Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-426-2012.pdf
PDF · 80.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/426/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BONY, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 2545, Považská Bystrica, IČO: 36383694, o vymoženie 229,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7Er/1021/2011-23 zo dňa 01. októbra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť poverenej súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 42,13 €. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, a § 200 ods. 1, ods. 2 Ex. por.a príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Oprávnený podal dňa 10.10.2011 na Exekútorský úrad JUDr. Andrey Krasňanovej so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 229,20 eur s príslušenstvom. Poverením č. 5306*058210 zo dňa 26.10.2011 súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0911333709-GC04/09 zo dňa 20.10.2009. Dňa 13.06.2012 podal poverený súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Žiadal, aby súd prvého stupňa exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 147,49 eur. Súd prvého stupňa sa oboznámil so správami o šetrení pomerov povinného obsiahnutých v spise súdneho exekútora EX 500/2011 a tiež vlastnou činnosťou súd prvého stupňa došetril majetkové pomery povinného. Podľa lustrácie na internetovom katastrálnom portáli povinný na celom území SR nevlastní nehnuteľný majetok. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke neboli zrealizované. Podľa správy Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica povinný nie je prihlásený v registri zamestnávateľov. Oprávnený súdu prvého stupňa oznámil, že nemá vedomosť o majetkových pomeroch povinného. Okresné riaditeľstvo PZ, ODI Považská Bystrica súdu prvého stupňa oznámilo, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Zo správy Daňového úradu obsiahnutej v súdnom spise vyplýva, že povinný reálne nevykonáva podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa dospel k záveru, že povinný nevlastní ani majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Súdny exekútor uplatnil za výkon exekučnej činnosti celkovo sumu 147,49 eur, pozostávajúcu z odmeny vo výške 76,36 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 46,55 eur pozostávajúce z poštovného vo výške 39,50 eur, papier s použitím toneru 4,97 eur, obálky 1,95 eur (26 ks x 0,07 Eur, 10 ks x 0,013 Eur) a spisový obal 0,13 eur + 20% DPH. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Ex. por. tak, že zaviazal oprávneného nahradiť trovy exekúcie. Súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke podľa vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.05.2008 po preskúmaní exekútorského spisu EX 500/2011 odmenu za výkon exekučnej činnosti nasledovne: Za výkon exekučnej činnosti v zmysle
§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí súdnemu exekútorovi paušálna odmena za každý úkon exekučnej činnosti, definovaný v § 15 vyhlášky, a to za nasledovné úkony: získanie poverenia, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, spolu (4x 3,32 eur) 13,28 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že § 14 ods. 1 vyhlášky stanovuje minimálnu výšku odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke za doručenie exekučného príkazu a doručenie príkazu na začatie exekúcie sumu 1x 3,32 eur, nakoľko za tieto úkony prislúcha súdnej exekútorke jedna paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 písm. b), d) cit. vyhlášky len v sume 1x 3,32 eur bez ohľadu na počet doručení. Súd prvého stupňa taktiež nepriznal súdnej exekútorke odmenu za zisťovanie majetku povinného cez kataster nehnuteľností, nakoľko vykonanie takéhoto úkonu súdnou exekútorkou súd prvého stupňa nemal za preukázané. Podľa § 22 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd prvého stupňa výzvou zo dňa 23.07.2012 požiadal súdnu exekútorku o riadnu špecifikáciu a preukázanie (listinnými dokladmi) vynaloženie uplatnených hotových výdavkov. Súdna exekútorka výzvu prevzala dňa 06.08.2012, pričom súd prvého stupňa odkázala na špecifikáciu hotových výdavkov v návrhu na zastavenie exekúcie a poštovného na obale exekučného spisu. Súd prvého stupňa preto dôkladne preskúmal exekučný spis EX 500/11 a následne z uplatnených hotových výdavkov priznal súdnej exekútorke hotové výdavky, ktorých vynaloženie mal súd prvého stupňa preukázané z exekučného spisu. V exekučnom spise sa nenachádzali žiadne doručenky ani podacie lístky. Súd prvého stupňa nemal za