Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/288/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Veroniky Svoradovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. J. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., K., 2. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Ul. S. K. XXX/XX, 3. S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. XX, 4. X. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Ul. XX. U. XXX, 5. H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., W. XXX/XX, 6. B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, 7. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, 8. U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, 9. U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, 10. G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., Z. 8, 11. U. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, 12. H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, všetci navrhovatelia, okrem navrhovateľa v 4. rade, zastúpení Mgr. Andrásom Marsalom, advokátom so sídlom v Dunajskej Strede, Hlavná 5539/2C, proti odporcom: 1. F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Ul. S. K. XXX/XX, 2. W. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., K. B. XXXX/XX, 3. Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O.-V., B. nám. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov v 1. až 3. rade a v 5. až 12. rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 3. mája 2012, č. k. -448, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. až 3. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľov v 1. až 12. rade o určenie, že U. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX bola ku dňu smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX na parc. č. 2724/54 v obci E., ktorý je zapísaný na LV č. XXX, vedenom Správou katastra v Komárne, kat. úz. E. a pozemok parc. č. 2724/54 vo výmere 452 m2, zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. 2724/124 vo výmere 299 m2, zapísaný ako záhrada na LV č. XXX, vedenom Správou katastra v Komárne, kat. úz. E., zamietol. Navrhovateľom v 1. až 12. rade uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 338 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľom v 1. až 12. rade súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu vo výške 535,26 eura na číslo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: 4220173812 v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami a a vykonaným dokazovaním zistil, že poručiteľka nebohá U. E., rod. S., zomrela dňa XX. XX. XXXX. Poručiteľka dňa 11. 08. 2004 uzatvorila ako prevodkyňa s F. O. - odporkyňou v 1. rade zaopatrovaciu zmluvu. Predmetom zaopatrovacej zmluvy boli nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 2724/54 v obci E., ktorý je zapísaný na LV č. XXX vedenom Správou katastra v Komárne, kat. úz. E. a pozemok parc. č. 2724/45 vo výmere 452 m2, zapísaný ako zastavané plochy a nádvoria a pozemok parc. č. 2724/124 vo výmere 299 m2, zapísaný ako záhrada na LV č. XXX, vedenom Správou katastra v Komárne, kat. úz. E.. Súd na základe vykonaného a doplneného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní neuniesli dôkazné

bremeno, keď namietali pravosť podpisu na zaopatrovacej zmluve zo dňa 11. 08. 2004. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. V predmetnej veci na základe znaleckého dokazovania a na základe výpovede znalkyne bolo jednoznačne preukázané, že podpis U. E. na zaopatrovacej zmluve zo dňa 01. 08. 2004, ktorý namietali navrhovatelia, je nesporne pravý. Znalkyňa jednoznačne vylúčila dosiahnutie iného záveru znaleckého skúmania pri použití i ďalších porovnávacích materiálov. Svojou výpoveďou podrobne vysvetlila a zdôvodnila námietky navrhovateľov a doplnenie dokazovania považovala za nehospodárne. Potvrdila, že mala dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu, ktorý považovala za hodnoverný a poukázala na to, že v dôkazovej časti a k záveru skúmania navrhovatelia nevzniesli žiadne námietky a pripomienky. Súd sa v konaní zaoberal aj tou skutočnosťou, či v predmetnom právnom úkone sa premietla vôľa U. E., vzhľadom na námietky navrhovateľov, ktorí tvrdili, že takýto právny úkon by nikdy nebola uzatvorila, vzhľadom na jej charakter, morálne vlastnosti a jej zmysel pre spravodlivosť. Odporcovia preukázali, že v čase podpisu zmluvy bola poručiteľka plne spôsobilá na akékoľvek právne úkony, teda, že chápala zmysel svojho konania. Ako dôkaz predložili správu Q.. J. O., psychiatričky, zo záverov ktorej vyplýva, že U. E. je plne spôsobilá pre všetky právne úkony. Správa bola vyhotovená 11. 08. 2004, teda bezprostredne pred uzavretím právneho úkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že zaopatrovacia zmluva je platný právny úkon, v ktorom sa premietla vôľa U. E., preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa a odporcom v 1. a 2. rade priznal trovy konania v sume 338 eur. Súd zaviazal navrhovateľov k zaplateniu trov štátu nepokrytého preddavkom vo výške 535,26 eura, ktorý bol vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu.

Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia v 1. až 3. rade a v 5. až 12. rade odvolanie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok je neodôvodnený a v rozpore so zákonom. Počas konania bolo nepochybne preukázané, že nebohá U. E. v čase, kedy malo dôjsť k podpisu zaopatrovacej zmluvy zo dňa 11. 08. 2004, nebola v takom stave, aby bola schopná samostatne, slobodne a vážne posúdiť obsah zmluvy a podpísať ju samostatne bez pomoci inej osoby. Z lekárskeho nálezu vystaveného Q.. J. V. zo dňa 06. 09. 1999 vyplýva, že nebohá pre celkovú slabosť a najmä slabosť DK je neschopná chôdze, dezorientovaná, difúzna AS symp. Uvádza sa v ňom tiež, že došlo k strate motorických funkcií, senzorických a tiež psychických funkcií, pričom sa jedná o stav trvalý, ktorý vznikol pomaly a ktorý sa môže podstatne zhoršiť. Aj zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie Sociálnej poisťovne zo dňa 14. 09. 1990 vyplýva, že nebohá pani E. je liečená okrem iného na univ. demenciu a zábudlivosť a jej zdravotný stav zodpovedá prevažnej bezvládnosti. Z kvitančných listov po 03. 09. 1999 vyplýva, že sa na nich nenachádza podpis nebohej, ale odporkyne v 1. rade, pričom dokument obsahuje poznámku k dátumu 04. 10. 1999 „nevie podpísať.“ Tieto lekárske správy a nálezy boli vypracované v rokoch 1998 až 1999, pričom dlhodobá prognóza zdravotného stavu nebohej v nich obsiahnutá predpokladala postupné a zároveň trvalé zhoršovanie zdravotného stavu, pričom zmluva mala byť podpísaná po uplynutí 4 rokov od vypracovania lekárskych správ a stanovenia predmetnej prognózy. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s posúdením toho, či zdravotný stav nebohej v čase, kedy malo dôjsť k podpisu zmluvy, umožňoval posúdiť obsah a formu zmluvy a slobodne a vážne prejaviť jej vôľu v tejto súvislosti. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, či bolo vôbec objektívne možné, aby bezvládna žena vo veku 83 rokov, trpiaca viacerými závažnými ochoreniami, nielen dolných končatín, ale aj srdca, absolvovala hodinu trvajúci pohovor u Q.. O., pričom adresa sídla psychiatričky, advokáta a notára nie sú na jednom mieste. Záver lekárskej správy pritom nie je záverom medicínskym, konštatujúcim stupeň funkčnosti rozumových a psychických funkcií nebohej, ale je to záver právny, ktorý manipulatívne navodzuje stav splnenia podmienok platnosti právneho úkonu podľa ustanovení . K postupu znalkyne Q.. G. uviedol, že táto na pojednávaní uviedla, že analyzovala aj písomný prejav odporkyne v 1. rade, pričom uvedený postup znalkyne vzbudzuje dôvodné pochybnosti nielen o jej nezaujatosti, ale aj o objektívnosti ňou vypracovaného znaleckého posudku, pretože jej úlohou bolo výlučne zistiť, či je podpis na zaopatrovacej zmluve U. E. pravý. Súd prvého stupňa tiež nebral ohľad na listinné dôkazy, ktorých vyžiadanie navrhli navrhovatelia a to podpisy nebohej v osvedčovacej knihe podpisov, vedenej Obecným úradom E. a závety poručiteľky, spísané a podpísané vlastnou rukou pred dvoma prítomnými svedkami zo dňa 12. 12. 2004, 25. 09. 2005 a 18. 10. 2005. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok procesným postupom podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k tomu záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade a v 5. až 12. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny potvrdil.

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že U. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bola ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 2724/54 v obci E., LV č. XXX kat. úz. E., pozemok - parc. č. 2724/54 vo výmere 452 m2, zapísaný ako zast. plochy a nádvoria a pozemok - parc. č. 2724/124 vo výmere 299 m2, zapísaný ako záhrada na LV č. XXX vedenom Správou katastra v Komárne, kat. úz. E.. Návrh odôvodňovali tým, že dňa 11. 08. 2004 mala ich právna predchodkyňa uzatvoriť s odporkyňou v 1. rade zaopatrovaciu zmluvu, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na odporkyňu v 1. rade. Dňa 28. 04. 2006 odporkyňa v 1. rade darovala predmetné nehnuteľnosti odporcovi v 2. rade. Navrhovatelia majú o pravosti podpisu prevodkyne pochybnosti, pretože vzhľadom na charakter matky považujú za vylúčené, že by poškodila ostatné deti. Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúcej, pričom takýto nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Keďže odporkyňa v 1. rade sa nestala vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nemohla ich ani previesť na odporcu v 2. rade.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov nazývame činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov a iba výnimočne zákon pri hodnotení dôkazov ukladá súdu určité obmedzenie.

V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto ho odvolací súd podľa potvrdil, pričom s dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd podľa stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že navrhovatelia svoj návrh, ktorým sa domáhali určenia, že U. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bola ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, odôvodňovali iba skutočnosťou, že súc znalí povahy, intelektuálnych schopností a fyzických možností ich matky, resp. starej matky v čase, v ktorom sa mal predmetný prevod uskutočniť, mali dôvodné pochybnosti o pravosti podpisu prevodkyne. Ich pochybnosti odôvodňovali charakterom a morálnymi vlastnosťami ich matky, ktorá si aj v pokročilom veku zachovala intelektuálnu čulosť, preto považujú za vylúčené, aby podpisom spornej zmluvy poškodila svoje ostatné deti. Navyše, pri jej inteligencii by určite nepristúpila k tomu,

