Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-505-2012.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/505/2012
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci žalobcu: enter plus s.r.o., so sídlom Mierová č. 1450/23, 982 01 Tornaľa, IČO: 36 627 585 proti žalovanému: Mesto Tornaľa, so sídlom Mierová č. 14, 982 01 Tornaľa, IČO: 319 091 o zaplatenie 108.430,18 €, takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Revúca obdržal dňa 22.11.2012 od Bratislavského rozhodcovského súdu spis vo veci žalobcu Enter Plus s.r.o., Tornaľa proti žalovanému Mesto Tornaľa o zaplatenie 108 430,18 €.
Predmetný spis Bratislavský rozhodcovský súd postúpil Okresnému súdu Revúca na základe uznesenia č. k. 5Rci/1003/11-7 zo dňa 15.08.2012. V tomto uznesení rozhodca JUDr. Peter Ondreička uviedol, že sa vzdáva právomoci na rozhodnutie vo veci, konanie zastavuje a vec po právoplatnosti tohto uznesenia postupuje na Okresný súd Revúca.
V predmetnom uznesení sa rozhodca odvoláva na § 21 ods. 1 a § 38 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ako aj na ustanovenia rokovacieho poriadku BRS.
Podľa § 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku rozhodca alebo predseda senátu môže uznesením rozhodnúť, že BRS nemá právomoc na rozhodovanie vo veci alebo, že sa právomoci vzdáva.
Podľa § 17 ods. 1 Rokovacieho poriadku BRS skúma splnenie podmienok pre uskutočnenie rozhodcovského konania bezodkladne po začatí konania, neskôr len na základe písomnej námietky účastníka uplatnenej pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patrí. O námietku nedostatku právomoci BRS na prejednanie veci rozhoduje rozhodca alebo predseda senátu samostatným uznesením.
Vo vyššie uvedenom uznesení rozhodca uviedol, že z dôvodu podanej námietky žalovaného, písomných vyjadrení účastníkov konania a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že ani na základe vykonaného dokazovania nie je možné bez pochybností ustáliť právomoc BRS v predmetnej veci. Ďalej uviedol, že keďže právomoc BRS bola spochybnená a v konaní sa nepodarilo právomoc jednoznačne preukázať rozhodca BRS s poukazom na § 38 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 5 ods. 2 rokovacieho poriadku BRS sa vzdal právomoci BRS na rozhodnutie o veci a konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a postúpil na Okresný súd Revúca.
Ako vyplynie z nižšie uvedených právnych záverov súdu, je nesporné, že o svojej právomoci rozhodca rozhoduje sám a takéto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom. To však súdu nebráni vyjadriť svoj názor na doručené rozhodcovské uznesenie.
V prvom rade súd predmetné rozhodcovské uznesenie považuje za zmätočné, pretože nie je z neho jednoznačne zrejmé, či rozhodca BRS konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci alebo z dôvodu, že sa právomoci vzdal.
Podľa § 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku BRS a) nedostatok právomoci alebo b) vzdanie sa právomoci sú samostatnými dôvodmi, pre ktoré rozhodca ďalej vo veci nebude konať, ktoré nemožno zamieňať alebo zmiešavať tak ako to urobil rozhodca BRS, keď vo svojom uznesení uviedol, že z dôvodu, že sa nepodarilo právomoc jednoznačne preukázať tak sa právomoci vzdáva.
Čo sa týka samotnej vecnej správnosti tohto uznesenia, ak by bolo založené na nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nepovažuje súd tento záver za správny, jednak z hľadiska formálneho ako aj z hľadiska materiálneho.
Pokiaľ ide o hľadisko formálne je zrejmé, že podľa § 17 ods. 1 Rokovacieho poriadku BRS účastník konania môže vzniesť námietku nedostatku právomoci rozhodcu pri prvom úkone, ktorý mu v konaní patrí. Prvým úkonom žalovaného v konaní pred rozhodcom bolo vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 28.06.2011, v ktorom žalovaný žiadal rozhodcovský súd aby tento predbežne posúdil platnosť Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.05.2009, nakoľko tento žalobca mal uzatvárať s úmyslom obísť príslušné ustanovenia zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní v platnom znení.
