Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/25/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu spoločnosti POĽANA, a.s., so sídlom Tatranská Javorina č. 27, IČO: 31 717 446, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, odd.: Sa, vl.č. XXX/P, zastúpenej konateľom Ing. L. I., právne zastúpenej Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. júna 2011 č. S/2011/705-2.1, O-69/2010 na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13. apríla 2011 č. k. P:256/2010-R2 S/8090/10/6693/11, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že správne orgány dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzali pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval s poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, dôvody odvolania, ako aj dôvody rozhodnutia žalovaného.

Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože sa dostatočne nevyporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru ak mali za to, že na uloženie pokuty nemala žiaden vplyv skutočnosť, že žalobca ako zamestnávateľ nedostatok na svojej strane odstránil žiadosťou o zmenu registračného listu fyzickej osoby zo dňa 19. apríla 2010, na ktorej je uvedená aj zmena dátumu poistenia z 09. apríla 2010 na 01. apríla 2010, nakoľko nedostatok v čase od 02. apríla do 08. apríla 2010 reálne existoval.

Žalobca zdôraznil, že k porušeniu povinnosti v zmysle došlo neúmyselne a bez jeho vedomia, toto pochybenie bolo odstránené listom zo dňa 19. apríla 2010 a Sociálna poisťovňa opravu akceptovala a nevyvodila žiadnu sankciu voči žalobcovi, pretože pochybenie odstránil včas. Zároveň žalobca citoval ustanovenie a a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. a v tej súvislosti na . Podľa žalobcu v zmysle gramatického výkladu ustanovení zákona

č. zákonodarca nemal na mysli možnosť uložiť pokutu žalobcovi za nelegálne zamestnanie, ku ktorému malo dôjsť v minulosti, teda predtým ako došlo k samotnej inšpekcii práce. V ustanovení citovaného zákona je doslovne uvedené „kto využíva“ závislú prácu, ale nie je formulácia „ak využije závislú prácu ( aspoň raz v minulosti )“. Podľa žalobcu teda v tomto konkrétnom prípade mal žalovaný postupoval analogicky a ak zistil, že si povinnosť žalobca splnil ( aj keď s omeškaním ) upustiť od uloženia sankcie.

Na základe uvedených skutočností navrhol žalobca napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť žalovanému.

K žalobe sa písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 03. októbra 2011 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť.

Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu prvostupňový správny orgán Inšpektorát práce Prešov vydal Rozhodnutie zo dňa 13. apríla 2011 pod č. k. : P:256/2010-R2 S/8090/10/6693/11, ktorý spoločnosti POĽANA, a.s., Tatranská Javorina uložil ako účastníkovi správneho konania pokutu vo výške 2 000 Eur za porušenie povinnosti ustanovených v v nadväznosti na ) o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to tým, že právnická osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa s tým, že od 02. apríla 2010 do 08. apríla 2010 využívala závislú prácu fyzickej osoby F. F., nar. XX. R. XXXX, mala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov ) a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 ) pred začatím výkonu práce, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka konania v období od 03. augusta 2010 do 17. septembra 2010.

Výrok rozhodnutia odôvodnil správny orgán tým, že v uvedenom období vykonal u zamestnávateľa POĽANA, a.s. kontrolu dodržiavania ustanovení , o ktorej bol vyhotovený Protokol č. IPV-37-09-2.3/P-E24,A 25/10 zo dňa 16. septembra 2010, ktorý bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom spoločnosti G. N. podpísaný a prevzaný. Pri prerokovaní predmetného protokolu splnomocnený zástupca uviedol, že súhlasí s obsahom protokolu a tento podpísal.

Na základe takto zisteného skutkového stavu bolo začaté správne konanie dňa 14. decembra 2010 vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania podľa § 19 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce. Písomným podaním dňa 31. decembra 2010 sa účastník konania v oznámení o začatí správneho konania vyjadril. Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že účastník konania si je vedomý toho, že nedostatok na jeho strane reálne existoval a nespochybňuje túto skutočnosť, poukazuje iba na okolnosti, za ktorých uvedený nedostatok vznikol a je zrejmé, že síce vykonal nápravu čo aj preukázal, avšak podľa inšpektorátu práce to nemení nič na skutočnosti, že v čase od 02. apríla 2010 do 08. apríla 2010 využíval účastník konania závislú prácu fyzickej osoby F. F., nar. XX. R. XXXX, pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni pred začatím výkonu práce zamestnankyne, teda nedostatok konštatovaný predmetom protokolov reálne existoval.