aby sa pre prípad, ak by jej nebola poskytovaná náležitá opatera, vzdala práva možnosti odstúpenia od zmluvy, tak ako to bolo dohodnuté v predmetnej zmluve. Na pojednávaní dňa 27. 11. 2007 boli v konaní vypočutí navrhovatelia, pričom navrhovateľ v 1. rade pri výsluchu uviedol, že o žiadnom závažnejšom ochorení matky nevedel, navrhovateľ v 4. rade uviedol, že ich matka pred dátumom 14. 08. 2004 bola vzhľadom na svoj vek vo veľmi dobrej fyzickej kondícii, navrhovateľ v 5. rade uviedol, že matka nebola tak chorá, že by bola odkázaná na pomoc niekoho ďalšieho a navrhovateľ v 6. rade uviedol, že o žiadnom vážnom zdravotnom probléme matky nevie. Ani jeden z navrhovateľov, vypočutých v konaní, ani zo svedkov - súrodencov navrhovateľov v priebehu konania neopisoval zdravotný stav matky tak, že by mohli vzniknúť pochybnosti o tom, či bola matka navrhovateľkou U. E. v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy schopná posúdiť obsah a formu zmluvy a slobodne a vážne prejaviť jej vôľu v tejto súvislosti. Navrhovatelia to neuvádzali napriek tomu, že už v priebehu konania boli do spisu odporcami predložené doklady - lekársky nález pre zistenie bezvládnosti, zápisnica z rokovania pre posudzovanie bezvládnosti zo dňa 14. 09. 1999, posudok zo dňa 15. 05. 2003 o tom, že pani E. sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, posudok psychiatra Q.. J. O. zo dňa 11. 08. 2004, že U. E. je pre úradné účely plne spôsobilá pre všetky právne úkony, ako aj posudok psychiatra Q.. J. O. zo dňa 11. 08. 2004, že je pre účely ad. inf. med. (k informácii lekára) plne spôsobilá pre všetky právne úkony, pričom práve na týchto dokladoch navrhovatelia postavili svoje odvolanie, v ktorom, vychádzajúc z uvedených dokladov, spochybňujú, či zdravotný stav nebohej v čase, kedy malo dôjsť k podpisu zmluvy, umožňoval posúdiť obsah a formu zmluvy a slobodne a vážne prejaviť jej vôľu v tejto súvislosti. Odvolací súd, hodnotiac skutočnosti, ktoré boli v priebehu konania zistené, výpovede účastníkov, ako aj svedkov a tiež všetky dôkazy, v konaní vykonané jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je nedôvodné a účelové, pričom dôvody v ňom uvádzané sú v rozpore s tvrdeniami navrhovateľov v návrhu, ako aj v priebehu konania. Účelovosť týchto tvrdení odvolací súd vidí v tom, že po tom, ako boli tvrdenia navrhovateľov o tom, že U. E. zaopatrovaciu zmluvu nepodpísala, čo by tento úkon robilo neplatným, vyvrátené znaleckým konaním, v ktorom znalkyňa jednoznačne a presvedčivo odôvodnila svoj záver, že sporné podpisy sú pravými podpismi U. E. a vyporiadala sa aj s námietkami navrhovateľov voči jej znaleckému posudku, navrhovatelia dôvody neplatnosti právneho úkonu v odvolacom konaní rozšírili a začali spochybňovať zdravotný stav U. E., o ktorom doposiaľ tvrdili, že ich matka si aj v pokročilom veku zachovala intelektuálnu čulosť. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, žeby U. E. v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy nebola spôsobilá na právne úkony, pričom zo správy Q.. J. O. zo dňa 11. 08. 2004 vyplýva, že U. E. bola lucídna (bdelá), orientovaná, psychomotorika primeraná, ladenie euthýmne (normálne), vnímanie intaktné (neporušené), myslenie koherentné (ucelené), s pocitom somatickej insuff. (telovej nedostatočnosti), intelektové a mnestické (pamäťové) funkcie veku primerané, osobnosť integrovaná, bez akútnej psychopatologie. Z uvedenej lekárskej správy vyplýva, že ide o medicínsky záver, konštatujúci stupeň funkčnosti rozumových a psychických funkcií U. E., z ktorého vyplýva, že U. E. bola v čase uzavretia zaopatrovacej zmluvy spôsobilá na právne úkony. Takto sa o jej zdravotnom stave vyjadrovali aj navrhovatelia v návrhu, ako aj v priebehu konania. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolanie navrhovateľov v 1. až 3. rade a v 5. až 12. rade za účelové, rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Odvolací súd ešte dodáva, že vzhľadom k tomu, že t. č. sú predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 3. rade, pričom predmetom konania je určenie, že U. E., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bola ku dňu svojej smrti, t. j. ku dňu XX. XX. XXXX výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, odporkyňa v 1. rade a odporca v 2. rade nie sú pasívne legitimovaní, čo je ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu voči nim.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporcovia v 1. a 2. rade ich priznať nežiadali a odporcovi v 3. rade v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.