Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-94-2023.pdf
PDF · 106.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/94/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, D. E., zastúpenej JUDr. Attilom Ilkom, advokátom, Hlavná 716/172, Kráľovsky Chlmec, JUDr. Maroš Piľa, Volgogradská 62, Prešov proti žalovaným: 1/ F. G., narodený XX.XX.XXXX, 2/ H. I., narodená XX.XX.XXXX, 3/ A. B., narodená XX.XX.XXXX, 4/ F. J., narodený XX.XX.XXXX a manželka A. J., narodená XX.XX.XXXX, 5/ K. H., narodený XX.XX.XXXX, 6/ K. H., narodený XX.XX.XXXX, 7/ L. A. H., narodený XX.XX.XXXX a manželka L. H., narodená XX.XX.XXXX, 8/ K. B., narodený XX.XX.XXXX a manželka D. B., narodená XX.XX.XXXX, 9/ M. N., narodená XX.XX.XXXX, 10/ A. N., narodený XX.XX.XXXX a manželka O. N., narodená XX.XX.XXXX, 11/ G. N. H. G., narodená XX.XX.XXXX, 12/ L. P. D., narodený XX.XX.XXXX a manželka L. F. D., narodená XX.XX.XXXX, 13/ H. B., narodená XX.XX.XXXX, všetci žalovaní trvale bytom B. J. XX/X, O. D., o uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. februára 2023 sp. zn. 7C/11/2021
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 08. februára 2023 č.k. 7C/11/2021-344.
Žalovaným 1/ až 13/ sa proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 08. februára 2023 č. k. 7C/11/2021-344 žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovaným 1/ až 13/ nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala neplatnosti a neúčinnosti uznesenia č. 6/2020 prijatého vlastníkmi bytu a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č. XX na sídlisku B. P. J. vo O. D. zo dňa 25.11.2020. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že pracuje v zahraničí ako zdravotná sestra viac ako 14 rokov, preto sa nezúčastnila schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 25.11.2020. Udelila splnomocnenému zástupcovi plnú moc iba na jeden úkon a to na účasť na schôdzi. Počas zákonnej 30 dňovej lehoty písomne podávala žiadosť o vydanie hodnoverných kópií zápisnice z predmetnej schôdze, avšak správca bytového domu jej neposkytol požadované informácie. Jej žiadosť odmietol zaevidovať a potvrdiť prijatie a opatriť ju dennou pečiatkou. Správca prehlasovaného vlastníka odkázal na nástenku, ktorá sa nachádza v bytovom dome na prízemí, ktorá je uzamknutá na zámok a dostať sa k úradným oznámeniam a písomnostiam nie je možné. Poukázala na to, že vlastníci musia mať neobmedzený prístup k písomnostiam a keďže si nemohla vyžiadať zápisnicu č. 2/2020 zo dňa 25.11.2020 a fyzicky sa oboznámiť s obsahom zápisnice, nástenka, bola celý čas uzamknutá obsahovala 6 listov, pričom požadovaná zápisnica má spolu 8 listov. Až dňa 09.02.2021 bola
zápisnica poskytnutá žalobkyni. Tento dátum považuje za riadne oznámenie a poskytnutie vlastníkovi bytu predmetnú zápisnicu.
3. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 9 ods. 8 písm. a/, § 14a ods. 1 až 8 zák. č. 182/1993 Z.z. a § 137 CSP a dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene.
4. Súd konštatoval, že bolo nesporné, že schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konala 25.11.2020. Na tejto schôdzi žalobkyňu zastupoval ňou splnomocnený zástupca na základe predloženej plnej moci a od uvedeného dátumu žalobkyni začala plynúť 30 dňová lehota na podanie žaloby prehlasovaného vlastníka. Žalobu podala dňa 25.02.2021, to znamená po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho jej právo zaniklo. Vzhľadom na uvedený zánik práva súd žalobu žalobkyne zamietol a nevykonal navrhované dôkazy, nakoľko tieto by boli bez právneho významu na právne posúdenie veci.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal plnú náhradu trov konania v spore.