Správny orgán poukázal na pôvodne vydané rozhodnutie v tomto konaní zo dňa 11. januára 2011, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu z dôvodu, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia nebola uvedená konkrétna identifikácia správneho deliktu a to tak, aby nebol zameniteľný s iným, čo podľa odvolacieho orgánu bolo procesnou vadou, ktorú bolo potrebné odstrániť a preto prvostupňové rozhodnutie odvolací správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 25. marca 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného vydal správny orgán rozhodnutie o uložení pokuty zo dňa 13. apríla 2011, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní.

Zároveň citoval ustanovenie , o nelegálnej práci, ako aj ustanovenie o sociálnom poistení.

Správny orgán v rozhodnutí, na ktoré súd poukázal vyššie dôvodil tým, že v rámci výkonu inšpekcie práce bolo zistené podľa evidencie pracovného času ( pracovného výkazu ), že zamestnávateľ využíval od 02. apríla 2010 do 08. apríla 2010 závislú prácu fyzickej osoby, pričom oznamovaciu povinnosť voči sociálnej poisťovni si splnil až dňa 08. apríla 2010 so vznikom poistenia od 09. apríla 2010, o čom svedčí otlačok pečiatky Sociálnej poisťovne na registračnom liste fyzickej osoby. Po zistení, že fyzická osoba F. F. mala v dohode o vykonaní práce dojednaný rozsah pracovnej úlohy už od 01. apríla 2010, bol registračný list tejto fyzickej osoby opravený a zaslaný na Sociálnu poisťovňu, pričom v predmetnej žiadosti o zmenu registračného listu fyzickej osoby zo dňa 19. apríla 2010 účastník konania žiadal Sociálnu poisťovňu o vykonanie zmeny uvedenej v dátume vzniku poistenia z 09. apríla 2010 na 01. apríla 2010. Na základe dokladov získaných pri inšpekcii práce bolo preukázateľne zistené to, že zamestnávateľ založil pracovnoprávny vzťah - Dohodu o vykonaní práce o dňa 30. marca 2010 uzatvorenú so zamestnankyňou F. F., ale v zákonom predpísanom termíne, t.j. najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnankyne si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Tým, že zamestnávateľ preukázateľne využíval prácu fyzickej osoby, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( ) a nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( ), došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa vyššie uvedených ustanovení platných právnych predpisov.

Pokuta bola ukladaná podľa § 19 Zákona o inšpekcii práce a podľa platných predpisov Národného inšpektorátu práce a inšpektorov práce. V súlade s obsahom ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) Zákona o inšpekcii práce uloží pokutu zamestnávateľovi inšpektorát práce za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, alebo opakované zistenie tohto istého nedostatku. Už samotná existencia nedostatku zo strany účastníka konania je predpokladom uloženia pokuty a Inšpektorát práce Prešov nemá možnosť pokutu neuložiť. Jednalo sa o závažné porušenie právnych predpisov a predovšetkým zákonom ustanoveného zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré sa týkalo jednej fyzickej osoby.

Pri navrhovaní výšky pokuty bolo prihliadnuté na fakt, že sa nejednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov podľa a podľa . Zhodnotené boli teda zistené skutočnosti, ako aj veľkosť firmy. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti bola navrhnutá výška pokuty, ktorá bola prerokovaná aj v komisii na uplatňovanie sankcií, táto navrhla uložiť pokutu vo výške 2 000 Eur. Pritom ide o minimálnu výšku pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a vzhľadom na uvedené bola pokuta v tejto výške aj navrhnutá. Uvedený nedostatok sa preukázateľne týkal jednej fyzickej osoby. Správny orgán ďalej poukázal na to, že zamestnávateľ spolupracoval pri výkone inšpekcie práce s inšpektormi práce, konštatovaný nedostatok odstránil, čo aj preukázal písomnými listinami. Účastník konania pri začatí konania a ani pri podaní odvolania nepredložil žiadne nové dôkazy a nevzniesol také námietky, ktoré by vyvrátili zistený stav. Na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia účastníka konania bolo už prihliadnuté pri ukončení inšpekcie práce, pri prerokovaní pokuty v komisii na uplatňovanie sankcií a v prebiehajúcom správnom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa Inšpektorátu práce Prešov nepochybné, že k porušeniu zo strany zamestnávateľa, ako účastníka konania došlo a preto Inšpektorát práce Prešov trvá na uložení pokutu v navrhovanej výške 2 000 Eur v súlade so zákonom a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, pričom nevidí možnosť na ďalšie prehodnotenie výšky pokuty a poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o minimálnu výšku pokuty, ktorú nie je možné podľa platnej legislatívy Slovenskej republiky znížiť. Rozhodnutie bolo vydané na základe protokolu zo dňa 16. septembra 2010, ako aj dokladov predložených pri inšpekcii práce, vyjadrenia účastníka konania, stanovísk inšpektora práce a stanoviska Národného inšpektorátu práce.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe žalovaný ako odvolací orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. júna 2011 pod č.:S/2011/705-2.1 O-69/2010 tak,

že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13. apríla 2011 potvrdil.

