Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/435/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrei Haitovej v právnej veci navrhovateľa: Lindab, a. s., 053 22 Jamník 278, IČO: 36214604, zast. JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi: S.. L. H. - T. VG, P. 4, XXX XX P., S.: XXXXXXXX, o zaplatenie 230.232,78 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -96 zo dňa 03. 05. 2011 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -96 zo dňa 03. 05. 2011 v napadnutej zaväzujúcej časti p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 998,81 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 202.320,92 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 20. 01. 2009 do zaplatenia a súčasne ho zaviazal i k náhrade trov konania. Vo zvyšku súd konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 02. 09. 2009 domáhal zaplatenia sumy 230.232,78 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný tovar. Návrh odôvodnil tým, že odporca u neho postupne v zmysle zmluvy o obchodnej spolupráci č. K 0750/2008 a podľa jednotlivých objednávok objednával a skutočne aj odobral tovar - plechovú strešnú krytinu a strešné doplnky bližšie špecifikované v jednotlivých faktúrach a dodacích listoch, ktoré potvrdil pri preberaní tovaru. Celková cena za ním odobratý tovar (v 2. polroku 2008 a v 1. polroku 2009) a doteraz nezaplatený tovar činí 230.232,78 Eur. Zoznam dlžných súm a neuhradených faktúr k dnešnému dňu je v prílohe k žalobe - zákaznícke saldo, avšak s tou výnimkou, že posledná faktúra č. 4109001724 zo dňa 20. 05. 2009 nadobudne splatnosť až 19. 06. 2009 a teda zatiaľ nie je predmetom tejto žaloby. Odporca svoj záväzok písomne uznal a to v listine s názvom „Odsúhlasenie pohľadávok k 31. 03. 2009“, pričom v tejto listine bola celkovo uznaná suma 233.840,45 Eur s tým, že jej časť sa účtovne započítala so zaplatenými zálohami pod č. 21090062 vo výške 562,05 Eur a 21090064 vo výške 3.903,35 Eur, z čoho vyplýva, že konečný súčet na tomto uznaní je vo výške 229.375,02 Eur. Tieto zálohové platby však v tomto žalobnom návrhu nezohľadňuje, keďže sa viažu k faktúram, ktoré v tomto konaní nežaluje a teda odporca týmito platbami platil za tovar, ktorého zaplatenia sa nedomáha. Celkovo teda po nezohľadnení zálohových platieb odporca uznal záväzok vo výške 233.840,45 Eur, pričom z tohto záväzku uhradil sumu 3.607,68 Eur, čím sa doteraz splatná dlžná istina znížila na sumu 230.232,78 Eur, ktorej úhrady s príslušenstvom sa domáha. Navrhovateľ sa opakovane pokúšal s odporcom dohodnúť na postupnej úhrade dlžnej čiastky, dokonca bol uzavretý splátkový kalendár a uznanie dlhu, ktorý bol však zo strany odporcu porušený. Odporca sám navrhol splátkový kalendár, v ktorom svoj záväzok rovnako

uznal, avšak jeho dlhodobý horizont bez ďalšieho zabezpečenia pohľadávky nebol ochotný akceptovať. Odporca nereagoval ani na výzvu právnej zástupkyne na úhradu záväzku, resp. na dohodu o ďalšom postupe splácania jeho záväzku.

Podaniami zo dňa 17. 08. 2009 a zo dňa 03. 05. 2011 zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť a trval na úhrade sumy 202.320,92 Eur spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 20. 01. 2009 do zaplatenia. Súd prvého stupňa v späťvzatej časti návrhu s poukazom na ust. konanie zastavil. Súd prvého stupňa vyhodnotil zostávajúcu časť návrhom uplatneného nároku v súlade s predloženými dôkazmi a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu tzv. rámcovej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru na základe jednotlivých dielčich zmlúv. Navrhovateľ tak na jej základe dodal odporcovi tovar v hodnote 230.232,78 Eur (po čiastočnom späťvzatí v hodnote 202.320,92 Eur), pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi v podstate sporná (odporca pripustil sumu okolo 201.000,- Eur). Táto skutočnosť je potvrdzovaná aj v dohode o splátkovom kalendári a v neposlednom rade vyplýva aj z odsúhlasenia pohľadávok k 31. 03. 2009. Nakoľko zostávajúca časť kúpnej ceny nebola odporcom doposiaľ uhradená, súd návrhu v zostávajúcej časti vyhovel. Argumenty odporcu súd prvého stupňa považoval za nedôvodné a účelové a to ohľadne prebiehajúcich reklamačných konaní, nakoľko odporca súdu nepredložil žiadny dôkaz o uplatnení vád tovaru. Vzhľadom k tomu, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny, zaviazal súd prvého stupňa odporcu i na úhradu úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne, nakoľko uvedenú výšku úroku z omeškania si účastníci konania dohodli v čl. 5 písomne uzavretej zmluvy.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd návrhu vyhovel podal v zákonnej lehote odolanie odporca, ktorý v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že suma, na ktorú bol odporca zaviazaný, nezodpovedá skutočnej cene dodanej strešnej krytiny. Poukázal na to, že v priebehu konania namietal, že žalovaná suma nezodpovedá skutočnosti. Je síce pravdou, že navrhovateľ dodal odporcovi plechovú strešnú krytinu a jej cenu vyúčtoval vo výške žalovanej sumy, avšak jej skutočná cena nezodpovedá cene vyúčtovanej, keďže chýbali niektoré jej komponenty a niektoré boli nekvalitné. Nekvalitu reklamovali odberatelia u odporcu a on sám tieto reklamoval u navrhovateľa, ktorý však reklamácie neriešil a neakceptoval. V dôsledku toho nezodpovedá skutočná cena dodanej strešnej krytiny účtovanej a navrhovateľom uplatňovanej v návrhu. Napriek tomu, že odporca tieto skutočnosti v konaní namietal, súd sa nimi nezaoberal a v dôsledku toho rozhodol o veci bez vykonania potrebných dôkazov. Navrhovateľ taktiež dodával strešnú krytinu s omeškaním, v dôsledku čoho odporca nemohol včas realizovať svoje zmluvné vzťahy voči svojim odberateľom, ktorí voči nemu uplatňovali sankcie, čím mu vznikla škoda. Podľa názoru odporcu mali tieto skutočnosti podstatný vplyv na výšku navrhovateľom uplatňovaného nároku. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v jej napadnutej časti za správne a navrhol ho potvrdiť. Súčasne si uplatnil i trovy odvolacieho konania vo výške 998,81 Eur za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu odporcu). Uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu rámcovej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru na základe jednotlivých dielčich zmlúv. Navrhovateľ tak na jej základe dodal odporcovi tovar v celkovej hodnote 230.232,78 Eur (po čiastočnom späťvzatí 202.320,92 Eur), pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Dôkazom toho bola aj predložená dohoda o splátkovom kalendári, ktorú navrhol sám odporca. Argumenty, ktoré vo svojom odvolaní podal odporca, považoval navrhovateľ za nedôvodné a účelové, pretože žiadna reklamácia odporcom nebola podaná a taktiež ani žiadne reklamačné konanie neprebieha. Odporca nepredložil žiaden dôkaz o uplatňovaní vád tovaru.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa v jeho napadnutej časti, prejednal vec v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 230.232,78 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Následne zobral svoj návrh čiastočne späť a naďalej trval na úhrade sumy 202.320,92 Eur s príslušenstvom.

Súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 10. 07. 2009 platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu, najmä výškou uplatnenej pohľadávky. Navrhovateľ považoval podaný odpor za účelový, s jediným cieľom oddialiť právoplatnosť platobného rozkazu. Poukázal na písomné uznanie pohľadávky zo strany odporcu čo do dôvodu a výšky, pričom k takémuto uznaniu pohľadávky dochádzalo zo strany odporcu opakovane. Vzhľadom k tomu, že po podaní návrhu došlo zo strany odporcu k čiastočnej úhrade niektorých súm a zároveň k zápočtu vzájomných záväzkov a pohľadávok a to jednak dohodou ako i jednostranne zo strany navrhovateľa a to potom, čo navrhovateľ v dobrej vôli odobral od odporcu časť tovaru späť, zobral navrhovateľ svoj návrh čiastočne späť.

Pred súdom prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 03. 05. 2011, na ktorom došlo i k vyhláseniu rozhodnutia, k výške uplatňovanej istiny uviedol, že podľa jeho vedomosti by sa malo jednať o dlžnú sumu okolo 201.000,- Eur, presne však uviesť výšku istiny nevedel. Poukázal na prebiehajúce reklamačné konania, ktoré neboli zo strany navrhovateľa ukončené. K námietke odporcu, že medzi navrhovateľom a odporcom prebieha reklamačné konanie, navrhovateľ uviedol, že takéto reklamačné konanie neexistuje, poukázal na uznanie záväzku a preto svoj nárok považoval za nesporný.

Odvolací súd zistil, že účastníci konania boli riadne poučení v zmysle ust. , t. j. na skutočnosť, že na dôkazy, ktoré neboli označené alebo predložené do vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa, sa nebude môcť prihliadať v odvolacom konaní. Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust.

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza, že berúc do úvahy tvrdenia odporcu uvádzané v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k záveru, že odporca opakovane uvádzal, že dodávka zo strany navrhovateľa bola nekvalitná, že túto nekvalitu reklamoval u navrhovateľa, ktorý však reklamácie neriešil a neakceptoval. K tejto námietke odporcu odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 409 ods. 1 Obch. zák. Navrhovateľ preukázal dodanie tovaru, na ktoré sa zmluvne zaviazal a odporca nepreukázal, že by za dodaný tovar riadne a včas zaplatil. Je pravdou, že v prípade nekvalitne dodaného tovaru má právo kupujúci nárokov z vady tovaru. Tieto nároky si však treba uplatniť u predávajúceho a to takým spôsobom, že uplatnenie reklamácie, resp. uplatnenie nároku z vady tovaru je možné kvalifikovane i preukázať. V danom prípade odporca tvrdil, že prebieha reklamačné konanie, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nevedel preukázať a nepreukázal. Jeho obrana spočívala výlučne na úrovni tvrdení, ktoré však neboli ničím podložené. Z týchto dôvodov preto bolo nevyhnutné považovať dodávku tovaru za bezvadnú a bolo povinnosťou odporcu za uvedenú dodávku riadne a včas zaplatiť. Z ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu ako i zo samotného prednesu odporcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, bolo jednoznačne preukázené, že dodávka zo strany navrhovateľa v rozsahu, ktorý vyúčtoval a ktorý si uplatnil v tomto konaní, je dôvodná a oprávnená.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. a ako vecne správny v jeho napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania a to za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 824,93 Eur vrátane paušálnej náhrady vo výške 7,41 Eur a 20 % DPH v sume 166,47 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.