Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-65-2010.pdf
PDF · 223.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/65/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľov: X) H.. H. B., K.. XX.XX.XXXX, XXX XX O., K. XXX/XX, X) A. B.Á., K.. XX.X.XXXX, XXX XX O., I. XX, obidvaja zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, 811 08 Bratislava, Cukrová 14, proti odporkyni: G. F., K.. XX.X.XXXX, XXX XX Ž., Č. XXXX/X, o 1.578 eur, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1) a 2) sumu 498,16 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 3.3.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľov o náhradu škody vo zvyšku o zaplatenie sumy 1.079,84 eur z a m i e t a .
Súd r o z h o d n e o trovách konania osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom podaným dňa 28.4.2010 domáhali náhrady škody 1.180,34 eur, ktorá im vznikla 26.6.2008 zatečením stropov a stien bytu vodou z atmosférických zrážok z bytu odporkyne. Škodu zdokumentovala 27.6.2008 ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava. Poisťovňa náhradu navrhovateľom nepriznala a listom z 2.7.2008 oznámila, že navrhovatelia medzi poistnými rizikami nemajú poistené riziko poškodenia stavebných častí dažďovou vodou. Výška škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporkyňou a škodou vyplýva zo zistení a vyjadrení poisťovne a stavebného úradu.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že podľa vyjadrenia navrhovateľa 1) sa hromadila voda na jej terase, pretože vpusť na susedovej terase, ktorá odvodňuje aj jej terasu, je zapchatá. Voda nemohla odtekať a kvôli poškodenej stavebne zabudovanej izolácii vodorovnej nosnej konštrukcie presakovala do bytu navrhovateľov, to bola príčina škody. Navrhovateľ mal ísť k susedovi odporkyne (ktorý bol doma 26.6.2008), aby sa dostal ku vpusti. Namiesto toho nezákonným spôsobom dal vyrúbať sekerou dvere do jej bytu. Hneď na druhý deň požiadala políciu o zabezpečenie bytu. Od navrhovateľa sa to dozvedela dopoludnia. Spochybnila rozsah škôd, resp. či boli zatečené všetky steny a stropy, výmery poisťovne a v cenovej ponuke sú rôzne, časť plochy zaberajú okná, v cenovej ponuke sú do konečnej sumy zahrnuté obidve alternatívy, nie je zrejmé, aká bola škoda - zatečenie, olúpanie omietky, nie je zrejmé, k čomu sa vzťahuje údaj 5%, ak bola stierka len poškodená, netreba otĺkať celý strop... Nie je zrejmé, či bol pracovník poisťovne osobne v byte a na základe čoho, keď musel poznať obsah zmluvy - absencia dažďovej vody ako poistného rizika. Chýba likvidačný protokol a fotodokumentácia. Dňa 22.9.2005 pri porovnateľnej poistnej udalosti ten istý likvidátor postupoval inak, poisťovňa plnenie priznala a vymáhala od odporkyne. Vtedy však škoda bola 1.382,- Sk a v konaní sa uplatňuje 30 násobne vyššia. Navrhovateľ ohlásil udalosť z 22.2.2005 ako udalosť z 22.9.2005, pretože poistenie
uzavrel až 4.3.2005. Navrhovateľ sa nikdy nezmienil o neplnení udalosti z roku 2008 od poisťovne, mala za to, že to mal preplatené. Navrhovateľ začal vymáhať škodu až po 2 rokoch. Mal ju zavolať osobne, aby škodu videla. Odporkyňa nevedela o podnete na stavebný úrad a ten jej ho poskytol až po skončení dohľadu. V júli 2008 sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na tom, že firma, ktorá robila susednú terasu, urobí cenovú ponuku pre odporkyňu. Navrhovateľ neskôr oznámil, že sa firma už neozvala a pozval inú, ktorá urobila ponuku na 300.000,- Sk, čo navrhovateľ neakceptoval (toľko nedá). Odporkyňa preto doplnila dva pásiky dlažby pri dverách podľa želania navrhovateľa. Stavebný dohľad v zápise zo 6.11.2008 nekonštatuje ohrozovanie výkonu vlastníckych práv spoluvlastníkov a poškodenie dlažby (v tom čase už bola hotová). Preto tvrdenia o ohrození práv a poškodení dlažby (výzva zo 14.11.2008) sú len podporou na to, aby bol byt uvedený do užívania schopného stavu. Výzva však ukladá predloženie žiadosti o dodatočné povolenie zmeny stavby vrátane súhlasu nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov a rozsiahlych rekonštrukčných nákladov výlučne na jej náklady. Stavebné úpravy aj bez právoplatného povolenia nesúviseli so škodou, ktorá bola dôsledkom silnej búrky, zapchatého odtoku u suseda a poškodenej izolácie vodorovnej nosnej konštrukcie stropu proti vode. Tá však bola poškodená niekoľko rokov pred kúpou bytu odporkyňou a nemôže za to niesť zodpovednosť odporkyňa. V prvom rade by sa mal vyriešiť spor týkajúci sa súhlasu spoločenstva pre stavebné povolenie, pretože ono žiada kompletnú rekonštrukciu terasy bez rozlišovania spoločných častí domu (fasádna omietka, opadávajúca rímsa, zábradlie a oplechovanie ako súčasť priečelia, izolácie proti vode ako súčasť vodorovných nosných konštrukcií) a jej vlastných (dlažba). Súd by mal stanoviť, ktoré časti terasy je povinná opraviť ona a ktoré spoločenstvo.
V podaním z 28.3.2011 odporkyňa poukázala na technickú správu týkajúcu sa opravy susednej terasy na (S.Í., I. S.), ktorá preukazuje stav terasy a príčiny zatekania. Opravu malo zabezpečiť Spoločenstvo. Príčinou nebol chýbajúci pásik dlažby pri balkónových dverách, pretože do bytu navrhovateľa zatekalo aj pred opravou terasy a aj po nej (doplnenie pásika dlažby). Napokon aj navrhovatelia na pojednávaní tvrdili, že išlo o opakované zatekanie. Výzva navrhovateľov ohľadne zatekania v roku 2005 je z marca 2006 a omietky fasády boli otlčené v júli a auguste 2006.
Účastníci predložili alebo na ich návrh boli zabezpečené nasledovné dôkazy:
List ČSOB Poisťovne zo 6.3.2006 odporkyni, ktorým bola vyzvaná na úhradu sumy 382,- Sk, ktorú poisťovňa uhradila navrhovateľovi z dôvodu poistnej udalosti 22.9.2005 zatečením z bytu odporkyne. Spoluúčasť navrhovateľa bola 1.000,- Sk (celková škoda teda 1.382,- Sk, poznámka súdu). Súčasťou výzvy bol likvidačný protokol, kde je uvedené pod kódom „riziko“ uvedené „živel“. Z výpočtu výšky škody rozpočtom vyplýva: oprava stierky strop 3m2 x 96,60,- Sk, spolu 289,80,- Sk a maľovanie strop + 2x stena 34,95m2 x 31,25 Sk, spolu 1.092,20,- Sk, celková škoda 1.382,- Sk. Škodu likvidoval Ing. Jozef Bročko. K výzve boli pripojené 3 fotografie.
Zmluva č. 01 0 3468/98/33 o prevode vlastníctva bytu č. XX na X. poschodí na K. T. Č.. XX (V 43239/98 z 15.1.1999) medzi Z. Q. O. a odporkyňou. V čl. III Popis a rozloha bytu je uvedené, byt pozostáva aj z terasy o výmere 13,95 m2, ktorá plocha sa nezapočítava plochy bytu. V čl. IV Určenie a popis spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva sa uvádza, že spoločnými časťami domu sú okrem iného: strešná konštrukcia, obvodové murivo, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, izolačné konštrukcie tepelné, priečelie, loggie na každom poschodí pri schodisku „b“. Spoločnými zariadeniami sú: odkvapové žľaby a zvody, kanalizačné zvody.
Výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W.É. Q. z 21.4.2010, na ktorom je vedený bytový dom č. súpisné XXX na Ulici K. Č.. XX. Navrhovatelia sú vedení pod por. č. X a XX ako spoluvlastníci každý v 1-ici bytu č. XX na X. podlaží, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 310/10000-inách, na základe dedenia v roku 2000. Odporkyňa je vedená po por. č. X ako vlastníčka bytu č. XX na X. podlaží, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 300/10000-inách, na základe kúpy v roku 1999. (Byt odporkyne je nad bytom navrhovateľov).
Zápisnica OO PZ SR W. Q. - stred č.p.: DU-2178/I-SMS-2008 z 27.6.2008, podľa ktorej o 15.45 sa dostavil navrhovateľ 1) a podal vysvetlenie. 26.6.2008 okolo 23.00 hod. zistil, že mu tečie voda z plafónu rovno do postele v spálni a to isté zistil v obývačke. Rozložil vedrá, snažil sa dovolať odporkyni, ktorej telefón však zodvihla jej matka, ktorá nevedela, kde je dcéra. Nestačili s priateľkou vylievať vodu, lebo prúd vody bol silný, poškodené parkety sa pod vplyvom vody začali odúvať. Inak byt má po celkovej rekonštrukcii v roku 2007. Zo zúfalstva otvoril byt odporkyne a vošiel do neho s tým, že zabráni poškodzovaniu svojho majetku. Zistil, že voda z terasy vplyvom prietrže mračien stekala do jeho bytu kvôli porušenej dlažbe a nestekala do odtoku, lebo bola upchatá stavebným materiálom (piesok, cement, špina...). Po vyčistení začala voda odtekať a poškodenú dlažbu prikryl igelitom. Po hodine mu prestalo tiecť do bytu. Počas toho si ho všimol ak správca domu p. Šimko (na hluk v byte odporkyne) a bol prítomný aj kurič p. Daniš, ktorý mu pomohol vytiahnuť stavebný materiál z terasy do bytu, aby voda mohla odtekať. Svedkom bol aj p. Korček ml.. Po vyčistení asi o 00.30 hod. byt opustili a opäť sa neúspešne snažil kontaktovať odporkyňu. Dovolal sa jej až okolo 10.00 hod. (druhý deň), tvrdila, že to nie je vplyvom terasy a že môže prísť až o dva týždne. (Dvere do bytu zapečatil príslušník polície o 27.6.2008 15.40 hod. podľa úradného záznamu a vyzval prítomného navrhovateľa, aby šiel podať na políciu vysvetlenie).