Žalovaný poukázal v odôvodnení rozhodnutia na vykonanú kontrolou inšpektorov práce od 03. augusta 2010 do 17. septembra 2010, na Protokol z výkonu kontroly zo 16. septembra 2010, na vyjadrenie žalobcu zo dňa 31. decembra 2010, na pôvodné prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, na zrušujúce rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. marca 2011, ako aj na dôvody odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 13. apríla 2011.

K námietke účastníka konania, že správny orgán dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, že na uloženie pokuty nemala žiaden vplyv skutočnosť, že odvolateľ nedostatok napravil, odvolací orgán uviedol, že uvedenú námietku považuje za právne irelevantnú, nakoľko v danom prípade sa nejedná o rozpor so znením spomínaného zákona, ale len o ich nesprávne pochopenie, resp. nesprávnu interpretáciu účastníkom konania. Žalovaný uviedol, že zákonná povinnosť stanovená pre zamestnávateľa v § 231 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení sa viaže na povinnosť samotného zamestnávateľa prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, keď nastane zákonom stanovená právna skutočnosť, t.j. odo dňa, keď začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Pokiaľ ide o zákonnú povinnosť stanovenú pre zamestnávateľa v § 231 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, táto sa viaže na povinnosť zamestnávateľa prihlásiť do Sociálnej poisťovne svojho zamestnanca a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu dohodnutej činnosti zamestnancom. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou ( v danom prípade o Inšpekcii práce ).

Námietku účastníka konania uvedenú v odvolaní ohľadom toho, že ani gramatický výklad ustanovenia v spojitosti s ustanovením Zz. neumožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu odvolateľovi za nelegálne zamestnanie, ku ktorému malo dôjsť v minulosti v období od 02. apríla 2010 do 08. apríla 2010, teda predtým, ako došlo k samotnej inšpekcii práce, považuje tak odvolací orgán za účelovú, nakoľko v danom prípade ak zamestnávateľ túto povinnosť dodatočne splní, o nelegálne zamestnanie ide v období od vzniku povinnosti podľa Zákona o sociálnom poistení do splnenia tejto povinnosti. Odvolací orgán preto na základe uvedeného je toho názoru, že v čase inšpekcie práce účastník konania mal splnenú povinnosť podľa zákona, avšak z inšpekcie práce vyplynulo, že túto povinnosť splnil až dodatočne a teda počas určitého obdobia ( od 02. apríla do 08. apríla 2010 ) zamestnával nelegálne.

K ďalšej námietke účastníka konania pokiaľ ide o právnu analógiu z administratívnym predpisom v daňovom konaní, na ktorú poukazuje, kde Zákon o správe daní a poplatkov výslovne rozlišuje medzi odvedením dane s omeškaním a neodvedením dane vôbec odvolací orgán uviedol, že ukladanie pokút za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania upravuje o inšpekcií práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je inšpektorát povinný sa riadiť. Prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2 000 Eur, ktorá bola uložená na spodnej hranici podľa , v súlade s doplnením Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie ,

Vzhľadom na uvedené žalovaný je toho názoru, že v rámci odvolacieho konania neboli účastníkom konania predložené žiadne relevantné vecné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne vyvracali porušenie príslušných ustanovení jednotlivých právnych predpisov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia aj v dôsledku uvedeného preto považuje odvolací orgán uloženie pokuty zo strany prvostupňového orgánu za dôvodné a podľa príslušných ustanovení a o zmene a doplnení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na ustanovenie Zákona o správnom konaní aj za riadne odôvodnené. Výška pokuty bola uložená za porušenie predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo výške 2 000 Eur, ktorá ma výchovný charakter a pri ukladaní pokuty prihliadal správny orgán na závažnosť zistených nedostatkov a na následky z nich vyplývajúce. V tomto konkrétnom prípade bolo zistené porušenie a vzhľadom na skutočnosti preukázané v konaní, ako aj na to, že účastník konania neposkytol žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že k porušeniu, za

ktoré sa pokuta ukladá nedošlo, správny orgán vzal v úvahu aj porušenie povinnosti ako aj následok, ktorým je naplnenie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania a nedodržanie zákazu nelegálneho zamestnávania tak, ako je to stanovenú v o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov.

