Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-123-2012.pdf
PDF · 92.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľov: v 1. rade: U. P. a v 2. rade: U. P., obaja bytom W., W. XX, proti odporkyni: G. T., bytom Q. E. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Jurovským, Piešťany, Hollého 1983/23, o neplatnosť závetu, na odvolanie účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 5C/34/2008-357 zo dňa 19. decembra 2011 navrhovateľov vo veci samej a odporkyne v časti náhrady trov konania takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, odporkyni priznal náhradu trov konania vo výške 655,74 eur, štátu priznal náhradu trov konania v sume 148,88 eur, povinnosť zaplatiť náhradu trov konania uložil navrhovateľom v 1. a 2. rade v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 39, § 461 ods. 1 a 2, § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 175k ods. 2 O.s.p. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, navrhnutých svedkov, predloženými a zabezpečenými listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom MUDr. Lucie Žlnayovej. Navrhovatelia napádali neplatnosť závetu poručiteľky Y. P., ktorá bola sestrou navrhovateľov. Navrhovatelia by prichádzali do úvahy ako zákonní dedičia po poručiteľke. Poručiteľka zhotovila závet vo forme notárskej zápisnice dňa 29.04.2005, ktorým ustanovila za závetnú dedičku odporkyňu. Pokiaľ ide o formu, súd prvého stupňa bol názoru, že závetu nemožno vytknúť žiadne nedostatky, spôsobujúce jeho neplatnosť. Vzhľadom na spôsob zhotovenia závetu mal za vylúčené akékoľvek pochybnosti ohľadom pravosti podpisu poručiteľky. V konaní sa preukázalo, že poručiteľka v čase právneho úkonu nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju pre tento úkon robila neschopnou. Tento záver vyplynul nielen zo znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ale aj zo svedeckých výpovedí, najmä notára Miroslava Kupca, ktorý spisoval predmetnú notársku zápisnicu. Svedok P. O. uviedol, že akékoľvek podozrenie alebo pochybnosť by bol určite preveroval cestou príslušného lekára. Okrem jednostranných tvrdení navrhovateľov skutočnosť, že poručiteľka by trpela duševnou poruchou, nevyplýva zo žiadnych svedeckých výpovedí, ani z predložených listinných dôkazov. Závet bol zriadený dňa 29.04.2005, v tom čase sa ešte poručiteľka neliečila na onkologické ochorenie. Ochorenie bolo preukázateľne zistené až v čase, keď pracovala v Rakúsku. Súd prvého stupňa považoval za dôvodný argument odporkyne, že ak by v tom čase bola poručiteľka chorá, nebola by mohla dostať pracovné povolenie do Rakúska k 01.05.2005. Nie je vylúčené, že poručiteľka vzhľadom k pretrvávajúcim zdravotným ťažkostiam mohla mať podozrenie na túto chorobu aj skôr, ale nebola dovtedy ničím potvrdená, preto sa na chorobu v čase spísania závetu nemohla liečiť a nemohla byť pri jeho spísaní pod vplyvom rádiofarmák. Súd
prvého stupňa na námietku navrhovateľov skúmal aj vážnosť vôle poručiteľky. Navrhovatelia tvrdili, že poručiteľka nevyjadrovala svoju vôľu, ale vôľu odporkyne, keďže ona sama nechcela bratov ukrátiť. Jednalo sa o tzv. predstieraný právny úkon - konkrétne vrátenie pôžičky, ktorú jej poskytla odporkyňa na trovy súdneho konania. Navrhovatelia navrhli svedeckú výpoveď JUDr. P., ktorého tvrdenia však boli spochybnené. Nedostatočnú vierohodnosť svedka možno usudzovať aj z toho, že niektoré jeho tvrdenia sa po predložení listinných dôkazov ukázali ako nepravdivé. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa výpoveď svedka posúdil ako tendenčnú. Skutočnosť, že poručiteľka bola ovplyvniteľná, nemôže viesť k záveru, že nekonala z vlastného rozhodnutia, ale konala z rozhodnutia odporkyne. Jednoznačne boli preukázané dôvody, pre ktoré by poručiteľka mala dôvod rozhodnúť sa tak, že prenechá celý majetok odporkyni. Bola to práve odporkyňa, ktorá jediná v ťažkom a zložitom období reálne poskytovala poručiteľke veľmi intenzívnu pomoc, prakticky od ich zoznámenia v roku 2002 až do smrti. Poručiteľka bola slobodná, bezdetná a okrem navrhovateľov nemala iných príbuzných, vzťahy medzi nimi neboli optimálne. Najbližšou osobou poručiteľky bola teda odporkyňa. Myšlienka obdariť ľudí, ktorí jej v živote pomáhali, nebola poručiteľke