Úradný záznam príslušníka OO PZ 30.7.2008, ktorý o 12.00 hod. prišiel pred byt odporkyne, kde ona čakala, spolu vykonali vonkajšiu obhliadku dverí (poškodený zámok po sekaní). Odporkyňa nechcela vstúpiť do bytu, lebo nemala nové dvere, musela odcestovať a nemohla sa vyjadriť ku škode. Byt preto ostal zapečatený.
Zápis o škode na veciach z 27.6.2008, ktorý spísala ČSOB Poisťovňa, a.s., Bratislava. V časti príčina a okolnosti vzniku škody je uvedené na základe vyjadrenia navrhovateľa 1), že škoda vznikla zatečením stropov a stien bytu vodou z atmosférických zrážok z bytu odporkyne. V časti rozsah poškodenia je uvedené: obývačka - strop 3,74m x 5,2m zatečená a olúpaná stierka, steny 3,74m x 2,77m x 2, 5%, steny 5,2m x 2,77m x 2 - 0,8m x 1,97m, spálňa - strop 5,07m x 2,5m zatečená stierka, steny 5,07m x 2,77m x 2, steny 2,5m x 2,77m x 2 - 0,7m x 1,97m.
Oznámenie z 2.7.2008 o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti č. 2087001921, ktorým poisťovňa oznámila navrhovateľom, že ukončila šetrenie s výškou plnenia 0,- Sk, pretože na základe poistnej zmluvy č. 8500142531 má navrhovateľ poistené stavebné súčasti na živelné riziká podľa čl. 1 bod 1 písm. a) až d) a bod 2 psím. a) až l) Všeobecných poistných podmienok, Osobitná časť - Živelné poistenie ZVL 2005. Medzi uvedenými rizikami nie je riziko poškodenia stavebných súčastí dažďovou vodou.
Rozpočet spoločnosti BV- STAV spol. s r.o., Na vrátkach 3, 841 01 Bratislava, IČO: 35 742 224, za opravu stropov a stien vo výške 1.180,34 eur: osekanie omietky stropu 1. alternatíva 35,5 m2, 2,66 eur za 1 m2 - 94,43 eur, omietka strop 35,5 m2, 9,63 eur za m2 - 341,87 eur, stierka strop 35,5 m2, 4,98 eur za m2 - 176,79 eur, maľba strop vrátane penetrácie 35,5 m2, 3,49 eur za m2 - 123,90 eur alebo oškrabanie stropu 2. alternatíva 35,5 m2, 1,33 eur za m2 - 47,22 eur, maľba stien vrátane penetrácie 99,18 m2, 3,49 eur za m2 - 346,14 eur, presun hmôt 1 x 50 eur - 50 eur, spolu 1.180,34 eur.
Farebné fotografie s popisom predložené navrhovateľom: z 27.6.2008 - 2 ks zatopený strop v spálni navrhovateľa, 6 ks z bytu odporkyne - prerábaný a nedokončený, 9 ks z terasy odporkyne (nový vchod na terasu bez povolenia, porušená dlažba pri nasadzovaní dverí na terasu - prienik vody, zlikvidovanie vonkajšej omietky - uvoľňovanie spojiva medzi tehlami a upchávanie odtoku, nečistota na dlažbe, stavebný materiál na dlažbe, medzera medzi stenou a dlažbou. Z 18.8.2010 - 3 ks terasa odporkyne - neodborne opravená dlažba, chýbajúca omietka a 1 ks terasa suseda.
CD záznamy z 26.6.2008 vyhotovený navrhovateľom 1) v bytoch navrhovateľa a odporkyne (vrátane terasy) po zatopení - sú zrejmé poškodenia stropov v byte navrhovateľa.
Podnet navrhovateľa 1) z 1.7.2008 W. Ú. O.- Q. na prešetrenie stavebnej časti v byte odporkyne, v ktorom žiada o prešetrenie stavebnej činnosti odporkyne v byte, v ktorom sa dlhodobo nezdržiava a od roku 1999 sú v ňom realizované rôzne stavebné úpravy na úkor kvality bývania ostatných majiteľov. Byt je rozostavaný a neobývateľný, pretože je v ňom: 1. Vypnutý prívod studenej vody, neodborne zavedený, po zapnutí došlo niekoľkokrát došlo k vytopeniu kúpeľne a predsiene navrhovateľa. 2. Nefunkčné podlahové vykurovanie neodborne nainštalované s vlastným kotlom. Odporkyňa je odpojená z centrálneho vykurovania z kotolne domu. Pri spustení ( k čomu ešte nedošlo) by došlo k úplnému vytopeniu navrhovateľa (únik vody zo systému.... 6. Neodborné prestavby na terase a kvôli tomu preteká voda do bytu navrhovateľa. Zo spálne urobila vchod na terasu, pritom poškodila dlažbu, na terase má sústavne rozhádzaný stavebný materiál, ktorý bráni odtoku vody z terasy. 26.6.2008 došlo k opakovanému zatopeniu navrhovateľovho bytu, k viacnásobnému zatopeniu obývačky a spálne, že nestíhal vymieňať kýble s vodou, do jej bytu sa nemohol dostať, lebo tam dlhodobo nebola a telefonicky ju nezastihol.
Zápisnica zo 6.11.2008 Štátneho stavebného dohľadu v byte odporkyne na podnet spoluvlastníkov, kde boli konštatované stavebné úpravy, ktoré dohľad zistil. Výzva Stavebného úradu O.-W. Q. odporkyni č. SU-2008/36242/47747-L/320-Ká zo dňa 14.11.2008 na základe uskutočneného štátneho stavebného dohľadu v byte odporkyne. Úrad zistil, že v roku 1999 robila stavebné úpravy (zmena dispozície bytu) bez splnenia ohlasovacej povinnosti, v roku 2001 zrealizovala prívod vody na terasu a v roku 2005 nový dverný otvor na terasu a rozšírila niku do nosného múru v obývačke bez stavebného povolenia. Je poškodená dlažba terasy, byt ohrozuje užívanie ostatných bytov... Úrad vyzval odporkyňu, aby byt uviedla do užívania schodného stavu v lehote 90 dní a v tej istej lehote predložiť potrebné podklady.
Ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2008 v byte odporkyne listom Spoločenstva vlastníkov bytov, K. XX, O., zo dňa 9.1.2009, kde jej okrem iného bolo vyúčtované: upratovanie spoločných priestorov- preddavky 660,- Sk (21,91 eur) a skutočné výdavky 2.212,13,- Sk (73,43 eur) a odvoz stavebného materiálu 8.8.2008 200,- Sk (6,64 eur).
List odporkyne navrhovateľovi z 21.6.2009 navrhovateľovi - reakcia na ročné vyúčtovanie, v ktorom uvádza, že v novembri 2008 upratovala 10 dní po svojich robotníkoch (k sume za upratovanie spoločných priestorov) a že čo suma 200,- Sk je za zlikvidovanie smradľavého odpadu z odtoku p. S., ktorý jej navrhovateľ nechal v byte po vlámaní sa do bytu. Vyúčtovanie jej bolo doručené 1.6.2009.
Zápis z domovej schôdze Spoločenstva vlastníkov bytov z 9.7.2009, v ktorom sa uvádza stanovisko Spoločenstva, že odporkyňa by mala opraviť terasu - vymeniť dlažbu tak, aby bolo zamedzené pretekaniu vody do bytov pod ňou.
Rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť O.-W. Q. č. 36242/39684/2009/URS/Kub-K/163 z 22.9.2009, ktorým úrad v konaní o dodatočnom povolení a užívaní zmeny dokončenej stavby odporkyne vyzval odporkyňu a ostatných spoluvlastníkov bytov na podanie návrhu na príslušný súd a stavebné konanie prerušil. Okrem iného bola odporkyňa v stavebnom konaní povinná predložiť súhlas spoluvlastníkov, ktorí však zásah do spoločných častí domu podmienili inými stavebnými prácami na spoločných častiach domu. Zápis nemá potrebné náležitosti, neobsahuje prezenčnú listinu a nie je preukázané, že bola zvolaná v zmysle § 14 zákona č. 182/1993 Z.z.
Výzva advokátky navrhovateľov na náhradu škody pred začatím konania listom zo dňa 19.2.2010, ktorý odporkyňa prevzala 23.2.2010. Žiadala odporkyňu uhradiť náhradu škody 1.180,34 eur zatopením bytu z dažďovej vody z bytu odporkyne do 7 dní od doručenia listu.
