Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-26-2023.pdf
PDF · 120.32 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. Y., Q.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v U., T. X/A, U., dieťa rodičov - matky: M. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. XX, U., právne zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľská 2, Bratislava, a otca: J. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. X. XXXX/XX, U., právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca k maloletému: U. Y., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy 200,- eur na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 27.02.2023, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.02.2023 do 31.08.2023 v sume 300,- eur je otec povinný uhrádzať v splátkach vo výške 30,-eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súd Bratislava II, č. k. 49P/153/2017-109 zo dňa 22.06.2018.
V. Návrh otca súd zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 27.02.2023 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 555,- eur mesačne, s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že výživné na maloleté dieťa bolo naposledy určené dohodou matky a otca, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 49P/153/2017-109 zo dňa 22.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.2018. Na základe uvedeného rozsudku vznikla otcovi povinnosť platiť na maloletého U. výživné v sume 200,- eur mesačne. Samotná skutočnosť, že výživné bolo naposledy určené pred piatimi rokmi, zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Od posledného určenia vyživovacej povinnosti došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k podstatnému zvýšeniu nákladov na maloletého U.G.. Maloletý U. medzičasom začal navštevovať E., s čím sú spojené zvýšené náklady (učebné pomôcky, povinná výučba spoločenských tancov 100,- eur ročne, angličtina 20,- eur
mesačne, cestovné 15,- eur mesačne, strava v školskej jedálni 45,- eur mesačne, lyžiarsky výcvik 345,- eur jednorazovo). Maloletý sa osobnostne rozvíja, má veľa záľub, hrá vrcholovo ľadový hokej v klube HK Ružinov, kde matka hradí mesačný poplatok 120,- eur. Matka maloletého nie je schopná všetky náklady hradiť sama, otec platí výživné nepravidelne a v rôznych čiastkach, nikdy nie v sume 200,- eur. Matka má mesačný príjem 1100,- eur brutto. Náklady na bývanie a hypotéku hradí vo výške 660,- eur mesačne.
2. Otec vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného považuje za neopodstatnený. Upriamil pozornosť na fakt, že matka prenajíma byt na ulici X. XX T. U., čo tvorí podstatnú časť jej príjmu. Matka býva v spoločnej domácnosti s maloletým a jej aktuálnym priateľom na adrese D. N. XX, U... Mal za to, že matka požaduje vyššie výživné za účelom zvýšenia vlastnej životnej úrovne, na úkor syna. Otec žiadal znížiť výživné na maloletého na sumu 30% sumy životného minima, vzhľadom k tomu, že nemá žiaden príjem, trpí zdravotnými ťažkosťami (obezita, v noci nemôže spať, dusí sa). Výživné mu pomáha platiť matka, ktorá už je v dôchodkovom veku. Poukázal na to, že matka poberá na maloletého prídavky, uplatňuje si naňho daňový bonus a žije v spoločnej domácnosti s veľmi solventným mužom. Matka si navýšila hypotéku, aby si mohla kúpiť luxusný mercedes. Do maloletého neinvestuje ani cent. Otec maloletého brával, na rozdiel od matky, na výlety (aj letecké), aktuálne si to už nemôže dovoliť. Otec ďalej uviedol, že sa chcel prihlásiť na úrad práce, ale tam mu oznámili, že nemá nárok na žiadnu dávku. Musí absolvovať množstvo vyšetrení, na ktoré je objednaný.
3. Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.07.2023 uviedla, že otec o maloletého U. neprejavuje pravidelný záujem a neplní si riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Matka už v minulosti podávala na otca trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Matka poukázala na všeobecný nárast cien vo všetkých oblastiach. Celkové výdavky na maloletého U. predstavujú sumu 870,- eur mesačne. Otec sa pri tak nízkom výživnom nepodieľa ani na polovici výdavkov na maloletého. Osobná starostlivosť o maloletého je výlučne na matke, otec na synov starostlivosť neprispel žiadnym vecným plnením. Nad rámec výživného otec neprispieva ničím. Matka poukázala aj na vulgárne správanie otca voči jej osobe, ako aj na skutočnosť, že v roku 2022 bol na dovolenke na Malorke a v roku 2023 v Dubaji. Matka poukázala na potencionalitu príjmov ako aj na odôvodnené potreby maloletého.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletého, s dôkazmi predloženými matkou - technický preukaz motorového vozidla v hodnote 20 000,- eur, list vlastníctva č. XXXX, sumarizácia mesačných výdavkov na maloletého, potvrdenie o úhrade platby za kurz spoločenských tancov vo výške 100,- eur, potvrdenie o úhrade platby za angličtinu vo výške 20,- eur, potvrdenie o úhrade platby za životnú poistku pre maloletého v sume 31,40 eur, potvrdenie o úhrade platby za hokej v sume 120,- eur, potvrdenie o úhrade platby za električenku pre maloletého v sume 15,- eur, potvrdenie o úhrade platby za školskú jedáleň v sume 36,- eur, potvrdenie o úhrade platby za elektriku v sume 30,- eur, potvrdenie o úhrade platby za nájomné v byte na X. ulici v sume 200,- eur, potvrdenie o úhrade platby za služby RTVS v sume 13,92 eur, potvrdenie o úhrade platby za internet a Tv v sume 19,80 eur, potvrdenie o úhrade platby - úrok z hypotéky v sume 19,68 eur, potvrdenie o úhrade platby - istina hypotéky v sume 110,97 eur, potvrdenie o úhrade platby - úrok z hypotéky v sume 57,57 eur, potvrdenie o úhrade platby - istina hypotéky v sume 354,08 eur, potvrdenie o úhrade platby za poistenie nehnuteľnosti v sume 71,76 eur, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov na maloletého vo výške 60,- eur mesačne, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2022, potvrdenie o príjme matky za obdobie od 01.03.2022 do 28.02.2022, darovacia zmluva, potvrdenie o výške platby za služby UPC, predpis mesačných zálohových platieb na byt na X. ulici, potvrdenie o aktuálnej výške splátky hypotéky, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, potvrdenie o príjme za obdobie od marca 2023 do júna 2023, potvrdenie o úhrade sumy 345,- eur za lyžiarsky kurz pre maloletého, s dôkazmi predloženými otcom - inzerát zverejnený na internetovej stránke www.booking.com <http://www.booking.com>, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, výmenný lístok od všeobecného lekára, lekárska správa z chirurgie, čestné prehlásenie priateľky otca maloletého, pokladničný doklad za platbu za inštruktáž a zapožičanie prístroja - R., Oznámenie o výške preddavku na poistné, lekárske nálezy, zostatok na účte ku dňu 31.08.2023, predpis zálohových platieb na byt v sume 115,56 eur a do fondu opráv 52,69 eur, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o poplatku za služby UPC vo výške 27,20 eur, potvrdenie o platbe za elektrinu v sume 82,- eur, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/153/2017-109 zo dňa 22.06.2018 súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, upravil styk otca s maloletým a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným v sume 200,- eur mesačne, taktiež súd zaviazal otca k úhrade zročného výživného v sume 1925,80 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.2018, okrem výroku VI, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.07.2018.