V tomto podaní absentuje akékoľvek tvrdenie žalovaného o nedostatku právomoci BRS, čo je zreteľne vyjadrené aj v poslednej vete vyjadrenia žalovaného, v ktorom navrhol, aby rozhodcovský súd žalobu zamietol (a nie konanie zastavil pre nedostatok právomoci). Keďže rozhodcovský súd žalobu môže zamietnuť iba po vecnom prejednaní uplatneného nároku, tak je zrejmé, že žalovaný, ktorý s týmto vecným prejednaním počítal a žiadal ho, žiadnym spôsobom právomoc rozhodcovského súdu nenamietol. Právomoc rozhodcovského súdu bola žalovaným namietaná až podaním zo dňa 19.01.2012, ktoré však už nebolo prvým úkonom žalovaného v prejednávanej veci.
Pokiaľ ide o podľa súdu nesprávnosť rozhodcovského uznesenia o nedostatku právomoci z hľadiska vecného tu súd uvádza, že táto právomoc bola založená na Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorý bol podpísaný dňa 31.05.2009 (č.l. 11 - 12) a kde do Zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobca a žalovaný doplnili bod 8.7, podľa ktorého ich spory vzniknuté zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov mal prejednať Bratislavský rozhodcovský súd. Platnosť rozhodcovskej doložky resp. rozhodcovskej zmluvy sa posudzuje vždy samostatne bez ohľadu na zmluvu samotnú. Prípadná neplatnosť zmluvy samotnej by mohla spôsobiť neplatnosť rozhodcovskej doložky, keby sa dôvod neplatnosti zmluvy vzťahoval aj na túto doložku (pozri § 5 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní - ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1222/2005 - platnost rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy.
„Platnost rozhodčí smlouvy nemůže být závislá na platnosti základní smlouvy“ a „platnost rozhodčí smlouvy je nutno vždy posuzovat zcela nezávisle na platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vyvěrá“.)
Podľa názoru súdu zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov a jej Dodatku č. 1 neplynie žiaden dôvod, na základe ktorého by bolo možné urobiť záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky.
Súd sa ďalej predovšetkým musel vysporiadať s otázkou, či rozhodcovský súd môže alebo nemôže postúpiť vec, v ktorej vyslovil nedostatok svojej právomoci všeobecnému súdu a či je súd takýmto postúpením viazaný.
Podľa § 106 ods.1 O.s.p. - Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 106 ods.2 O.s.p. - Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.
Podľa § 106 ods.3 O.s.p. - Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Ustanovenie § 106 O.s.p. neupravuje situáciu, ktorá je v prejednávanej veci, možno však najmä z jeho odseku 2. vyvodiť určité všeobecné závery. Súd pri zastavení konania pre nedostatok jeho právomoci z dôvodu existencie rozhodcovskej zmluvy, nemôže vec postúpiť rozhodcovskému súdu. Je vecou účastníkov konania, či návrh na začatie rozhodcovského konania podajú alebo nie. Už z tohto možno podľa súdu urobiť záver, že ak pri zastavení konania nemôže súd postúpiť vec rozhodcovskému súdu, o to viac nemôže rozhodcovský súd ako súkromný subjekt stojaci mimo sústavy štátnych orgánov postúpiť vec, v ktorej vyslovil nedostatok svojej právomoci súdu a zaväzovať ho o nej konať.
