Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-137-2011.pdf
PDF · 101.04 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/137/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci navrhovateľky: S.. K. Z., R.. XX.X.XXXX, D. T. X, J., proti odporcovi: S.. N. Z., R.. X.XX.XXXX, D. T. X, J., za účasti maloletých detí: K. A. Z., R.. XX.X.XXXX O. N. Z., R.. X.X.XXXX, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania S.. K. Z., W. D., R.. XX. X. XXXX O. N. Z., R.. X. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. X. XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti J. - I. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J.Š. - I. K., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloleté deti K. A. Z., R.. XX. X. XXXX O. N. Z., R.. X. X. XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v mesiaci a otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň v mesiaci.
Každý z rodičov bude zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Súd výživné neurčuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 20.5.2011 žiadala súd, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom. Na čas po rozvode navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým K. A. Z., R.. XX.X.XXXX O. K. N. Z., R.. X.X.XXXX každý párny týždeň v mesiaci vždy od stredy 16.00 do nedele 16.00, počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9.00 do 26.12 do 16.00, počas veľkonočných sviatkov vo veľkonočný pondelok od 8.00 do 16.00 a počas letných prázdnin každý nepárny týždeň od pondelka 9.00 do nedele 16.00 tak, že deti od nej prevezme a odovzdá jej ich. Žiadala zaviazať odporcu prispievať na výživu maloletého K. A. sumou 80,- EUR mesačne a na výživu maloletého N. sumou 80,- EUR mesačne.
Návrh na začatie konania odôvodnila navrhovateľka najmä tými skutočnosťami, že manželstvo s odporcom je vážne narušené a trvalo rozvrátené, a jediný adekvátny spôsob riešenia situácie vidí v podaní návrhu na začatie konania. Pred dvoma rokmi zistila, že krátko po narodení mladšieho syna,
ktorý má ku dňu podania návrhu na začatie konania tri a pol roka, vstúpila do života manžela tretia osoba. Snažila sa vzťah udržať, z jej iniciatívy navštevovali aj poradňu rodinného psychológa. Pretože odporca je stále s touto osobou v kontakte, a dňa 11.4.2011 opätovne opustil spoločnú domácnosť, tento dodnes trvajúci vzťah vážne narušil jej city k odporcovi a tieto tak ochladli, že si ďalšie spolužitie s ním nevie predstaviť. Rozvrat je trvalý, manželstvo nemôže plniť svoj účel, t.j. vytvárať naďalej harmonické a trvalé životné spoločenstvo a zabezpečovať riadnu výchovu detí, a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine odporučil v prípade rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ustanoviť do konania znalca, a až po vypracovaní znaleckého posudku rozhodnúť o zverení detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, prípadne rozhodnúť o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Určenie výšky výživného na maloleté deti ponechal na zvážení súdu s ohľadom na vek a potreby maloletých detí a majetkové pomery rodičov.
Na pojednávaní dňa 13.12.2012 navrhovateľka aj odporca zhodne navrhli súdu, aby schválil ich rodičovskú dohodu, podľa ktorej by súd maloleté deti K. A. Z., R.. XX. X. XXXX O. N. Z., R.W.. X. X. XXXX zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň v mesiaci a otec ju bude zabezpečovať každý nepárny týždeň. Každý z rodičov bude zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Čo sa týka výživného obaja účastníci navrhli výživné neurčiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX pred Miestnym úradom Mestskej časti J. - I. K., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J. - I. K., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Obaja účastníci konania sú štátni občania Slovenskej republiky. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti K. A.C. Z., R.. XX. X. XXXX O. N. Z., R.. X. X. XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na ulici T. X C. J..
Účastníci konania uzavreli manželstvo po dvojročnej predmanželskej známosti, na základe vzájomnej lásky a citovej náklonnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické. Krátko po narodení mladšieho syna N. navrhovateľka zistila, že odporca nadviazal mimomanželskú známosť, čo nakoniec vyústilo odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti dňa 11.4.2011. Na podnet navrhovateľky sa snažili účastníci konania obnoviť ich manželské spolužitie, prekonať krízu v manželskom zväzku, a to aj návštevou poradne rodinného psychológa. Obnovenie manželského spolužitia v súčasnosti obaja považujú za nemožné, odcudzili sa, a toto manželstvo je pre nich len formálnym zväzkom. V súčasnosti už neplní svoju spoločenskú funkciu.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine).
Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine).
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomeru manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd skúmal, či manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, a či od účastníkov možno resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí dôsledne skúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené.
