Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_0T-175-2023.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/175/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 12.09.2023, takto
rozhodol:
Obžalovaný:
G. G. nar. XX.XX.XXXX v N. L., trvale bytom O. M., L. XXX,
sa uznáva za vinného, že
dňa 02.09.2023 asi o 17.57 hod. po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octávia s evidenčným číslom NO XXXCK v obci Brestovany po ceste III/1337, kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Trnava, následne bol podrobený dychovej skúške, pričom elektrochemický analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus č. A 410126 v čase o 18.00 hod nameral v jeho dychu 0,97 mg/l alkoholu ( v prepočte 2,02 promile) a opakovanou dychovou skúškou o 18.16 hod bol v jeho dychu zaznamenaný alkohol 0,92 mg/ l ( v prepočte 1,92 promile),
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
a za to sa odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Tr. zák., k trestu odňatia slobody na 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods.1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 40 (štyridsať) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
výrok o vine
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na Okresný súd Trnava dňa 03.09.2023 pod sp. zn. 2Pv 426/23/2207 obžalobu zo dňa 03.09.2023 na (aktuálne) obžalovaného G. G. na skutkovom a právnom základe uvedenom v texte obžaloby. Vzhľadom k tomu, že na výsluchu dňa 04.09.2023 konanom v procesnom postupe podľa § 204 ods. 1 Tr. por. bol vo vzťahu k obžalovanému vydaný trestný rozkaz, napadnutý odporom OP Trnava, došlo k nariadeniu termínu hlavného pojednávania.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Trestného poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku:
- obžalovaný G. G. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 03.09.2023 pod sp. zn. 2Pv 426/23/2207.
*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***
Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na položené otázky obžalovaný G. G. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe (tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku), pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky týchto trestných činov, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom o treste, event. o náhrade škody resp. o ochrannom opatrení. *** Výrok o treste ***
Obžalovaný následne po zákonnom poučení k veci uviedol, že veľmi ľutuje, čo spravil. Je na seba nahnevaný. Dodal, že vlastní iba auto, inak nič. Je živnostník, jeho príjem kolíše, cca mesačne okolo 1500 - 1600 eur. Keďže nemá vodičský, nebude sa mať ako dostaviť do práce. Momentálne ho do práce vozia kamaráti. Počká si na právoplatnosť v tejto veci. Je slobodný, nemá deti. Má dvoch súrodencov, ktorí majú svoje rodiny, pričom on sa stará o matku, ktorá má vyšší vek. V minulosti mal zákaz činnosti, bolo to za alkohol za volantom, bolo to dávno, cca pre 10-15 rokmi, nevie to presne a ani koľko vtedy nafúkal.
Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste oboznámením týchto listinných dôkazov (§ 269 Tr. por.) :
· aktualizovaný odpis registra trestov · lustrácia v databáze DSC · lustrácia v databáze CSRU · lustráciu v databáze priestupkov · EKV č.l. 23-24 · lustráciu v databáze súdov SR · lustrácia v databáze GP SR · lustrácia v databáze SP
Pri osobe obž. G. je z odpisu registra trestov obžalovaného zrejmé, že menovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pričom aktuálne nie je stíhaný v inej trestnej veci. Z EKV obžalovaného je zrejmé, že tomuto bol v minulosti (v r. 2009) uložený trest zákazu činnosti vedenia motorového vozidla v správnom konaní, obžalovaný má v evidenčnej karte celkovo 3 záznamy, prevažne nižšej závažnosti, pričom tieto záznamy korešpondujú aj s ostatnými lustráciami.
V prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa ku skutku a tento oľutoval), avšak vzhľadom k priestupkovým postihom nie aj § 36 písm. j) Tr. zák. (viedol riadny život). V prípade priťažujúcich okolností súd nevzhliadol priťažujúcu okolnosť. U obž. je teda pomer poľahčujúcich okolností k priťažujúcim priaznivý (1:0).
Výmera základnej trestnej sadzby obžalovaného bola v mesiacoch:
1) 0-12 mesiacov (základná výmera) 2) 0-8 mesiacov po aplikáciu § 38 ods. 2 a 3 Tr. zák.
