Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-133-2012.pdf
PDF · 87.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: BAWEX Komárno, spol. s r.o., so sídlom Slnečná 45, 945 01 Komárno, IČO: 31 419 658, zastúpený advokátom JUDr. Róbertom Schuchmannom, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 6, 945 01 Komárno, proti odporcovi: Lukáš Duranský - DL - BUILDER, so sídlom Petőfiho 9263/27, 821 06 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 45 510 105, zastúpený advokátom Mgr. Martinom Paškalom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava 1, o zaplatenie 22.934,41 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/163/2011-188 zo dňa 21.06.2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/163/2011-188 zo dňa 21.06.2012 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno rozsudkom č. k. 5Cb/163/2011-188 zo dňa 21.06.2012 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 22.934,41 € s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.415,52 € od 03.12.2010 do zaplatenia 3.134,31 € od 14.12.2010 do zaplatenia 1.467,19 € od 22.11.2010 do zaplatenia 8.081,32 € od 21.12.2010 do zaplatenia 2.060,61 € od 21.12.2010 do zaplatenia 4.775,46 € od 13.01.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcu tiež zaviazal k náhrade trov konania navrhovateľa 4.834,82 eura na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého účastníci dňa 15.10.2010 uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela podľa objednávky odporcu spočívajúce v pokládke obkladov a dlažieb, sociálkach, halách, chodbách, skladoch v časti A+B. Termín začiatku prác bol 20.10.2010 a koniec prác dňa 31.12.2010. Účastníci dojednali 20-dňovú splatnosť vyúčtovania ceny diela. Následne došlo k doručeniu dvoch objednávok zo strany odporcu pre navrhovateľa a to jednej s dátumom 4.10.2010, kde odporca objednával dodávku prác od narhovateľa na športovej hale v Komárne a druhej dňom 15.10.2010, kde odporca u navrhovateľa objednával konkrétne rozmery týkajúce sa vykonaných prác.
Navrhovateľ riadne nastúpil na vykonanie diela a dielo aj podľa objednávky riadne vykonával. Cenu diela vyúčtoval zálohovými faktúrami po ich dielčom vykonaní. Takto vyúčtoval dielčiu cenu diela zálohovou faktúrou č. 03/10/2010 v sume 1.467,19 €. Podkladom vyhotovenia tejto faktúry bol vyhotovený výmer s presným označením aký materiál bol použitý, aké množstvo práce bolo vykonané, aká je hodnota prevedených prác. Takto kompletizovaný materiál následne doručil poštou odporcovi, ktorý na znak
súhlasu vlastnoručne pripísal „prevzal a súhlasí“ a vlastnoručne podpísal. Zo strany navrhovateľa boli takto vyhotovené nasledovné faktúry č. 01/11/2010 v sume 3.415,52 € 02/11/2010 v sume 3.134,31 € 04/11/2010 v sume 8.081,32 € 05/11/2010 v sume 2.060,61 € 03/12/2010 v sume 4.775,46 €.
Týmito dielčimi odovzdávacími protokolmi navrhovateľ odporcovi dielo odovzdal. Samotné odovzdanie diela odporca potvrdil vlastnoručným podpisom na predložených zálohových faktúrach, ktorých prílohou boli výmer, presné označenie aký materiál bol použitý a aké konkrétne práce boli vykonané. Všetky dielčie faktúry (zálohové faktúry) na znak súhlasu odporca vlastnoručne podpísal.
Dielo zo strany navrhovateľa bolo vykonané dňa 16.12.2010. Navrhovateľovi od odporcu už ďalšie objednávky za účelom vykonania prác neboli.
Zo strany odporcu k zaplateniu riadne a včas ceny diela nedošlo.
Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa cituje ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka (o zmluve o dielo) a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (o úrokoch z omeškania) a konštatuje, že zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako platnú zmluvu o dielo, majúcu všetky podstatné náležitosti tohto zmluvného typu. Dielo vykonával navrhovateľ postupne a za každým po dielčom ukončení diela cenu diela vyúčtoval, pričom vychádzal z podkladov a to pripojeného výmeru, presného označenia aký materiál bol použitý, resp. aké konkrétne práce boli vykonané a v akej hodnote boli práce prevedené. Uvedenú sumarizáciu, teda prílohu k jednotlivým zálohovým faktúram doručil odporcovi na odsúhlasenie. Do spisu zo strany navrhovateľa boli predlžené listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie a to najmä zálohové faktúry, ktoré boli potvrdené zo strany odporcu s poznámkou „prevzal a súhlasí“. Túto skutočnosť potvrdil sám odporca, teda, že zálohové faktúry prevzal a že ich obsah súhlasí, ako i tú skutočnosť, že sa jedná jeho vlastnoručný podpis.
V predmetnom prípade mal súd za preukázané, že zo strany navrhovateľa došlo k splneniu všetkých zákonom požadovaných podmienok na uplatnenie si ceny diela, teda že z jeho strany dielo bolo vykonané, a dielo bolo i riadne odovzdané.
