Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-128-2012.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4P/128/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Revúcej, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci starostlivosti o maloletú N. X., O.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa matky Mgr. R. Y., O.. XX. XX. XXXX, bytom Z., P. Č.. XXX a otca G. X., O.. XX. XX. XXXX, bytom T. B. Č.. XXX, o návrhu matky maloletého dieťaťa o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy a o určenie výživného, takto
rozhodol:
Súd maloletú N. X.,nar. XX. XX. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej N. X., nar. XX. XX. XXXX, výživné v sume 30,-- € mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky maloletého dieťaťa, počnúc dnom 01. 10. 2012.
Zročné výživné za obdobie od 01. 10. 2012 do 30. 11. 2012, v sume 60,-- € je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť do rúk matky maloletého dieťaťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e má p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala toho, aby súd maloletú N. X. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 200,-- € mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2009.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Na základe výsledkov dokazovania súd maloletú N. X., nar. XX. XX. XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživu maloletej N. výživné v sume 30,-- € mesačne, a to počnúc dňom 01. 10. 2012. Otec maloletého dieťaťa, ktorý je toho času nezamestnaný a je spoločne so svojou manželkou a tromi deťmi posudzovaný ako osoba v hmotnej núdzi, je schopný platiť iba minimálne výživné. Otec dieťaťa však na pojednávaní konanom dňa 13. 12. 2012 vyjadril ochotu platiť na maloleté dieťaťa výživné v sume 30,-- € mesačne, preto súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 30,-- € mesačne, počnúc dňom 01. 10. 20012.
Pretože súd uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť platiť výživné dňom 01. 10. 2012, rozhodol zároveň aj o výške a splatnosti zročného výživného za obdobie od 01. 10. 2012 do 30. 11. 2012. Za uvedené obdobie predstavuje zročné výživné sumu 60,-- €. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p., uložil povinnosť otcovi zaplatiť zročné výživné do rúk matky maloletého dieťaťa v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 O. s. p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov, alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku a jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie vzdali všetci účastníci konania prítomní na pojednávaní, súd v zmysle citovaného ust. § 157 ods. 3 O. s. p. vyhotovil rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali.
Pretože sa účastníci tohto práva vzdali, nadobudne rozsudok právoplatnosť dňom doručenia (§ 159 ods. 1 O. s. p. ).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.