List odporkyne advokátke navrhovateľov z 23.2.2010 - odpoveď na list z 19.2.2010, v ktorom uviedla, že podľa vlastných slov navrhovateľa príčinou hromadenia vody bola zapchatá
vpusť na susednej terase odvodňujúca aj jej terasu a kvôli poškodenej izolácii vodorovnej nosnej konštrukcie presakovala do bytu navrhovateľa. Navrhovateľ problém neriešil cez suseda, ale nezákonným spôsobom cez odporkyňu. Vodorovné nosné konštrukcie vrátane zabudovaných izolácií a strecha sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a terasa odporkyne je „strechou“ nad bytom navrhovateľa. Poisťovňa nekontaktovala odporkyňu a nežiadala od nej refundáciu, pretože odporkyňa nič nezavinila. Navrhovatelia boli zrejme odškodnení a nie sú spokojní s výškou poistného plnenia. Cenová ponuka neobsahuje základné náležitosti dokladu - dátum, podpis zodpovedných pracovníkov a pečiatka. Odporkyňa neakceptuje ani úroky z omeškania, keď doposiaľ nikto od nej nič nežiadal.
Ing. B. D. v písomnom stanovisku zo dňa 28.1.2011 uviedol, že je vlastníkom bytu spolu s manželkou od apríla 2007 a so zatopením bytu mal problém na jeseň 2010. Išlo o neidentifikovaný problém v byte nad nimi patriaci p. O., zatopilo im strop kúpeľne, WC, chodby, čiastočne kuchyne. Vizuálne problém nezistili, asi ide o posunuté vodovodné alebo kanalizačné potrubie. Fľaky vyschli, nechal si to vymaľovať, nezopakovalo sa to, ale problém vyriešený nie je.
Q. B., pôvodná vlastníčka bytu č. XX na. podlaží listom zo 4.3.2011 uviedla, že jej byt je pod bytom p. O.. K zatopeniu jej bytu nedošlo (dažďová voda), v kuchyni pri okne však má niekoľko rokov drobný mokrý fľak 20x15 cm a v spálni v strede miestnosti (pod záchodom a WC horného bytu a odtiaľ je zrejme voda), momentálne sú fľaky suché.
Q. F., užívateľka bytu č. XX na X. poschodí (Britania trust, s.r.o.) uviedla, že problémy so zatopením boli v spálni (zažltnutý strop pozdĺž jednej steny), pôvod je zrejme kúpeľňa bytu na 5. podlaží (zrejme p. O.), situácia sa nedá riešiť ani s jej deťmi.
Technická správa z októbra 1999 - rekonštrukcia bytu J. S. (v súčasnosti vlastník S. - sused odporkyne). V správe sa uvádza: „... Úprava jestvujúcej vonkajšej terasy sa vyžaduje vzhľadom na zlý technický stav (zatekanie do spodného bytu... oprava opadanej omietky, výmena balkónových dverí... Navrhujeme novú povrchovú úpravu vonkajšej terasy vzhľadom na zlý technický stav a to prevedenie novej hydroizolácie, betónovej mazaniny a keramickej dlažby v pôvodných výškových pomeroch... Vonkajšia úprava fasády na terase bude vyspravená... Súčasťou správy je aj výkresová časť, kde je znázornená plánovaná rekonštrukcia terasy a technologický postup.“
List Združenia bytového hospodárstva na Slovensku, Nové Zámky, zo dňa 7.4.2010 adresovaný Ministerstvu financií ohľadne nového znenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý pre potreby tvorby fondu opráv upravil zarátanie 25% podlahovej plochy z balkóna, lodžie alebo terasy do spoluvlastníckeho podielu vlastníka príslušného bytu. Dotaz sa týkal zmeny vlastníckych vzťahov (zápisu do katastra) a spôsobu merania výmery (čo z balkóna treba rátať do jeho výmery). Ministerstvo odpovedalo listom z 12.5.2010 tak, že zmena zákona sa týka len tvorby fondu opráv a nie vlastníckych vzťahov a spôsob merania výmery balkónov si musia stanoviť vlastníci.
Dispozičné riešenie bytov v dome je nasledovné: Pre prvotnú orientáciu súd uvádza dispozičné riešenie bytov v obytnom dome: Na 5. podlaží sú susediace byty č. 31 (S., V. I. S.) s terasou a výpusťou, byt č. XX patriaci odporkyni s terasou a bez výpuste (používa výpusť S.) a byt č. XX (Víťazka) s terasou a výpusťou. Na tom istom podlaží sú v inej časti domu ešte dva byty s terasami - č. 29 (H.) a č. 30 (O.). Na X. podlaží sú byty č. XX (navrhovatelia) a č. 11 (Š.) - obidva sa nachádzajú pod bytom odporkyne. V inej časti domu sa nachádzajú ešte 3 byty na tomto podlaží - č. 26 (D.) a č. 27 (Y., pôvodne B.), ktoré sú pod bytom č. XX, a byt č. 28 (Britania Trust, s.r.o., resp. Q. F.).
Na pojednávaniach zástupkyňa navrhovateľov uviedla:
K škode došlo tak, že odporkyňa robila úpravy bez povolenia (nepoložená dlažba a nevybudovaná izolácia na terase) a došlo k zatečeniu stropov a stien navrhovateľov. Ak robila úpravy bez povolenia, nie
je záruka, že to robila dostatočne a kvalitne. Výška škody vyplýva z toho, že dochádzalo k opakovanému zatečeniu v lete a jeseni 2003, februári 2005, kedy stačilo steny premaľovať. V roku 2008 už bolo potrebné odstrániť aj omietku kvôli opakovanému poškodzovaniu. Cenovú ponuku si dali urobiť, aby mohli vychádzať z nejakej sumy, koľko by asi stála oprava stien a stropov. Navrhla znalecké dokazovanie na výšku škody a posúdenie, či k zatečeniu mohlo dôjsť z bytu odporkyne. Odporkyňou navrhované dokazovanie považovala za zbytočné. K zapchatiu vpuste na susednej terase došlo materiálom z terasy odporkyne a aj k zatečeniu bytu navrhovateľov došlo z terasy odporkyne a pravdepodobne z miesta, kde nebola dlažba a izolácia. Vlastníčkou terasy je odporkyňa. Do bytu vošiel navrhovateľ v zmysle §§ 415 a 417 Občianskeho zákonníka - zakročil proti hroziacej škode primeraným spôsobom, nemohol sa ani dovolať odporkyni. Nie sú dôležité presné časové údaje, kedy bol navrhovateľ v byte, napokon, mali iné starosti a toto si ani presne nemôžu pamätať. Je pochopiteľné, že najskôr museli robiť všetko proti zatekaniu vody a až potom bol čas na filmovanie, keď už bolo svetlo.
Navrhovateľ na pojednávaniach uviedol:
Steny a stropy opravovali len čiastočne, ale už roky tam takto fungujú, keď už pred 5 rokmi bol byt zatopený. Na terase odporkyne bol pôvodne len jeden vstup a jedno okno, vedľa okna odporkyňa vybudovala druhý vstup na terasu. Vpusť sa upchá tým, že sa zmyjú omietky spomedzi tehly. Tým sa zdvihne stĺpec vody na terase a kvôli narušenej izolácii preteká voda. Opravu dlažby urobila nekvalitne, pretože 6.8.2010 bol jeho byt zatopený opäť. Odporkyňa navodzuje dojem, že dom je starý a tým sú spôsobené problémy. Dom aj ďalšie 4 terasy majú 54 rokov a v celom dome zateká jedine od odporkyne. Vpuste na terasách boli vybudované pre 56 rokmi, ale dovtedy než prišla tam bývať odporkyňa, nikdy nemali problém.
