Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/49/2012

Potvrdené rozhodnutím 17Co/183/2013
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom ul. Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U. XXX, v konaní zastúpenom opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom ul. Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42260086, zastúpeného spoločnosťou HKP Legal, s.r.o., so sídlom ul. Sasinkova 6, Bratislava, v konaní o zaplatenie 942,76 EUR s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská sobota, č. k. 14C/49/2012-95 z 13.12.2012, takto rozhodol: Odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku rozsudku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi 777,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 557,59 EUR od 29.07.2009 až do zaplatenia a proti výroku o povinnosti odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, o d m i e t a. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania, p o t v r d z u j e. Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 67,14 Eur na účet právneho zástupcu TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613843 proti odporcovi: A. W., H..Č.. XXXXXX/XXXX, S. W. H. U. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, tajomníčkou Informačného centra Okresného súdu Zvolen za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42260086, zast. HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36727334 o zaplatenie sumy 942,76 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 777,59 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 557,59 Eur od 29.07.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 165,17 Eur a úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 557,59 Eur od 09.12.2006 do 28.07.2009, ako aj úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 557,59 Eur od 29.07.2009 až do zaplatenia sa z a -

m i e t a .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 126,56 Eur, ktoré je povinný zaplatiť spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VUB, a.s., VS=437160, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 01.10.2011 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 942,76 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 557,59 Eur od 09.12.2006 až do zaplatenia, a taktiež trov konania spolu vo výške 267,07 Eur. Navrhovateľ si svoj nárok voči odporcovi uplatňoval z toho dôvodu, že odporca nezaplatil pôvodnému veriteľovi - právnemu predchodcovi navrhovateľa: VÚB, a.s. žalovanú sumu z titulu flexipôžičky, ktorá bola odporcovi poskytnutá na základe zmluvy zo dňa 07.12.2004.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.12.2006 súd zistil, že pôvodný veriteľ - Všeobecná úverová banka, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2012, ktorý bol následne zrušený uznesením č.k XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2012 z dôvodu nemožnosti doručiť odporcovi platobný rozkaz do vlastných rúk.

Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, súd ustanovil odporcovi opatrovníčku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 07.12.2004, všeobecným obchodnými podmienkami, výpismi z účtovných kníh VÚB, a.s., vyjadreniami zástupcu navrhovateľa zo dňa 15.03.2012 a zo dňa 14.11.2012, prehľadom histórie transakcií na úverom účte odporcu, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.06.2009, vyjadreniami zástupcu vedľajšieho účastníka zo dňa 30.04.2012 a zo dňa 07.12.2012.

Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 07.12.2004 súd zistil, že pôvodný veriteľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 25.000,- Sk (829,85 Eur), ktorú bol odporca povinný splácať v 36-tich mesačných splátkach po 915,14 Sk (30,38 Eur). Termín splatnosti jednotlivej splátky bol určený ku 7. dňu toho ktorého mesiaca, pričom splatnosť prvej splátky bola určená na 07.01.2005 a splatnosť poslednej splátky bola určená na 07.12.2007.

Z výpisov z účtovných kníh pôvodného veriteľa vyhotovených ku dňu 08.12.2006 súd zistil, že ku uvedenému dňu predstavovala dlžná suma 36.631,30 Eur, pričom dňa 15.08.2005 došlo jej ku predčasnej splatnosti.

Z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 23.06.2009 súd zistil, že odporca uznal dlh vo výške 777,59 Eur, pričom sa zaviazal zaplatiť ho navrhovateľovi v splátkach po 30,- Eur mesačne počnúc dňom 28.07.2009.

Dňa 16.05.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník. Zástupca vedľajšieho účastníka písomnými podaniami zo dňa 30.04.2012 a zo dňa 07.12.2012 vzniesol námietku premlčania voči žalovaným nárokom zo strany navrhovateľa a zároveň poukázal na to, že Zmluva o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 07.12.2004 je formulárovou (typovou, štandardnou) zmluvou vopred pripravenou pôvodným veriteľom bez možnosti ovplyvniť jej obsah zo strany odporcu. Ďalej poukázal aj na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré predmetná zmluva obsahuje, a to predĺženie premlčacej doby prostredníctvom uznania dlhu a rozhodcovskú doložku.

Zástupca navrhovateľa v liste zo dňa 14.11.2012 uviedol, že podľa jeho názoru nemôže vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu podať námietku premlčania, pretože toto právo prináleží len odporcovi ako dlžníkovi, pričom vedľajší účastník môže vykonávať len procesné úkony a nie hmotno-právne úkony, medzi ktoré námietka premlčania patrí.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa musel súd v prvom rade vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania zo strany zástupcu vedľajšieho účastníka, ako aj s argumentmi zástupcu navrhovateľa proti tejto námietke.

Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že došlo ku vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu ku dňu 15.08.2005. V súvislosti so Zmluvou o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 07.12.2004 súd konštatuje, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa

Predmetná zmluva je súčasne aj štandardnou spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. , pretože spotrebiteľ - odporca pri jej uzatváraní vystupoval ako (súkromná) fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou každej spotrebiteľskej zmluvy je, že sa na ňu subsidiárne vzťahuje (vrátane ustanovení o premlčaní a dĺžke premlčacej doby) bez ohľadu na to, či bola spotrebiteľská zmluva pôvodne uzavretá podľa alebo .

Z ustanovenia a vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršovať svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že premlčacia doba v predmetnej právnej veci je 3-ročná podľa , pričom začala plynúť dňa 16.08.2005.

Pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania musel súd prihliadnuť aj na písomné uznanie dlhu, ktoré uskutočnil odporca (voči navrhovateľovi) čo do sumy 777,59 Eur, a taktiež aj na vyhlásenie odporcu o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, pričom tieto prejavy odporcu sa nachádzajú v listine označenej ako "Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku" zo dňa 23.06.2009, konkrétne v článku 2. a 3.

Uznaním dlhu podľa sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Ak ide o dlh, ktorý bol v čase uznania už premlčaný, má uznanie tento právny následok len vtedy, ak dlžník o jeho premlčaní vedel.

Súd s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že odporca relevantným spôsobom uznal svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške 777,59 Eur, pričom v čase uznania mal vedomosť o premlčaní tohto dlhu.

Vedľajší účastník, ale ani odporca prostredníctvom svojho opatrovníka, v konaní nepreukázali, že by uznanie dlhu vykonané odporcom dňa 23.06.2009 bolo v rozpore s podmienkami ustanovenými v § 558 pre platné uznanie dlhu, resp. že by odporca v čase uznania nevedel o premlčaní dlhu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd vznesenú námietku premlčania v časti týkajúcej sa žalovanej sumy vo výške 777,59 Eur za nedôvodnú a v časti týkajúcej sa sumy 165,17 Eur (ktorej sa uznanie netýkalo) za dôvodnú. V súvislosti so sumou 165,17 Eur súd navyše konštatuje, že premlčacia doba uplynula dňa 16.08.2008 (nakoľko uznanie dlhu zo dňa 23.06.2009 sa jej netýkalo), pričom navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 19.10.2011.

Z tohto dôvodu preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 777,59 Eur predstavujúcej zostatok neuhradenej istiny a zároveň v časti žalovaného nároku vo výške 165,17 Eur návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom zo sumy 557,59 Eur vo výške 13 % ročne za obdobie od 09.12.2006 do 28.07.2009, tak súd považoval tento nárok za nedôvodný, nakoľko Dohodou o uzavretí splátkového kalendára zo dňa 23.06.2009 v článku 3. bola založená nová splatnosť uznaného záväzku (keďže táto dohoda bola uzavretá až po splatnosti pôvodného dlhu), a to najskôr počnúc dňom 29.07.2009.

Ak veriteľ trvá aj na úhrade úrokov z omeškania podľa pôvodne stanovenej splatnosti, je potrebné si túto povinnosť s dlžníkom výslovne dohodnúť. V opačnom prípade nepostihujú dlžníka následky z predchádzajúceho omeškania, pretože v dôsledku zmeny splatnosti celého dlhu prestáva byť dlžník v omeškaní.

Súd považoval za nedôvodný aj nárok na úrok z omeškania zo sumy 557,59 Eur v časti prevyšujúcej 9 % ročne za obdobie od 29.07.2009 až do zaplatenia, nakoľko ide o záväzok, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dlžníkom je spotrebiteľ, a preto sa aj v takomto prípade (t.j. v prípade uzavretej zmluvy podľa ) môže voči nemu uplatniť len nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (viď aj , posledná veta v znení účinnom od 15.01.2009).

Nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb ECB súd zistil, že ku dňu 29.07.2009 bola účinná sadzba vo výške 1 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 9 %, a preto dospel súd k záveru, že žiadaný úrok z omeškania navrhovateľom vo výške 13 % je v prevyšujúcej časti nedôvodný. Súd považuje za dôvodný len nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

Súd konštatuje, že splatnosť uznaného záväzku vo výške 777,59 Eur nastala dňom 29.07.2009 v zmysle článku 3. odsek 3.2, na základe ktorého ak dlžník nebude splácať záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok záväzku, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky. Z návrhu je zrejmé, že odporca neuhradil navrhovateľovi žiadnu splátku v zmysle dohodnutých nových splátok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje súd za dôvodný len nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.07.2009.