Súd tak posudzoval mieru rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania a zisťoval príčiny, ktoré viedli k tomuto rozvratu.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že príčinou rozvratu manželstva ja nadviazanie mimomanželskej známosti zo strany odporcu, ktorá vyústila odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti dňa 11.4.2011. Účastníci konania sa pokúsili obnoviť ich manželské spolužitie, avšak neúspešne. Mimomanželský vzťah odporcu vážne narušil city navrhovateľky k odporcovi, a tieto ochladli do tej miery, že si ďalšie manželské spolužitie s odporcom nevie predstaviť. Z ich prednesov súd zistil, že obom chýba v súčasnosti už vôľa tvoriť jeden celok. Manželský vzťah účastníkov sa stal formálnym, a od apríla 2011 účastníci nežijú spoločne v jednej domácnosti, taktiež spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Vo vzťahu medzi účastníkmi absentuje citová partnerská väzba, ktorá je nevyhnutná na zachovanie a udržanie partnerského manželského zväzku.
Súd v priebehu konania sa pokúsil o odstránenie príčin rozvratu medzi účastníkmi a o ich zmierenie, pričom chcel využiť aj svoju výchovnú autoritu. Návrh súdu, aby navštívili P. N. - N. I. na príslušnom referáte Úradu, práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne súkromnú psychologickú ambulanciu účastníci odmietli. Účastníci konania považujú manželstvo za nefunkčné a obaja vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia.
Súd tak považuje manželstvo účastníkov konania za formálny zväzok, neplniaci si žiadnu zo svojich funkcií, a taktiež nevidel perspektívu, že by v budúcnosti došlo k zlepšeniu a obnoveniu ich vzťahov, a preto ich manželstvo rozviedol.
Súd prihliadal aj na záujem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov, najmä na to, do akej miery sa odrazí rozvrat vzájomných pomerov účastníkov konania na výchovnom prostredí a na vzájomnom vzťahu rodičov k deťom. Skúmal citové väzby a vývinové potreby maloletých a zameral sa aj na potrebu zabezpečenia stability ich budúceho výchovného prostredia.
Cieľom výchovy maloletého dieťaťa by malo byť, aby vyrástlo na produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou. Najideálnejším prostredím pre dieťa je kompletná harmonická rodina. Rozvod manželstva rodičov vždy zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností, a súd je povinný negatívny dopad rozpadu manželstva na dieťa minimalizovať.
V prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zákon, a teda aj súd, vždy uprednostňuje dohodu rodičov, nakoľko sa jedná o jedno zo základných a výlučných rodičovských práv, dohodnúť sa, akým spôsobom budú rodičia svoje maloleté deti vychovávať a aký vzor v rámci medziľudských vzťahov, budú svojim deťom prezentovať, teda predpokladá sa snaha, úsilie rodičov hľadať a predovšetkým dospieť k dohode o porozvodovej výchove detí.
Zákonom č. 217/2010 Z.z. bol novelizovaný zákon č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine), kedy bol do právneho poriadku Slovenskej republiky po prvýkrát zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Zavedenie striedavej osobnej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Cieľom novelizácie Zákona o rodine bolo zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti o maloleté deti osvedčený systém striedavej starostlivosti detí po rozvode rodičov, ktorá dieťaťu zabezpečí primeraný kontakt s oboma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývinu detí. Striedavá starostlivosť sa ukazuje ako najlepšia a najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti o maloleté deti, a ktorá znamená, že dieťa sa zverí do starostlivosti jednému aj druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie opakovane, pričom súd vymedzí práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas týchto časových období.
V prejednávanej veci po vykonanom dokazovaní možno uzavrieť, že za predpokladu riadneho plnenia rodičovských povinností, existuje tu predpoklad, že rozvod rodičov nebude v príkrom rozpore so záujmami maloletých detí. Súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť, ktorú navrhli obaja rodičia, je v najlepšom záujme maloletých detí. Deťom sa dostane opatery, výchovy a starostlivosti v rovnakej miere zo strany oboch rodičov, a tak sa vytvorí najlepší predpoklad, že medzi deťmi a rodičmi sa bude upevňovať a utužovať na základe ich intenzívneho osobného kontaktu pocit vzájomnej lásky, bezpečia, istoty, spolupatričnosti, úcty a dôvery.
Vzhľadom na blízkosť bydliska navrhovateľky a odporcu, keď títo bývajú v jednom meste, je bez ťažkostí zachovaná aj kontinuita vzdelávania maloletých detí, ako aj kontakt s rovesníkmi, v prípade choroby návšteva pediatra, pričom obaja rodičia uviedli, že tento model striedavej starostlivosti praktizujú od leta 2012.
Súd tak schválil rodičovskú dohodu účastníkov konania, nakoľko sa neprieči ustanoveniam hmotného práva, ktoré uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pred autoritatívnym rozhodnutím súdu o týchto otázkach.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 144 Občianskeho súdneho poriadku, prvá veta, podľa ktorého účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.