Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29P/105/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: O. B., E.. XX.XX.XXXX, I. X. E. K. Č.. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova č. 3, proti žalovanej: A. B., X.. P., E.. XX.XX.XXXX, I. Z.Š., S. Č.. XX, právne zast. BENČÍK & PARTNERS, Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prešov, Františkánske námestie 4, v konaní o určenie príspevku pre manžela, takto

rozhodol:

návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkov nepriznáva,

o trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.04.2012 žiadal určiť od odporkyne manželské výživné vo výške 350 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sú manželia. Medzi účastníkmi v tom čase prebiehalo rozvodové konanie. Odporkyňa sa chce rozviesť, odporca má zhoršený zdravotný stav, t.č. je starobný dôchodca s príjmom 423,30 Eur mesačne, iný príjem nemá. Navrhovateľ tvrdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol zo svojho starobného dôchodku pokryť svoje náklady, či už na poplatky súvisiace s užívaním rodinného domu, nákupu liekov, poplatky na diétne a diabetické stravovanie, hygienu, kúpu ošatenie, dopravu, kultúru a pod., najmenej vo výške 700 Eur. Vo svojom návrhu uviedol, že do doby, keď bol konateľom v obchodnej spoločnosti, mal neoficiálny príjem asi 3000 Eur.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2011 o priznaní starobného dôchodku odporcovi, výpisom z Obchodného registra spoločnosti K., S..X..F.., oboznámením sa s obsahom tunajšieho spisu č.k. XXP XX/ XXXX, lekárskymi správami o zdravotnom stave navrhovateľa, sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením o príjem odporkyne, výpismi z bánk z účtov, ktoré mal vedené navrhovateľ, účtovnou súvahou firmy K., S..X..F.. za rok 2011, ako aj daňovým priznaním tento firmy, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Účastníci konania boli manželmi od 14.08.1993. U oboch išlo o druhé manželstvo. Na tunajšom súde prebiehalo rozvodové konanie. Rozsudkom sp. zn. XXP XX/XXXX - XX zo dňa 9.5.2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a boli upravené pomery k maloletému dieťaťu pochádzajúce z tohto manželstva. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť 11.07.2012. Návrh navrhovateľa bol podaný 11.04.2012. Súd tak v konaní o určenie manželského výživného mohol rozhodovať len od 11.04.2012 do 11.07.2012.

Účastníci konania od 07.02.2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Z tejto odišiel navrhovateľ do svojho rodinného domu v Ruskej Novej Vsi, ktorý bol dovtedy neobývaný. Navrhovateľ uviedol, že na rekonštrukciu tohto domu použil svojich 10 000 Eur, ktoré mal v hotovosti. To, podľa jeho vyjadrenia boli všetky peniaze, ktoré v hotovosti mal. V konaní o rozvod manželstva, v odvolaní proti rozsudku o určenie výživného uviedol, že do domu investoval 3000 Eur. Odvolanie v konaní o rozvod manželstva bolo podané , teda neskôr, ako jeho výpoveď na pojednávaní dňa 10.05.2012. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pri vyhotovovaní odvolania sa pomýlil.

Podľa navrhovateľa, jeho príjem v súčasnosti pochádza zo starobného dôchodku vo výške 423 Eur. Iné príjmy nemá, úspory v hotovosti už taktiež nemá. Čo sa týka jeho výdavkov, ide mesačne o elektrinu 50 Eur, plyn 90 Eur, lieky 25 až 30 Eur, obedy denne 5 Eur, pričom podľa navrhovateľa si zakupuje dva obedy, spolu za 5 Eur s tým, že druhý zje na večeru, alebo na raňajky. Za 20 pracovných dní v mesiaci je teda suma, ktorú navrhovateľ vynaloží na obedy 100 Eur.

