Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/58/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v právnej veci navrhovateľa: X.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X. F. Č.. XXXX, Q., zast. JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna 44, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová č. 1, Bratislava, zast.: JUDr. Martou Srncovou, Koceľova 27, Bratislava, IČO: 00 164 381, o zaplatenie nedoplatku mzdy 13.193,23 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti zaplatenia sumy 1.551,72 eur z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.551,72 eur od 16.10.2011 do 20.11.2012.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie 11.641,51 eur s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 11.641,51 eur od 16.10.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia JUDr. Marty Srncovej vedený v Q. Q., T..Q.., B., č.ú.: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX vo výške 1.080,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 26.03.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 13.193,23 eur s príslušenstvom z titulu doplatku náhrady funkčného platu za rozhodujúce obdobie od 01.08.2009 do 23.08.2011. Vo svojom návrhu uviedol, že odporca v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -55 zo dňa 25.02.2011 rozhodnutím č. 2011-8559/30765:3-02 zo dňa 17.08.2011 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie č. -1:141 zo dňa 28.07.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa ku dňu 31.07.2009 podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preto mu vznikol nárok na vyplatenie náhrad funkčného platu od 01.08.2009 do 23.08.2011, kedy navrhovateľ s odporcom uzavreli dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru s účinnosťou k 23.08.2011. Listom zo dňa 07.11.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na špecifikáciu výšky funkčného platu a identifikácie platieb týkajúcich sa doposiaľ zrealizovaného doplatku funkčného platu za rozhodujúce obdobie od 01.08.2009 do 23.08.2011. Odporca listom zo dňa 09.12.2011 zaslal navrhovateľovi prehľad zrealizovaného doplatku funkčného platu za rozhodujúce obdobie, z ktorého bolo zrejmé, že navrhovateľovi nebol vyplatený funkčný plat v rozsahu, v ktorom tento poberal v rozhodujúcom období ako štátny zamestnanec Obecného úradu Selice. Na opakovanú výzvu navrhovateľa, ktorý požiadal odporcu o špecifikáciu

vykonaných doplatkov funkčného platu a vysvetlenie zrealizovaných odpočtov, odporca vo svojom liste zo dňa 23.01.2012 špecifikoval rozsah vykonaných platieb a nesúhlasil s doplatením funkčného platu vo výške 13.193,23 eur, rovnajúcim sa poberanému funkčnému platu navrhovateľa na Obecnom úrade Selice, s poukazom na ust. o štátnej službe v znení účinnom od 01.11.2009 (ďalej len „“), ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Navrhovateľ však má za to, že k neplatnému skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru došlo za účinnosti o štátnej službe, preto jeho priamym dôsledkom je nárok zamestnanca na náhradu mzdy, ktorý bol v rozhodnom čase upravený v ust. tak, že ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Odporca s návrhom nesúhlasil. V odpore podanom proti platobnému rozkazu č. k. -44 zo dňa 04.05.2012 uviedol, že navrhovateľovi bol za obdobie počas neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru od 01.11.2007 do 31.07.2009 vyplatený funkčný plat podľa ust. . Od 01.08.2009 je navrhovateľ v štátnozamestnaneckom pomere zaradený v služobnom úrade Obecný úrad Selice a poberá funkčný plat štátneho zamestnanca. Dňa 01.11.2009 nadobudol účinnosť o štátnej službe, ktorý upravuje nárok štátneho zamestnanca na funkčný plat z neplatného skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru v ust. cit. zákona, podľa ktorého, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť. Podľa právneho názoru odporcu sa prechodné ustanovenie o štátnej službe vzťahuje na procesné postupy účastníkov súvisiace so začatým správnym konaním podľa úpravy danej o štátnej službe v znení do 31.10.2009 vo väzbe na príslušné ustanovenia o správnom konaní majúc za to, že peňažné nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatňované štátnym zamestnancom za dobu od účinnosti o štátnej službe (2009 - 2011) spravujú týmto zákonom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u odporcu bol založený služobnou zmluvou č. I 1035/2003-14 zo dňa 29.10.2003, ktorou bol navrhovateľ zaradený do prípravnej štátnej služby na pozíciu hlavného radcu pre odbor školstvo.

Rozhodnutím odporcu č. CD 2005-6146/9756-1:141 zo dňa 21.03.2005 bol navrhovateľ vymenovaný do stálej štátnej služby.

V nadväznosti na rozhodnutie ministra školstva č. CD-2007-17733/36738-1:14 zo dňa 22.08.2007 bol navrhovateľ začlenený do sekcie regionálneho školstva, oddelenie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín a vzdelávania rómskych komunít.

Rozhodnutím odporcu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa odvolaním č. -1:141 zo dňa 28.07.2009 v spojení s rozhodnutím odporcu o odvolaní č. MŠSR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 bol štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončený ku dňu 31.07.2009.