6.1 Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na opätovné konanie a rozhodnutie. 6.2 Žalobkyňa namietala, že súd zamietol žalobu z procesných dôvodov po uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty od oznámenia výsledku hlasovania. Zaoberal sa teda len otázkou včasnosti podania žalobného návrhu, pri ktorom dospel k nesprávnemu právnemu ako aj skutkovému záveru. Schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa konala 25. novembra 2020, pričom žaloba bola súdu doručená 23. februára 2021 o 22.28 hod. (utorok). V právnej veci nie je podstatné kedy bola žaloba súdu doručená, keďže v oboch prípadoch bola splnená trojmesačná prekluzívna lehota uvedená v § 14a ods. 8 druhá veta zákona o vlastníctve bytov, ktorá je dôležitá pre právne posúdenie prejednávanej veci. Žalobkyňa zastáva názor, že záver súdu o tom, že žaloba nebola podaná včas je objektívne nesprávny. Poukázala na to, že súd nemal preukázané kedy, t. j. ktorý deň bola zápisnica z domovej schôdze od jej konania zverejnená na presklennej uzamykateľnej tabuli vo vestibule bytového domu ako mieste obvyklom. Je bežné, že zápisnica z domovej schôdze sa nezverejňuje v deň jej konania, ale až nasledujúce dní, a to z objektívnych dôvodov, najmä administratívnych. Uvedeným sa spochybňuje tvrdenie súdu, že správca bytového domu zverejnil predmetnú zápisnicu z domovej schôdze ešte v samotný deň jej konania. Žalobkyňa zastáva názor, že na daný prípad sa vzťahuje lehota troch mesiacov, nakoľko platí, že ak by správca bytového domu nezverejnil zápisnicu neskôr ako je na posledný siedmy deň od konania domovej schôdze, prípadne nezverejnil vôbec, aplikovala by sa výhradne len trojmesačná lehota. Takže dňa 2. marca 2021 by bol posledný možný deň lehoty podať podnet na súd vlastníkom v bytovom dome. Obsah zverejnenej zápisnice je záväzný (§ 9 ods. 2 prvá veta v spojení s § 14 ods. 2 a § 14a ods. 7 zákona o vlastníctve bytov) z toho dôvodu, že môže nastať v praxi taká situácia, že na domovej schôdzi sa niečo odhlasuje, no v zápisnici sa uvedie, že sa to neodhlasovalo, prípadne, že sa odhlasovalo niečo iné ako to, o čom sa v skutočnosti hlasovalo, resp. malo hlasovať. Obsah zverejnenej zápisnice z domovej schôdze je preto kľúčový, resp. mal by byť pre každého vlastníka bytu a nebytového priestoru v bytovom dome z pohľadu možnosti domáhať sa následnej zmeny voči kolektívnemu rozhodnutiu o ostatných vlastníkov bytových a nebytových priestorov bytového domu na civilnom súde. 6.3 Zároveň žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil špeciálnu legislatívnu úpravu tzv. lex corona zákon č. 62/2020 Z.z., na základe ktorého došlo k spočívaniu lehôt v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom na území SR. V čase konania domovej schôdze z 25. novembra 2020 platil núdzový stav od 1. októbra 2020 do 14. mája 2021. 6.4 Ďalej súd ignoroval tie tvrdenia a predkladané dôkazy, ktoré mal vyhodnotiť osobitne, ale aj vo vzájomnej súvislosti týkajúce sa úplnosti zápisnice z domovej schôdze č. 2/2020 z 25. novembra 2020 s tým, že nebola úplne zverejnená, a taktiež originál plných mocí zastúpených hlasujúcich vlastníkov, ktorí absentovali úplne. Domnieva sa, že keďže zápisnica a výsledok hlasovania na domovej schôdzi neboli oznámené zverejnením v celosti, správca bytového domu ako odborne spôsobilá osoba si nesplnil svoju povinnosť zverejniť zápisnicu z domovej schôdze, a preto sa výlučne aplikuje trojmesačná zákonná lehota a nie tridsaťdňová s poukazom na § 14a ods. 8 druhá veta zákona o vlastníctve bytov. 6.5 Žalobkyňa poukázala na vzájomne protirečivé tvrdenia súdu, ktorý uviedol, že: „Vykonaným dokazovaním a pripojenými listinnými dôkazmi mal súd za to, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná ...“ a následne uviedol, že nevykonal navrhnuté dôkazy z dôvodu zániku práva. Na dokreslenie celej situácie