Odporkyňa na pojednávaniach uviedla:
Navrhovateľ vstúpil do bytu a natočil video nezákonným spôsobom. Ak nestíhal vedrami odnášať vodu, búrka zrejme trvala dlhšie a mal teda čas volať políciu. Ak bola zapchatá vpusť u suseda, mali to riešiť sním. Občas by ju sused mohol vyčistiť. Navrhovateľ 1) tvrdil pri stretnutí s kuričom Danišom a odporkyňou, že susedovi aj zvonili, ale márne, asi spal. Z videa je zrejmé, že na terase nebol žiaden stavebný materiál. Vpusť bola upchatá z omietky na hlavnej rímse, ktorá opadávala a časť z nej dala odporkyňa na vlastné náklady otĺcť. Ak by dala obiť ešte väčšiu plochu, nezhoršila by situáciu, ale naopak. Všetko bolo zvlhnuté, síce aj teraz trochu prachu pomedzi tehly pretečie, ale inak by padli celé kusy omietky pri daždi. Ide však o spoločné časti domu a opravy by mali byť robené z fondu opráv. Aj neskôr 6.8.2010 malo dôjsť k upchatiu vpuste, lebo opäť volal navrhovateľ matke odporkyne, kým ona bola na dovolenke v Bulharsku. Upchatie vpuste si všimla odporkyňa už 27.7.-28.7.2010, sused S. nebol doma a mal zatiahnuté žalúzie. Nie je zrejmé, či je zdokumentovaná škoda zo 6.8.2010, aby sa mohla posúdiť výška škody. Je potrebné posúdiť, z akej časti jej bytu sa bude vychádzať a za čo je zodpovedná. Pri výmene okien na terase bol pásik dlažby odobratý a miesto bolo prikryté igelitom, ale takýto pásik nemohol spôsobiť toľko škody, nebyť upchatej vpuste u suseda. Z fotografií je zrejmé, že rozsah škôd nie je taký, ako je uplatňovaný. Problém so zatopením je dlhší ako 5 rokov, už v roku 1998, keď sa tam odporkyňa presťahovala, matka navrhovateľa sa chodila sťažovať na bytový podnik, že jej do bytu zateká. Býval tam vtedy ešte p. S. (predchodca p. S.), ktorý vravel, že problém nie je v dlažbe, tú treba odstrániť a pod ňou je asi 8-10 cm betónu a potom izolácia, ktorú je potrebné vymeniť a ktorú firma p. R. našla úplne rozpadnutú. Vymenil celú izoláciu, musel urobiť vaňu a vybrať veľkú výšku betónu, dať tam fóliu, vodonepriepustný betón, ide o drahé materiály, stálo to asi 300.000,- Sk a to si odporkyňa nemôže dovoliť. Odporkyňa to zistila (firma) aj na svojej terase v roku 2006, keď robila stavebné úpravy. Prácu nedokončili a išli robiť strechu pre Spoločenstvo, čo vysvetľuje, prečo nemá dorobené svoje práce. Bola vtedy ochotná izoláciu opraviť na 50% z vlastného a 50% aby dalo Spoločenstvo. Spoločenstvo prostredníctvom p. Š. a navrhovateľa jej povedalo, že kúpia izoláciu a ostatné má urobiť sama. V roku 2008 zákon upravoval problém tak, že všetko sa malo hradiť z fondu opráv (terasy, loggie) a až od apríla 2010 úprava umožňovala od vlastníkov vybrať do fondu opráv 25% z podlahovej výmery terasy, loggie. Ona už v roku 2008 ponúkla uhradiť 50% nákladov. Svedkovia Š. U. P. klamali. Na videu nebolo to, o čom hovoril P., zle uvádzal aj časy, kedy mali byť v byte (rozpor s výpoveďou navrhovateľa na polícii). Svedkovia tvrdili, že problémy z iných terás neboli, ale 10.12.2010 JUDr. B. H., rod. O. (býva v byte č. 29
a vedľa v byte č. 30 býva jej matka p. O.) a uviedla odporkyni, že tieto byty majú tiež terasy, pričom však každý zo 4 bytov má svoju vlastnú vpusť, jedine odporkyňa nemá vlastnú vpusť. Aj im susedia vraveli, že im zateká, ale nevedeli, či z bytu 29 alebo 30. Problém mala už aj matka navrhovateľa a aj p. S. pod bytom č. 31, ktorý patril p. S.. Problémy teda mali aj vlastníci bytov č. XX, XX U. XX, ide o byty pri schodisku „b“ a nad nimi sa nachádzajú byty s terasami. Pri schodisku „a“ sú byty navrhovateľa a p. Š.H. a nad nimi sú byty s terasami - odporkyne a doc. Víťazku. Zrekonštruovaná je len terasa p. S.Í., ale aj tomu robili problémy v Spoločenstve. Z jednej strany susedí odporkyňa s terasou doc. Víťazku a tam je namiesto vpuste len akýsi lievik bez akejkoľvek mriežky a pod. P. B. jej vravela, že tam bolo pôvodne nejaké sitko, ale že to zadržiavalo špinu, tak to dali preč. Z druhej strany susedí odporkyňa s terasou p. S.. Každý z majiteľov terás pri daždi zametá špinu do vpuste bez sitiek, odporkyňa by tak musela činiť do cudzej vpuste. O mriežky a priepustnosť vpustí (čistotu) by sa mali starať majitelia. Znalec by mal posúdiť, čo je príčinou zatekania (poruchy stavieb) a ocenenie škody a adekvátnosť uplatňovanej škody (odhad hodnoty stavebných prác).
Svedok V. Š. uviedol, že o vniknutí do bytu nevie nič, jemu tiež tiekla voda do bytu, tiež býva pod bytom odporkyne. Navrhovateľ 1) mu ráno povedal, že musel vojsť do bytu odporkyne. Na terase mala tony materiálu pri prestavbe, terasa na to nie je stavaná, pri daždi je to dvojnásobná váha, svedkovi praskol strop, otvorilo sa to a tečie mu voda. Ponúkol aj s navrhovateľom odporkyni, že polovicu peňazí dajú oni a že zaizolujú strechu a polovicu nech dá ona, dohodli sa, ale po 2 týždňoch povedala, že do toho nejde. Problém je, že nie je zaizolovaná terasa. Terasa bola vedená ako majetok odporkyne a iných majiteľov bytov s terasou, novelou zákona sa to zmenilo a zhoršilo. Ostatní k nej nemajú prístup a nemôžu ju užívať, je logické, že patrí ku konkrétnemu bytu. Keby bola terasa jednoznačne domová, tak ju ako domovník dá opraviť v rámci fondu opráv. Odporkyňa by však musela rešpektovať termíny práce takýchto opráv, ona však nevyhovuje v ničom. Je absolútne problémová. Z iných terás nikdy nezatekalo.
Svedok H. P. uviedol, že pomáhal v sporný deň vo vynášaní vody, mal by inak zaliaty celý byt, mal ale zaliatu váľandu a iné nábytky, boli aj v byte odporkyne, asi dve hodiny robili poriadok, na terase bol cement, piesok, dali to do kýbľa očistili odtok. Na celej terase stála 20 cm voda. Pod dverami na terase, kde neboli kachličky, tak akurát pod tým miestom je izba navrhovateľa a voda si tam nájde miesto. Iní vlastníci nehlásili tečenie do bytu a ani z inej terasy netečie, lebo všetci majú porobené, čo treba. Fľaky na stenách navrhovateľa videl a sú tam dodnes. V jeho prítomnosti natáčal navrhovateľ video. Navrhovateľ vylomil dvere a vošli dnu asi o pol druhej, dve hodiny tam robili, videl aj Korčeka ml. Pokúšali sa im zvoniť, ale nikto neotváral. Korček ml. prišiel až asi okolo pol štvrtej alebo piatej.
Podľa § 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: (1) Bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. (2) Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. (4) Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. (5) Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. (6) Spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok"). (7) Podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov.
Podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 31.3.2010: (1) Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. (3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného od 1.4.2010: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti úhrady do fondu prevádzky, údržby spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. (3) Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.
Súd poukazuje na to, že z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že terasy a balkóny (okrem spoločných terás a balkónov) patriace ku konkrétnemu bytu boli vždy (pred novelou aj po novele) súčasťou bytu. Ich výmera sa však nezapočítava do celkovej výmery bytu. Časť výmery terás od 1.4.2010 sa vlastníkom takýchto bytov započítava pre potreby určenia výšky úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv. Znamená to, že takíto vlastníci po novom prispejú viac do fondu opráv ako tí, ktorí balkóny (terasy) nemajú.
Novela zákona preto pre posúdenie veci nemá nijaký význam, osobitne ak nadobudla účinnosť až po dobe vzniku spornej škody.
Právna úprava podľa Občianskeho zákonníka (OZ):
Podľa § 415: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa§ 420: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442: (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443: Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 450: Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Skutkové a právne závery súdu:
1) K zatopeniu bytu došlo 26.6.2008 a ČSOB Poisťovňa, a.s., dňa 27.6.2008 zdokumentovala škodu a listom zo dňa 2.7.2008 oznámila navrhovateľom, že ich poistenie nezahŕňa živelné riziká dažďovou vodou. Odporkyňa takýto záver poisťovne spochybnila s tým, že v minulosti tá istá poisťovňa vytopenie bytu z toho istého dôvodu navrhovateľom odškodnila.
Súd je toho názoru, že príčinou vytopenia bytu nebola dažďová voda v zmysle živelnje udalosti, ale správanie odporkyne, ktorá umožnila pretekanie (akejkoľvek) vody do bytu navrhovateľov. Pre posúdenie sporu to však nie je podstatné. Ak účastník je poistený dobrovoľným komerčným poistením, tak aj v prípade, že by bol poisťovňou odškodnený, nestráca právo na uplatnenie náhrady škody proti škodcovi v plnom rozsahu.
Takisto rozsah odškodnenia zo strany poisťovne pri predchádzajúcom vytopení navrhovateľa nemá vplyv na rozsah odškodnenia súdom. Ide ô rôzne inštitúty, pričom náhradu škody upravuje OZ a ten môže upravovať rozsah odškodnenia v širšom alebo užšom rozsahu ako odškodnenie z poistenia (závisí od konkrétneho poistenia, výšky poistného a pod.).
2) Nárok navrhovateľov je vymedzený skutkovo v návrhu zo dňa 22.4.2010: „Dňa 26.6.2008 došlo v byte navrhovateľov ku škode, ktorá vznikla zatečením stropov a stien ich bytu vodou z atmosférických zrážok z bytu odporkyne“. Výška nároku je vymedzená sumou 1.180,34 eur s úrokom z omeškania, ktorá suma zodpovedá skutkovému vymedzeniu (rozpočet BV-STAV, s.r.o., vychádza z opráv omietok stropov a maľovania stien.
Po vypracovaní znaleckého posudku zmenili navrhovatelia návrh čo do výšky nároku, čo súd pripustil, pretože výškou nároku disponuje len navrhovateľ. Nedošlo však k zmene návrhu, čo sa týka skutkového vymedzenia - rozšírenie nároku na poškodenie aj na iné časti bytu než sú stropy a steny.
Preto súd priznal náhradu škody len v rozsahu poškodených stropov a stien, nie ďalších prvkov bytu. Vo zvyšku potom súd návrh zamietol (vo výške 69,95 eur s 20% DPH 13,92 eur, spolu v sume 83,51 eur, podľa vyčíslenia prác a dodávok - podlahy vlysové a parketové, príloha IV posudku).
Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) návrh obsahuje okrem iného pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 153 ods. 2 OSP: Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Navrhovatelia podaním zo dňa 6.6.2012 rozšírili svoj návrh len čo do výšky odškodnenia: „Vzhľadom k tomu, že znalec vyčíslil cenu na odstránenie následkov spôsobených škôd vo výške 1.578,- eur, navrhovatelia menia petit návrhu nasledovne...“
3) Navrhovatelia videli príčinu zatečenia v porušení právnej povinnosti zo strany odporkyne - vykonaním stavebných úprav bez ohlásenia a stavebného povolenia (prívod vody na terasu, nový dverný otvor na terasu, rozšírenie niku do nosného múru v obývacej stene, poškodená dlažba terasy, ohrozenie užívania ostatných bytov stavom bytu odporkyne).
Tieto skutočnosti uvádzal aj stavebný úrad vo výzve zo dňa 14.11.2008 adresovanej odporkyni a navrhovateľovi 1). Konštatuje sa tam aj ohrozenie užívania bytov iných vlastníkov. Argument odporkyne, že toto nebolo konštatované v zápisnici stavebného úradu zo dňa 6.11.2008, nie je rozhodujúce. Išlo len o úkon stavebného úradu (obhliadka na mieste samom). Vo výzve už úrad ohrozenie konštatuje. Ak by to však aj nekonštatoval, nie je to významné. Dôležité je len to, či v skutočnosti došlo k vzniku škody a zavinením odporkyne. Nie to, či takéto riziko následne konštatoval stavebný úrad.
Súd neposúdil zodpovednosť odporkyne za vznik škody v súvislosti s tým, že vykonala stavebné práce bez ohlásenia stavebnému úradu či bez stavebného povolenia stavebného úradu. Súd tým nekonštatuje, že odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, ale nie je priama súvislosť medzi stavebnými úpravami bez ohlásenia (povolenia) a vznikom škody. Resp. aj keby mala odporkyňa splnené všetky povinnosti z hľadiska stavebného zákona, neznamená to automaticky, že ku škode by nemohlo dôjsť alebo že by za vznik škody nebola zodpovedná. Aj pri legálnej stavebnej činnosti by mohlo dôjsť k vzniku škody.
Súd vidí príčinnú súvislosť pri vzniku škody priamo v stavebnej činnosti odporkyne - v spôsobe a dĺžke stavebných úprav. Porušenie povinnosti na strane odporkyne súd vidí v tom, že si v zmysle § 415 OZ nepočínala tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku v byte pod ňou v priamej súvislosti s jej stavebnými úpravami.
Odporkyňa nepreukázala, že by škodu nezavinila. Mohlo by ísť napr. o živelnú pohromu, ktorej následkom nemohla zabrániť, prekročenie príkazu alebo svojvôľa stavebnej firmy a pod.
4) Argument odporkyne, podľa ktorého mali navrhovatelia po zistení zatekania ísť na terasu jej suseda, kde je vpusť (spoločný odtok vody z terasy suseda aj odporkyne) a nie do jej bytu, súd neakceptoval. Bez ohľadu na nefunkčnosť vpuste, resp. nejasnosť príčin jej zapchávania, základnou príčinou zatekania vody boli stavebné úpravy, v dôsledku ktorých sa voda dostala z terasy odporkyne do vnútorných častí domu. Zastarané vpuste, ich znížený prietok či upchávanie boli objektívnymi a známymi skutočnosťami - s ohľadom na vek obytného domu. Nie je však známy iný prípad zatekania (kvôli vpusti) takého rozsahu a práve v čase väčších zrážok v tomto obytnom dome.
Došlo ku vzniku škody (v nočných hodinách) a navrhovateľ 1) sa okrem iného dostal ku vpusti. Pre posúdenie škody je irelevantné, či z bytu odporkyne alebo jej suseda. Táto otázka by mohla mať vplyv jedine v konaní, v ktorom by sa posudzovala adekvátnosť postupu navrhovateľa 1). Súd na inom mieste konštatuje, že jeho postup súd z hľadiska odvracania škody považuje za adekvátny. Šiel odstraňovať príčinu tam, odkiaľ smerovalo už reálne nebezpečenstvo.
5) Vniknutie navrhovateľov do bytu odporkyne súd nepovažuje za rozpor s právom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 6 Občianskeho zákonníka: Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Podľa § 417 ods. 1 OZ: Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
Podľa § 418 ods. 1 OZ: Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
V noci z 26.6.2008 na 27.6.2008 došlo počas zrážok k veľkému zatekaniu vody do bytu navrhovateľov zo stropu bytu, nad ktorým je byt odporkyne. Keďže voda stekala na podlahu bytu, bolo potrebné ju zachytávať do nádob. V takej situácii hrozí, že zatekanie bude pokračovať, že sa budú rozširovať miesta zatekania, že dôjde k následnému zatekaniu do nižších bytov a že dôjde k poškodeniu majetku v byte (zariadenie bytu, elektrika...).
Bola všeobecne známa skutočnosť pre obyvateľov obytného domu, že v byte odporkyne v tom čase už dlhodobo nikto nebýval, že byt bol rozostavaný a neobývateľný.
Za takýchto okolností navrhovatelia vedeli, že ak chcú ochrániť svoj majetok a vniknúť do bytu, odkiaľ voda tiekla (príčina nemusela byť primárne len v dažďovej vode, ale aj inej), tak toto ich právo na ochranu svojho majetku nebolo v rozpore s adekvátnym právom odporkyne na súkromie, ochranu osobnosti a pod. Z bytu odporkyne bola len stavba, nikto v byte nebol (vrátane napr. malých detí, iných členov rodiny a pod.) a zásah do práv odporkyne bol s ohľadom na porušenie práv navrhovateľov minimálny.
Súd teda v postupe navrhovateľov nevidel rozpor so zákonom, či dobrými mravmi a naopak, ich postup bol v súlade s § 6 Občianskeho zákonníka. To, či sa mali snažiť vstúpiť na terasu suseda odporkyne a vyčistiť prípadný odtok vpuste, nemá vplyv na posúdenie sporu. Bolo potrebné zasiahnuť bezprostredne tam, odkiaľ smeroval škodiaci účinok. Príčin mohlo byť viac. Navrhovateľ 1) po zistení príčiny (narušená izolácia na terase a umožnený vstup vody do obytného domu cez nedokončenú výmenu dverí a nedokončené inštalovanie nových dverí) toto aspoň provizórne zabezpečil. Zakryl obidva narušenia v terase pri dverách lepenkou a zaťažil ju tehlami tak, aby aspoň bezprostredne tam priamo netiekla akákoľvek voda pri daždi. Je to zrejmé aj z videozáznamu.
K škode došlo v nočných hodinách a bola bezprostredná a trvala, nebolo možné postupovať obvyklými prostriedkami - volať orgán samosprávy, polície a pod.
Posúdenie prípadnej škody odporkyne na dverách nie je predmetom tohto konania (či poškodenie bolo adekvátne iným možnostiam postupovať šetrnejšie a pod.)
6) Poškodenie terasy. Súd neakceptoval námietky odporkyne, že vodorovná terasa vrátane izolácie boli dlhodobo poškodené a že ide o spoločný majetok a preto ona nezodpovedá za škodu. Súd konštatuje (pri vpusti), že obytný dom má vysoký vek a zníženú funkčnosť jednotlivých prvkov. Nebolo však zistené iné zatečenie vody z vonkajších priestorov do vnútorných, okrem a najmä z 2 miest, kde odporkyňa urobila zásah do terasy a izolácie (pri 2 vstupoch z terasy do jej bytu).
Bola preto zrejmá príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody. Posudzovanie vlastníckych vzťahov terasy bolo preto zbytočné. Súd vyššie dospel k záveru, že terasa je súčasťou konkrétneho bytu. Súvislosť započítania (časti) výmery terasy do výmery bytu vyplýva len z výšku úhrady vlastníka bytu. Vlastník bytu s terasou má vyšší štandard ako vlastník bytu bez terasy a preto má viac prispievať do fondu opráv.
Nie je ani rozhodujúce, či aj takéto terasy a nielen spoločné terasy sa podľa zákona majú udržiavať a opravovať z fondu opráv. Ani to, či sa pred vznikom škody alebo po vzniku škody nemohla odporkyňa dohodnúť so spoločenstvom na spôsobe a financovaní opravy (rekonštrukcii a izolácii) terasy. Je zrejmé, že terasa obsahuje aj prvky patriace odporkyni ako súčasť bytu (terasa ako užívací priestor) aj patriace všetkým vlastníkom bytov ako súčasť obytného domu (nosné konštrukcie, izolácie, odvodňovanie a pod.). Konkrétne posúdenie a rozlíšenie by vyžadovalo posúdenie odborníkom z odboru stavebníctvo (pozemné stavby).
Takéto rozlíšenie individuálneho a spoločného nevyplýva len z posúdenia charakteru terasy, ale je typické pre špecifický charakter vlastníctva bytov v obytných domoch. Je to však stav, ktorý existuje aj pri spoluvlastníckych vzťahoch nehnuteľností vo všeobecnosti. Dvaja rôzni vlastníci sú výlučnými vlastníkmi dvoch rôznych bytov, ale oddeľujú ich steny, ktoré sú spoločné (jedno murivo). Čiže priestor medzi týmito stenami užíva jeden vlastník a patrí to do jeho dispozičnej sféry. Každý z nich sa stará (opravuje, udržuje, maľuje, stierkuje...) zo svojej strany bytu. Ak však niekto spôsobí (úmyselne či nie) dieru múre, je zodpovedný za jej vymurovanie a opravu steny. Nemôže sa odvolávať, že ide fakticky o múr v spoluvlastníctve dvoch vlastníkov bytu. Ak by však múr bol poškodený statickými poruchami, tak nepochybne by sa na oprave múru podieľali obidvaja vlastníci.
