Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-42-2012.pdf
PDF · 110.75 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporkyni S. B., nar.XX.X.XXXX, T. A. XX, XXX XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, Svidník o zaplatenie 39,82 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 39,82 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania a odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 24,92 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.8.2011 voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 139,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplatenia ceny za odporkyni
poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností odporkyňou. Návrh odôvodňoval tým, že dňa 9.11.2009 uzavrel s odporkyňou zmluvu číslo A4681474, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky na základe ktorej vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňovala odporkyni využívať navrhovateľom poskytované telekomunikačné služby. Uviedol, že pri uzavretí Dodatku k tejto zmluve zároveň odpredal odporkyni mobilný telefón Nokia 2330 za kúpnu cenu 1 €. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu tým, že mu odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie november 2009 až júl 2010 porušila zmluvné povinnosti a v zmysle uzavretého Dodatku k zmluve, konkrétne jeho časti označenej ako následky neplnenia si zmluvných povinností jej tak vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100,-€. V návrhu ďalej tvrdil, že pokusom o pokonávku zo dňa 23.7.2010 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote, na čo odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky za neuhradené služby vo výške 4,-€, pričom navrhovateľ následne v zmysle článku 4 Všeobecných podmienok ukončil platnosť predmetnej zmluvy. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho
pohľadávka voči odporkyni tak pozostáva z neuhradených služieb vo výške 39,82 € a nároku na doplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,-€ s tým, že okrem istiny požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, teda 9 % ročne z dlžnej sumy od 7.8.2010 do zaplatenia.
Vo veci bol dňa 25.10.2011 tunajším súdom vydaný platobný rozkaz, č.k. 1Ro 166/2011-34, ktorým súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Dňa 3.11.2011 bolo súdu doručené podanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým s poukazom na ust.§ 93 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu odporkyne, žiada o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a uplatňuje náhradu trov konania. Následne vedľajší účastník podal proti platobnému rozkazu včas odôvodnený odpor, proti ktorému odporkyňa nenamietala v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zo zákona zrušený ( § 174 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku). V podanom odpore proti platobnému rozkazu vedľajší účastník uviedol, že do konania vstúpil len v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100,-€ s príslušenstvom a tvrdiac, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú vec namietal opodstatnenosť navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty. V súvislosti s tým poukazoval na ust.§ 52 ods.2, § 53 ods.1, § 53 ods.5 a § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že súdy SR už judikovali neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej pokuty uplatnenej navrhovateľom, ktorý ju uplatňuje hoci tak už robiť nesmie. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 100,-€ s príslušenstvom návrh navrhoval zamietnuť a uplatnil náhradu trov konania.
Súd oznámil vstup uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne účastníkom na čo navrhovateľ reagoval tak, že so vstupom uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka nesúhlasí, nakoľko mu nie je zrejmý právny záujem uvedeného subjektu na vstupe do konania. Súd vyjadrenie navrhovateľa podľa obsahu posúdil ako námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, preto pristúpil k rozhodovaniu o jeho prípustnosti či neprípustnosti a uznesením zo dňa 30.4.2012 č.k.6C/42/2012-59 rozhodol, že vstup uvedeného združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne pripúšťa. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2012. Vzhľadom na vyššieuvedené súd konal s týmto združením ako s vedľajším účastníkom na strane odporkyne.
Dňa 7.2.2012 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým oznámil, že v časti zmluvnej pokuty, t.j. v časti o zaplatenie sumy 100,-€ spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy berie návrh späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť z dôvodu upustenia od vymáhania zmluvnej pokuty. Súčasne oznámil, že trvá na návrhu v časti o zaplatenie ceny telekomunikačných služieb a preto žiada odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť mu sumu 39,82 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Uznesením zo dňa 11.6.2012, č.k. 6C/42/2012-60 súd konanie v rozsahu späťvzatia návrhu, t.j. v časti o zaplatenie istiny 100,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 7.8.2010 do zaplatenia zastavil. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2012. Predmetom konania tak vzhľadom na vyššieuvedené ostalo zaplatenie istiny 39,82 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.8.2010 do zaplatenia a rozhodnutie o náhrade trov konania.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.12.2012 na ktoré sa navrhovateľ, odporkyňa ani vedľajší účastník napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Navrhovateľ a vedľajší účastník ospravedlnili svoju neúčasť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol spolu s prílohami riadne doručený v priebehu konania nevyjadrila.
Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom fotokópie medzi účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení zo dňa 9.11.2009 číslo A4681474, obsahom Dodatku k tejto zmluve o pripojení z toho istého dňa, obsahom pokusu o pokonávku zo dňa 23.7.2010 s pripojenou doručenkou o jej doručení odporkyni, prehľadu zasielaných faktúr, obsahom predložených faktúr, obsahom Všeobecných podmienok navrhovateľa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, obsahom ďalších v spise pripojených listín, výpisu z obchodného registra navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o pripojení číslo A4681474, medzi účastníkmi uzavretej podľa § 43 zákona č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 9.11.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby, Cenník a informácie o poskytovaných službách zapožičal navrhovateľ odporkyni 1 ks mikroprocesorovej SIM karty za účelom jej pripojenia na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovania verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení účastníkmi uzavretého toho istého dňa ( ďalej len „Dodatok“) odpredal navrhovateľ odporkyni mobilný telefón Nokia 2330. Uvedený Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu.
Podľa článku 6 bod 6.2 písm.b) Všeobecných podmienok účastník je povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka ako aj cenu za iné služby až na
základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
Podľa článku 11 bod 11.1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko., a.s. sú obsiahnuté v platnom cenníku v členení podľa účastníckych programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania Služby.
Podľa článku 11 bod 11.6. Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko., a.s uskutočňuje vyúčtovanie cien za poskytnuté služby účastníkovi v zmysle platného cenníka v pravidelne stanovených lehotách. Táto lehota je zúčtovacím obdobím, ktoré priraďuje spoločnosť Orange Slovensko konkrétnemu účastníkovi. Zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu účastníkovi a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Zúčtovacie obdobie priradené konkrétnemu účastníkovi spoločnosťou Orange Slovensko platí po celé obdobie platnosti Zmluvy.
Podľa článku 11 bod 11.8 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko a.s. po skončení zúčtovacieho obdobia priradeného účastníkovi vyhotoví vyúčtovací doklad alebo faktúru, ktorou vyúčtuje ceny poskytovaných služieb počas zúčtovacieho obdobia, vrátane súm zaplatených účastníkom ako zábezpeka na cenu za poskytnuté služby. Lehota splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Navrhovateľ v konaní tvrdil že odporkyňa nezaplatila riadne a včas cenu poskytnutých služieb za obdobie od novembra 2009 do júla 2010, čím vznikla navrhovateľovi voči nej pohľadávka za poskytnuté služby v celkovej výške 39,82 €, ktorú odporkyňa napriek pokusu o pokonávku ku dňu podania návrhu na súd , ani ku dňu vyhlásenia rozsudku neuhradila.
Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu je nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmluvy o pripojení uzavretej s odporkyňou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, upravená bola v čase jej uzavretia v osobitnom zákone č.610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v súčasnosti je to zákon č.351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, svojím charakterom však ide o zmluvu spotrebiteľskú.
Podľa § 52 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi mal súd za preukázané, že navrhovateľ svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej zmluvy o pripojení splnil, poskytol odporkyni v zmluve dohodnuté telekomunikačné služby, za čo jej vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach, s obsahom ktorých sa súd oboznámil. Spolu cena odporkyňou využitých a vyúčtovaných služieb za obdobie odo dňa uzavretia zmluvy ( 9.11.2009 ) do júla 2010 tak ako to vyplýva z prehľadu faktúr predloženého navrhovateľom bola vo výške 63,77 €. Táto cena služieb ako to vyplýva z navrhovateľom predloženého prehľadu faktúr a úhrad nebola odporkyňou uhradená celá, bola z nej uhradená len časť vo výške 19,95 €. Neuhradená ostala cena služieb vo výške 43,82 €, ktorá sa po čiastočnej úhrade vo výške 4,- € po navrhovateľom uskutočnenom pokuse o pokonávku znížila na sumu 39,82 €. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa nesplnila svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby vo výške 39,82 € ku dňu podania návrhu, ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd návrhu v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 39,82 € vyhovel a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti uvedenej v súlade s článkom 11 bod 11.8 vo vystavených faktúrach, ktorými boli vyúčtované sa odporkyňa dostala do omeškania a preto jej zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi okrem ceny služieb 39,82 € aj úrok z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľom požadovaná sadzba úroku z omeškania ( 9 % ročne ) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009. Preto vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa dňa 7.8.2010 od ktorého navrhovateľ požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením ceny služieb vo výške 39,82 € a jej omeškanie trvá uložil jej súd spolu so sumou 39,82 € zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2010 do zaplatenia.
Vo vzťahu k podanému odporu vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu súd uvádza, že tam uvedenými námietkami sa vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa týkali len nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, v časti ktorej vzal tento svoj návrh neskôr späť ďalej osobitne nezaoberal, nakoľko nemali žiaden vplyv na povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi cenu poskytnutých telekomunikačných služieb a úrok z omeškania z dôvodu omeškania odporkyne s jej úhradou.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods.2 veta prvá a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že návrhu bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie zastavené. Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania podal iba navrhovateľ a vedľajší účastník. Odporkyňa návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania nepodala.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 39,82 € a úroku z omeškania zo sumy 39,82 € vo výške 9 % ročne od 7.8.2010 do zaplatenia v ktorej bolo návrhu vyhovené.