Súd prihliadol na osobu obžalovaného, na skutočnosť, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom značného množstva alkoholu, pričom konzumácia alkoholu pred jazdou motorovým vozidlo sa u neho už v minulosti objavila (hoci so značným odstupom). V prípade osoby obžalovaného, hoci tento bol zjavne silne intoxikovaný alkoholom, nemožno spoľahlivo hovoriť o ťažkej opitosti (stav nad 2 promile alkoholu v krvi). Je pravdou, že u obžalovaného boli vykonané dve dychové skúšky - z nich prvá s výsledkom viac ako 2 promile a druhá s výsledkom menej ako 2 promile alkoholu v krvi. Javí sa ako nedostatočne opodstatnený záver, že je ako smerodajný pre rozhodovania súdu nutné akceptovať prvý výsledok dychovej skúšky, nakoľko ide o údaje ,,bezprostrednejšie“ k spáchanému skutku (ktorého páchanie je logicky ohraničené zastavením vozidla hliadkou PZ). Uvedený záver nemá oporu nielen v trestnom práve a je do istej miere analógiou v neprospech obvinených, ktorá je v takomto smere neprípustná. Žiada sa dodať, že aj z výkladu ostatných znení Trestného zákona je vždy nutné vychádzať z minimálneho rozsahu skutku (Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6To/17/2003 je povinnosťou súdu zamerať dokazovanie na určenie minimálnej hodnoty drogy, rovnako ako v prípade trestných činov proti zdraviu, kedy sa zisťuje minimálne obmedzenie v obvyklom spôsobe života; v prípade ekonomických trestných činov, ak nie je zistený skutočný rozsah škody, zisťuje sa aspoň jej minimálny rozsah). Uvedená úvaha vedie súd k záveru, že u obžalovaného je nutné považovať za preukázanú najnižšiu hodnotu alkoholu v krvi (t.j. 1,92 promile). Nejde teda preukázateľne o stav ťažkej opitosti (kedy hladina alkoholu v krvi presahuje 2 promile). Hoci je pravdou, že tento záver stricto sensu nespôsobuje žiadnu zmenu v kvalifikáciu skutku, súdu je známa prax OČTK, najmä dozorových prokuratúr v obvodoch Trnavského kraja, z ktorej vyplýva požiadavka, aby súd ukladal pri páchateľoch trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky s nameranou hladinou alkoholu viac ako 2 promile nepodmienečné tresty. Požiadavka formulovaná v tomto smere sa javí minimálne v prípade bezvýnimočného chápania ako neprimeraná, navyše sa nutne musí týkať iba tých páchateľov, pri ktorých je ťažká opitosť preukázaná a nesporná, teda nie ako v posudzovanej trestnej veci.
V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako pri rozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste.
Je pravdou, že obvinený má vykázaný záznam v registri priestupkov za jazdu pod vplyvom alkoholu, tento záznam je ale spred viac ako 13 rokov. U obvineného sú evidované priestupky nižšej závažnosti, brániace priznanie poľahčujúcej okolnosti, na druhej strane nie je odôvodnený záver, že ide o problémového jedinca. Za zmienku stojí aj fakt, že obžalovaný je v zmysle lustrácie Sociálnej poisťovne dostatočne majetkovo ukotvený, má stály príjem v dostatočnej miere a hoci tento môže byť dotknutý uložením trestu zákazu činnosti, nie je dôvod predpokladať, že u jeho osoby nebude postačovať aj podmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane ale súd dodáva, že miera ohrozenia záujmu chráneného zákonom v tomto prípade je zvýšená aj tým, že hladina alkoholu v krvi sa hranici ťažkej opitosti (minimálne) priblížila a to zásadne. U obžalovaného súd však dospel k záveru, že účel trestu, mysliac predovšetkým na zásadu individuálnej aj generálnej prevencie, je možné dosiahnuť aj podmienečným trestom dlhšieho trvania s určením dlhej skúšobnej doby a zákazu činnosti pri pomyselnom treste zákonného rozpätia. Práve s ohľadom na vyššie uvedené, súd uložil obžalovanému trest vo výmere 7 (sedem) mesiacov s podmienečným odkladom a určením SD v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov a určením zákazu činnosti v trvaní 4 (štyri) roky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.