Takýchto miest stykov je v obytnom dome veľa a dochádza aj k styku výlučného vlastníctva a spoločného vlastníctva (stena bytu a spoločnej chodby). Takým prípadom je aj terasa - vlastní a užíva ju výlučne odporkyňa, pokiaľ ide o priestor vymedzený touto terasou. Pokiaľ však terasa obsahuje aj prvky (fakticky) strechy obytného domu, konštrukčné a izolačné prvky obytného domu, tak nepochybne patria do spoločného vlastníctva vlastníkov bytov.
Väčší príspevok do fondu opráv zo strany vlastníkov bytov s terasou na tom nič nemení - vyjadruje to len to, že majú byt s vyšším štandardom a ak sa majú terasy opravovať zo spoločného fondu opráv, tak prirodzene do fondu musia prispieť viac majitelia takýchto bytov.
Ak však odporkyňa bez vedomia, súhlasu či komunikácie s bytovým spoločenstvom začne stavebné práce (vrátane odpojenia sa od niektorých spoločných energií) a naruší terasu a spôsobí škodu, tak sa následne nemôže zbavovať zodpovednosti s tým, že terasa je spoločná.
Odporkyňa prvé stavebné úpravy vykonala (odstránenie časti dlažby a izolácie, omietky, vybúranie otvorov pri osádzaní dverí) po roku 1999 a ešte pred vznikom škody. Robila tak bez rokovania so spoločenstvom o spôsobe opravy a jej financovaní. Takisto konala bez komunikácie so stavebným úradom. Komunikovať začala fakticky až po vzniku škôd (byt navrhovateľov bol vytopený už v roku 2005) a po zistení, aká rozsiahla a finančne náročná je komplexná rekonštrukcia terasy.
Vždy a bez ohľadu na priebeh rokovaní si mala počínať tak, aby k vzniku škody nedochádzalo. Nemôže odporkyňa z výlučne vlastnej činnosti prenášať zodpovednosť na iných preto, že v súvislosti s touto jej činnosťou sa s ňou na niečom nedohodli a pod.
7) Ďalšie závery súd uvádza v súvislosti so znaleckým posudkom Ing. Vladimíra Šikulu č. 1/2012 zo dňa 7.5.2012, v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty stavebných prác.
Z obhliadky bytov znalcom vyplýva, že byt navrhovateľov sa nachádza pod terasou odporkyne (teda terasa nie je mimo obytný dom „vo vzduchu“). Znalec zistil na strope spálne viditeľné stopy (mapy) po zatekaní a vysýchaní vody. V obývacej miestnosti už nie sú výrazné stopy po zatopení - opakované maľby a práce na odstránení škôd dali plochy stien a stropov do užívacieho stavu). Nie je možné identifikovať časové obdobie jednotlivých zatopení (máp). Je však možné konštatovať, že žiadne zatopenie nemá intenzitu predchádzajúceho a nedosahuje okraj mapy už pred tým vytvorenej. Tri okraje máp dokumentujú pravdepodobne počet výskytov zatopenia.
Znalec dokumentoval najvýraznejšiu lokalitu zatečenia miestom styku steny bytu navrhovateľov a terasy odporkyne, výrazná lokalita je aj pri okne. Zatekanie a jeho centrum sa začína prejavovať práve v mieste odsunutom od okna o hĺbku terasy. Zasiahnuté boli aj podlahy a parkety v byte navrhovateľov (v obývacej miestnosti). Parkety boli obnovené (podľa navrhovateľa asi 2m2).
Pôdorys terasy je zakrytý strechou len úzkym pásom rímsy, inak je terasa otvorená. Všetky poveternostné vplyvy (dážď vrátane dažďa hnaného vetrom, sneh, mrznúce mrholenie...) majú vplyv na plochu terasy. Jej povrch tvorí keramická dlažba, ktorá je mierne spádovaná od steny priečelia k vonkajšiemu zábradliu s protispádom od zábradlového soklíka a v pozdĺžnom smere je spádovaná k odpadovej vpusti. Tá je súčasťou terasy suseda odporkyne hneď za deliacou čiarou terás. Obidve susedné terasy majú zvýšený soklík na priečelí terasy (obklad). Terasa so vpusťou slúžiacou aj pre odporkyňu je komplexne rekonštruovaná, na susednej terase z druhej strany je však vidieť pôvodný keramický obklad na stene (soklík).
Pôvodná dlažba je keramická z hutných keramických a vodonepriepustných kociek štvorcového formátu. Nevykazujú poruchy v celistvosti povrchu ani povrchovej nášľapnej vrstvy. Táto plocha terasy je teda schopná odvádzať vodu. Na vonkajšej časti terasy je zvýšený zvislý stupeň oplechovaný klampiarskymi prvkami v celej svojej vodorovnej časti (zhora). Po boku je pásik keramického obkladu, ktorý je v jednom mieste porušený a obnažené miesto vytvára priestor pre priame zatekanie.
Z povrchové úprav vonkajších zvislých stien terasy boli odstránené omietky, ostalo tam tehlové murivo. Do vonkajšej steny vyúsťuje vodovodné potrubie s výtokovým ventilom. Do steny (priečelia) boli osadené (vymenené) nové okná a balkónové dvere v obývacej miestnosti a boli vymenené okná, ale aj novovybudované nové dvere (vybúraním parapetného muriva) v spálni. V styku steny a terasy (na zemi) je viditeľný úzky pás po celej dĺžke terasy, kde keramická dlažba nebola doložená ku stene a prekrytá keramickým soklíkom tak, ako sú riešené susedné terasy. V styku priečelia a terasy (podlahy) je viditeľná úzka štrbina zaplnená šedou hmotou a piesčitým prachom. Kde je odkrytý nános prachu, je viditeľná asfaltová lepenka. Hydroizolačný systém terasy nie je viditeľný, je pod keramickou dlažbou a na nosnej konštrukcii terasy a zovretý medzi dvomi vrstvami. Nie je možné vizuálne zistiť detaily napojenia. Bolo by to možné zistiť sondami (deštrukčné skúšky a otváranie vrstiev), čo je však and rámec posudku. Pod murivom priečelia je miestami viditeľná asfaltová lepenka a má zabrániť vnikaniu vlhkosti do muriva. Nie je schopná zachytiť prenikajúcu vodu pri zvýšenej hladine. Nie je možné bez deštrukcie zistiť jej prepojenie s vodorovnou hydroizoláciou terasy (podlahy). Nie je to podstatné, na terase je toľko štrbín , otvorov a vád, že pri náhlom zvýšenom zvýšení vodnej hladiny voda voľne preteká za izoláciu alebo ponad izoláciu. Detaily balkónových dverí nie sú prevedené vodotesnými úpravami, dodatočne tam boli vkladané keramické tvarovky (pod dvere) na úrovni dlažby terasy bez zvýšeného soklíka. Lemovanie ostenia balkónových dverí s murivom je vyplnené PUR penou. V súčasnosti zvetranou a má poréznu štruktúru. Vytvára v styku s dlažbou terasy rizikové miesto pre zatekanie. Ďalšie miesta priameho zatekania sú otvory v murive priečelia (pri zvýšenej vodnej hladine, vetrom hnanom daždi a pod.). Ďalším miestom zatekania je odhalené miesto medzi oplechovaním a murivom zábradlia, kde na jednom mieste chýba keramický obklad.
Znalec z týchto zistení vyvodil závery:
- Boli zatečené stropy v značnom rozsahu viacnásobným zatopením. Z videozáznamu je zrejmé kvapkanie vody zo stropu a pri takom zatečení boli zasiahnuté aj steny. Rozsah zasiahnutia stien nie je možné určiť kvôli viacnásobnému maľovaniu stien po vyschnutí.
- Opakované zatečenie má za následok porušenie priľnavosti omietky k stene. Nedá sa vylúčiť odtrhávanie a opadávanie omietok. Súčasný stav v spálni taký stav dokumentuje. Maľovky je tiež potrebné opraviť, nepostačujú lokálne opravy.
- Nie je možné odlíšiť v byte poškodenie z 26.6.2008 od iných poškodení zatečením. Po každom zatečení a vyschnutí boli dané steny aspoň do užívacieho stavu. Len strop spálne bol ponechaný v pôvodnom stave.
- Fotografie a video navrhovateľa poskytujú autentický doklad o zatopení, najmä kvapkanie vody zo steny, čo znamená veľké nasiaknutie stien vodou.
- Opravené boli len stierky a maľby v obývacej miestnosti.
- Ako neodborné posúdil znalec tieto stavebné úpravy odporkyne: vybúranie parapetného muriva, osadenie nových balkónových dverí, ktoré mali byť osadené výškovo nad úroveň keramickej dlažby terasy tak, aby bolo možné vytvoriť vyvýšený soklík ako zábranu proti zatekaniu. Ďalej odstránenie priľahlej časti keramickej dlažby. Tá, ktorá bola dodatočne osadená, znížila množstvo vody priameho vnikania, ale pri intenzívnom daždi problém neodstránila.