Navrhovateľ vlastní motorové vozidlo Mercedes triedy C, štvorročné, podľa jeho vyjadrenia nejazdí denne, maximálne 20 km. Spotrebuje 150 až 160 l/mesačne pri spotrebe 10 l. Podľa jeho vyjadrenie, auto používa na cestu po obedy a k lekárovi. Zákonné poistenie platí vo výške 190 Eur ročne. Noviny a časopisy, ktoré si odporca zakupuje v sume 6 až 8 Eur týždenne, ďalej si dokupuje ovocie za 40 až 50 Eur mesačne, rozhlas a televízia 4,20 Eur a DIGI TV 9,60 Eur. Snaží sa kúriť drevom. Náklady na nákup dreva, podľa jeho vyjadrenia, boli asi 500 Eur.

Podľa vyjadrení navrhovateľa, peniaze mal naakumulované v hotovosti, ešte v roku 2000, neskôr sa minuli. V poslednej dobe v rámci firmy K., nemal žiadny oficiálny príjem a autom jazdil na firemnú naftu. Spolu s manželkou zakupovali potraviny, mäso v Pečovskej, zeleninu chodili nakupovať 2-krát do mesiaca po 50 Eur a na väčšie nákupy chodili do Metra, ktoré hradil zo svojho účtu. Navrhovateľ uviedol, že na oblečenie žiadne výdavky nemá. Čo sa týka jeho vyjadrenia v návrhu, že jeho neoficiálny príjem bol asi 3000 Eur, navrhovateľ túto skutočnosť vo svojej výpovedi poprel z dôvodu, že za terajšej situácie to nie je možné. Jeho príjem mohol byť maximálne 1000 až 2000 Eur v rámci firmy, ale tieto bolo potrebné odložiť aj na nepredvídané výdavky, ako napr. opravu vysokozdvižných vozíkov a pod. Navrhovateľ je vlastníkom aj nehnuteľnosti, ktorá susedí s firmou Vastex a ktorú získal darom od svojho syna.

Z výpisov z účtov navrhovateľa vo VÚB Banke, bolo zistené, že zostatok na účte je 7,75 Eur. Vkladná knižka vedená v Tatrabanke mala zostatok ku dňu 31.05.2012 zostatok 830,18 USD. V ČSOB banke bol zostatok ku dňu 31.05.2012 - 68,61 Eur, pričom z výpisu z účtu od januára do konca mája 2012 súd zistil, že na tento účet mu je poukazovaná suma jeho dôchodku, teda 423,30 Eur. Platobnou kartou z tohto účtu bola zaplatená suma 05.03. - 35,13 Eur v Metre Miškolc, 20.03. v Metre Košice, suma 30,67 Eur, 27.03. v Metre Košice suma 41,20 Eur, dňa 03.04. na čerpacej stanici OMV bola uhradená suma 75,93 Eur. 11.04. na rovnakej čerpacej stanici suma 69,18 Eur. V Metre Košice dňa 17.04. bola uhradená suma 34,98 Eur, dňa 02.05. suma 33,04, dňa 09.05. suma 23,03 Eur, 16.05. suma 33,19 Eur a 28.05. suma 29,31 Eur. Dňa 07.05. bolo na čerpacej stanici OMV zaplatených 81,85 Eur, dňa 21.05. suma 91,79 Eur. Z výpovede navrhovateľa v rozvodom konaní súd zistil, že jeho výdavky na motorové vozidlo sú mesačne asi 100 Eur a autom chodí len 3-krát do týždňa, inač auto nepoužíva. Taktiež navrhovateľ si do domu v ktorom v súčasnosti býva, zakúpil televízor za 388 Eur a rádio za 86 Eur.

Podľa lekárskej správy navrhovateľ trpí arterialnou hypertenziou, encefalopatiou, chronickou ezofagitidou C, hepatopankreatophatiou chronickou, ischemickou chorobou srdca, diabetom a ďalšími

diagnózami. Tieto jeho diagnózy sú chronické a podľa správy MUDr. Rudolfa Novotného zo dňa 17.07. neumožňujú mu trvalé pracovné zaradenie.

Navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.07.2012 uviedol, že staršiemu, ako aj mladšiemu synovi platil výživné. Staršiemu 200 Eur, ale potom čo ho chcel v apríli starší syn biť mu peniaze prestal dávať. Mladšiemu naďalej dával 150 Eur, až do konca júna a taktiež pre ich zhoršený vzťah mu peniaze prestal dávať.