Ďalším podporným listinným dôkazom o vykonaných prácach resp. o odovzdaní diela bola i listina týkajúca sa protokolu o prevedených prácach, ktoré podpísal i zástupca hlavného investora Eurobuilding a.s. č. l. 145 súdneho spisu.
O dôvodnosti nároku navrhovateľa súd presvedčil i samotný prednes odporcu na prvom ústnom pojednávaní, kde nepoprel nárok navrhovateľa, ba dokonca nárok navrhovateľa týkajúci sa zaplatenia istiny diela okrem zníženia titulom zmluvnej pokuty čo do výšky základu uznal. Je pravdou, že na ďalšom pojednávaní odporca túto svoju výpoveď odvolal, resp. opravil v tom, že nevedel, z akých podkladov vychádzal a že nemal všetky listinné podklady k dispozícii, aby vedel posúdiť dôvodnosť nároku navrhovateľa.
Súdu prvého stupňa sa javilo ako nepravdepodobné, že by odporca ako podnikateľ, ktorý bol zhotoviteľom tak rozsiahleho diela ako je rekonštrukcia športovej haly nemal k dispozícii žiadne podklady, podľa ktorých by bol schopný posúdiť rozsah navrhovateľom vykonaných prác. Sám odporca na ústnom pojednávaní potvrdil, že okrem navrhovateľa má ešte ďalších dvoch subdodávateľov, teda súdu sa zdalo byť málo pravdepodobné, že by odporca (podnikateľ v oblasti stavebníctva) nevedel posúdiť rozsah vykonaných prác navrhovateľom, a že by jeho uznávací prejav na ústnom pojednávaní dňa 13.10.2011 vychádzal z neznalosti predmetnej problematiky.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil názorom odporcu o nedôvodnosti žaloby z dôvodu, že zo strany navrhovateľa dielo nebolo odporcovi údajne odovzdané riadne a včas.
Nakoľko odporca cenu diela riadne a včas nezaplatil podľa predložených jednotlivých daňových dokladov, súd má za to, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu. Z uvedeného
dôvodu súd navrhovateľovi priznal i zákonný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nasledujúcim dňom po splatnosti až do skutočného zaplatenia.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrhu vyhovel v celom rozsahu. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP tak, že ich náhradu priznal plne úspešnému navrhovateľovi.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včasné odvolanie.
Namietal, že nárok na cenu diela navrhovateľovi v predmetnom prípade vzniká až vykonaním diela (§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka), keďže medzi účastníkmi nebolo v zmluve dojednané nič iné. V zmysle uvedeného by vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie diela odovzdaním predmetu diela. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania odovzdania diela.
Súd prvého stupňa mal predkladanie zálohových faktúr posúdiť v zmysle ust. § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako výzvy na zaplatenie preddavkov na cenu za dielo. Medzi navrhovateľom a odporcom však platenie preddavkov nebolo dojednané, a preto ani odporcovi nevznikla povinnosť platiť preddavok.
Súd prvého stupňa vyvodzuje prevzatie diela odporcom zo skutočnosti, že odporca k podpisu na zálohovej faktúre pripojil poznámku prevzal a súhlasí. Uvedená poznámka však jednoznačne preukazuje iba to, že odporca prevzal zálohovú faktúru a súhlasí so zálohou uvedenou v nej.
Súd prvého stupňa zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania, čo odôvodnil tým, že odporca nezaplatil cenu diela riadne a včas na základe predložených jednotlivých daňových dokladov. Z uvedeného dôvodu priznal navrhovateľovi i zákonný úrok z omeškania za obdobie od nasledujúceho dňa po splatnosti až do skutočného zaplatenia. S uvedeným odôvodnením odporca nemôže súhlasiť, nakoľko k vystaveniu daňového dokladu navrhovateľom za plnenie predmetu diela nikdy nedošlo.
Odporca taktiež namieta aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa. Súd prvého stupňa v rozpore s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy konania aj za neúčelné úkony právnej služby ako boli vyhotovenie výzvy na úhradu zálohových faktúr, preštudovanie spisu a vyhotovenie splátkového kalendára. Ďalej mu priznal úkon právnej služby za vyjadrenie zo dňa 28.05.2012, pričom takto datované vyjadrenie vypracované nebolo. Taktiež mu nesprávne priznal polovičný úkon vo výške 193,35 € namiesto štvrtinového 96,67 € za účasť na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
Z uvedených dôvodov sa odporca svojim odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa navrhovateľ písomne vyjadril. S tvrdeniami odporcu uvedenými v odvolaní nesúhlasil.
Pri uzatvorení definitívnej zmluvy o dielo vo forme objednávky z 15.10.2010 bolo výslovne medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že navrhovateľ bude čiastkové prevedené práce účtovať formou zálohových faktúr, ktoré bude spolu s výmerom o prevedených prácach zasielať odporcovi, pričom bola dohodnutá 21 dňová splatnosť týchto faktúr.