Na základe podaného návrhu navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MŠSR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. -1:141 zo dňa 28.07.2009, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. -55 zo dňa 25.02.2011 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č. MŠSR-5824-2010-02 zo dňa 31.03.2010 podľa ust. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca rozhodnutím č. 2011-8559/30765:3-02 zo dňa 17.08.2011 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie č. -1:141 zo dňa 28.07.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 23.08.2011 pod č. 2011-12832/31365:1-141 podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru, na základe ktorej štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa založený služobnou zmluvou č. I 1035/2003-14 zo dňa 29.10.2003 skončil dňom 23.08.2011.

Podľa Potvrdenia o výške hrubého funkčného platu zo dňa 03.08.2011, vystaveného starostom obce Selice, bol navrhovateľovi v rozhodnom období od 01.08.2009 do 31.07.2011 vyplatený hrubý funkčný plat v celkovej výške 12.777,09 eur.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha doplatenia náhrady funkčného platu podľa o štátnej službe s oporou ust. o štátnej službe v znení účinnom od 01.11.2009, v zmysle ktorého ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa odporcu prechodným ustanovením rieši zákonodarca postupy príslušného služobného úradu, prípadne súdu v prípadoch, ak bolo začaté konanie o zmene alebo skončení štátnozamestnaneckého pomeru pred prijatím nového zákona o štátnej službe s poukazom na podporu v dôvodovej správe k ust. v znení, že konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa predpisov platných do 31.10.2009, teda predovšetkým:

- o štátnej službe,

- o správnom konaní,

- príslušných ustanovení (najmä podľa 5. časti - správne súdnictvo). Odporca má za to, že zákonodarca pod konaním vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozumie administratívny postup (rozhodovanie správnymi aktmi) vo veciach, ktoré boli začaté a neboli procesne skončené v konaniach podľa alebo podľa druhej hlavy piatej časti (preskúmavanie zákonnosti správnych rozhodnutí príslušného správneho orgánu správnymi senátmi vecne príslušných súdov). Citované prechodné ustanovenie neupravuje nároky, ktoré štátnym zamestnancom vznikli počas platnosti a účinnosti predchádzajúceho zákona. Preto navrhovateľovi patrí náhrada funkčného platu z trvajúceho štátnozamestnaneckého pomeru (od 01.08.2009 do 23.08.2011) podľa ust. o štátnej službe, kedy funkčný plat, ktorý by patril navrhovateľovi z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa zníži o funkčný plat, ktorý navrhovateľ počas tejto doby poberal z verejných zdrojov v inom služobnom úrade, v ktorom bol zamestnaný. Podľa odporcu navrhovateľovi neprislúcha nárok na náhradu funkčného platu vo výške podľa predchádzajúceho právneho predpisu účinného do 31.10.2009, v súbehu s funkčným platom, ktorý poberal v inom služobnom úrade v rozhodnom období do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Svoje tvrdenia opiera o princíp tzv. nepravej retroaktivity akceptovaný v zákonodarnej i aplikačnej praxi nášho právneho poriadku. Podľa nej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých došlo podľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava zavádza nový režim uplatnenia práv nadobudnutých podľa predchádzajúceho právneho predpisu alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah (uznesenie NS SR z 29.06.2010, sp. zn. ).

V priebehu konania zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť, a to vo výške istiny 1.551,72 eur, nakoľko odporca dňa 20.11.2012 uhradil navrhovateľovi netto sumu 1.142,20 eur. Uvedená brutto suma 1.551,72

eur predstavuje žalovaný doplatok funkčného platu za obdobie 08/2009 vo výške 507,61 eur, 09/2009 vo výške 522,10 eur a 10/2009 vo výške 522,01 eur v netto sume 1.142,20 eur.

Súd vyhovel dispozitívnemu úkonu navrhovateľa a konanie v časti zaplatenia sumy 1.551,72 eur v súlade s ust. zastavil.

Navrhovateľ pridržiavajúc sa podaného návrhu v znení jeho zmeny, vo svojej výpovedi ako i ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že medzi účastníkmi konania nie sú sporné základné skutkové okolnosti veci, a to existencia neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa a rozhodné obdobie od 01.08.2009 do 23.08.2011, za ktoré patrí navrhovateľovi náhrada funkčného platu titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Sporným je právne posúdenie, ktoré ustanovenie je potrebné aplikovať vo vzťahu k náhrade funkčného platu, ktorú predstavuje rozdiel medzi funkčným platom, ktorý by dosahoval v služobnom úrade MŠ SR a funkčným platom, ktorý poberal od svojho zamestnávateľa, Obecného úradu Selice.

V zmysle účinného do 31. októbra 2009 ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorým by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

K 1. novembru 2009 nadobudol účinnosť Zák. č. Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle účinného od 1. novembra 2009 ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, 4/ vykonával prácu vo verejnom záujme, 41/ alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Podľa § 129 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou prechodných a záverečných ustanovení Zák. č. Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. novembra 2009 štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; ......

