Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-133-2012.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky V. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. - W., H. XXXX/XX, prechodne XXX XX Q., N. XXX/X a otca W. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A.
- M., K. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Mgr. V. E., zamestnankyňou Okresného súdu F. B., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú M. A., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd obmedzuje rodičovské práva a povinnosti otca voči maloletému dieťaťu v rozsahu zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku.
Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 70,- eur počnúc dňom 23.4.2012, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Dlžné výživné za obdobie od 23.4.2012 do XX.XX.XXXX v celkovej výške 560,- eur je otec dieťaťa povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok.
Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. dieťaťa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2012 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia dieťaťa spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Maloletá je zdravá, pričom otec neprispieva na jej výživu. Otec dieťaťa sa zdržuje na neznámom mieste.
Keďže sa súdu nepodarilo zistiť, kde sa otec zdržiava, ustanovil mu pre konanie opatrovníka postupom podľa § 29 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, vypočul matku mal. dieťaťa a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
Dňa XX.X.XXXX sa účastníkom konania narodila dcéra M. A.. Oboznámením sa s rodným listom dieťaťa mal súd za preukázané, že účastníci konania sú jej rodičia. K určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov. Dieťa navštevuje materskú škôlku v Q., kde matka s dieťaťom aj býva u svojej tety.
Matka mal. dieťaťa je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 71,10 eur mesačne, matka poberá prídavky na 2 mal. deti spolu vo výške 45,08 eur mesačne. Okrem mal. M. má matka aj mal. syna V. C., ktorého otcom je rovnako W. C.. Ani o jedno dieťa sa otec nezaujíma, neposkytuje im starostlivosť, neprispieva na ich výživu.
Matka býva s deťmi u svojej tety v Q.. Sama sa stará o všetky potreby detí ako aj o úhradu nákladov na bývanie a potrieb rodiny vo výške 100,- eur mesačne.
O úprave práv a povinností otca k mal. synovi V. rozhodol Okresný súd Bratislava V. rozsudkom pod č.k. 17P/15/2010 - 47 zo dňa 8.3.2010, právoplatným dňa 8.4.2010, syn bol zverený do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne vo výške 50,- eur, ktorú vyživovaciu povinnosť si neplnil. Z tohto dôvodu bol trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Bratislava V. pod č.k. 5T/164/2010 - 42 zo dňa 10.11.2010 odsúdený prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
Matka na mal. syna poberá náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec sa o mal. dcéru nezaujíma, nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti a to od narodenia dieťaťa.
Súdu sa podarilo zistiť, že otec dieťaťa mal od 1.7.2012 uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce v spoločnosti ProAct Group s.r.o., do práce však nenastúpil, zamestnávateľ o ňom nevedel poskytnúť žiadne informácie.
Otec dieťaťa nie je evidovaný ako nezamestnaný, nepoberá dávky v nezamestnanosti ani dávky v hmotnej núdzi.
Podľa § 28 ods. 1 a 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V odseku 1 §-u 28 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Matka mal. dieťaťa navrhla súdu, aby dieťa zveril do jej starostlivosti, nakoľko sa o dieťa stará sama, otec jej nijakým spôsobom nepomáha.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol rozhodnúť v súlade s návrhom matky, vzhľadom na vek a potreby dieťaťa navrhol určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne, s čím matka súhlasila. Zároveň navrhol, aby súd obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca, nakoľko tieto nevykonáva od narodenia dieťaťa. .
O výške výživného súd rozhodol s poukazom na príjmy a výdavky matky dieťaťa, ale najmä s poukazom na to, že otec dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný, preto je v jeho schopnostiach hradiť výživné v takto stanovenej výške. Dlžné výživné za obdobie od 23.4.2012 do XX.XX.XXXX (t.j. odo dňa priznania výživného do dňa rozhodnutia súdu), teda za 8 mesiacov v celkovej výške 560,- eur (8 mesiacov x 70,- eur) je otec dieťaťa povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok. O splátkach súd rozhodol s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. Aj splátky sú v možnostiach otca vzhľadom k tomu, že k práci pristupuje nezodpovedne, rovnako ako k starostlivosti o mal. dieťa.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o dieťa stará, pri starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec jej nepomáha pri starostlivosti o obe ich deti.
O úprave styku rozhodol súd tak, že tento ponechal neupravil vzhľadom na to, že otec dieťa nikdy nenavštívil a neprejavuje oň záujem.
Vzhľadom na návrh kolízneho opatrovníka súd obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca s poukazom na nižšie citované zákonné ustanovenia.
Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak
a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života,
b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo
c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.
Podľa § 38 ods. 3 ZR, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič. Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.