S poukázaním na uvedené žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán rozhodol v novom konaní správne.

Z vyššie citovaného obsahu administratívneho spisu, ako aj dôvodov žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti .

v upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( , ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa tohto ustanovenia ods. 2 , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v určuje predmet zákonnej úpravy, pričom tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu ( ).

Z ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať fyzickú osobu.

Z citovaného zákona vyplýva, že postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy, ktorým v tomto prípade je

Podľa § 68a ods. 1 písm. b) vyplýva, že ústredie a úrad sú oprávnené uložiť pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu od 2 000 Eur do 200 000 Eur.

Podľa § 68a ods. 2 citovaného zákona, ústredie a úrad pri ukladaní pokutu podľa ods. 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a na závažnosť ich následkov.

Z ustanovenia o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že tento zákon

a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,

b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu,

c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) vyplýva, že inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,

2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a)

3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri ) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,

4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,

6. osobitného predpisu3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj.

Z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) citovaného zákona vyplýva, že inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.

Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Z ustanovenia § 21 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e) a i), ods. 7 písm. b) a ods. 8, § 12 ods. 2 písm. c) až g), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa a o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v až c). Zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v a .

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie ktoré ich vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. júna 2011 pod č. S/2011/705-2.1 O-69/2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13. apríla 2011 č.k. : /R2 S/8090/10/6693/11, ktorým správny orgán žalobcovi za porušenie v nadväznosti na uložil pokutu vo výške 2 000 Eur za nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa účinného do 31. decembra 2010, pretože v čase od 02. apríla do 08. apríla 2010 žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby F. F. a mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( ).

Z Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16. septembra 2010 pod č. IPV-37-09-2.3/P-E24, A 25/2010 vyplýva, že žalobca ako právnická osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa tým, že od 02. apríla do 08. apríla 2010 využívala závislú prácu fyzickej osoby F. F., pričom oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni si splnila až 08. apríla 2010 so vznikom poistenia od 09. apríla 2010 o čom svedčí odtlačok pečiatky Sociálnej poisťovne na registračnom liste fyzickej osoby. Po zistení, že fyzická osoba mala v Dohode o vykonaní práce dojednaný rozsah pracovnej úlohy už od 01. apríla 2010, bol registračný list tejto fyzickej osoby opravený a zaslaný na Sociálnu poisťovňu dňa 19. apríla 2010 so žiadosťou, ktorou požiadal žalobca o vykonanie zmeny namiesto 09.apríla 2010 na 01. apríla 2010. Na základe dokladov získaných pri inšpekcii bolo preukázané, že účastník konania založil pracovnoprávny vzťah Dohodou o vykonaní práce zo dňa 30. marca 2010 s fyzickou osobou, zamestnankyňou F. F., ale v zákonom predpísanom termíne, t.j. najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnankyne nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni s poukazom na ustanovenie . Túto povinnosť

si splnil žalobca až dodatočne, teda po uplynutí určitého obdobia od 02. apríla do 08. apríla 2010 a ako vyplýva z protokolu zamestnával v tomto období fyzickú osobu nelegálne.

Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj z obsahu napadnutých rozhodnutí a obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali pri výkone kontroly v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Úplne a dostatočne zistili skutkový stav na základe ktorého mal preukázané, že žalobca porušil ustanovenie v spojení s ustanovením o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože v čase od 02. apríla do 08. apríla 2010 využíval závislú prácu fyzickej osoby F. F., nar. XX. R. XXXX, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - a nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - o sociálnom poistení, teda pred začatím výkonu práce tejto fyzickej osoby, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, ktorý prebiehal v období od 03. augusta 2010 do 17. septembra 2010.

V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v žalobe hlavnou námietkou žalobcu bolo to, že toto svoje protiprávne konanie odstránil ešte v čase pred výkonom samotnej inšpekcie práce a teda odstránil následky svojho konania. Poukázal na to, že z ustanovenia kde je uvedené, že nelegálne zamestnanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu, teda jeho konanie, ktorým došlo k porušeniu v minulosti toto ustanovenie neponíma ako porušenie, pričom žalobca poukázal na to, že k tomuto porušeniu došlo v minulosti a zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať aj nelegálne zamestnanie, ku ktorému došlo v minulosti a podľa žalobcu ak využil závislú prácu aspoň raz v minulosti ako to špecifikuje v dôvodoch žaloby.