6. Na pojednávaní dňa 11.09.2023 právna zástupkyňa matky uviedla, že od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov. Došlo k celkovému nárastu cien. Maloletý U. začal navštevovať Y. Š. - E.. Pokračuje v hre hokeja, kde tiež boli navýšené ceny. Mesačné výdavky na mal. predstavujú 850,- Eur. Na E. sa vyučuje angličtina metódou CLIL, za čo sa dopláca mesačne 20,- Eur. Matka platila lyžiarsky výcvik na maloletého, tanečnú. Momentálne čaká maloletého absolvovanie vodičského kurzu, čo predstavuje sumu 980,- Eur. Maloletý bol preočkovaný na J., za čo matka doplácala 184,- Eur. Priemerný príjem matky je 1.017,- Eur mesačne netto, popritom matka podniká. Matka poberá rodinné prídavky a daňový bonus. Daňový bonus si necháva vyplácať raz ročne. Vdovský dôchodok matka už nepoberá. Matka prenajíma byt na X. ulici. Za tento rok mala z tejto činnosti príjem/výnos 500,- Eur mesačne. V spoločnej domácnosti býva matka so synom. Hypotéku spláca matka na byt na X. ulici. Zvýšené výživné si matka uplatňuje od podaného návrhu. Otec platí výživné nepravidelne. Aktuálne má nedoplatok za mesiac júl vo výške 50,- Eur. Za mesiac august nezaplatil výživné. Mimo vyživovacej povinnosti otec neplatí nič. Otec sa s maloletým stretáva nepravidelne, sporadicky. Protinávrh otca navrhla zamietnuť. Pokiaľ ide o zdravotné problémy otca, na ktoré poukazuje, právna zástupkyňa matky uviedla, že to nepovažujú to za dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať. Mala za to, že otec si privyrába na živobytie. Otec sa vôbec nezaujímal o vybavenie invalidného dôchodku. V lekárskych správach predložených otcom sa uvádza K., Q., čo sú všetko dôvody na strane otca. V žiadnej lekárskej správe sa neuvádza, že otec nie je spôsobilý vykonávať prácu pre spánkové apnoe. Ak bol otec spôsobilý vycestovať do Dubaja, je spôsobilý aj na prácu. Príjem matky z prenajímania bytu je uvádzaný v priemere, pretože tieto príjmy sú mesačne rôzne. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného otec nesúhlasí v celom rozsahu. Matkou požadované výživné považuje za nadhodnotené a nezdokladované matkou. V zmysle výdavkov uvádzaných matkou právna zástupkyňa otca rozporovala výdavky ako darčeky, lyžiarsky výcvik, voľnočasové a lyžiarske pomôcky, dovolenku, ktorú uhrádzal partner matky, výdavky na školu, cestovné, stravu v jedálni, nakoľko matka vydokladovala sumu 100,- Eur a v tabuľke uviedla 105,- Eur. Súd musí prihliadať na majetkové pomery oboch rodičov. Otec dostatočným spôsobom preukázal súdu, že nemôže pracovať, trpí spánkovým apnoe. Toto ochorenie môže viesť k závažným stavom a teda nejde len o obezitu a závislosť od nikotínu, ako uvádza matka. Otec nie je schopný uhrádzať ani svoje vlastné výdavky, k tomu mu pomáha jeho súčasná partnerka. Matka musí mať z prenajímania bytu príjem minimálne 1.200,- Eur mesačne. Na zvýšenie výživného nie sú splnené podmienky, nakoľko majetkové a zdravotné možnosti otca toto neumožňujú. Navrhla, aby súd návrh matky zamietol a otcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Ak sa zdravotný stav otca zlepší, má vôľu hradiť výživné na maloletého. Taktiež navrhla znížiť výživné na sumu životného minima, pokiaľ ide o otcom navrhovanú striedavú osobnú starostlivosť, na tomto návrhu otec nezotrval. Otec poukázal na to, že v čase prvého rozhodnutia mal príjem cca 400 - 500 eur mesačne, robil taxikára alebo vozil tovar. Poukázal na to, že jeho zdravotný stav je závažný, spáva s prístrojom, v dohľadnej dobe si bude podávať žiadosť o invalidný dôchodok. Aktuálne je na PN. Na resekciu žalúdka je nutné, aby schudol 15 kg. So synom sa stretáva, má záujem nájsť si prácu, no momentálne to nie je možné. Matka maloletého býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý vlastní tri nehnuteľnosti. Na uvedené matka reagovala tak, že v spoločnej domácnosti žije len so synom, pán, ktorého otec spomína, jej len poskytol pomoc, ale nežije s nimi v spoločnej domácnosti. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že dôvody na zvýšenie výživného sú dané. Maloletý má XX rokov, náklady na neho sú vysoké. Otec nepreukázal dostatočne neschopnosť pracovať. Navrhla návrh otca zamietnuť, pokiaľ ide o výšku výživného, sumu 500,- eur považovala za vysokú, konkrétnu výšku výživného ponechala na úvahu súdu.
7. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
8. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletému U. a taktiež protinávrh otca na zníženie výživného. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia
rodičov a detí. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných súvislostiach.
9. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie resp. zníženie výživného otca k maloletému U..
10. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletého a zistil nasledovné:
16. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/153/2017-109 zo dňa 22.06.2018 bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého U. výživným v sume 200,- eur mesačne. V čase tohto posledného súdneho rozhodnutia mal maloletý U. XX rokov, navštevoval M. Š., výdavky na maloletého Borisa pozostávali z výdavkov na ZRPŠ 50,- eur ročne, z jednorazového výdavku na školu v prírode v sume 155,- eur, z výdavku na električenku v sume 13,45 eur mesačne, stravu v škole 34,20 eur mesačne, ročného poplatku za hokej v sume 500,- eur a hokejovej výbavy na rok 2017 v sume 388,24 eur, letného hokejového kempu v sume 259,- eur, ďalej z výdavku na ošatenie a obuv v sume 259,- eur a na stravu a drogériu pre celú domácnosť v sume cca 230,- eur mesačne. Matka mala v čase posledného rozhodnutia príjem z podnikania roku v 2017 vo výške 10405,96 eur, po odpočítaní výdavkov predstavoval základ dane sumu 2596,13 eur. Taktiež poberala vdovský a sirotský dôchodok vo výške 419,- eur. Matka mala okrem maloletého U. ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči maloletému G.. Výdavky matky na bývanie predstavovali sumu 261,- eur mesačne. Otec v čase prvého rozhodnutia nepreukázal žiadny príjem, ním deklarované brigády, pri ktorých si mal privyrobiť mesačne cca 400 - 500,- eur, neboli nijakým spôsobom preukázané. Otec nebol evidovaný na úrade práce z dôvodu, že mal ešte aktívnu živnosť, dňa 31.08.2017 vyhlásil osobný bankrot, z dôvodu viacerých dlhov a exekúcii, ktoré mal. Náklady na bývanie mal v tom čase vo výške 400,- eur mesačne, okrem toho mal náklady na ošatenie v sume a stravu v sume 150,- eur mesačne, telefón 20,- eur mesačne, splátka leasingu na auto v sume 190,- eur mesačne. Nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Okrem syna U. mal otec ešte jednu vyživovaciu povinnosť, a to voči dcére G., vo výške 90,- eur mesačne, ktorá mala v tom čase XX rokov, žila v Y. Í..
17. Maloletý U. má aktuálne XX rokov, chodí na E., naďalej sa venuje hokeju. Matka vyčíslila a zdokladovala nasledovné výdavky na maloletého: angličtina 20,- eur mesačne, strava v škole 45,- eur mesačne, električenka 15,- eur mesačne, mesačné výdavky súvisiace s hokejom v sume 120,- eur, poistka 31,40 eur mesačne, mobil 20,- eur mesačne, spoločenské tance 100,- eur ročne, lyžiarsky kurz 345,- eur ročne. Matka ďalej uviedla výdavok na stravu 240,- eur mesačne, ošatenie a obuv 122,50 eur mesačne, vreckové 70 - 100,- eur mesačne. Na pojednávaní ešte matka predložila doklad
o nákupe hokejky v sume 99,- eur, taktiež uviedla že maloletý absolvoval preočkovanie na J.G., za čo matka doplácala poplatok v sume 184,- eur. Matka taktiež uviedla, že maloletého U. čaká absolvovanie vodičského kurzu, za ktorý sa platí 980,- eur. Po prepočítaní jednorazových výdavkov na jednotlivé mesiace vychádza mesačný výdavok na maloletého aktuálne na sumu 744,64 eur. Matkin mesačný príjem aktuálne pozostáva z mesačnej mzdy vo výške 1100,- eur netto, príjem z podnikania vo výške 500,- eur mesačne v priemere a taktiež z prídavkov na maloletého v sume 60,- eur mesačne a daňového bonusu v sume 140,- eur mesačne, ktorý si matka uplatňuje ročne. Mesačné výdavky matky na bývanie predstavujú sumu 198,41 eur mesačne na zálohové platby, 30,- eur mesačne elektrina, poplatok za službu UPC 19,80 eur mesačne, ročné poistenie nehnuteľnosti v sume 71,76 eur, okrem toho ešte mesačne uhrádza splátky hypotéky v sume 411,65 eur a 130,65 eur mesačne. Otec aktuálne nemá žiaden príjem, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, nepoberá invalidný dôchodok. Otec vydokladoval mesačné výdavky v sume 598,72 eur, okrem toho mesačne uhrádza výživné na maloletého U. vo výške 200,- eur. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru G., ktorú uvádzal pri poslednom rozhodovaní, aktuálne už neuvádzal.
18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
20. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo
neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 01.04.2019).
