolízny opatrovník odporúčal, aby súd návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práva a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému s rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení suma minimálneho výživného činí začínajúc dňom 1.7.2012 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR sumu 26,65 eur.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť napr. vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a podobne. Súd v danom prípade preskúmal zmenu pomerov na strane účastníkov konania, v možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Pri návrhu na zníženie výživného musí nastať podstatná zmena pomerov. Pri predchádzajúcej úprave výživného, ktoré bolo upravené rozsudkom Okresného súdu č.k. 8P 266/2011 zo dňa 23.1.2012 súd pri určení výživného vychádzal z priemerného zárobku u otca zo sumy 503,55 eur. Matka vtom čase bola na materskej dovolenke
od 18.11.2011 poberala rodičovský príspevok vo výške 190,64 eur. Vtom čase, tak ako teraz, okrem maloletých synov zabezpečovala starostlivosť aj o maloletú dcéru E., ktorá sa narodila X.X.XXXX. Čo sa týka zdôvodnenia otca, ktorý uviedol v návrhu, že došlo k podstatnej zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného a to na strane matky tým, že sa zamestnala, súd túto skutočnosť považoval ako neopodstatnenú, lebo matka je zamestnaná len na dohodu. Je vysokoškolsky vzdelaná, pracuje v živočíšnej výrobe, v skorých ranných hodinách, a jej priemerná mzda je ešte nižšia, ako keď bola na materskej dovolenke a táto v súčasnej dobe činí sumu 105,30 eur mesačne. Čo sa týka ďalšieho dôvodu, v návrhu otca na zníženie výživného, ktorý uviedol, že sa mu zvýšili náklady, ktoré má spojené s úhradou pôžičky, ktorú bol nútený zobrať na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu za spoločne nadobudnutý rodinný dom, je potrebné poukázať, že splatením tejto pôžičky otec nadobudne nehnuteľný majetok, ktorý bude mať veľkú hodnotu. Pokiaľ otec nie je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, čo bolo aj na pojednávaní preukázané, že dlhuje na výživnom pre maloleté deti, je v záujme otca, aby si hľadal zamestnanie, kde bude dosahovať vyšší príjem, aby si mohol plniť jednu zo základných povinností a to je vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Ďalej je potrebné poukázať, že maloleté deti sú vo veku 18 a 17 rokov. Ani predchádzajúca úprava výživného po 65,- eur nie je v súčasnej dobe postačujúca, aby to stačilo na úhradu nákladov a na zabezpečenie nevyhnutných potrieb, ktoré má matka spojené so štúdiom, zdravotnými problémami u maloletých detí a nákladmi, ktoré sú spojené s uspokojovaním ich základných životných potrieb. Na strane maloletých detí ako ani na strane rodičov nedošlo k výrazným zmenám, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, ktoré bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P 266/2011 zo dňa 23.1.2012 S poukazom na vyššie uvedené súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd do Prešova prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.