Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_2C-76-2012.pdf
PDF · 73.98 KB
No categories available
2C/76/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 36 862 711 proti žalovanému Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, občan SR za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154 so sídlom združenia Petrovská 10, 909 01 Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1 Chorvátsky Grop v konaní o zaplatenie 153,91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,87 eur a ukladá Daňovému úradu Bratislava vrátiť uvedenú sumu žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajší súd žalobu, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 153,91 eur s príslušenstvom.
Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 12.12.2012 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil.
Podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než začalo pojednávanie vo veci samej, preto súd konanie postupom podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
XC/XX/XXXX
- X -
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade žalobca späťvzatím žaloby z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Z obsahu spisu však nevyplýva aby žalovanému nejaké trovy vznikli preto súd vyslovil, že mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Trovy konania prislúchajú i vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Základným predpokladom, za splnenie ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania (v danom prípade vedľajšiemu účastníkovi), je však i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle vyššie uvedeného čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrené na účelné vynaloženie alebo ochranu práva, sa však nemôžu posudzovať ako celok, a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku.
Súd však s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a to najmä na tú skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu (bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval) a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania, nepovažoval jeho trovy za účelne vynaložené. Súd poukazuje i na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Samotné Združenie je vytvorená za účelom ochrany spotrebiteľa a teda je spôsobilé a schopné chrániť záujmy spotrebiteľa. Súd uznáva, že Združenie má právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak takto vynaložené finančné prostriedky súd nepovažuje za účelné bránenie právo samotného účastníka v konaní.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto
XC/XX/XXXX
- X -
súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t.j. nebol vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Súd však neporušil tým,
že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené, keď neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/03).
Vzhľadom na uvedené súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia ako neúčelné nepriznal, keďže vedľajšiemu účastníkovi iné trovy nevznikli súd vyslovil, že mu právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa § 11 ods. 3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
V predmetnom konaní zaplatil žalobca súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 eur. Vzhľadom na späťvzatie celej žaloby pred začatím pojednávania vo veci samej rozhodol súd podľa § 11 ods. 3 veta prvá v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení sumy 9,87 eur žalobcovi z uvedeného ním zaplateného súdneho poplatku (t.j. po jeho krátení o sumu 6,63 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.), a to prostredníctvom príslušného daňového úradu (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.