21. Súd na základe vykonaného porovnania pomerov dospel k záveru, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti. Maloletý U. aktuálne navštevuje E., t. j. od poslednej úpravy výživného došlo k zmene školského stupňa, ktorý maloletý navštevuje, konkrétne z D. Y. M. Š. na Y. Š.. Jedná sa o skutočnosť, ktorá sama o sebe zakladá legitímny právny nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj uplynutie pomerne dlhého časového obdobia od poslednej úpravy pomerov, konkrétne 5 rokov. Matka preukázala, že výdavky na maloletého U. sa zvýšili, nespornou skutočnosťou je aj to, že matka, mimo vyživovacej povinnosti platenej otcom, znáša všetky výdavky na maloletého sama. Otec sa nepodieľa na žiadnych mimoriadnych výdavkoch, práve naopak, s platením výživného býva často v omeškaní. Súd bral do úvahy aj mieru starostlivosti každého z rodičov o maloletého, pričom je to práve matka, ktorá sa o maloletého osobne stará. Otec sa s maloletým U. stretáva len občasne. Z matkou vyčíslených a zdokladovaných výdavkov na maloletého považuje súd za nadhodnotený mesačný výdavok na ošatenie a obuv vo výške 122,50 eur a taktiež vreckové vo výške 70-100 eur mesačne. Tieto výdavky súd nebral do úvahy v plnej výške. Na druhej strane súd započítal k výdavkom na maloletého aj pomernú časť výdavkov na bývanie. Súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti bral do úvahy aj skutočnosť, že matka poberá na maloletého U. prídavky v sume 60,- eur mesačne a uplatňuje si naňho daňový bonus v sume 140,- eur mesačne. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, ten tvrdil, že aktuálne nemá žiaden príjem, nemá žiadnu prácu, nepoberá žiadne sociálne dávky. Je však pravdou, že aj pri poslednom rozhodnutí súdu o výške vyživovacej povinnosti otec nepreukázal žiadny mesačný príjem. Tvrdil vtedy síce, že si mesačne privyrobí na brigádach 400
- 500 eur, no uvedené nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky tvrdila, že otec si rovnako privyrába aj dnes, pričom otec toto nijako nepoprel. Otec argumentuje a neustále poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu podľa jeho tvrdení neumožňuje pracovať. Z lekárskych správ predložených súdu vyplýva, že otec trpí Y. G., avšak ani z jednej správy nevyplýva skutočnosť, že by otcovi táto diagnóza bránila vo vykonávaní akejkoľvek práce. Z lekárskych správ taktiež vyplýva, že otcovi výrazne komplikuje zdravotný stav K., čo je stav, ktorý otec môže vlastným úsilím zmeniť a zlepšiť. Otec na pojednávaní nepreukázal absolútne žiadnu snahu zabezpečiť si nejaký príjem, nájsť si prácu. Nepredložil žiadny dôkaz, že by sa čo i len pokúšal nájsť si prácu. Je priam zarážajúce, že tento stav na strane otca pretrváva od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, čo je 5 rokov. Otec už vtedy nebol zamestnaný a rovnako ako aj teraz mu súd vytkol nulovú snahu s týmto stavom niečo robiť. Nepochopiteľnou skutočnosťou jej aj to, že otec na jednej strane neustále poukazuje na svoj zlý zdravotný stav, pre ktorý nemôže pracovať, no na druhej strane doposiaľ nepožiadal o invalidný dôchodok. Otec sa nijakým spôsobom nesnaží o zabezpečenie akéhokoľvek príjmu, aby bo schopný vyživovať svojho syna v primeranej miere. Konanie a počínanie si otca je zarážajúce, na prvom mieste by uňho mal byť jeho maloletý syn a mal by spraviť všetko pre to, aby bol spôsobilý poskytnúť synovi výživné v takom rozsahu, aby sa maloletý U. mohol ďalej rozvíjať a vytvárať si predpoklady na ďalšie uplatnenie v živote. Maloletý U., ktorý sa už aktuálne nachádza vo veku blízkom dospelosti, chodí na E., t. j. je veľký predpoklad, že bude pokračovať v štúdiu na T. Š., okrem toho sa venuje hokeju. Otec by mal syna v týchto aktivitách podporovať, a to nielen morálne, ale ja materiálne. Súd po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, taktiež zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby XX ročného dieťaťa, pri ktorom všetky náklady znáša matka, prihliadnuc na skutočnosť, že matka poberá na maloletého štátne dávky vo výške 200,- eur mesačne, dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné vo výške 250,- eur mesačne, t. j. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Súd taktiež zamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko nevzhliadol takú zmenu pomerov na strane otca, či na strane maloletého, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Zmenu pomerov možno charakterizovať ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Súd dáva do pozornosti, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami na strane povinného rodiča. Súd konštatuje, že zníženie vyživovacej povinnosti by bolo v príkrom rozpore s najlepšími záujmami maloletého a teda súd návrh otca v časti navrhovaného zníženia vyživovacej povinnosti zamietol.
22. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 27.02.2023 do 31.08.2023 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého U. vo výške 300,- eur (6 mesiacov omeškania x 50 eur = 300,- eur). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na jeho aktuálne majetkové pomery by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neprimeranému finančnému zaťaženiu otca. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom rade bežné výživné.
23. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 49P/153/2017-109 zo dňa 22.06.2018 v časti o výške bežného výživného na maloletého U..
24. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.