Odporkyňa bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie sumy 100,-€ a 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 7.8.2010 do zaplatenia v ktorej bolo konanie zastavené nie pre späťvzatie dôvodne podaného návrhu pre správanie odporkyne po podaní návrhu, ale zavinením navrhovateľa ( § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.), z procesného hľadiska preto platí, že úspech v tejto časti mala odporkyňa.
V zmysle horeuvedného bol navrhovateľ v konaní úspešný v rozsahu 28,48 %, odporkyňa v rozsahu 71,52 %.
Vzhľadom na uvedený pomer úspechu a neúspechu navrhovateľ právo na náhradu trov konania nemá.
Úspešnejšia odporkyňa návrh na uloženie povinnosti navrhovateľovi nahradiť jej trovy konania v priebehu konania neurobila, súd jej preto náhradu trov konania nepriznal.
Návrh na rozhodnutie o trovách konania však podal vedľajší účastník, ktorý trovy konania aj včas vyčíslil. Vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a prevažujúci úspech odporkyne mu súd priznal náhradu trov konania vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu odporkyne k úspechu navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka, ktorý trovy konania žiadal v plnej výške tak, ako keby predmetom konania bolo iba zaplatenie zmluvnej pokuty. Nie je pravdou ani jeho tvrdenie v podaní zo dňa 3.2.2012, že v konaní vystupoval iba v časti samostatného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z obsahu podania vedľajšieho účastníka zo dňa 31.10.2011, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporkyne a ktoré je preto rozhodujúce vo vzťahu k určeniu rozsahu jeho vstupu do konania nemôže byť pochýb o tom, že vstúpil do celého konania, predmetom ktorého bolo tak zaplatenie zmluvnej pokuty ako aj ceny poskytnutých služieb, spolu zaplatenie sumy 139,82 € s príslušenstvom. Z uvedeného vstupu vedľajšieho účastníka nijako nevyplýva, že by vedľajší účastník vstupoval len do časti konania, konkrétne do časti konania týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty. Ak úmyslom vedľajšieho účastníka bolo od počiatku v konaní vystupovať iba v časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, nič mu nebránilo v oznámení o vstupe do konania vymedziť, že do konania vstupuje iba v tejto časti. Ak tak neurobil, ale oznámil vstup do celého konania, z hľadiska určovania pomeru úspechu je potom bezpredmetné, že namietal iba časť uplatneného nároku, a to úspešne. Pre rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka v tomto prípade je rozhodujúce zistenie, či vedľajší účastník vstúpil iba do časti konania alebo do celého konania, pričom súd vzhľadom na obsah jeho vstupu do konania nemal najmenšie pochybnosti o tom, že vstúpil do konania ako celku. Pri zistení, že vstúpil do celého konania je potom úplne irelevantné, že namietal iba časť uplatneného nároku a že v namietanej časti bol v celom rozsahu úspešný. I keby jeho tvrdenie v podaní zo dňa 3.2.2012, podľa ktorého v konaní vystupuje iba v časti samostatného nároku na zmluvnú pokutu bolo považované za vystúpenie z konania v časti uplatneného nároku na zaplatenie ceny služieb, to by mohlo mať účinky len do budúcna a nič by to nemenilo na tom, že pre rozhodnutie o trovách konania vzniknutých pred týmto dňom by bolo potrebné vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu zodpovedajúcemu skutočnosti, že vedľajší účastník pôvodne vstúpil do konania ako celku. V prejednávanej veci nie je žiaden dôvod rozhodovať o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, ako by tento do konania vstúpil len ohľadom časti zaplatenia zmluvnej pokuty. Vedľajší účastník preto má právo na náhradu trov konania rovnako ako odporkyňa iba v pomere úspechu odporkyne k úspechu navrhovateľa, t.j. v rozsahu 43,04 % (71,52 % -28,48 %).
Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd vo veci samej, t.j. odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 3.2.2012 ) ktoré činia pri požadovanej
odmene za jeden úkon právnej služby 16,60 € podľa § 10 ods.1 a 2 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 14 ods.1 písm.a,/ a b/ tejto vyhlášky, po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / vo výške 15,04 € ( 7,41 € + 7,63 €) podľa § 16 ods.3 Vyhlášky a zvýšení odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty vo výške 9,65 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky sumu spolu 57,89 €.
V prípade plného úspechu v spore by vedľajšiemu účastníkovi v zmysle horeuvedeného patrila náhrada trov konania vo výške 57,89 €. Vzhľadom na pomer úspechu odporkyne k úspechu navrhovateľa však vedľajšiemu účastníkovi patrí len 43,04 % tejto sumy, teda 24,92 €.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.