Odporkyňa pracuje vo firme K., ako konateľka. Jej čistý mesačný príjem je asi 660 Eur. Potom, čo sa vzťahy medzi účastníkmi, predovšetkým pre správanie navrhovateľa, zhoršili a navrhovateľ odporkyni, podľa jej vyjadrenia už nedával finančné prostriedky a v januári 2012 ju vyhodil z firmy, ktorá bola písaná na ňu, dala mu čas na rozmyslenie do 07.02.2012, ako to s firmou pôjde ďalej. Navrhovateľ sa však neozval a odišiel tak z firmy, ako aj z domu.

Odporkyňa má v starostlivosti dvoch synov, jeden ukončil gymnázium a momentálne študuje v 1. ročníku vysokej školy, je plnoletý. Druhý je 2. ročníku gymnázia. Odporkyňa uviedla, že vzhľadom na finančné ťažkosti si požičiava peniaze aj od priateľky, niektoré veci má v záložni. Výdavky odporkyne sú 230 Eur na bývanie, 79 Eur elektrina, vymenila filter na centrálnu čističku vody za 120 Eur, daň z nehnuteľnosti a za psa. Celoročné výdavky za komunálny odpad 390 Eur. Podľa daňového priznania firmy K., kde pracuje odporkyňa ako konateľka, bol výsledok hospodárenia pred zdanením, strata 52 361,46 Eur.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V predmetnom konaní súd skúmal, či je tu dôvod na priznanie manželského výživného za obdobie od podania návrhu, do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Súd však zistil, že tieto podmienky tu nie sú.

Hoci sa navrhovateľ snažil tvrdiť, že potom, ako odišiel zo spoločnej domácnosti, jeho životná úroveň sa znížila a taktiež sa zhoršil jeho zdravotný stav, súd zistil, že síce navrhovateľ trpí rôznymi chorobami, tieto však nevznikli bezprostredne po odchode z firmy, ale sú to choroby, ktorými navrhovateľ trpí dlhodobo, sú chronického charakteru a od februára, resp. od apríla tohto roku sa nijako zvlášť nezmenili. Pokiaľ teda navrhovateľovi nebránili tieto choroby dlhodobo sa venovať podnikaniu, nič mu nebráni prácu si hľadať v rovnakom alebo aj inom odvetví.

Tvrdenie, že navrhovateľ žije len zo starobného dôchodku, podľa súdu taktiež nebolo preukázané, keďže sám navrhovateľ uviedol, že mal finančné prostriedky, ktoré použil na rekonštrukciu rodinného domu, pričom sám navrhovateľ si, či už v tomto konaní, alebo v konaní o rozvod manželstva odporoval, kedy pôvodne uvádzal, že na rekonštrukciu domu použil sumu 10000 Eur, neskôr už uvádzal sumu 3000 Eur. Súd teda neuveril navrhovateľovi, že minul všetky finančné prostriedky, keď sám dostatočne dobre nevie, aké sumy na rekonštrukciu rodinného domu použil.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, ktorú preukázal sám navrhovateľ a to, že jeho mesačné výdavky, či už na lieky, noviny, časopisy, elektrinu, plyn, obedy, motorové vozidlo, vysoko prekračujú sumu starobného dôchodku, sú viac ako 520 Eur. Pokiaľ je teda navrhovateľ schopný tieto finančné prostriedky uhrádzať a ponechal si štandard života, akým žil doteraz, je zrejmé, že ďalšie finančné prostriedky v hotovosti má naďalej k dispozícii.