Navrhovateľ v priebehu konania predložil súdu 1. stupňa listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že faktúry zasielal odporcovi spolu s výmerom s presným označením použitého materiálu a vykonaných prác poštou, o čom predložil jednotlivé podacie lístky okrem faktúry č. 03/12/2010 na obnos 4.075,46 € z 23.12.2010, ktorá bola odporcovi odovzdaná osobne v predmetný deň spolu s výmerom zo dňa 16.12.2010, keďže odporca bol na kontrole navrhovateľom realizovaných prác na stavenisku.
Pokiaľ sa týka tvrdenia odporcu, kedy majú byť zálohové faktúry vystavované, navrhovateľ zdôrazňuje, že s odporcom sa výslovne dohodli na tom, že jednotlivé faktúry ako zálohové mu budú po prevedení konkrétnych čiastkových prác zasielané, pri dobe splatnosti faktúry 21 dní, pričom odporca si práce podľa priloženého výmeru fyzicky skontroluje, a v prípade súhlasu s ich rozsahom ich preberie čo vyznačí na jednotlivých faktúrach, ktoré mu boli písomne pred prevzatím prác zaslané. Tvrdenie,
že predkladaním takýchto faktúr došlo k porušeniu zákona o DPH považuje navrhovateľ taktiež za zavádzajúce a nepravdivé.
Dôkazom o existencii tejto dohody o postupnej fakturácii prevedených prác a o zasielaní faktúr za prevedené práce je skutočnosť, že faktúry boli odporcovi doručené, odsúhlasené a ním podpísané. Za predpokladu, že by takáto dohoda neexistovala odporca by takýmto spôsobom nebol odobril tieto účtovné doklady.
Odporca si tieto listinné dôkazy skontroloval, či zodpovedajú dohodnutým jednotkovým cenám, následne sa dostavil na stavenisko, práce podľa priloženého výmeru skontroloval, a keďže bol s týmito spokojný, tieto prevzal a faktúru odsúhlasil. K tomuto úkonu došlo tak, že na každú jednotlivú faktúru napísal poznámku „Prevzal a súhlasím“. Týmto záznamom odsúhlasil jednak rozsah prevedených prác, ale aj opodstatnenosť jednotlivej faktúry. Dielo bolo teda odovzdávané v súlade s obchodným zákonníkom priamo na mieste, kde bolo vykonávané.
Navrhovateľ zdôraznil, že samotný odporca spočiatku nenamietal, že by odporca nebol dielo vykonal či odovzdal, o čom svedčí obsah ním podaného odporu, ako aj jeho pôvodného vyjadrenia na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 13.10.2011. Zjavným dôvodom neuhradenia žalovanej pohľadávky odporcom navrhovateľovi bolo výlučne to, že mu odporca neobdržal platbu od svojho zmluvného partnera S. D. - S..
Dôkazom odovzdania prác odporcovi, ktoré odporca následne odovzdal S. D., ktorý ich odovzdal generálnemu dodávateľovi - obchodnej spoločnosti EUROBUILDING, a.s. Bratislava je fakt, že dielo bolo komplexne odovzdané objednávateľovi - Mestu Komárno, ktoré dielo, rekonštrukciu Športovej haly v Komárne prevzalo a od tej doby je dielo užívané širokou verejnosťou.
O trovách konania bolo podľa navrhovateľa rozhodnuté správne, nakoľko všetky úkony vyúčtované jeho právnym zástupcom sú v spise riadne zdokladované.
Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 OSP, pričom dospel k záveru, že toto nie je opodstatnené.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a preto v súlade s § 219 ods. 2 OSP na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov.
Ako je zrejmé z odvolania odporcu, ťažisko jeho argumentácie o nedôvodnosti žalovanej pohľadávky spočíva v poukazovaní na to, že splatnosť žalovanej ceny diela dosiaľ nenastala.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Z prvej vety citovaného ustanovenia je zrejmé, že splatnosť ceny diela je primárne ponechaná na vôľu zmluvných strán, ktoré ju určia svojou dohodou. V danom prípade bola podľa názoru odvolacieho súdu splatnosť ceny diela určená dohodou zmluvných strán tak, že táto sa stala splatnou po častiach, ako boli fakturované jednotlivými vyššie uvedenými zálohovými faktúrami. Uvedený záver jednoznačne potvrdzuje tá skutočnosť, že odporca na zálohových faktúrach vystavených navrhovateľom s ich obsahom (a teda i s uvedeným dňom splatnosti príslušnej časti ceny diela) vyjadril výslovný písomný súhlas. Z uvedených dôvodov je dohoda o postupnej splatnosti časti ceny diela jasne preukázaná a jej záväznosť vyplýva z § 548 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka.
Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na ostatné dôvody prvostupňového rozsudku, ktorý považuje odvolací súd za vecne správny i vo výroku a ktorý preto podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bude v zmysle § 224 ods. 1 v súvislosti s § 151 ods. 3 OSP rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.