- Vpusť nevykazovala problém pri zatekaní v čase obhliadky, ale nemožno vylúčiť, že bola zanesená stavebným materiálom z terasy odporkyne a tým mohlo dôjsť k zvýšeniu hladiny vody a zatekaniu.
- Pôvodná terasa bola budovaná ako vodotesná vaňa (keramická dlažba a vyvýšený keramický soklík), ktorá spolu s omietkami odvádzala vodu. Táto funkcia bola narušená osekaním omietok a soklíka vznikla štrbina. Omietka má 15-20 mm hrúbky, po ktorej steká dažďová voda. Ak omietky niet, voda zateká cez štrbiny v murive. Pôvodný technický stav terasy bol hutný a dostačujúci s tým, že voda mohla odtekať.
- Hlavné miesta priameho zásahu vodou sú škáry styku muriva a dlažby terasy a otvory po vypadaní soklíkov vyvýšeného stupňa zábradlia.
- Nášľapná vrstva dlažby terasy a klampiarske konštrukcie na zábradlí nie sú príčinou zatekania, sú funkčné. Príčinou zatekania sú štrbiny, netesnosti, otvory, ktoré nie sú alebo neboli chránené a presakovala tadiaľ voda.
- Odkryté miesta pre priame vnikanie vody sú v súvislosti: 1. Odstránenie omietok a keramických soklíkov v styku s dlažbou. 2. Otvory a štrbiny v murive. 3. Odkrytie dlažby pri osádzaní balkónových dverí. 4. Vypadanie soklíkov na vyvýšenom stupni zábradlia (zlý technický stav). 5. Lemovanie ostenia balkónových dverí (PUR výplne). 6. Pozdĺžne štrbiny lemovania zvislých klampiarskych prvkov s balkónovými pilastrami.
Už len z podrobného popisu skutkového stavu znalca s odborným komentárom je zrejmé, že všetky problémy so zatekaním sú v priamej súvislosti so stavebnou činnosťou odporkyne. Všetky práce, ktoré robila, spôsobili vznik otvorov, štrbín, ktorými môže priamo vnikať voda do vnútra bytu a podlahy a odtiaľ po nasiaknutí až do bytu navrhovateľov.
Dlažba ako taká nespôsobuje problém a pôvodný stav na vedľajšej terase (bez rekonštrukcie) je doposiaľ postačujúci. Napokon aj na terase odporkyne pri menšom množstve vody terasa je funkčná z hľadiska odvodu vody.
Zatečenie v spodnom byte je práve v týchto miestach stavebných úprav odporkyne tam, kde sa stretlo najviac faktorov - výmena dverí, odstránenie omietok, soklíka s keramickým obkladom, zle osadené a utesnené dvere, otvorenie dlažby. Odporkyňa až dodatočne a nedostatočne položila novú dlažbu na toto miesto a doplnila pásik obkladu.
Znalec tak potvrdil tvrdenia navrhovateľov a to, čo aj laicky sa zdá logické. V jedinom prípade znalec konštatoval zlý technický stav (odpadnutá keramika na soklíku vonkajšieho zábradlia). Sama o sebe táto jediná závada nemohla spôsobiť veľké a náhle zatopenie bytu navrhovateľov pri veľkých zrážkach. Znalec konštatoval najväčšie zatopenie na úrovni vnútorného okraja terasy, nie vonkajšieho.
Ani táto závada však nezbavuje odporkyňu povinnosti vo vlastnom byte či na vlastnej terase odstrániť závady, ktoré môžu spôsobiť vznik škody. Je to úplne prirodzená povinnosť každého vlastníka bytu či užívateľa bytu počínať si tak, aby sa predišlo vzniku škody. Napr. zasklenie rozbitého skla na okne či dverách, oprava odpadnutej dlažby, či obkladu na rizikových miestach, resp. na miestach odvodu vody a pod. Ide o všeobecne známe skutočnosti, na ktoré nie je potrebné odborné vzdelanie, aby vlastník bytu vedel posúdiť riziko zatekania vody na zjavne poškodených miestach. Odporkyňa má pritom vzdelanie (architektka) a aj sama na to poukazovala, ktoré spôsobuje, že má ešte väčšie povedomie o možných problémoch než väčšina občanov.
Odporkyňa sa zbavuje svojej zodpovednosti všeobecným tvrdením, že za zatekanie vody môže „zlý technický stav terasy“ s tým, že celá terasa je v spoločnom vlastníctve všetkých majiteľov bytov. Nie je však zrejmé, ktoré nedostatky, či poruchy terasy má na mysli a v ktorých miestach.
Doslova diery v terase (najmä v styku steny s dlažbou) spôsobené jej stavebnými úpravami a práve v miestach vytápania navrhovateľov však odmieta ako nepreukázané. Súd naopak tieto otvory a štrbiny vytvorené odporkyňou v miestach najväčšieho presakovania vody posudzuje ako príčinnú súvislosť so vznikom škody. Za takýchto okolností by naopak odporkyňa musela preukázať, že napriek tomu, že vytvorila zreteľné podmienky pre priame zatekanie vody, dochádza k zatopeniu navrhovateľov iným spôsobom ňou nezavineným. Odporkyňa však ani nenaznačovala také možnosti.
8) Odporkyňa tvrdila, že vpusť sa upchávala zo starej odpadávajúcej omietky, ktorá je zo steny, ktorá je spoločným vlastníctvom vlastníkov bytov. Ona omietku aspoň otĺkla s tým, že ak spoločenstvo bude opravovať fasádu, časť prác už bude urobená. Keďže sa však so spoločenstvom nedohodla, spoločenstvo ju blokovalo pri získaní stavebného povolenia a odmietlo sa na tom podieľať finančne, nemohla to dokončiť a preto za to nenesie zodpovednosť spoločenstvo.
Navrhovatelia videli problém práve v tom, že odporkyňa omietku otĺkla a potom dažďová voda pri stekaní zo škár steny vymývala zvyšky omietky, ktoré upchávali vpusť.
Súd neakceptuje argument, že občasné spadnutie kusa omietky spôsobí upchatie vpuste a zatopeniu bytov. Muselo by ísť o veľké množstvo omietky ponechané celé týždne či mesiace na terase a vystavené dažďu a súčasne by musel aj sused (na ktorého terase je vpusť) ponechať takýto stav nepovšimnutý veľmi dlhú dobu. Ak by tomu aj tak malo byť, takáto nečinnosť odporkyne (neupratanie opadanej omietky) by opäť privodila jej zodpovednosť.
Reálnejšia by bola možnosť tvrdená navrhovateľom, že vpusť sa mohla systematicky upchávať dlhodobo uloženým materiálom a odpadom na terase odporkyne. Pri väčšom daždi spojenom s vetrom mohol takýto problém nastať, ale bola by zaň zodpovedná odporkyňa. Takúto možnosť nevylúčil ani znalec.
Potrebné je však uviesť, že upchatá vpusť nespôsobuje problém primárne, ale len ako príčina toho, že sa na terase zodvihne stĺpec vody. Ten však veľký problém môže spôsobiť opäť len v tých podmienkach, ktoré vytvorila odporkyňa svojimi stavebnými úpravami. V stave terasy bez stavebných úprav pri úplnom upchatí vpuste by musel stĺpec vody vystúpiť až nad soklík s obkladom, ponad ktorý by voda vsakovala cez omietku a postupne až do vnútra bytu. Znalec však konštatoval, že izolácia je jednak pod dlažbou podlahy terasy, izolácia proti vlhkosti je aj v priečelí terasy (spojenie týchto prvkov nevedel znalec posúdiť) s tým, že aj samotná omietka pôsobí ako izolant tým, že nasiakne vodou. Napokon treba doplniť, že odporkyňa má aj vo vnútri bytu začaté a nedokončené práce vrátane podlahových prác. Z fotodokumentácie a videozáznamu je jasné, že na podlahe nie sú žiaden krytiny a podlaha je kvôli rôznym prácam na niektorých miestach narušená. Všetky tieto prvky pri bežnom užívaní bytu a pri neexistencii stavebných prác absorbujú časť vody, resp. zabránia na čas priamemu a rýchlemu prenikaniu vody do susedného bytu.
Pri vzniku problému a bežnom užívaní bytu je možné nepriaznivé účinky zastaviť a urobiť potrebné opatrenia. Byt odporkyne nie je užívaniaschopný a odporkyňa sa tam v rozhodnej dobe zdržiaval len občas. Takýto stav však objektívne spôsobuje negatívne dopady, ktoré spôsobujú zodpovednosť odporkyne za prípadný vznik škody, nemôže to byť na ujmu navrhovateľov.
Zodpovednosť odporkyne za nečinnosť pri predchádzaní škodám nie je postavená na tom, že odporkyňa aktívne a úmyselne spôsobí škodu. Niekedy postačuje aj nečinnosť.
Je úplne nepredstaviteľné, aby terasa odporkyne bola rozbitá a zostalo to bez následkov v tesnení proti vode. Znamenalo by to, že všetky stavbou narušené prvky, ako ich definoval znalec, nemajú na odvod a tesnenie proti vode žiaden význam a že prakticky stačí hrubá stavba na to, aby voda nepretekala do bytu navrhovateľov. Takýto záver by bol absurdný a pre súd neprijateľný.