žalobkyňa poukázala na to, že dňa 15. decembra 2020 jej správca bytového domu odmietol predložiť zápisnicu zo schôdze vlastníkov z 25. novembra 2020 s odôvodním, že nebola ešte vyhotovená. Zápisnica bola právnemu zástupcovi žalobkyne sprístupnená až 9. februára 2021, t.j. pri treťom pokuse o nahliadnutie do dokladov u správcu bytového domu. 6.6 Zároveň súd nekonal so žalovanými prostredníctvom ich zákonného právneho zástupcu, správcom bytového domu (MIBYT, s.r.o., Veľké Kapušany) v zmysle § 9 ods. 8 písm. a/ zákona o vlastníctve bytov, čo vyplýva zo zákona, ktorého opomenul, ale priamo konal len s účastníkmi konania. Súd mal v prvom rade konať so zákonným právnym zástupcom, čo by sa premietlo aj do neúčelnosti trov konania vynaložených nielen súdom. 6.7 Záverom poukázala na to, že súd odmietol prevziať písomné podklady a založiť ich do súdneho spisu od právneho zástupcu žalobkyne, ktoré súdu na pojednávaní doručoval krátkou cestou, čo vyplýva zo zvukového záznamu vyhotoveného súdom cca 7:20 min. V danom prednese právneho zástupcu boli uvádzané nové právne argumenty, ktoré majú významný vplyv na predmet konania a nezaloženie daného podania do súdneho spisu žalobkyňa považuje za nedôvodné.
7. Odvolanie žalobkyne bolo žalovaným doručené. Žiaden zo žalovaných sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
9. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. septembra 2023 o 09.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 05.09.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
11. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou v odvolaní nie sú naplnené.
13. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.
17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Predmetom konania v tu prejednávanej veci je nárok žalobkyne na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka z dôvodu, že nesúhlasila s rozhodnutím prijatým na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 25.11.2020.
19. Podstatou odvolacích námietok žalobkyne bolo to, že žalobu podala v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov od jej zverejnenia, a preto súd nesprávne právne posúdil prejednávanú vec.
20. Nakoľko predmetom sporu je žaloba prehlasovaného vlastníka bytu, vecne správne postupoval súd prvej inštancie, ak sa v prvom rade zaoberal otázkou včasnosti podanej žaloby, teda dodržania prekluzívnej lehoty na jej podanie.
21. Podľa ust. § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.11.2020 (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.), prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
22. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, právo obrátiť sa na súd a domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia prijatého schôdzou vlastníkov bytov a nebytových priestorov má iba prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, a to v zákonom určenej lehote (30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, prípadne 3 mesiace ak sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť) s tým, že ak toto právo nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote, zaniká.
23. Vychádzajúc z právneho názoru NS SR vysloveného v uznesení sp. zn. 7Cdo/196/2020 zo dňa 31.januára 2022 je potrebné preferovať gramatický výklad ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. (v znení účinnom do 31.03.2010 – poznámka odvolacieho súdu), rešpektujúc pritom najmä premisu „racionálneho zákonodarcu“, ktorý hmotnoprávne oprávnenie podľa prvej vety § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. priznal iba „prehlasovanému vlastníkovi“. Rovnakú právnu ochranu ako prehlasovaný vlastník nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia. Oprávnenie podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou, nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania; títo vlastníci dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo a tak nemohli byť logicky ani prehlasovaní.
24. V prejednávanom spore sa žalobkyňa osobne nezúčastnila predmetnej schôdze, avšak udelila plnú moc splnomocnenému zástupcovi JUDr. Attilovi Ilkovi na jeden úkon a to účasť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 25.11.2020. Splnomocnený zástupca sa predmetnej schôdze vlastníkov bytov zúčastnil, čo vyplynulo z prezenčnej listiny tvoriacej prílohu zápisnice a realizoval aj hlasovacie právo v mene žalobkyne, čo vyplynulo z obsahu samotnej zápisnice.