cudzia, ako to vyplynulo aj z výpovede svedkyne F.. Zrejme aj k spísaniu závetu bola motivovaná práve vďačnosťou voči odporkyni, možno aj v očakávaní, že v budúcnosti v prípade potreby pomoci jej ju odporkyňa poskytne. Poručiteľka teda vyjadrila závetom svoju vlastnú vôľu, bola si dobre vedomá toho, aký právny úkon robí, nehodlala predstierať žiadnu pôžičku ani žiadny úkon. Navrhovateľmi namietaný rozpor závetu s dobrými mravmi nebol preukázaný. Poručiteľka mala bytové problémy napriek tomu, že vlastnila väčšinový podiel na nehnuteľnostiach. Tieto užívali navrhovatelia a ona bývala v provizórnych podmienkach v miestach, kde pracovala. Poručiteľka napriek tomu, že vlastnila prevažný spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, mala dlhodobo finančné problémy, bola zadĺžená, psychicky ju zaťažovali zlé vzťahy s navrhovateľmi a neschopnosť dohodnúť sa s nimi na finančnom vyrovnaní, ako aj dôstojné podmienky na bývanie. Od samého začiatku vzťahu jej odporkyňa bola reálnou oporou, poručiteľka sa na ňu obracala so všetkými problémami. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, nepredložili žiadny dôkaz neplatnosti závetu, z toho dôvodu súd prvého stupňa návrh ako nedôvodne podaný zamietol. Úspešnej odporkyni v konaní priznal náhradu trov konania. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti právneho úkonu. Hodnotu predmetu konania nie je možné vyjadriť v peniazoch, preto treba postupovať podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu. Súd prvého stupňa pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia vychádzal z tohto ustanovenia vyhlášky. Odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za desať úkonov právnej služby, 10x režijný paušál a DPH. Navrhovateľom ako neúspešným uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, spočívajúcu v odmene prekladateľke z odboru nemecký jazyk a ustanovenej znalkyni z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obaja účastníci konania.
Navrhovatelia vo svojom odvolaní napádali rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Namietali, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poručiteľka bola voči odporkyni v čase podpísania závetu v stave úplnej finančnej a existenčnej závislosti, čo spôsobovalo, že sa nemohla slobodne rozhodovať, bola vystavená tiesni ohľadom svojho ďalšieho živobytia. V takomto stave núdze sa poručiteľka nachádzala v čase spísania závetu a dávno pred ním, bola na podpísanie závetu navedená. Napadnutý závet je podľa názoru navrhovateľov v rozpore s dobrými mravmi. Trvali na tom, že samotná skutočnosť, že rodinný majetok, ktorý poručiteľka nadobudla bezodplatne vzdaním sa dedičských podielov od svojich súrodencov, nadobudla úplne cudzia osoba, sa prieči tomu, čo ľudia považujú v rodinný vzťahoch za služné a spravodlivé. Navrhovatelia ďalej namietali, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Navrhovatelia navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu poručiteľky na napadnutom závete. Tento dôkaz súd prvého stupňa nevykonal. Právna zástupkyňa navrhla i znalecké dokazovanie znalcom z odboru onkológie z dôvodu, že znalecké dokazovanie nebolo vykonané dostatočne dôsledne. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, keď návrh v plnom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že napadnutý závet je ako právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o právny úkon vykonaný v stave, ktorý spôsobuje absenciu slobodnej vôle poručiteľky. Účelom závetu bola úhrada záväzkov voči odporkyni, teda sa jedná o predstieraný právny úkon. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka svojim účelom závet s ohľadom na všetky okolnosti odporuje dobrým mravom. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tieto by preukázali, že napadnutý závet nepodpísala poručiteľka,
pokiaľ by podpisovala napadnutý závet poručiteľka, podpisovala ho v stave právnej nespôsobilosti, spôsobenej užívaním chemoterapeutík a rádioterapeutík, ktoré v čase podpisu závetu užívala z dôvodu svojej onkologickej choroby. Navrhovatelia navrhovali, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany zmenil a vyslovil, že závet zo dňa 29.04.2005 je neplatný, navrhovateľom priznal náhradu trov konania.