Aby za takýchto okolností voda prenikala z úplne iné a vzdialeného zdroja a vždy pri dažďoch a vždy v miestach narušenia stavebnou činnosťou odporkyne, musela by to preukázať odporkyňa. Napr. sondami (s deštrukčnými prácami) ale najmä pokusom farebne označenou vodou. Súd to však považuje za zbytočné - ak by voda prenikala z iných vzdialenejších zdrojov, existovali by o tom stopy (napr. pretekanie vody zo strechy do bytu odporkyne a následne do bytu navrhovateľov).
Pokiaľ ide o opatrenia odporkyne (čiastočná oprava dlažby a obkladu na terase), znalec konštatoval, že je to nedostatočné. Existujú ďalšie miesta (štrbiny, otvory), ktoré umožňujú prenikanie vody.
9) Výška škody. Odporkyňa spochybnila výmery rozpočtu, ktorý predložili navrhovatelia s návrhom - nebolo zrejmé, či všetky steny boli zatečené, neboli odpočítané plochy dverí a okien, nie je zrejmé, k čomu sa viaže 5%.
Tieto rozpory boli odstránené znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o šetrenie ČSOB poisťovne, súd nepovažoval za potrebné sa tým zaoberať. Na rozhodnutie mal súd dostatok iných dôkazov a správnosť či nesprávnosť postupu poisťovne nemala na to vplyv.
Takisto súd neakceptoval argument odporkyne, že ju nezavolali, aby škodu videla osobne a že návrh bol uplatnený až po 2 rokoch. Navrhovateľka sa prakticky okamžite dozvedela o vzniku škody (prostredníctvom matky po niekoľkých hodinách) a bolo na nej, aby okamžite šla do svojho bytu, zabezpečila ho pred vznikom ďalších škôd a zaujímala sa o rozsah škody navrhovateľov. Bolo jej prirodzenou povinnosťou, aby navštívila navrhovateľov.
Neskoršie uplatnenie nároku neznamená zánik nároku (s výnimkou preklúzie), či nemožnosť ho vymáhať (s výnimkou premlčania), môže však znamenať riziko pre navrhovateľov pri preukázaní rozsahu a
výšky škody. Navrhovatelia však predložili fotografie a videozáznam, kde je poškodenie zaznamenané. Prakticky zostal stav nezmenený odvtedy až do znaleckého dokazovania - ani v byte odporkyne sa nič nezmenilo a v byte navrhovateľov len vyschla voda, stopy však zostali zreteľné.
Pokiaľ ide o 2 alternatívy uvedené v rozpočte navrhovateľov a argument odporkyne, že boli obidve zahrnuté do uplatnenej výšky, pričom len jedna alternatíva mohla byť uplatnená, tak súd to akceptoval a potvrdil to aj znalec. Ide o dve položky (osekanie omietky 94,43 eur a oškrabanie stropu 47,22 eur), z ktorých môže byť započítaná len jedna a so zohľadnením skutočnej výmery stien (bez dverí a okien).
Odporkyňa tiež argumentovala akumuláciou škody za viaceré zatečenia z minulosti. Toto súd akceptoval a ustálil to tak aj znalec, ktorý identifikoval 3 rozsiahle zatopenia bez možnosti ich rozlíšenia. Súd preto priznal náhradu škody vo výške 1/3-iny zistenej znalcom (po odpočítaní nákladov na opravu podláh 83,51 eur), teda 1/3-inu zo sumy 1.494,49 eur, čo je suma 498,16 eur.
Súd návrh zamietol v celkovom rozsahu 1.079,84 eur ako súčet súm 83,51 eur a 2/3-ín zo sumy 1.494,49 eur, t.j. 996,33 eur.
Súd považoval za dôvodné uplatniť si nárok na opravu celej výmery stierok. Ak sú omietky podrobené masívnemu zatečeniu, strácajú svoju funkčnosť (definoval to znalec) a estetiku. Určiť presné hranice zatečenia a teda poškodenia omietky nie je objektívne možné, nie všetko je viditeľné okom a po vyschnutí zostanú mapy v miestach najväčšieho zatopenia.
Druhý dôvod je estetický - nemožno oprávnene od poškodeného očakávať, že si opraví (vymení) omietky len presne v hraniciach viditeľnej mapy na omietke a bude mať teda nesúrodú omietku v rôznej kvalite na rôznych miestach. Je nutné strpieť, aby si na náklady škodcu mohol poškodený opraviť kompletne celú omietku na stropoch a tá tvorila kompaktný celok. Ide o škodu v byte, v ktorom žije rodina a má nárok žiť v podmienkach, aké si predstavujú a aké mali pred poškodením.
Pokiaľ ide o rozsah maľby, tak súd akceptuje náhradu za vymaľovanie obidvoch stropov a všetkých stien v 2 dotknutých miestnostiach. Jednak znalec konštatoval, že pri veľkom prenikaní vody v strope, pri ktorom voda kvapká na podlahu, sú postihnuté aj omietky stien. Súd však najmä vychádza z toho, že ak je opravovaný celý strop, nevyhnutne sa oprava dotýka aj styku omietok na strope a stene. Je potom prirodzené, že je potrebné vymaľovať aj steny a opäť celé, nie len úzke pásiky pri strete so stropom. Opäť súd poukazuje, že oprava je spôsobená škodou, za ktorú je zodpovedná odporkyňa a navrhovatelia majú právo mať by v vodnom stave (jednotná maľovka).
Znalec sám ocenil všetky náklady na práce a materiál, nebolo už preto potrebné sa zaoberať rozborom podkladu (rozpočtu), z ktorého vychádzal navrhovateľ. Znalec vychádzal z presných výmer miestností a odpočítaval výmery (dvere a pod.).
10) Námietky odporkyne týkajúce sa následnej komunikácie s navrhovateľmi alebo spoločenstvom vlastníkom ohľadne opravy terasy (aj zo spoločných prostriedkov spoločenstva) súd nebral do úvahy. Išlo o okolnosti po vzniku škody a na posúdenie veci nemajú vplyv. Takisto nebolo dôležité, čí úpravy po vzniku škody nemohla odporkyňa urobiť ak kvôli spoločenstvu, nie je dôležité. Ide o okolnosť po vzniku škody. Mohlo by to mať význam pre posúdenie prípadnej inej neskoršej škody.
11) Pokiaľ ide o námietky odporkyne proti postupu znalca, tak súd zaviazal účastníkov, aby poskytli súčinnosť znalcovi. V danom prípade navrhovateľ a znalec bývajú v Bratislave a odporkyňa v Žiline. Termín obhliadky je preto potrebné komunikovať, aby došlo k zhode (účastník z Bratislavy môže „odskočiť“ kedykoľvek, pre účastníčku zo Žiliny je to iné). Bolo predovšetkým vecou odporkyne, aby bola po kontakte zo strany znalca ústretová a ubezpečila ho, že sa dostaví kedykoľvek, nech len jej oznámi konkrétny termín (v prípade objektívnej nemožnosti by sa pochopiteľne termín zmenil). Prístup
odporkyne, že nevie, kedy sa dostaví, kedy sa bude „chystať“ do Bratislavy a pod., je neprijateľný. Je účastníčkou konania, ktorá podľa tvrdenia návrhu spôsobila nepríjemné škody. Priame finančné škody pri lokálnom zatopení bytu obvykle nebývajú tie najnepríjemnejšie. Najhorší je zásah do súkromia, kvality bývania (podobne pri krádeži malej hotovosti zlodejom v spálni najväčší zásah je do súkromia, dokonca sa niektorí ľudia odsťahujú, nedokážu ten pocit prekonať). Nemôže si preto odporkyňa klásť podmienky pri súdno-znaleckom úkone. Naopak musí byť ústretová a sama ponúknuť znalcovi čo najskorší termín.
Pokiaľ ide o ostatné námietky odporkyne k záverom znalca, súd sa k týmto skutočnostiam vyjadruje pri jednotlivých prvkoch terasy či námietkach odporkyne či záveroch znalca.
Súd na záver konštatuje, že odporkyňa svojim zásahom do terasy (či už odborným alebo neodborným, či už legálnym alebo nie) neprikladá žiaden význam. Teda zásahom do jednotlivých prvkov stavby. Na druhej strane vytýka znalcovi, že preceňuje význam niektorých prvkov. Obrana odporkyne je obsiahla a detailná, ale nie je zrejmé, čomu vlastne prikladá význam (čo vlastne má zadržovať vodu) a logicky nevyvrátila, prečo práve dierami, ktoré na terase zanechala, by voda pretekať nemala. Resp. kadiaľ by pretekať do bytu iným spôsobom mala. Nikto nepotvrdil jej závery, že aj pred jej stavebnými úpravami (pred rokom 1999) malo dôjsť k takému masívnemu zatekaniu a v tých istých miestach. Iní užívatelia bytov potvrdili menšie zatekanie v časti pod prívodom vody, či odpadom suseda (mimo dosah terasy) a väčšinou od bytu staršej pani. K zatopeniu pod terasou došlo pod bytom odporkyne a po jej stavebných úpravách.
12) Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania, súd ho priznal v zmysle § 517 OZ vo výške ku dňu nasledujúcemu po dni, do ktorého žiadali navrhovatelia škodu uhradiť predžalobnou výzvou.
13) Súd dôvody na mimoriadne zníženie náhrady škody nezistil. Súd náhradu znižoval z iného dôvodu - z dôvodu poškodenia bytu viacerými udalosťami, za ktoré síce zodpovedala odporkyňa, ale navrhovatelia si uplatňovali poškodenie len z poslednej udalosti.
14) O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením podľa § 151 ds.3 Občianskeho súdneho poriadku. Je potrebné posúdiť, či a komu priznať náhradu trov, ako pomere.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.