Podľa § 21 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platí, že
(1) Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
(2) Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
(4) Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Z ustanovenia § 21 ods.1 ZoRK jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský súd pri zastavení konania pre nedostatok svojej právomoci nemôže vec postúpiť súdu a postup, prípadne argumentácia rozhodcovského súdu o analogickom použití § 104 ods.1 O.s.p. na základe § 51 ods.3 ZoRK (Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného
predpisu o konaní pred súdmi.) je nesprávny, keďže tento zákon nehovorí o použití analogickom ale primeranom (NS ČR sp. zn. 32 Odo 1528/2005 - Vztah obou právních norem je upraven § 30 zákona o rozhodčím řízení, podle kterého nestanoví-li zákon jinak, užijí se na řízení před rozhodci přiměřeně ustanovení občanského soudního řádu. Z použití termínu „přiměřeně“ vyplývá, že rozhodčí řízení nepodléhá občanskému soudnímu řádu přímo a jeho jednotlivá ustanovení nelze použít v rozhodčím řízení mechanicky.) Potom, ak § 21 ods.1 ZoRK ako lex specialis hovorí iba o zastavení konania, nemožno právomoc rozhodcovského súdu na postúpenie veci súdu z ničoho vyvodiť.
Správnosť tohto záveru je daná aj tým, že ani zo ZoRK a ani z O.s.p. nevyplýva možnosť súdu proti prípadnému rozhodnutiu o postúpení veci rozhodcovským súdom ako súkromným subjektom sa brániť, pretože rozhodnutím rozhodcovského súdu o nedostatku jeho právomoci je súd viazaný a preskúmavať ho nemôže (napr. NS ČR sp. zn. 29Cdo/1899/2008 - S právním závěrem soudů nižších stupňů, podle něhož soud není oprávněn přezkoumávat rozhodnutí /usnesení/, jímž rozhodčí soud vyslovil nedostatek své pravomoci /a řízení zastavil/, se Nejvyšší soud ztotožňuje, když je v souladu s ustanoveními § 31 zákona o rozhodčím řízení a § 34 odst. 1 řádu rozhodčího soudu. Plně odpovídá i závěrům právní teorie / srov. Drápal, L., Bureš, J., a kol. Občanský soudní řád I. § 1 až 200za. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, str. 715, jakož i Pohl, Tomáš, K problematice přezkoumání rozhodčích nálezů soudem, Právní fórum, č. 4, ročník 2008, strana 158/. Rozhodne-li rozhodčí soud ve smyslu ustanovení § 15 odst. 1 zákona o rozhodčím řízení, že není dána jeho pravomoc, je takovým rozhodnutím soud vázán potud, že je povinen věc projednat; usnesení rozhodčího soudu o nedostatku pravomoci k projednání věci tak soudně přezkoumatelné není. Z týchž důvodů nelze hovořit ani o odepření spravedlnosti ve vztahu k žalobcům, když rozhodnutím rozhodčího soudu o nedostatku jeho pravomoci jim nebrání podat žalobu nebo návrh na pokračování v řízení u soudu.).
Jednou z tzv. procesných podmienok nevyhnutných pre konania súdu je jeho začatie podľa ustanovení O.s.p.
Podľa § 79 ods.1 veta prvá O.s.p konanie sa začína na návrh.
Podľa § 81 ods.1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
Podľa § 82 ods.1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa § 82 ods.2 O.s.p. ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na súde sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.
V prejednávanej veci návrh na začatie konania podaný nebol a nejde ani o konanie, ktoré by súd mohol začať bez návrhu. V prejednávanej veci taktiež nejde ani o postup podľa § 82 ods.2 O.s.p., úprava ktorého je pozostatkom právnej úpravy platnej v minulosti (konkrétne § 207 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 31.01.1991 - Spory medzi organizáciou a pracovníkom o nároky z pracovného pomeru prejednávajú a rozhodujú v rozhodcovskom konaní rozhodcovské komisie /ďalej len "komisia"/ a súdy + § 212 ods.2 Zákonníka práce - Pri bezvýslednom konaní je komisia povinná bezodkladne postúpiť spor na ďalšie prejednávanie súdu, v obvode ktorého má sídlo; konanie na súde sa začína dňom, keď postúpená vec došla súdu. Ak komisia túto povinnosť nesplní, môže sa navrhovateľ obrátiť priamo na súd.).
Podľa § 104 ods.1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Keďže v prejednávanej veci nebol daný návrh na začatie konania, ktorý bol pre jeho začatie nevyhnutný, nemal súd inú možnosť ako konanie zastaviť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.