Teda podľa žalobcu k tomuto porušeniu z jeho strany nedošlo a následne aj sankcia, ktorá mu bola uložená je podľa neho v rozpore s citovaným ustanovením zákona. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky . Zároveň zdôraznil obsah ustanovenia pre zánik zodpovednosti za správny delikt.

V tomto zmysle tak obsah rozsudku, ako aj ustanovenie citovaného zákona podľa názoru súdu v predmetnom konaní nemožno aplikovať, pretože čo sa týka účinnej ľútosti v zmysle , túto by mohol súd aplikovať iba vtedy, ak by sa nedopustil aj iných porušení , resp. , na ktoré poukázal správny orgán v Protokole o výsledku výkonu inšpekcie zo dňa 16. septembra 2010. Čo sa týka obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorého základným obsahom je uloženie sankcie za správny delikt po uplynutí premlčacej doby a preto v zmysle obsahu tohto rozsudku nemohol súd postupoval aj v tomto prípade, pretože výška sankcie uloženej pokuty bola riadne odôvodnená, nedošlo k premlčaniu uloženej sankcie v lehote dvoch rokov s poukazom na príslušné ustanovenie o inšpekcii práce a preto krajský súd neaplikoval právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku . Na danú vec nemožno právny názor vyslovený v tomto rozsudku použiť, nakoľko nešlo o podobnú vec ani o rovnakú vec, ale išlo o celkom iný prípad uloženia sankcie v riadne zdôvodnenej dobe, pričom sankcia, ktorá bola správnym orgánom riadne zdôvodnená a uložená v súlade so zisteným skutkovým stavom. V danom prípade správny orgán poukázal na závažnosť zistených nedostatkov, ako aj na závažnosť a nebezpečnosť následkov tohto protiprávneho konania žalobcu a preto v danom prípade nebolo možné konštatovať vhodnosť použitia aplikácie účinnej ľutosti.

Pri ukladaní pokuty žalovaný postupoval v súlade s ustanovením , konkrétne nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby F. F. v období od 02. apríla do 08. apríla 2010, s ktorou mal založený žalobca pracovnoprávny vzťah a to Dohodu o vykonaní práce uzatvorenú dňa 30. marca 2010 na dobu určitú od 01. apríla do 20. apríla 2010.

Túto skutočnosť nenamietal žalobca, ani ju nepoprel, namietal iba výšku uloženej pokuty, ktorá však žalobcovi bola uložená inšpektorátom práce ako najnižšia možná s poukazom na závažné porušenie

ustanovení v spojení s osobitným ustanovením o sociálnom poistení.

Krajský súd zdôraznil aj tú skutočnosť, že v protokole uviedol splnomocnený zástupca žalobcu, že súhlasí s tým čo uviedol správny orgán, čo potvrdil aj svojim podpisom.

Ani podľa názoru súdu žalobca nepredložil žiadne irelevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili zistené závery správnych orgánov a čo sa týka výšky pokuty vzhľadom na povinnosť inšpektorátu práce uložiť pokutu pri zistení závažného porušenia, ktorým aj podľa názoru nelegálne zamestnanie fyzickej osoby bolo, aj keď došlo k odstráneniu následkov tohto konania príslušným listom zo dňa 19.apríla 2010, avšak nemožno poprieť, že k tomuto nelegálnemu zamestnávaniu fyzickej osoby F. F. zo strany žalobcu v období od 02.04.-08.04.2010 došlo, pretože žalobca neprihlásil túto fyzickú osobu pred začiatkom pracovnoprávneho vzťahu na sociálnu poisťovňu.

Podľa názoru súdu jediným nedostatkom, ktorý by mohol vytknúť správnemu orgánu bola absencia poukazu na rozsah porušení povinností žalobcu pri výkone inšpekcie správnym orgánom tak ako je to zdôvodnené v Protokole o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 16. septembra 2010, pričom v tomto protokole konkrétne správny orgán špecifikoval akých iných porušení okrem nelegálneho zamestnávania sa dopustil žalobca pri výkone svojej činnosti s poukazom na obsah vykonanej kontroly. Táto skutočnosť však nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd podľa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania.

Senát Krajského súdu v Prešove vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.