Súd poukazuje, že životná úroveň navrhovateľa od doby, kedy žil v spoločnej domácnosti s odporkyňou sa nijako nezmenila, keďže podľa výpisov z účtov, navrhovateľ naďalej navštevuje obchodný dom Metro, tak ako uvádzal, že na nákupy chodili aj s odporkyňou, pričom v marci bol v metre 3 krát v máji dokonca 4 krát. Taktiež sám navrhovateľ svojimi vyjadreniami poprel skutočnosť, že by sa mu znížila životná úroveň, resp. že by bol odkázaný len na svoj starobný dôchodok, keďže ako je uvedené vyššie, jeho výdavky nezodpovedajú jeho príjmom. Sám navrhovateľ si vo svojich výpovediach odporuje, keďže uvádza, že auto používa len v nevyhnutnej miere, na to keď chodí po obedy, prípadne k lekárovi. Ako je však zrejmé, auto využíva aj na nákup v obchodnom dome Metro a pri tvrdeniach, že navrhovateľ denne prejazdí len asi 20 km, nezodpovedá ním uvádzaná spotreba pohonných hmôt 150-160 litrov pri spotrebe 10 litrov, je to potom 1500-1600 km mesačne, čo je priemerne, každý deň pri 30 dňovom mesiaci 50 km. Tieto skutočnosti nesvedčia o tom, že by navrhovateľ len chodil po obedy, navštevoval lekára a ináč sedel doma, ale svedčia o jeho aktívnom živote.

Súd ďalej poukazuje na výpovede navrhovateľa, ktorý uvádzal, že do apríla 2012 poskytoval finančné prostriedky aj staršiemu synovi vo výške 200 Eur, čo okrem jeho výdavkov, ktoré sám deklaroval, predstavuje ďalšiu sumu, blížiacu sa k sume 800 Eur mesačne a zároveň poukazoval sumu 150 Eur mladšiemu synovi. Po vzájomnej roztržke medzi starším synom, podľa navrhovateľa mu finančné prostriedky prestal poukazovať v apríli, mladšiemu synovi však podľa vyjadrenia finančné prostriedky dával až do júna 2012 vo výške 150 Eur. Teda aj tu je podľa súdu preukázané, že navrhovateľ disponuje ďalšími finančnými prostriedkami, ktoré síce nemá vedené na účtoch v banke a nepochádzajú ani z jeho starobného dôchodku, avšak má ich k dispozícii a môže nimi voľne disponovať. Sám navrhovateľ vo svojich výpovediach uviedol, že bolo jeho zvykom, pokiaľ bol vo firme, že finančné prostriedky mal vždy v hotovosti v kufríku u seba, nie vedené v banke.

Hoci navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že jeho neoficiálny príjem vo firme bol asi 3000 Eur, sám na pojednávaní túto skutočnosť poprel. Uviedol, že maximálny príjem v súčasnosti by mohol byť 1000 až 2000 Eur, ale išlo o príjem za celú firmu a tieto finančné prostriedky sa musia použiť aj na nepredpokladané výdavky, napr. opravu stojov a pod.

Súd tak mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené výdavky, rozpory vo vyjadreniach navrhovateľa, ako aj skutočnosti, ktoré boli poukázané jednotlivými listinnými dôkazmi sa životná úroveň navrhovateľa nijako neznížila. Na druhej strane odporkyňa musela začať pracovať ako konateľka vo firme, získavať nové poznatky a skúsenosti. Napriek tomu, keďže má v starostlivosti dvoch synov, z ktorých jeden je maloletý, musela naďalej zabezpečovať starostlivosť o domácnosť, o rodinný dom v ktorom rodina žila. Jej príjem z podnikania je 660 Eur a ako bolo preukázané z daňového priznania, firma v ktorej je odporkyňa konateľkou vykazuje už druhým rokom značnú stratu. V roku 2011 to bolo viac ako 52 000 Eur.

S poukazom na všetky tieto skutočnosti, mal súd za to, že životná úroveň navrhovateľa sa nijako od doby, kedy navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti nezmenila, resp. je skôr preukázané, že klesla životná úroveň odporkyne, lebo hoci sa stala konateľkou firmy, táto je dlhodobo v strate, a okrem tejto novej práce odporkyňa naďalej komplexne zabezpečuje starostlivosť o domácnosť a deti, ale teraz už len z jedného príjmu. S poukazom na všetky tieto skutočnosti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Úspešnej odporkyni by patrila náhrada trov konania, keďže táto si ich neuplatnila, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V konaní boli žiadané správy z účtov vedených v bankách na meno navrhovateľa. Jednotlivé banky si vyúčtovali poplatky za poskytnutie bankových informácií. Keďže o všetkých týchto poplatkoch doteraz nebolo rozhodnuté, súd rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.