Podľa v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi sporné, ktoré ustanovenie, ktorého zákona je potrebné aplikovať na uplatnené nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V konaní bolo preukázané že k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo k 28. júla 2009 a to na základe jednak rozhodnutia súdu a následne zrušením napadnutého rozhodnutia číslo CD 2009-30315/27998-1:141 rozhodnutím odporcu číslo 2011-8559/30765:3-02 zo dňa 17. augusta 2011. V rozhodnom čase neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odporca vykonával prácu vo verejnom záujme na Obecnom úrade v Seliciach a dňa 23. augusta 2011 navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru dňom 23. augusta 2011.

Navrhovateľ v konaní uplatňoval rozdiel medzi príjmom, ktorý poberal z Obecného úradu v Seliciach a príjmom, ktorý by dosiahol, ak by vykonával službu pre odporcu. Svoj nárok odôvodňoval ustanovením zákona číslo o štátnej službe. Odporca nesúhlasil a žiadal postupovať s poukazom na záverečné a prechodné ustanovenia postupom v zmysle zákona číslo , čo odôvodňoval zákazom retroaktivity.

Ustanovenie § 131 zákona číslo 400/2009 je ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorého účelom je za účinnosti neskoršej právnej úpravy (lex posterior) upraviť právne vzťahy, ktoré vznikli počas pôsobenia skoršej právnej úpravy (lex prior). Intertemporálnymi ustanoveniami sa vo všeobecnosti určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia dvoch právnych úprav - skoršej a neskoršej. Intertemporálne Ustanovenia určujú vzájomný vzťah týchto úprav. Za platnosti a účinnosti nového právneho predpisu môžu prechodné ustanovenia určiť po a/ buď to, že na riešenie (doriešenie) konkrétnych právnych situácii sa v stanovenom rozsahu použijú skoršie právne normy (t.j., že sa dočasne nepoužijú nové, už platné a účinné právne normy) , po b/ alebo to, že vzťahy, ktoré vznikli za pôsobnosti skoršieho právneho predpisu, sa spravujú ustanoveniami nového, neskoršieho právneho predpisu. K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na, ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. práva a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených ako dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide, napríklad vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou t. j. s dopadom do minulosti upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci, ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (t.j. skôr než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nebráni teda zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.

Aj keď z jednotlivých ustanovení o štátnej službe, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2009 a ani z jeho prechodných a záverečných ustanovení nevyplýva právna úprava nároku uplatňovaného medzi účastníkmi konania, vzniknutého do nadobudnutia účinnosti zákona, súd pri posudzovaní riešenia právnej problematiky vychádzal z toho, že prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, respektíve aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek " stretnutia s časom " vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, či už z označenia ako prechodných ustanovení ako intertemporálnych vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť.

Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ má za podmienok uvedených v právnych predpisoch účinných do 31. októbra 2009, (zák č. ) voči odporcovi právo na náhradu súm, tak ako si ich uplatnil (tieto mu boli počas konania aj uhradené), avšak iba k tomuto dátumu a to aj vtedy, ak tento svoj nárok uplatnil až za účinnosti Zák. č. Z.z. účinného od 1. novembra 2009. Navrhovateľovi však neprislúcha právo na žalované peňažné nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru uplatňované za dobu od účinnosti o štátnej službe () t.j. od 1.novembra 2009 až do skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou 23. augusta 2011.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s , , . Odporca procesne zavinil, že sa konanie v časti návrhu o zaplatenie 1.551, eur muselo zastaviť ( veta prvá ), teda odporca z pohľadu ust. nemal v tejto časti návrhu úspech. V časti, v ktorej súd návrh zamietol, teda v časti o zaplatenie 11.641, eur mal odporca plný úspech, súd preto v súlade s O.s.p náhradu trov konania pomerne rozdelil.

Trovy konania odporcu sú iba trovy právneho zastúpenia odporcu právnym zástupcom.

Podľa vyhl. MS SR č. v znení neskorších predpisov je základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 11.641,51 eur v sume 270,67 eur za jeden úkon právnej služby. Právnemu zástupcovi odporcu patrí základná sadzba tarifnej odmeny po 270,77 eur za 5 úkonov právnej služby podľa cit. vyhl. (1. prevzatie a príprava zastúpenia, . písomné podanie na súd - odpor proti platobnému rozkazu, 3. písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 25.10.2012, 4. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012, 5. účasť na pojednávaní dňa 22.11.2012 ), 1, t.j. 67,69 eur za 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 02.10.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa cit. vyhl. Právny zástupca odporcu mal nárok na priznanie režijného paušálu, ale nakoľko si tento neuplatnil, súd mu režijný paušál nepriznal. Úhrnom teda patrí právnemu zástupcovi odporcu odmena za zastupovanie vo výške 1.421,54 eur.

Úspech odporcu v konaní bol 88 % z celku a úspech navrhovateľa 12 %. Trovy právneho zastúpenia právnym zástupcom priznal súd vo výške zodpovedajúcej 76 % trov právneho zastúpenia (88 % - 12 % = 76 %), čo je 1.080,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).