Pokiaľ ide o námietku zástupcu navrhovateľa vyjadrenú v listine zo dňa 14.11.2012, založenú na tvrdení, že vedľajší účastník nemôže v konaní vzniesť námietku premlčania, tak súd uvádza, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu podľa má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, a preto má tiež právo vzniesť námietku premlčania, ak tak robí v rámci procesného úkonu, ktorý mu prináleží z titulu jeho procesného postavenia v konaní. Takýmto úkonom je aj vyjadrenie k návrhu vo veci samej. Ak by sa vedľajší účastník na strane odporcu nemohol pri realizácii svojich procesných práv vyjadrovať aj k hmotno-právnym otázkam, bol by tým účel jeho vstupu do konania (podpora odporcu) zmarený.

Pokiaľ ide o námietky vedľajšieho účastníka, v ktorých poukazuje na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve zo dňa 07.12.2004, a to:

- formulárový (štandardný) charakter zmluvy vopred pripravenej pôvodným veriteľom bez možnosti odporcu ovplyvniť jej obsah, tak súd konštatuje, že v obsahu predmetnej zmluvy súd nenašiel žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti odplaty sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne;

- predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu, tak súd konštatuje, že zmluva o flexipôžičke, ale ani všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. neobsahujú žiadne vyhlásenie odporcu o predlžení premlčacej doby; uznanie dlhu je jednostranný právny úkon (hoci aj nachádzajúci sa na jednej listine s iným dvojstranným právnym úkonom), a preto nikdy nemôže obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku; odporca svojím uznaním záväzku zo dňa 23.06.2009 neuskutočnil žiadne predĺženie premlčacej doby, pretože uznaním sa premlčacia doba prerušuje s tým, že začína plynúť nová 10-ročná premlčacia doba;

- rozhodcovská doložka, tak súd konštatuje, že predmetná doložka uvedená v zmluve v článku II., odsek 5. nebola vôbec zrealizovaná, spotrebiteľa nijako nepoškodila, a preto nie je potrebné konštatovať jej neprijateľnosť.

Zástupca vedľajšieho účastníka v listine zo dňa 07.12.2012 tiež žiadal, aby súd prerušil konanie podľa , a požiadal Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa obsahu dohody a uznania zo dňa 23.06.2009.

Súd tento návrh vedľajšieho účastníka zamietol.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie práva Európskej únie v každom členskom štáte. Súdny dvor Európskeho spoločenstva má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Európskej únie a o platnosti aktov sekundárneho práva. Táto všeobecná právomoc je mu daná článkom 234 Zmluvy ES a v niektorých presne vymedzených prípadoch aj inými predpismi.

Úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva spoločenstva alebo rozhodnúť o jeho platnosti a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, pretože toto je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných vo veci samej a ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov.

Každý dotknutý súd má možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku ohľadne výkladu normy práva spoločenstva, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná. Súd, proti rozhodnutiam ktorého nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru), alebo ak sa správny spôsob výkladu práva spoločenstva javí byť úplne jednoznačným.

Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania v konaní pred vnútroštátnym súdom môže byť užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva spoločenstva v celej únii, alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou na nový skutkový stav.

Je úlohou vnútroštátneho súdu vysvetliť, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Otázku, ktorú vedľajší účastník navrhuje predložiť Súdnemu dvoru EÚ a za tým účelom prerušiť konanie, je však takou otázkou, ktorá smeruje k zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený skutkový stav. Toto je však výlučne vecou vnútroštátnych súdov. V súdenej veci teda nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva.

Podľa , právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone uvedenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobne veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa - účinného v čase existencie úverovej zmluvy sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa - účinného v čase existencie úverovej zmluvy sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa - účinného v čase existencie úverovej zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa vl. nar. č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa , nakoľko navrhovateľ bol v tomto konaní tým účastníkom, ktorý mal vo úspech v časti 82 %. Jeho miera úspechu je preto 64 %.

Priznaná suma 126,56 Eur predstavuje 64 % z trov konania vo výške 56,50 Eur - za súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia vo výške 141,26 Eur (za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 51,45 Eur + 20 % DPH a trikrát režijný paušál po 7,41 Eur + 20 % DPH).

Súd nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania za pokus o zmier zo dňa 06.07.2011, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľ skutočne doručoval odporcovi predmetnú listinu (a to ani formou predloženia poštového podacieho hárku, ktorým by sa preukázalo aspoň odovzdanie tejto listiny na poštovú prepravu).

Podľa , ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.