25. Na predmetnej schôdzi dňa 25.11.2020 mu bol teda oznámený výsledok hlasovania, a preto prekluzívna lehota žalobkyni na podanie žalobného návrhu prehlasovaného vlastníka začala plynúť
26.11.2020. V zmysle ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Vzhľadom na počítanie lehôt určených podľa dní (ust. § 122 ods. 2 OZ sa neaplikuje – poznámka odvolacieho súdu) koniec lehoty pripadol na 29.12.2020, ktorý bol posledným dňom na doručenie žaloby, nakoľko sa jedná o hmotnoprávnu lehotu. Aj keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol posledný deň lehoty počítanej podľa dní, nemá táto nesprávnosť za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 23.02.2021 (čl. 47), bola doručená po uplynutí zákonom stanovenej lehote, v dôsledku čoho právo žalobkyne na podanie tejto žaloby zaniklo.
26. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že je potrebné aplikovať lehotu 3 mesiace a počítať ju od zverejnenia zápisnice, nakoľko zo zákonného ustanovenia (§14a ods. 8 cit. zák.) výslovne vyplýva, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty sa viaže, vychádzajúc z gramatického výkladu tohto ustanovenia, na moment „oznámenia“ výsledku hlasovania, čo nemožno stotožňovať s momentom „zverejnenia“ zápisnice. Zároveň lehota troch mesiacov platí pre vlastníka bytu, ktorý sa nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, napríklad z dôvodu, že sa hlasovalo písomne a výsledky boli zverejnené inak ako priamo na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo nie je prejednávaný prípad.
27. Podanie žaloby po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty je dôvodom zamietnutia žaloby bez vecného prejednania a bez právneho významu je potom námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie.
28. Bez právneho významu je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd nevyhodnotil špeciálnu legislatívnu úpravu a to zák. č. 62/2020 Z.z., na základe ktorej došlo k spočívaniu lehôt.
29. Podľa ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2020 (ďalej len zák. č. 62/2020 Z.z.), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
30. Nakoľko v prejednávanom spore k uskutočneniu spornej schôdze vlastníkov bytov došlo 25.11.2020, a lehota na podanie žaloby uplynula 29.12.2020, nespadá toto obdobie do časového vymedzenia zák. č. 62/2020 Z.z. (27.03.2020 do 30.04.2020), keď spočívali (neplynuli) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva.
31. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že núdzový stav trval do 14.05.2021, odvolací súd poznamenáva, že ust. § 8 cit. zákona [Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona] nadobudlo účinnosť až dňa 19.01.2021 a teda nemožno aplikovať právnu normu v tomto znení (účinnom od 19.01.2021) na prejednávaný prípad.
32. Nenáležitá je odvolacia námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie nekonal so žalovanými prostredníctvom správcu bytového domu v súlade s ust. § 9 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z..
33. Súd prvej inštancie konal na strane žalovaných s tými osobami, ktoré boli ako žalovaní označení v žalobe, ktorú podávala samotná žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, pričom odvolací súd poznamenáva, že v žalobe neboli označení všetci vlastníci bytov podľa LV č. XXXX. Bolo preto povinnosťou žalobkyne správne označiť okruh strán sporu, a preto táto odvolacia námietka v podstate nesmeruje voči neprávnemu postupu súdu ale voči právnemu zástupcovi samotnému, keďže podľa neho nesprávne označil žalovanú stranu on sám.
34. Odhliadnuc od správneho záveru súdu prvej inštancie o podaní žaloby po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, nedostatok označenia subjektov na strane žalovaných by sa určite prejavil pri vecnom prejednaní sporu pri riešení otázky pasívnej legitimácie.
35. K námietke žalobkyne, že súd odmietol prevziať písomné podklady od právneho zástupcu žalobkyne, v ktorých uvádzal nové právne argumenty odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na právny záver súdu prvej inštancie o podaní žaloby po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, je neprevzatie písomných dokladov s novou argumentáciou žalobkyne bez právneho významu.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným. Nakoľko však žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).