preukázané vynaloženie poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazov na začatie exekúcie do bánk ani exekučných príkazov, ktoré mala súdna exekútorka doručovať bankám a ani za návrh na zastavenie exekúcie. Nie je potom preskúmateľné, či boli listiny doručované poštou alebo išlo o osobné doručenie, prípadne doručenie poštou v jednej obálke v rámci iného exekučného konania. Súd prvého stupňa naviac podotýka, že doručovanie 10-tich príkazov na začatie exekúcie a 10-tich exekučných príkazov bankám je neúčelné a nehospodárne. Súd prvého stupňa má za to, že súdny exekútor mal šetriť existenciu účtov prostredníctvom Daňového úradu, keď v zmysle § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov má právnická osoba povinnosť oznámiť správcovi dane okrem iných údajov aj čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti, čím by sa predišlo zvýšeným výdavkom v súvislosti s doručovaním. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke ani budúce výdavky poštovného, ktoré si uplatnila vo výške 4 eur na zrušenie exekučných príkazov v bankách. Súd prvého stupňa ďalej poukazuje na skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie bol súdu doručený súdnou exekútorkou dňa 13.06.2012 vo viacerých exekučných konaniach týkajúcich sa rovnakých účastníkov a potom nie je preskúmateľné, či exekútorka tieto nedoručovala v jednej obálke, kedy by exekútorke prináležala len pomerná časť poštovného k jednotlivým exekučným konaniam a nie v celej výške, ako si ich exekútorka uplatňuje v každom jednotlivom exekučnom konaní. Takýmto postupom by došlo k viacnásobnému priznaniu poštovného. V tomto smere bolo uplatnené poštovné nepreskúmateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom exekučnom konaní nebolo preukázané doručovanie listín poštovými službami, súd prvého stupňa potom nepriznal súdnej exekútorke ani náklady na obálky. Súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke budúce výdavky na poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,30 Eur. Súd priznal súdnej exekútorke náklady na spisový obal vo výške 0,13 Eur. Súd prvého stupňa nepriznal súnej exekútorke náklady na papier a toner vo výške 4,97 eur (s použitím toneru 71 ks á 0,07 Eur), ktorých vynaloženie v danej výške nemal súd prvého stupňa za preukázané a vzhľadom na obsah spisového materiálu sa táto suma a uplatnenie 71 ks papieru javí súdu prvého stupňa ako absolútne neprimerané. Za účelne a preukázateľne vynaložené považoval súd prvého stupňa náklady na papier v počte 7 ks x 0,07 Eur (2x žiadosť o udelenie poverenia, 3 x upovedomenie o začatí exekúcie, 2 x návrh na zastavenie exekúcie), t.j. 0,49 Eur. Celkom súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke hotové výdavky vo výške 1,92 eur, ktoré súd prvého stupňa považoval za dôvodne účtované. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platcom DPH, súd prvého stupňa priznal súdnej exekútorke DPH z odmeny a náhrad vo výške 20 % zo sumy 35,11 eur, teda vo výške 7,02 eur. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi prináleží odmena vo výške 33,19 eur + 20 % DPH vo výške 7,02 eur + náhrada hotových výdavkov vo výške 1,92 eur, t.j. odmena spolu vo výške 42,13 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že súdnemu exekútorovi bude DPH priznaná iba z odmeny
a nie z hotových výdavkov. Nesúhlasí s vyúčtovaním súdneho exekútora, ktorý si účtoval náhradu hotových výdavkov aj s DPH. Preto nemožno priznať DPH z náhrady hotových výdavkov.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa dodáva:
Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Oprávnený vo svojom odvolaní namietal výšku súdom uloženej náhrady trov exekúcie. Preskúmaním spisového materiálu, vrátane špecifikácie trov exekúcie a pripojeného spisu súdneho exekútora, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že § 196 Exekučného poriadku bol s účinnosťou od 01.01.2012 novelizovaný zákonom č. 348/2011 Z.z. V súlade s predmetným ustanovením sa o DPH zvyšuje nielen odmena súdneho exekútora, ale aj náhrady hotových výdavkov. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa postupoval správne, keď súdnemu exekútorovi DPH priznal tak z odmeny, ako aj z náhrady hotových výdavkov. Na základe uvedeného odvolací súd priznáva súdnemu exekútorovi DPH zo sumy 35,11 eur, t.j. 7,02 eur.
V konečnom dôsledku potom súd prvého stupňa správne priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 42,13 Eur predmetných ustanovení citovanej vyhlášky.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.