Odporkyňa podala odvolanie v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia. Napadnutý rozsudok v tejto časti považuje za vecne nesprávny. Súd prvého stupňa ohľadne výšky náhrady trov vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto veci na základe predloženého znaleckého posudku ako aj výšky dlhu poručiteľky, ktoré vo vyčíslení trov právneho zástupcu boli naviac zvýšené, bolo možné určiť a vyjadriť hodnotu tohto právneho úkonu, o neplatnosti ktorého rozhodoval súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa nesprávne aplikoval a interpretoval ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Na základe znaleckého posudku a vyčíslenia trov právneho zástupcu odporkyne bolo možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, nebola tu okolnosť, že by takúto hodnotu bolo možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia odporkyne podľa písomného vyhotovenia jej právneho zástupcu zo dňa 22.12.2001 podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky je správne. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania právneho zastúpenia odporkyne zmenil a priznal jej náhradu trov konania vo výške 5.817,59 eur, ktoré sú navrhovatelia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy odvolacieho konania sú navrhovatelia povinní zaplatiť v rovnakej lehote k rukám právneho zástupcu odporkyne vo výške podľa písomného vyčíslenia.
Obaja účastníci konania sa vyjadrili k odvolaniu druhého z účastníkov konania.
Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že odvolanie odporkyne proti časti výroku o náhrade trov konania považujú za vecne a právne neodôvodnené. V danom prípade sa jedná o konanie, v ktorom hodnotu predmetu konania nie je možné určiť. Predmetom konania je právny úkon závet, ktorého hodnota nie je určiteľná. Žiadali, aby odvolací súd rozhodol v časti trov podľa ich návrhu v odvolaní.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade uviedla, že tvrdenia navrhovateľov, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie sú jednoznačne a nespochybniteľne preukázanými skutočnosťami. Svedecká výpoveď JUDr. U. P. bola v rámci dokazovania súdom prvého stupňa spochybnená a vyhodnotená ako tendenčná. Navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, v podanom odvolaní tvrdia skutočnosti, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli dokázané alebo boli vyvrátené. Ide len o nedokázaný skutkový stav veci, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania alebo vierohodných dôkazných prostriedkov. Tvrdenie navrhovateľov ohľadom skutkového stavu nemajú vnútornú logiku a chýba im vecná časová súvislosť k rozhodujúcim okolnostiam právnej veci. Tvrdenia navrhovateľov ohľadom osobnosti poručiteľky, jej duševného stavu a jej vzťahu k odporkyni boli vyvrátené svedeckými výpoveďami svedkov S., X. a F., ako aj vykonaným znaleckým dokazovaním. Námietke navrhovateľov ohľadom neúplného zistenia skutkového stavu veci odporkyňa uvádza, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v širokom a komplexnom rozsahu, vyhovel navrhovateľom skoro vo všetkých navrhnutých dôkazoch. Znalecké dokazovanie ohľadom grafologickej expertízy podpisu poručiteľky považuje odporkyňa za nedôvodné a nadbytočné, ktoré spochybňuje odôvodnenú spôsobilosť notára, vykonávajúceho všetky úkony pred spísaním závetu a v priebehu jeho spísania. Navrhovatelia v súvislosti s inou argumentáciou v tejto právnej veci vo svojom odvolaní na jednej strane nepopierajú, že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice podpísala poručiteľka, popieranie pravosti podpisu poručiteľky je tak spochybniteľné, účelové a zároveň kontradiktórne. V konaní na súde prvého stupňa bolo jednoznačne dokázané, že poručiteľka v čase spísania závetu nebola liečená na onkologické ochorenie, nebrala chemoterapiu ani rádioterapiu ani iné lieky, ktoré by mohli ovplyvniť jej duševný stav alebo rozpoloženie. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď odmietol vykonať navrhované dokazovanie navrhovateľmi. Odporkyňa považuje odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade za nedôvodné, napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, keďže vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa úplne a dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odporkyňa navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej a vo veci náhrady trov konania štátu v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať navrhovateľov nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania v sume podľa vyčíslenia.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania - prednesov účastníkov a listinných dôkazov. Žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, 38, 39, § 40 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 OZ. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 OZ neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice.
Pokiaľ ide o formálnu stránku, sú ustanovenia Občianskeho zákonníka o forme závetu donucujúcej povahy. Nedodržanie predpísaných formálnych požiadaviek má za následok neplatnosť závetu.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 OZ).
Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. Nevyžaduje sa súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín (z odboru zdravotníctva, z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu.
V preskúmavanej veci nebolo preukázané, že by závet trpel formálnymi nedostatkami, že by poručiteľka podpísala závet ako osoba konajúca v duševnej poruche. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté navrhovateľmi.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustan. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.